Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/207/2014 z 4. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. mája 2016, sp. zn. 25Sd/207/2014, ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4 Krajský súd Žilina | 25Sd/207/2014 | ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4 | 2016-05-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8394669-18d9-47fe-96e6-a96d93455cb5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/207/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200887
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Z. K., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom O. H., U. XXXX/X, zastúpeného JUDr.
Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom v O. H., N. J. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2014 podľa § 65, § 274
a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 27. júla
2011 starobný dôchodok v sume 69,10 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal sumu a
spôsob výpočtu starobného dôchodku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že právne predpisy SR pri
rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného
dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú
už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy
dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Dohovor č. 128) o sumu starobného
dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca
zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky,
sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu zamestnania (vrátane
doby služby), ktorá je zhodnotená na určenie sumy starobného dôchodku. Pretože suma starobného
dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Dohovoru č. 128 je
vyššia, starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto sume. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne
dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. marca 2014 ako vecne správne
potvrdil.



Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že zotrvávajú na opravnom prostriedku a všetkých
vyjadreniach v konaní. Ďalej uviedol, že odporkyňa nesprávne svojvoľne aplikuje zákon č. 461/2003 a
najmä článok 33 Dohovoru č. 128. Odporkyňa nemá právo odpočítavať dĺžku doby sociálneho poistenia,
počas ktorej poistenec odvádzal sociálne odvody do spoločného systému sociálneho zabezpečenia
podľa zákona č. 100/1988 Zb. a do všeobecného systému sociálneho poistenia podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. Takúto právomoc nedáva odporkyni žiadne ustanovenie zákona, ani článok 33
Dohovoru č. 128. Krátenie výšky starobného dôchodku vykonané odporkyňou nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení. Pri rozhodovaní odporkyňa musí postupovať v zmysle zákona, pričom akékoľvek
svojvoľné konanie nie je prípustné. Žiadne zákonné ustanovenie, ani žiaden judikát nehovorí, aby
odporkyňa krátila dôchodok uvedeným spôsobom. Je to čisto výplod spôsobu krátenia tohto dôchodku
odporkyňou. Odporkyňa je pritom povinná vykonať výpočet dôchodkovej dávky starobného dôchodku
tak, že započíta všetky doby odvádzaného poistného do sociálneho zabezpečenia, t.j. do osobitného
systému a do všeobecného systému a od takto vypočítaného starobného dôchodku odpočítať obdobie
zodpovedajúce poisteniu v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Je potrebné odpočítať iba tú
časť dôchodku, ktorá sa odvádza do osobitného systému. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
SR nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru, teda do I. (II.) kategórie funkcií
podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení sa zachovávajú rovnako ako sa zachovávajú
nároky poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórii, aj keď títo
poistenci získali za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa
však pri výpočte dávky starobného dôchodku v predmetnom rozhodnutí odpočítala obdobie poistenia v
spoločnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda roky výkonu služby
v policajnom zbore. Právny zástupca poukázal na rozdielnosť rozhodnutí odporkyne, kedy táto v roku
2013 v obdobnom prípade použila presne ten vzorec, ktorý prezentuje právny zástupca navrhovateľa,
vzorec, ktorý je správny a ktorý potvrdil aj Najvyšší súd SR. V týchto konaniach odporkyňa odpočítala iba
dobu, ktorá patrí, ktorú poistenec platil do osobitného systému. Najvyšší súd SR uviedol, že najskôr treba
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorú odporkyňa správne vypočítala, teda pri skoršom odchode
zo zamestnania, následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá poistencovi patrila po zhodnotení
doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku. Rovnako poukázal
na to, že odporkyňa nemá žiadny algoritmus, ani spôsob ako krátiť dôchodok. Je to proste iba podľa
toho ako jej to pripadá za vhodné, aby poistencovi čím najmenej zaplatila. Rovnako poukázal na to,
že odporkyňa porušila zásadu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorá hovorí o tom, že v
obdobných prípadoch by mal správny orgán rozhodovať obdobne, lebo inakšie dochádza k prekvapivosti
rozhodnutia a nepredvídateľnosti tohto rozhodnutia správneho orgánu. Spôsob výpočtu, ktorý odporkyňa
v súčasnosti používa na výpočet starobného dôchodku v súbehu s výsluhovým dôchodkom je nesprávny,
lebo najskôr vypočíta teoretickú výšku dôchodku za rozhodné obdobie, dokým nevznikol nárok a od
tejto doby teoretickej výšky dôchodku odpočíta výšku dôchodku, ktorá zodpovedá celej dobe poistenia
poistenca ako výsluhového dôchodcu, najskôr vypočíta dôchodok od 84 a výsluhový dôchodok už počíta
za celé obdobie. Záverom uviedol, že odporkyňa neoprávnene krátila dôchodok navrhovateľovi a to z
dôvodu, že ani Dohovor, ani článok 33 Dohovoru č. 128 jednoznačne nehovorí, akým spôsobom sa
má krátiť dôchodok, pričom aj sama odporkyňa uviedla, že neexistuje žiadny algoritmus, na základe
ktorého by postupovala. Má za to, že odporkyňa musí postupovať na základe zákona, ako jej zákon
prikazuje, pričom postup krátenia dôchodku nie je uložený na základe zákona, ale je to iba súdna prax,
ktorá odporkyňu nemôže zaväzovať. Právny systém Slovenskej republiky nepozná tzv. precedensy, na
základe ktorých by museli postupovať správne orgány. Vzhľadom na to žiadal, aby súd rozhodnutie
odporkyne zrušil a uložil jej povinnosť dôchodok opätovne prepočítať.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom k tomu navrhla
napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. marca 2014 potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil
sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou 9. augusta 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. júla
2015.



Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný
dôchodok vzniká získaním 15 rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako zamestnanie
zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov
z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti
tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Navrhovateľ získal dobu služby v I. kategórii funkcií v období od 1. apríla 1974 do 31. mája 1989, od
1. februára 1996 do 31. decembra 1999, celkovo 19 rokov a 33 dní. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.
2 a § 274 zákona o sociálnom poistení s prihliadnutím ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov dosiahol dovŕšením 56 rokov veku t. j. 27. júla 2011.

Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená v súlade s § 274 zákona o sociálnom poistení
podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 a tiež podľa právnych predpisov účinných do
31. decembra 2003.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností
a Osobného úradu, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-42.922-06/2013-VZ zo dňa 27.
septembra 2013 vyplýva, že na určenie sumy priznaného výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 36 rokov a 190 dní.

Suma starobného dôchodku navrhovateľa patriaca za obdobie dôchodkového poistenia, vrátane doby
služby, do vzniku nároku na starobný dôchodok je 660,87524694 € mesačne. Je určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Nakoľko navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia SR - výsluhového dôchodku na určenie sumy starobného dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu odporkyňa započítala dobu služby a
osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa
znížila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
za celé roky. Túto sumu mu odporkyňa správne určila ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá
zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby
služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Sumu starobného dôchodku 67,80
€ mesačne po zaokrúhlení odporkyňa určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej
obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej
obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku.

Suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená
z priemerného mesačného zárobku 135,- € za roky 2009, 2008, 2007, 2006 a 2010. Započítaná doba
zamestnania je 37 rokov, získaná po osemnástom roku veku. Suma starobného dôchodku po úprave
a zvýšení podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. predstavuje 302,677435 €
mesačne. Sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená
na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, odporkyňa určila ako časť sumy starobného
dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené
na určenie sumy starobného dôchodku. Sumu starobného dôchodku 8,20 € mesačne po zaokrúhlení
odporkyňa určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby
služby) a sumy starobného dôchodku zodpovedajúci zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená
na určenie sumy výsluhového dôchodku.

Nakoľko suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a Dohovoru č. 128 je 67,80 € mesačne, je vyššia, ako suma starobného dôchodku vypočítaná
podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 (8,20 € mesačne), patrí navrhovateľovi
starobný dôchodok vo vyššej sume. Po zvýšení starobného dôchodku podľa § 82 zákona o sociálnom



poistení o 1,8 % mesačnej sumy, t. j. o 1,30 € mesačne odo dňa priznania, t. j. od 27. júla 2011 patrí
navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 69,10 € mesačne.

Odporkyňa po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby
na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) určila starobný dôchodok v súlade s článkom 33 ods. 2
Dohovoru č. 128, a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného
v rozhodnutím č. R 55/2011 a R 83/2013 a podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného
v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012.

Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby
osobitného zákona. Odporkyňu o takomto postupe poučil Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (č.
4So/189/2007 z 29. mája 2008, 4So/133/2009 zo 7. decembra 2009, 9So/77/2011 z 30. mája 2012).

Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s
dobou výkonu služby. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za
tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať
Dohovor.

Z článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok
tak zo všeobecného ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) v zmysle
tohto Dohovoru je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o
sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Odporkyňa po zohľadnení všetkých období
dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu starobného
dôchodku navrhovateľa znížila o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.

V predmetnej veci nebolo sporné, že navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil až za účinnosti zákona o
sociálnom poistení. Z tohto dôvodu odporkyňa nepochybila, keď teoretickú výšku starobného dôchodku
vymerala tak podľa predpisov účinných do 31.12.2003 ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a starobný
dôchodok priznala v sume odvodenej práve od výpočtu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Súčet starobného
dôchodku navrhovateľa, priznaného preskúmavaným rozhodnutím odporkyne a jeho výsluhového
dôchodku je vyšší, ako tzv. teoretická suma starobného dôchodku.

Zákon o sociálnom poistení neupravuje možnosť priznania starobného dôchodku, ak nie je splnená
podmienka potrebnej doby poistenia. Z toho dôvodu tiež tento zákon skutočne neobsahuje pojmy
„teoretická výška dôchodku“. Nárok na zhodnotenie aj doby trvania služobného pomeru, na účely
výsluhového dôchodku vyplýva len z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý výkladom
záväzných právnych predpisov (nielen zákonom č. 461/2003 Z.z.) judikoval existenciu nároku na
starobný dôchodok aj v prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku
potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Najvyšší
súd súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy starobných dôchodkov vypočítanej s
prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj dôb zhodnotených
pre nárok na výsluhový dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom
na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z., zaoberal vo viacerých
rozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná. Spôsob výpočtu starobného
dôchodku navrhovateľa odporkyňou je v súlade s ustálenou súdnou praxou, rozsudkami Najvyššieho
súdu SR vydanými v obdobných prípadoch, z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 19. marca 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 O.s.p. Ak by
odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak
neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom.



Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ustanovením § 250k ods.
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.