{"guid": "fbac8dfc-5f53-4288-9db0-2b6548ca68fb:5e185014-2611-4a63-965d-678e343580af", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2", "spisova_znacka": "6Co/113/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/113/2015 z 11. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. mája 2015, sp. zn. 6Co/113/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2", "identifikacne_cislo": "5413207484", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2015-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e185014-2611-4a63-965d-678e343580af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/113/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207484
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413207484.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: R. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X-X, XXX XX C. P., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 370,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/191/2013-104 zo dňa 26. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/191/2013-104 zo dňa 26. novembra 2014 v I. vete
výroku, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 202,62 Eur s 5,25% úrokom
z omeškania ročne od 05.03.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v III. vete výroku, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti (veta II. výroku rozsudku), v ktorej súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, zostáva rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/191/2013-104 zo dňa 26. novembra 2014 nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 36,61 Eur, na účet spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd  n a r i a ď u j e  prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku v jeho záhlaví a
to tak, že správne označenie odporcu znie:

POHOTOVOSŤ, s.r.o.,  so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 202,62
Eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2014 do zaplatenia, a to všetko  do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (veta I. výroku rozsudku). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (veta II. výroku
rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(veta III. výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli účastníci
dňa 31.01.2003. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy v ust. § 4 ods. 2 písm. g) uvádzal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov absentoval, následkom čoho je daný úver bezúročný a bez poplatkov.
Odporca navrhovateľovi poskytol 331,94 Eur a všetky navrhovateľove úhrady spolu predstavujú sumu



534,56 Eur. Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením je teda 202,62 Eur. Tento rozdiel predstavuje
bezdôvodného obohatenie na strane odporcu, keďže ide o plnenie, na ktoré od počiatku neexistoval
právny dôvod. Toto bezdôvodné obohatenie je povinný odporca vydať bez ohľadu na to, či išlo
o dobrovoľné plnenie alebo plnenie na základe núteného výkonu rozhodnutia. Ustanovenie § 61
Exekučného poriadku,                  na ktoré poukazoval odporca, totiž svojou úpravou zákazu restitutio in
integrum v exekučnom konaní sleduje iný cieľ a priorizuje ochranu dobromyseľnosti tretej osoby, napr.
vydražiteľa a nemôže sa dotýkať hmotnoprávnych vzťahov vzniknutých z bezdôvodného obohatenia
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Co/85/2013 zo dňa 09.04.2014). V súvislosti s povinnosťou
zaplatiť žalovanú sumu bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania podľa úpravy
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá vymedzené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Zdôraznil, že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto ani nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva
neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, napr. opis tovaru alebo služby,
cenu tovaru alebo poskytnutej služby atď. V čase jej uzavretia nespadala zmluva o úvere pod úpravu
spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny režim spornej zmluvy sa
spravoval ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Vyjadril presvedčenie, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože to vyplýva z ustanovení § 2 a § 3 uvedeného predpisu.
Zdôraznil, že aj keď bol v zmluve vyznačený účel úveru „zamestnanie“, čo by vylučovalo aplikáciu
ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., uvedený údaj bol len výsledkom nekalých obchodných praktík
odporcu. Zmluva pritom neobsahovala údaj o zamestnávateľovi navrhovateľa. V zmysle rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 sp. zn. 6Co/84/2011 musí tento účel úveru existovať reálne,
nestačí len jeho formálne vyznačenie v zmluve.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa  § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o čiastočnom vyhovení žalobe a
v závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o vyhovujúcu
časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že právny vzťah účastníkov konania bolo
nutné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
30.06.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme (§ 2 písm. a) zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. V zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je  špeciálnou úpravou zmluvy



o úvere definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa.

Zmluva zo dňa 31.01.2003 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel
ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (pozn. tento účel nebol, na rozdiel od tvrdení
navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu, v zmluve vôbec uvedený). Odporca mal v zmysle ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto
postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.
Dotknutá zmluva zjavne podliehala režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako
aj v ňom formulovanému ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. g), ktoré bolo pre posúdenie veci kľúčové.
Argumentácia odporcu k nemožnosti použiť úpravu Občianskeho zákonníka tak ostala bez právneho
významu. Rovnako bol neopodstatnený aj odkaz odvolateľa na absenciu náležitostí zmluvy, keďže táto
neobsahovala opis tovaru a službu. Výpočet povinných obsahových súčastí zmluvy podľa zákona č.
258/2001 Z. z. mal len demonštratívny charakter a je logické, že pokiaľ v danom prípade nebol účel
úveru viazaný na konkrétny tovar či službu, nemohli byť tieto údaje ani obsiahnuté v zmluve.

Rovnako vecne správne bolo aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktoré plne
zodpovedá pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán v tomto konaní a zneniu ust. §
142 ods. 2  O.s.p., proti ktorému navyše odvolateľ nepodal žiadne odvolacie námietky.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti,
v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 202,62 Eur s 5,25% úrokom z
omeškania ročne od 05.03.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a v závislom
výroku o trovách konania ako vecne správny  p o t v r d i l .

Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (II. veta výroku), zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

Zároveň odvolací súd postupom podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu opravu
napadnutého rozsudku v jeho záhlaví, v ktorom je nesprávne uvedená adresa sídla odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení                s
§ 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý            vo veci úspech
nemal.
V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorému krajský súd priznal náhradu trov
druhostupňového konania vo výške 36,61 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, za 1 úkon
právnej služby  - vyjadrenie k odvolaniu 28,22 Eur zo dňa 17.03.2015, účtovaný podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ku ktorému mu prináleží 1x režijný paušál v sume 8,39 Eur, účtovaný podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov                3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/191/2013", "guid": "fb29e7dc-0797-42a7-b308-b29ab4f39dfb:8971f6c8-9933-4bf0-9d36-cba1acebeb26", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "65803335-323c-47c1-9f1e-3e92ce304969:b345692f-10cf-439b-bb7f-72bbfa7dc298", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7210205763.1", "spisova_znacka": "6Co/84/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/84/2011 z 24. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-10-24", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7210205763.1"}], "citovane_v": []}