{"guid": "7078766b-f85a-46aa-86c5-218573c02cb8:359d79a4-cb7c-424f-b95c-1ebe7cff57ef", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2", "spisova_znacka": "7CoP/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/11/2015 z 26. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. mája 2015, sp. zn. 7CoP/11/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2", "identifikacne_cislo": "5114211579", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2015-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/359d79a4-cb7c-424f-b95c-1ebe7cff57ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211579
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci toho času
plnoletého dieťaťa : U. T. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, dieťa rodičov - matky : R. Y., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX a otca : T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - U. F., N. XXXX/XX,
adresa na doručovanie: V. č. XXX, XXX XX V., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 30P/85/2014-224 zo dňa 24. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, voči v tom čase
maloletému, U. T. Y. zníženia výživného zo sumy 170,- eur na sumu 80 - 90,- eur. Na základe
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je
dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 24.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 10.10.2012, ktorým bolo
manželstvo rodičov, vtedy maloletého U. T. rozvedené, tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne. Zároveň bol
upravený aj styk otca s maloletým. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka bola zamestnaná, jej
priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 787,- eur. Otec bol v tomto období tiež zamestnaný
a jeho čistý mesačný príjem dosahoval výšku 550,- eur.  Okresný súd poznamenal, že nepreskúmava
právoplatné rozhodnutie súdu, teda či naposledy určené výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám
vtedy maloletého U. T. vzhľadom na možnosti a schopnosti otca.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Mal preukázané, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a jej čistý
mesačný zárobok predstavuje 739,- eur. Spolu so synom bývajú v prenajatom byte. Má výdavky s
bývaním vo výške 262,- eur, ktoré platí bytovému družstvu a nájom fyzickej osobe platí vo výške 80,-
eur. Otec je tiež zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho priemerný mesačný čistý zárobok je
rovnaký, aký bol v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Rovnako jeho nevyhnutné
výdavky sa oproti poslednému rozhodnutiu súdu nezmenili.

V priebehu konania U. T. dovŕšil plnoletosť a vo vyjadrení k návrhu otca na zníženie výživného uviedol,
že so znížením nesúhlasí. Poukázal na to, že je študentom 3. ročníka strednej zdravotnej školy, v



súvislosti s čím má výdavky s dochádzkou do školy, so stravou, ošatením, obedom. Keďže podľa názoru
prvostupňového súdu od posledného rozhodovania o výživnom nenastala zmena pomerov na strane
otca, naopak nastala zmena pomerov na strane U. T., ktorý začal študovať na strednej škole, návrh otca
na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. prihliadajúc na osobitosť konania o určenie
výživného medzi príbuznými. Po dobu konania, keď bol U. T. maloletý a účastníčkou bola aj matka
maloletého, žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby bola jeho
vyživovacia povinnosť voči U. T. Y. znížená na sumu 120,- eur mesačne s tým, že túto bude
poukazovať priamo jeho osobe. Namietal, že už pri rozvode manželstva okresný súd nezohľadňoval
a neprehodnocoval jeho nevyhnutné životné výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, údržbou
domácnosti a domu a ostatnými nevyhnutnými výdavkami vzhľadom na výšku jeho príjmu. Poukázal
na to, že pokiaľ matku U. T. navštevuje jej priateľ, tak by sa mal rovnako podieľať na úhrade nákladov
za domácnosť, v ktorej býva jeho bývalá manželka. Ďalej uviedol, že aj v čase po rozvode manželstva
prispieva U. T. na šetrenie v stavebnom sporení mesačne sumou 29,87 eur pre vytvorenej určitej
finančnej rezervy na výdavky pri  ďalších štúdiách na vysokej škole. Matka syna v čase po rozvode
manželstva míňala finančné prostriedky na dovolenky, zakupovanie  svojich osobných vecí, ktoré neboli
potrebné pre U. T. a šetrila finančné prostriedky na jeho úkor.

U. T. Y. vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti  len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti
(argumenty). Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Okresný súd pri svojom rozhodnutí dôsledne rešpektoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v
napadnutom rozsudku). Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie
zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov), ku ktorým došlo po predchádzajúcom
rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Z hľadiska právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí
súdov nesmie ísť o prehodnotenie predošlého rozhodnutia. Inými slovami, aj v prípade, že pri
predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom nebol súd dostatočne dôsledný, t.j. k skutkovému stavu
v danom čase by (zrejme) malo zodpovedať iné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti, súd
rozhodujúci o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti musí vychádzať z takéhoto rozhodnutia a „len“
vyhodnotiť, či došlo k zmene pomerov a ak áno, v akom rozsahu.

Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že otec v podanom odvolaní závery okresného súdu
týkajúce sa skutočnosti, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, fakticky nerozporoval. Opätovne,
ako v konaní pred prvostupňovým súdom, poukazoval na nesprávnosť predchádzajúceho rozhodnutia
o jeho vyživovacej povinnosti. Tak, ako to uviedol okresný súd a rovnako ako to bolo vyššie zdôraznené
odvolací súdom, nebolo možné na tieto námietky otca prihliadať. Rovnako nie je právne významné pre
určenie  výšky výživného spôsobom matka U. T. nakladala s výživným, ktoré bolo v čase maloletosti
poskytované otcom k jej rukám.

Na základe uvedených skutočnosti krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., keď zistil, že otec ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne
trovy v spojení s opravným prostriedkom otca nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom
(žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/85/2014", "guid": "6310e946-f6db-4422-8835-d2aaa91af12d:c9b5bae8-ea7b-4d83-8964-e05049dfa45a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}