Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/75/2013 z 7. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. novembra 2016, sp. zn. 20S/75/2013, ECLI:SK:KSZA:2016:5013200606.5 Krajský súd Žilina | 20S/75/2013 | ECLI:SK:KSZA:2016:5013200606.5 | 2016-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b81ed76-9a8e-4447-bc1b-369c89c6de27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5013200606.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/75/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200606
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5013200606.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. A. č. XXXX/X, X., právne zast. Advokátskou kanceláriou SP&R, s. r. o., so sídlom Maróthyho č. 6,
Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho č.
26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRP-SI-3-023/2013 zo dňa
22.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. k. KRP-
SI-3-023/2013 zo dňa 22.04.2013 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09. júla 2013, ktorá neobsahovala odôvodnenie, žiadal žalobca o zrušenie
napadnutého rozhodnutia č. k. KRP-SI-3-023/2013 zo dňa 22.04.2013 s tým, že podrobnosti žaloby
zašle do 15.07.2013. Podaním zo dňa 14.07.2013 doplnil žalobu o jej odôvodnenie, o tieto žalobné
body: Uviedol, že orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, v ktorom uvádza, že informácie, o ktoré
požiadal žalobca, sú utajované, pričom má názor, že nemôže ísť o utajované informácie. Tieto informácie
prvostupňový orgán úmyselne, neoprávnene a nezákonne zatajuje a dal im svojvoľne punc utajenosti.
Nič nebránilo tomu, aby nemohli byť zverejnené informácie, o ktoré ho požiadal žalobca. Správny
orgán prvého stupňa koná niekoľko rokov proti osobe žalobcu nacionalisticky a porušuje jeho základné
ľudské práva a slobody. Ďalej vytýkal nedôslednosť žalovaného a nezáujem riešiť vec a najmä overiť
si to, čo mu „navyprával" správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa opiera
len o to, čo sa uvádza v napadnutom rozhodnutí prvého stupňa, čo nie je postačujúce a nezvážil
argumenty žalobcu, ktoré nevyhodnotil a nezaoberal sa nimi. Ďalej citoval obsah svojej žiadosti o
zverejnenie informácií zo dňa 21.11.2012, a to v celom rozsahu (str. 5 - 7 žaloby). Namietal, že správny
orgán prvého stupňa neposkytol svojmu nadriadenému všetky dokumenty ohľadne monitorovania osoby
žalobcu, teda ho vedome zavádzal. Tiež namietal, že sa nemohol zúčastniť nového prejednania veci
priamo na správnom orgáne prvého stupňa ešte pred vydaním jeho rozhodnutia. Boli porušené
jeho práva účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní a § 3 ods. 2 a 4
citovaného zákona. Žalovaný sa konkrétne nevyjadril k informáciám s utajovaným charakterom, v čom
spočíva ich utajenosť a že v prípade ich odtajnenia, či by došlo k nejakému ohrozeniu na živote, zdraví,
osoby žalobcu alebo iných osôb. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu považoval
za nepreskúmateľné, najmä pokiaľ ide o otázky, ktoré sa dotýkajú monitorovania osoby žalobcu v
byte v Ružomberku a nezákonného utajovania informácií, ktoré treba odtajniť. Navrhol prvostupňové aj
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



2. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/75/2013-116 zo dňa 14. januára 2014 súd konanie
zastavil, a to z dôvodu oneskorene podanej žaloby. Mal za to, že aplikovaním § 25 ods. 4 zákona
č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov došlo k fikcii doručenia pre splnomocneného zástupcu
žalobcu v správnom konaní, pričom deň doručenia bol deň 29.04.2013. Od neho začala plynúť lehota
na podanie žaloby. Posledný deň tento dvojmesačnej lehoty pripadol na 01.07.2013, avšak žaloba bola
podaná až 10.07.2013.

3. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutím č. k. 8Sži/5/2014 zo dňa
28. apríla 2016 rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/75/2013-116 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Konštatoval, že úlohou súdu bude preskúmať, kde sa zástupca žalobcu JUDr. František Turák
v čase doručenia preskúmavaného rozhodnutia zdržiaval a či mal možnosť si túto zásielku prevziať,
teda či pri doručovaní boli dodržané podmienky doručovania uvedené v § 24 ods. 2 v spojení s § 25
ods. 4 Správneho poriadku.

4. Zo správy Slovenskej pošty zo dňa 10.08.2016 vyplýva, že nebolo možné súdu poskytnúť údaje
ohľadne doručovania zásielky druhostupňového správneho rozhodnutia adresovanú splnomocnenému
zástupcovi žalobcu v správnom konaní, pretože dodacie doklady pôšt už boli skartované a na poštách sa
nenachádzajú. Súd vzhľadom na objektívnu nemožnosť zdokladovania podmienok pri zriadení služby
Post Box na pošte Bratislava 35 pre JUDr. Františka Turáka, a taktiež ohľadne nedostatku informácií
o tom, či mal zriadenú službu mailovej alebo SMS správy o uložení zásielky do Post Boxu, alebo
iným spôsobom mu bol oznamovaný príchod zásielky do poštového priečinku, vychádzal z čestného
vyhlásenia P. O. zo dňa 10.03.2014, z ktorého vyplýva, že v čase doručovania tejto zásielky sa
splnomocnený zástupca žalobcu v správnom konaní nenachádzal v mieste doručovania. Súd preto
následne vychádzal z toho, že nebola splnená fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku
a napadnuté správne rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 14.05.2013
(fyzické prevzatie zásielky), a preto žaloba bola podaná v zákonnej lehote.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.08.2016. Námietka žalobcu, že viaceré záležitosti,
ktoré sa dotýkajú monitorovania jeho osoby, sú veľmi rozdielne a navzájom si odporujú, je nedôvodná,
nakoľko v tejto otázke bola žalobcovi informácia sprístupnená písomnosťou pod č. KRP-SI-013/2013
zo dňa 25.02.2013. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že nebol oboznámený s odôvodnením
nesprístupnenia informácií, ktoré majú charakter utajovaných informácií. V rozhodnutí prvostupňového
orgánu sa uvádza, že ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu,
ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ich nesprístupní. Policajný zbor použil
oprávnenie, ako je odhaľovanie úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, prostriedky
operatívno-pátracej činnosti, pričom podlieha tento postup režimu ochrany utajovaných skutočností v
zmysle zákona č. 215/2004 Z.z.. V danom prípade išlo o informáciu, ktorá bola označená stupňom
utajenia „vyhradené". Postup prvostupňového orgánu bol preto správny a žalovaný sa s ním stotožnil.
Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v žalobe nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok,
ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:

8. Zo správneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 21.11.2012 požiadal OR PZ
Ružomberok podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (Zákon o slobodnom prístupe k informáciám) o poskytnutie informácií na tieto otázky:
„1. Kto dal osobne na OR PZ v Ružomberku príkaz na monitorovanie osoby p. M. A., na základe ktorého
rozhodnutia alebo ktorého pokynu OR PZ v Ružomberku, pričom chceme vedieť konkrétne meno a
priezvisko policajta a na základe čoho takto konal a postupoval?

Prečo a za akým účelom mali policajti z OR PZ v Ružomberku fotografie p. M. A. a k čomu slúžili?"

„2. Kto dal osobne na OR PZ v Ružomberku príkaz na monitorovanie bytu, ktorý sa nachádza na ul. Š.
Moyzesa 1564/9 v Ružomberku, v ktorom býval p. M. A., na základe ktorého rozhodnutia alebo



ktorého pokynu OR PZ v Ružomberku, pričom chceme vedieť konkrétne meno a priezvisko policajta a
na základe čoho takto konal a postupoval? Prečo sa tento byt monitoroval z akých dôvodov a
kto mal na tom záujem zo strany OR PZ v Ružomberku? "

„3. Akým spôsobom a kde je úradne zaevidovaný list OR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície,
odboru kriminálnej polície v Ružomberku z 2. 3. 2008 pod vecou: Prešetrenie viacerých vecí v rámci
vyšetrovania a podnety k začatiu trestného stíhania - odpoveď - zaslanie?"

„Proti ktorému neoprávnenému vniknutiu, proti ktorej osobe (keďže sa v liste neuvádza) bol tento byt
monitorovaný odkedy a dokedy? Aké technické prostriedky boli použité na monitorovanie a kto
tieto prostriedky a kedy ich nainštaloval do bytu? Kto o tom rozhodol, chceme vedieť konkrétne meno
a priezvisko policajta. A na základe ktorého rozhodnutia alebo postupu sa tento byt monitoroval? Ktorý
policajt z OR PZ v Ružomberku podpisoval nejaké rozhodnutie alebo interný pokyn alebo aj postup k
tomuto monitorovaniu? Chceme vedieť konkrétne meno a priezvisko policajta. "

,,V uvedenom liste z 2. 3. 2008 sa uvádza, že byt bol monitorovaný v súlade splatnou právnou úpravou
SR, ako aj internými predpismi MV SR. Žiadame, aby ste nám poskytli informácie, o ktorú konkrétnu
platnú právnu úpravu SR a o ktoré konkrétne interné predpisy MV SR v tom čase išlo? Uveďte ich
zoznam a na základe ktorých postupovalo OR PZ v Ružomberku a ich policajti v čase monitorovanie
predmetného bytu. "

„Čo ste zistili monitorovaním predmetného bytu, aké konkrétne úradné dokumenty, napr. zápisnice z
monitorovania existujú a kto ich podpisoval? Žiadame sprístupniť nám takéto úradné dokumenty. "

,,Základná otázka znie, existovali v tom čase nejaké utajované skutočnosti o ktorých sme nemohli
vedieť? Vedel o nich Okresný súd Ružomberok a Okresná prokuratúra v
Ružomberku? Vedel o nich ešte niekto?

V prípade, ak ide o utajované skutočnosti, uveďte nám túto skutočnosť a na základe čoho, akého
konkrétneho právneho aktu a koho sa pre nás neznáme skutočnosti stali utajovanými? Ak ide o utajované
skutočnosti, potom žiadame a trváme na tom, aby sa odtajnili. V tomto smere týmto spôsobom podávame
žiadosť o odtajnenie utajovaných skutočností.

Ak išlo o utajované skutočnosti, potom žiadame, aby ste konkrétne uviedli o aký charakter utajovaných
skutočností išlo a o aký stupeň utajovania sa jednalo? Ako súviseli tieto utajované skutočnosti s
monitorovaním predmetného bytu a či súviseli aj s monitorovaním osoby p. M. A.? Kto disponoval s týmito
utajovanými skutočnosťami? Chceme vedieť konkrétne meno a priezvisko policajta alebo policajtov. Aký
bol zámer a cieľ týchto utajovaných skutočností? Ako sa tieto utajované skutočnosti vyhodnotili? Kde
sú tieto utajované skutčnosti evidované a kde sa môžeme s nimi oboznámiť? Kto s nimi v súčasnosti
disponuje?

Alebo išlo o skutočnosti, ktoré nemali žiaden charakter utajenia a aj napriek tomu ich niekto povýšil na
utajené. Konkrétne uveďte, ako to bolo s týmito utajovanými alebo s neutajovanými skutočnosťami a
aké hodnoverné dokumenty o tom existujú z dôvodu ich oboznámenia sa."

„4. Pokiaľ ide o uznesenie Okresného súdu Ružomberok z 30.10.2007pod sp. zn.: 3C 387/2005 (ďalej len
„predbežné opatrenie ") žiadame Vás, aby ste nám poskytli všetky informácie, ktoré sa tohto uznesenia
dotýkajú a ktoré sa u Vás nachádzajú.

Akým spôsobom ste sa dozvedeli o tomto uznesení o predbežnom opatrení? Doniesol Vám ho niekto
alebo Vám ho niekto úradným spôsobom doručil na OR PZ v Ružomberku? Ktorému policajtovi bolo
doručené alebo ktorý policajt si ho vyžiadal z Okresného súdu Ružomberok. Aké záznamy sa vedú vo
Vašom podacom denníku ohľadne tohto uznesenia o predbežnom opatrení? Predložte nám o tom
dôkazy.

Prečo ste realizovali toto uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré nemohlo byť v čase zaistenia
p. M. A., t.j. 20.1.2008 právoplatné, pretože sme ho oficiálne obdržali až 31.5.2011 na Okresnom súde
Ružomberok a akým spôsobom ste si overili skutočnosť, že toto uznesenie je právoplatné? Ako je



možné, že s týmto uznesením o predbežnom opatrení disponovali policajti z OR PZ v Ružomberku, keď
my sme o ňom ani nevedeli? Jednoduchá otázka, ako ste sa k tomuto uzneseniu o predbežnom opatrení
dostali? Za týmto účelom Vás žiadame, aby ste nám objasnili okolo tohto predbežného opatrenia všetky
podrobnosti. Prečo ste sa z OR PZ v Ružomberku v čase zaistenia p. M. A. okamžite neskontaktovali
s jeho právnym zástupcom, ktorý by Vám objasnil základné otázky okolo tohto predbežného opatrenia
súdu?

Kontaktoval sa niekto z OR PZ v Ružomberku ohľadne tohto predbežného opatrenia s Okresným súdom
Ružomberok, ak áno kto a s akou osobou. Existujú o tom úradné záznamy na OR PZ v Ružomberku?

Kto dal na OR PZ v Ružomberku pokyn k tomu, aby radoví policajti vykonali toto uznesenie za účelom
zaistenia p. M. A.? Nebola to vopred pripravovaná akcia len za účelom zaistenia p. M. A.?"

9. Prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo PZ Ružomberok ako povinná osoba podľa § 2 ods.
1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobcovi zaslal odpoveď na jeho otázku č. 1 podaním
zo dňa 25.02.2013.
Ohľadne odpovedí na otázky č. 2, 3, a 4 vydal podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie č. k.
KRP-SI-3-014/2013 zo dňa 25.02.2013, ktorým v súlade s § 8 ods. 1 citovaného zákona s poukazom na
§ 2 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov a v súlade
s § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupnil informácie požadované
pod bodmi 2, 3, 4. V odôvodnení konkrétne uviedol dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií
vo vzťahu ku každej otázke osobitne. Čo sa týka odpovede na otázku č. 2, uviedol, že požadovaná
informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 215/2004 Z.z., ku ktorej žiadateľ nemá oprávnený
prístup. Poukázal na to, že v prípade účastníka konania policajný zbor postupoval podľa § 39 ods. 2
zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, teda použil prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri
odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov. Toto oprávnenie bolo využité
podľa postupu stanoveného nariadením Ministra vnútra SR č. 19/1994, ktoré podliehalo režimu ochrany
utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé
utajované skutočnosti, stanovuje nariadenie Vlády SR č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti
utajovaných skutočností. Vedúci povinnej osoby, v tomto prípade Minister vnútra SR, podľa oblastí
nariadenia vlády vymedzil svojím nariadením č. 16/2008 jednotlivé informácie, ktoré sú utajovanými
skutočnosťami. Podľa bodu 16 zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR
sú žiadosti o nasadenie informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti podľa osobitných predpisov označené stupňom utajenia „vyhradené", a preto sa z uvedeného
dôvodu požadovaná informácia nesprístupňuje. K otázke č. 3 uviedol tú istú právnu argumentáciu
ako k otázke č. 2, teda že podľa § 8 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia
tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2004 Z.z.), povinná osoba ju
nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. K otázke č. 4 uviedol, že povinná osoba
ju nesprístupnila, nakoľko podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ďalšie
obmedzenia k prístupu k informáciám sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných
súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácií, ktoré sa sprístupňujú podľa
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho
dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie
nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

10. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. KRP-
SI-3-023/2013 zo dňa 22.04.2013 odvolanie účastníka ako nedôvodné zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení skonštatoval, že prvostupňový orgán pri odpovedi na otázku č. 2
podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie nesprístupniť informácie z dôvodu, ak požadovaná informácia
tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup podľa
§ 8 ods. 1 Zákona o slobode informácií s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov,
najmä zákona č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym
posúdením otázky, že informácie, ktoré požadoval účastník konania, tvoria utajované skutočnosti,
vymedzené v nariadení Vlády SR č. 216/2004 Z.z., na ktoré nadväzuje nariadenie Ministra vnútra
SR č. 16/2008 o vydaní zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR v
znení neskorších predpisov. Stotožnil sa aj s nesprístupnením informácií aj v otázke č. 3, v ktorej
prvostupňový správny orgán nesprístupnil informácie, ktoré taktiež patria do kategórie utajovaných
skutočností s odkazom na príslušné právne predpisy, pričom poukazoval na ustanovenie právnych



predpisov v odpovedi na otázku č. 2. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval
správne aj v prípade informácií požadovaných v otázke č. 4, ktoré nesprístupnilo, nakoľko správne
vyhodnotilo, že tieto informácie spadajú podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám do kategórie informácií, ktoré sa nesprístupňujú, ak sa informácia týka rozhodovacej
činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem
konkrétnych informácií stanovených v tomto ustanovení zákona. Rozhodovacou činnosťou orgánu
činného v trestnom konaní sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia v širšom zmysle rozumie
kompetencia orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v trestnoprávnych veciach. V
užšom zmysle sa ňou rozumie konanie a rozhodovanie tohto orgánu v konkrétnej právnej veci. Ide hlavne
o procesné pravidlá vedenia konania, procesné úkony alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu
prípravného trestného konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.05.2013 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len
"povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa
osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12)
12) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva,
služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení
neskorších predpisov, § 38 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, § 122
Trestného zákona, § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
12) Napríklad zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 122 Trestného zákona, § 23 zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy
piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak
ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy,

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.05.2013 na
účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej
skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením,
zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len
"neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej
republiky svojím nariadením.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona je informáciou
1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,
2. obsah ústneho vyjadrenia,



3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného
média.

Podľa § 8 ods. 2 písm. a) citovaného zákona vedúci najmä určuje základné vymedzenie utajovaných
skutočností, a ak neurčí inak, rozhoduje o lehotách, zmene a zrušení stupňa utajenia podľa § 7 ods. 1.

Podľa § 38 písm. a) citovaného zákona oprávnená osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou
osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti
počas utajenia týchto skutočností, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými
skutočnosťami.

Podľa § 2 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 216/2004 Z.z. vedúci vymedzí 8) podľa § 1 tohto nariadenia
utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného
predpisu. 9) Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností
právnickej osoby.
8) § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
9) Napríklad zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného nariadenia vlády zoznam utajovaných skutočností právnickej osoby podľa
odseku 1 vydáva vedúci písomne. Jeho obsahom je konkrétne určenie utajovaných skutočností s
príslušným stupňom utajenia podľa § 3 zákona, zaradených do oblastí podľa § 1 tohto nariadenia a
odôvodnenie potreby ich označenia príslušným stupňom utajenia.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného nariadenia vlády zoznam utajovaných skutočností právnickej osoby je
verejný.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov prostriedkami operatívno-
pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a
dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, 18a) kriminálne spravodajstvo, používanie krycích
dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného
zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci.
18a) § 111 Trestného poriadku.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov policajný zbor je oprávnený
používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri
zisťovaní ich páchateľov, pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených
osôb, ochrany strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a
osobitnom predpise; 18aa) prostriedky operatívno-pátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s
činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený používať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky
podľa osobitného predpisu. 18ab)
18aa) Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol
na spoločných hraniciach, podpísaný v Schengene 19. júna 1990 v platnom znení. Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, zv. 2/19.
18ab) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Podľa § 39 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov monitorovaním osôb a
dopravných prostriedkov na účely tohto zákona sa rozumie spracúvanie informácií o osobách a
dopravných prostriedkoch v rozsahu údajov podľa Schengenského dohovoru, 18aa) ktoré získali útvary
Policajného zboru pri plnení svojich úloh.

12. Krajský súd v Žiline konštatuje, že čo sa týka časti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú nesprístupnením informácií vo vzťahu k položeným otázkam č. 2
a 3, nezistil žiaden dôvod na posúdenie tejto časti napadnutého rozhodnutia ako nezákonného.



Správne orgány jasne a zreteľne uviedli, z akých dôvodov nie je možné požadované informácie v
tejto časti poskytnúť. Poukázali na ust. § 8 ods. 1 Zákona o slobode informácií v spojení s § 2,
§ 38 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia. Taktiež poukázali na § 1 a § 2 nariadenia Vlády č. 216/2004 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Vedúci konkrétneho štátneho orgánu vymedzí
podľa § 1 nariadenia Vlády č. 216/2004 Z.z. utajované skutočnosti vznikajúce na konkrétnom orgáne
v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu. V rámci Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky je týmto vedúcim minister, ktorý vydal nariadenie Ministra vnútra SR č. 16/2008 o vydaní
zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, podľa ktorého bodu 16
zoznamu utajovaných skutočností sú žiadosti o nasadenie informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podľa osobitných predpisov označené stupňom utajenia
„vyhradené", preto z uvedeného dôvodu sa požadované informácie týkajúce sa nastolených otázok
pod bodmi 2 a 3 nemohli sprístupniť. Podľa ich obsahu sa totiž jedná o informácie, ktoré spadajú do
termínu operatívno-pátracia činnosť v zmysle § 39 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ktoré
sú podľa bodu 16 zoznamu utajovaných skutočností nariadenia Ministra vnútra č. 16/2008 utajovanou
skutočnosťou, ktorá sa nezverejňuje. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie v tejto časti
nebolo nezrozumiteľné, vyplýva z neho dostatok skutkových dôvodov, ako aj jasné právne posúdenie
veci, a preto námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je nedôvodná.
Taktiež je nedôvodná aj jeho námietka týkajúca sa namietania, že nešlo o utajované informácie a ak šlo
o utajované informácie, bolo potrebné ich odtajniť. Pokiaľ je daná informácia označená určitým stupňom
utajenia, tak sprístupnenie informácie nie je možné, a to ani zásahom do obsahu písomností, napr.
vyčiernením. Podľa § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám to nie je prípustné, pretože by išlo
o manipuláciu s utajovanou písomnosťou. V danom prípade teda existuje implicitné obmedzenie prístupu
k informáciám vyplývajúce z právnych predpisov, na ktoré odkazuje Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám. V konkrétnom prípade je to zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a
vykonávacie právne predpisy nižšej právnej sily.

13. Čo sa týka nesprístupnenia odpovede na otázku č. 4, toto nesprístupnenie bolo zo strany oboch
správnych orgánov odôvodnené aplikáciou § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, a teda že otázka sa týkala informácií, ktoré sa nesprístupňujú, pretože informácia sa
mala týkať rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní. Čo sa týka tejto časti
napadnutého rozhodnutia, súd sa stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu uvedenou v žalobe (vo
všeobecnosti ku všetkým nesprístupneným odpovediam na jeho otázky), a to, že rozhodnutie je v tejto
časti nedostatočne odôvodnené. Treba poukázať na to, že podľa tohto ustanovenia sa nesprístupňujú
také informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní,
okrem informácií, ktoré sú uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Cieľom zákonného obmedzenia
práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zamýšľaným zákonodarcom
v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je ochrana pred neprimeraným
zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, resp. orgánov činných v trestnom konaní, a
tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve, ktorý cieľ je potrebné považovať za
legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Toto obmedzenie
treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd, resp. orgán
činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej
moci. Predmetom obmedzenia podľa tohto ustanovenia je teda spravidla obmedzenie poskytnutia, resp.
sprístupnenia informácií týkajúcich sa neukončených prebiehajúcich konaní súdu alebo orgánov činných
v trestnom konaní. V zásade sa nesprístupňujú informácie v tzv. živých veciach. Právo na tento druh
informácií je uspokojované podľa osobitných predpisov po preukázaní právneho záujmu.

14. Žalobca požadoval zverejnenie informácie týkajúcej sa doručovania uznesenia Okresného
súdu Ružomberok č. k. 3C/387/2005 zo dňa 30.10.2007 na Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru Ružomberok. Požadoval v konečnom dôsledku sprístupnenie procesných úkonov Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v konaní, ktoré sa týka vyššie uvedeného uznesenia súdu. Žalobca pritom
nedisponoval spisovou značkou ani inou informáciou ohľadne existencie prebiehajúceho konania na
Okresnom riaditeľstve PZ Ružomberok, ktoré by sa týkalo vyššie uvedeného uznesenia, v ktorom by boli
vykonané procesné úkony tvrdené žalobcom, ktoré mal vykonať OR PZ Ružomberok. Pokiaľ v danom
prípade prvostupňový správny orgán odmietol sprístupniť požadovanú informáciu odôvodňujúc ju tým,
že sa týka rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní, svoje rozhodnutie po
právnej stránke riadne neodôvodnil. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie v odôvodnení



neuvádza, prečo správne orgány mali za to, že tieto úkony (ak boli vôbec vykonané) súvisia s
rozhodovacou činnosťou orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ani to, či takéto konanie vôbec
prebiehalo, resp. prebieha. Pokiaľ by takéto konanie na OR PZ Ružomberok, ktorý by bol v danom
prípade orgánom činným v trestnom konaní, prebiehalo a jednalo by sa o neukončené konanie, bolo
potrebné toto konanie špecifikovať spisovou značkou, a potom by bolo možné použiť obmedzujúce ust.
11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám s poukazom na to, že takáto informácia
týkajúca sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nemôže byť sprístupnená. Na
takúto informáciu by mal potom žalobca nárok v zmysle osobitného predpisu. Pokiaľ však správne orgán
v odôvodnení neuviedli, že požadované informácie sú informácie o úkonoch, ktoré boli vykonané v
rámci konkrétneho konania vedeného súdom či orgánmi činnými v trestnom konaní, nie je možné bez
ďalšieho konštatovať, že v danej veci mali právo obmedziť žalobcu na poskytnutie informácie práve z
toho dôvodu, že tieto úkony súvisia s konkrétnou rozhodovacou činnosťou súdu alebo orgánu činného v
trestnom konaní. Preto bolo nevyhnutné zrušiť celé napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdilo
prvostupňové rozhodnutie ako celok v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

15. O náhrade trov konania žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní
úspešný, a preto mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 08. novembra 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková