{"guid": "b97c861c-b54c-4808-866c-c78c7f503e3b:6d3087c3-b244-4207-bf23-8e929aef59da", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1", "spisova_znacka": "9Co/1093/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/1093/2014 z 11. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. marca 2015, sp. zn. 9Co/1093/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1", "identifikacne_cislo": "5113230865", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2015-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d3087c3-b244-4207-bf23-8e929aef59da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 9Co/1093/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5113230865\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113230865.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,\nčlenov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ P.\nD. L., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXXX/XX, O. A. P., v rade 2/ P. D., nar. XX. X. XXXX, bytom U.\nXXXX/XX, O. A. P., obaja zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, proti\nodporcom v rade 1/ N. J., nar. XX. X. XXXX, bytom O. A. P., Ul. C. XXXX/XX, v rade 2/ Q. J., nar. XX.\nX. XXXX, bytom O. A. P., Ul. C. XXXX/XX, obaja zastúpení Advokátska kancelária Andrea Havelková,\ns.r.o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, v konaní o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov\nproti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/258/2013-214 zo dňa 19. 9. 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov zamietol,\np o t v r d z u j e .\n\nVo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu\nz r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov zamietol. Navrhovateľom uložil spoločne a\nnerozdielne nahradiť odporcovi v rade 1/ titulom trov právneho zastúpenia 627,54 eur a odporcovi v rade\n2/ 627,54 eur, na účet právneho zástupcu odporcov, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že v zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ, podľa\nktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe\nnemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech\nvlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, nie je možné vykladať tak, že je možné\nzabezpečiť prístup každému vlastníkovi stavby tak, aby mohol ku svojej stavbe pristupovať priamo až\nku vchodu motorovým vozidlom, prípadne vozidlami do 3,5 t, avšak i z ustálenej súdnej praxe vyplýva,\nže právo, ktoré sa má zriaďovať na základe tohto ustanovenia, má byť právom nejakej nevyhnutnej\ncesty nevyhnutného prístupu, t.z. prístupu, ktorý nie je možné objektívne k nehnuteľnosti zabezpečiť\ninak. Navrhovatelia nepreukázali, že by k svojej nehnuteľnosti sa nevedeli dostať. Na ohliadke na mieste\nsamom bolo zistené, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľov je daný viacerými spôsobmi. Na podklade\nuvedeného ustálil, že nie je splnená prvá z dvoch zákonom stanovených kumulatívnych podmienok\npre zriadenie navrhovateľmi navrhovaného vecného bremena, a to, že prístup k nehnuteľnosti nie je\nmožné zabezpečiť inak a zároveň nepovažoval za splnenú ani druhú podmienku s tým, že navrhovateľka\nv rade 1/ je súčasne aj spoluvlastníčkou priľahlého pozemku v podiele 1/2. Uviedol, že pozemok, na\nktorom stojí rodinný dom navrhovateľov, priamo hraničí s miestnou komunikáciou, a to s parcelou\nč. 170/2, ktorý je v súčasnosti vysypaný už nie makadamom, ale materiálom, ktorý je predprípravou\npre asfaltovú plochu a pokiaľ navrhovatelia nemajú prístup k domu motorovým vozidlom, nikde nie je\nzákonom stanovené, že vlastník nehnuteľností musí mať prístup vozidlom až priamo k domu, k jeho\n\ntesnej blízkosti. Je to iba otázka pohodlia. Pokiaľ sa týkalo prístupu prechodom pešo, je daný prístup\njednak cez parcelu č. 166/3, ktorej spoluvlastníkom je aj navrhovateľka v rade 1/ a jednak cez parcelu\nč. 170/2, ktorá síce nie je vyporiadaná, ale je využívaná na prechod aj k domu, čomu je čiastočne\nprispôsobený aj povrch predmetného pozemku. Zároveň prechodom cez danú nehnuteľnosť by nebola\nobmedzovaná žiadna osoba trvalo tam bývajúca, keďže ani na nej, ani v jej tesnej blízkosti nie sú\nrodinné domy. Za nie bez významu okresný súd považoval za potrebné poukázať i na to, že pokiaľ\nnavrhovatelia tvrdili potrebu „rozšírenia prechodu“ novovytvorením ďalších parciel hneď vedľa parcely\nč. 166/3, navrhovateľ v rade 2/ by mal právo prechodu v takom prípade iba cez novovytvorené parcely a\nnie aj cez pozemok parcelné č. 166/3, nakoľko k tomuto nemá žiaden vlastnícky vzťah a novovytvorené\npozemky sú široké najviac 1,60 m, čo nie je dostatočná šírka pre prechod autom. To, že odporcovia\nbránia navrhovateľom v prechode po pozemku parcelné č. 166/3, nemožno vyriešiť žalobou o zriadenie\nvecného bremena k iným nehnuteľnostiam odporcov naviac, ak tieto bez využitia parcely č. 166/3 k\nprechodu motorovým vozidlom nepostačujú. Poukazoval i na stanovisko LESY SR, štátny podnik zo dňa\n13. 2. 2014, v zmysle ktorého vybudovanie prístupovej cesty požadovanej navrhovateľmi by zasahovalo\ndo ochranného pásma vodného toku, ktorá je pri DVR 5m od brehovej čiary vodného toku. Naviac,\nnavrhovatelia nepreukázali, že po zriadení vecného bremena v navrhovanej podobe by mohli po takejto\nceste pohodlne chodiť vozidlá do 3,5 t.\nO trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na\núspech odporcov v spore.\n\nProti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie navrhovatelia. Vytýkali okresnému\nsúdu, že pri dôvodení a rozhodovaní pochybil v tom, keď posudzoval parcelu 166/3 ako ornú pôdu,\nhoci v zmysle LV č. XXXX je to miestna a účelová komunikácia. Z toho vyplýva, že by nedošlo k\nznehodnoteniu pozemkov odporcov, pretože cesta tam už je, len nie je dosť široká na prejazd motorovým\nvozidlom. Naviac, parcelu 166/3 má navrhovateľka v 1/2 v spoluvlastníctve spolu s odporcami, ktorú\nako prístupovú cestu využívajú. Na predmetný pozemok sa ide z pozemku parcelné č. 173 - miestna\na účelová komunikácia a slúži na prejazd motorovými vozidlami. Ako vlastníci stavby si uplatňujú\nprávo cesty, čo znamená, že právo po ceste chodiť a jazdiť. Vyjadrili zásadný nesúhlas s tým, že im\nstačí prístup iba pešo a pokiaľ bude v ich prípade rozhodnuté, že k rodinnému domu stačí prechod\npešo, vznikne precedens pre ďalšie súdne konania. Pokiaľ okresný súd uviedol, že navrhovatelia majú\nprístup zabezpečený cez pozemok parcelné č. 170/2, namietli, že z priloženej fotodokumentácie, ako\ni s ohliadky zo dňa 5. 3. 2014 na mieste samom bolo jasne preukázané, že časť parcely č. 170/2 v\nšírke 35 m v žiadnom prípade nemožno využiť na prejazd ani osobným motorovým vozidlom, pretože\njej šírka je 1,2 m a ešte sa lomí v pravom uhle a nakoľko jej šírka je v ďalších častiach iba 1,2 - 1,5\nm, odstavením motorového vozidla by vytvorili prekážku a bránili by v prejazde ostatným vozidlám.\nZ uvedeného vyplýva, že parcela č. 170/2 ako navrhli odporcovia, nie je vhodná, pričom svedok\nW. ako majiteľ parcely 159/7 a 159/11 vo svojej výpovedi jasne uviedol, že nesúhlasí s rozšírením\nparcely 170/2 na úkor jeho parciel a vytvorením prístupovej cesty k domu č. XXX. Ohliadka sama\ndokázala, že nie je možné sa k stavbe navrhovateľov dostať motorovým vozidlom cez pozemok\nparcelné č. 170/2. Zdôraznili, že nimi navrhovaný pozemok parcelné č. 166/3 je v ich vlastníctve, má\nslúžiť ako prístupová cesta pre navrhovateľov, ako i odporcov, pričom dispozitívnym úkonom nemožno\nodňať účel využitia. Za vylúčené považovali, aby k nehnuteľnosti, ktorá slúži ako rodinný dom a je\nvykurovaná tuhým palivom, bol zabezpečený len prístup pešo. Taktiež nesúhlasili s rozhodnutím o\ntrovách právneho zastúpenia priznaných právnemu zástupcovi odporcov. Zastali názor, že v danom\nprípade je nesprávne vyúčtovaná výška odmeny právneho zástupcu, ako i náhrady hotových výdavkov,\nnakoľko je neprípustné, aby za jeden súdny proces boli účtované náhrady na osoby. Zastali názor,\nže okresný súd mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na zriadenie požadovaného vecného\nbremena a taktiež na opodstatnenosť a potrebu jeho zriadenia, preto navrhovali rozsudok okresného\nsúdu zmeniť a uložiť odporcom povinnosť nahradiť im náhradu trov konania a právneho zastúpenia.\n\nOdporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadali rozsudok okresného súdu ako správny\npotvrdiť. Uviedli, že tvrdenia navrhovateľov o pochybení okresného súdu v tom, že pozemok parcelné\nč. KN-C 166/3 posudzoval ako ornú pôdu, sú zavádzajúce a účelové. V tejto súvislosti poukazovali\nna ust. § 139 ods. 1, ods. 2 OZ, ako i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cz 56/1991, podľa ktorého ak\npodielový spoluvlastník neoprávnene zasiahne do spoluvlastníctva druhého spoluvlastníka, je potrebné\ndotknutému spoluvlastníkovi priznať právo na ochranu. Okresný súd nijak nepochybil, pokiaľ posudzoval\npozemok parcelné č. KN-C 166/3 ako ornú pôdu, nakoľko počas celého prvostupňového konania bol\npredmetný pozemok ornou pôdou. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na podnet navrhovateľov\n\n(bez súhlasu, resp. dohody s odporcami a bez ich vedomia) zmenil s najväčšou pravdepodobnosťou\naž po vyhlásení napadnutého rozsudku druh pozemku z ornej pôdy na zastavané plochy a nádvoria, o\nčom sa odporcovia dozvedeli až teraz po doručení odvolania. Uviedli, že dom navrhovateľov súpisné\nč. XXX, pozemok, na ktorom stojí, ako aj pozemok s ním susediaci, priamo hraničí s miestnou\nkomunikáciou, parcelou č. KNC 170/2 (na ktorom v súčasnosti je predpríprava na asfaltovú plochu), teda\nnemožno tvrdiť, že by navrhovatelia nemali zabezpečený priamy prístup k svojej nehnuteľnosti. Naviac,\nzákon v dotknutom zákonnom ustanovení nestanovuje, že by vlastník nehnuteľnosti musel mať prístup\nmotorovým vozidlom až priamo k domu, resp. k jeho tesnej blízkosti. Predmetné zákonné ustanovenie\nmá slúžiť tým vlastníkom nehnuteľností, ktorí skutočne nemajú k nim žiaden prístup, a teda jeho účelom\nje zabezpečenie prístupu, nie zvyšovanie štandardu takéhoto prístupu k nehnuteľnostiam. O uvedenom\nsvedčí nemalý počet rozhodnutí všeobecných súdov ČR a SR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ust.\n§ 151o ods. 3 OZ nemožno vykladať tak, že si jeho prostredníctvom môžu vlastníci nehnuteľností\nvylepšovať svoj prístup k vlastnému majetku, či skvalitňovať spôsob užívania tohto majetku. Stotožnili sa\ns názorom okresného súdu, že takýto rozsah zriadenia vecného bremena v tomto konkrétnom prípade\nje len vecou pohodlia, nie nevyhnutnosti. Naviac, ak navrhovatelia nemajú trvalý pobyt v predmetnej\nnehnuteľnosti, ale v nej ani trvale nežijú, túto v podstate vôbec nevyužívajú, celé konanie odporcovia\nvnímajú ako zvýšenie hodnoty a lukratívnosti predmetnej nehnuteľnosti pre jej prípadný budúci predaj.\nPokiaľ chcú navrhovatelia chrániť svoj majetok, tvrdia, že toto právo majú i odporcovia, pričom do\nmajetkových práv navrhovateľov nijako nezasahujú, naopak práve odporcom by zriadením vecného\nbremena v zmysle návrhu navrhovateľov vznikla škoda, nakoľko by musela byť odstránená šopa, čím\nby sa zasiahlo do ich vlastníckych práv a takto zriadené vecné bremeno, okrem toho, že by znehodnotilo\nich záhradu, by zároveň aj neprimerane obmedzilo vlastnícke práva odporcov. Uviedli, že navrhovatelia\nmajú zabezpečený prístup tak pešo, ako aj motorovým vozidlom k svojej nehnuteľnosti, a to aj inými\nspôsobmi, než sa domáhajú v samotnom návrhu (napr. z parcely č. KNC 170/2) a fakt, že sa nedohodli\npre zlé susedské vzťahy s ostatnými susedmi, nemôže byť na škodu odporcov. K námietkam ohľadne\npriznania trov právneho zastúpenia uviedli, že tieto boli vypočítané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..\nNesúhlasili s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu\npotvrdil. Uplatnili si a vyčíslili náhradu trov odvolacieho konania.\n\nKrajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219\nods. 1, 2 O.s.p. vo veci samej potvrdil. Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd zastal názor, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,\nz výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vo veci správne právne\nrozhodol. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).\n\nK základným hmotnoprávnym podmienkam úspešnosti žaloby o zriadenie práva cesty cez priľahlý\npozemok patrí, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup\nk stavbe a zároveň, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.\n\nZ výsledkov vykonaného dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka v\nrade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcelné č. 166/3 v podiele 1/2, ktorý je priľahlým\npozemkom k stavbe navrhovateľov a ktorý umožňuje prístup k stavbe navrhovateľov aspoň pešo. V\ntejto súvislosti okresný súd správne uviedol, že pokiaľ odporcovia ako spoluvlastníci danej nehnuteľnosti\nparcelné č. 166/3 navrhovateľke v rade 1/ s manželom ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti bránia v\nprechode po tejto nehnuteľnosti, nie je to dôvodom pre zriadenie vecného bremena nimi navrhovaným\nspôsobom, nakoľko bez vyriešenia a zabezpečenia prechodu cez pozemok parcelné č. 166/3\nnavrhovateľom v prístupe od stavby ich rodinného domu k cestnej komunikácii nepomôže ani súdom\nzriadené vecné bremeno, nakoľko novovytvorené pozemky v zmysle nimi predloženého geometrického\nplánu sú široké najviac 1,60 m, čo takisto nie je dostatočná šírka pre prechod autom.\n\nV prvom rade musia navrhovatelia preukázať, že majú zabezpečený prístup cez pozemok parcelné č.\n166/3, t.j. že medzi spoluvlastníkmi predmetného pozemku došlo k dohode o spôsobe jeho využívania\ntak, že bude slúžiť na prechod motorovým vozidlom navrhovateľov k ich rodinnému domu, nakoľko bez\ndosiahnutia, resp. preukázania takejto dohody, prípadne rozhodnutia súdu pri nezhode spoluvlastníkov,\n\nzriadenie vecného bremena navrhovaného navrhovateľmi nie je účelné a neslúži ani k vyriešeniu\nprístupovej cesty navrhovateľov k ich rodinnému domu.\n\nInak povedané za situácie, ak navrhovatelia nepreukázali dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so\nspoločnou vecou - pozemkom parcelné č. 166/3 v tom zmysle, že má slúžiť na prechod motorovým\nvozidlom navrhovateľov k ich rodinnému domu, resp. rozhodnutie súdu, ktoré by im takéto právo založilo\n(v prípade, že sa dohoda medzi spoluvlastníkmi o takomto spôsobe využitia pozemku parcelné č.\n166/3 nedosiahla), je žaloba navrhovateľov o zriadenie vecného bremena nimi navrhovaným spôsobom\npredčasná, nakoľko ani zriadenie vecného bremena v nimi navrhovanom rozsahu nemôže slúžiť\nsamostatne bez použitia pozemku parcelné č. 166/3 na zabezpečenie prístupu navrhovateľov k ich\nrodinnému domu.\n\nV prvom rade preto navrhovatelia boli súdu primárne povinní preukázať to, že na základe dohody\nspoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou majú právo prístupu motorovým vozidlom k\nrodinnému domu po parcele č. 166/3 (pri nedosiahnutí dohody rozhodnutie súdu o takejto možnosti)\na až na základe toho, že by takýto prístup po pozemku parcelné č. 166/3 nepostačoval pre prechod\nmotorovým vozidlom, by sa mohli eventuálne domáhať zriadenia vecného bremena nimi navrhovaným\nspôsobom i po pozemkoch odporcov v rade 1/, 2/ (i v takom prípade však ešte nie je daný predpoklad,\nže ich žaloba môže byť úspešná).\n\nZa daného stavu, pokiaľ navrhovatelia nepreukázali naplnenie primárnej prvej podmienky, nejaví sa byť\núčelným, ani hospodárnym zriadenie vecného bremena nimi navrhovaným spôsobom, nakoľko toto by\nbez možnosti využitia pozemku parcelné č. 166/3 na prístup navrhovateľom autom k ich rodinnému domu\nnepostačovalo. Je bez významu ako je pozemok parcelné č. 166/3 vedený v katastri nehnuteľností,\nvýznamné je, či a ako sa spoluvlastníci dohodli o spôsobe jeho využitia.\n\nV nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného\nsúdu, odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozsudku tak, že rozhodnutie\nokresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľov zamietol, ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nRozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie s tým, že v danom prípade okresný súd nerozhodoval v intenciách ust. § 13 ods.\n2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia základná sadzba\ntarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nTo znamená, že okresný súd pri náhrade trov prvostupňového konania nemohol vyčísliť trovy právneho\nzastúpenia pre každého odporcu osobitne, ale mal určiť jednu základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú\no 50 %, ktorú by navrhovatelia spoločne a nerozdielne uhradili na účet právneho zástupcu odporcov\nv zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Taktiež nemohol okresný súd priznať advokátovi režijné náklady za\nkaždého odporcu osobitne, ale mal vyčísliť režijné náklady jednou sumou pre oboch odporcov zároveň.\nTým, že advokát zastupuje viacerých účastníkov, sa mu režijné náklady nepriznávajú za každého\núčastníka, ale iba ako za zastupovanie jedného účastníka, nakoľko tieto sa advokátovi zastupovaním\nviacerých klientov nenavyšujú.\n\nOkresný súd rozhodne opätovne o náhrade trov prvostupňového konania, tak aby zodpovedalo jeho\nrozhodnutie zneniu ust. § 13 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, nakoľko nie je prípustné, aby\nrozhodoval o trovách každého z účastníkov, ktorí boli zastúpení jedným advokátom osobitne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/258/2013", "guid": "3c2fc2ad-6de8-4f9d-ae88-f6307c83d8af:b1b96a9b-2cb6-40ab-b694-ef20b431b0eb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "c5ac4e0a-e07d-4826-ba74-88a4aaeb9e36:e43adef0-e614-40a8-bc0b-499891e9f08a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5917203824.2", "spisova_znacka": "11Co/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/16/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5917203824.2"}]}