Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/34/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. januára 2016, sp. zn. 21S/34/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200299.1 Krajský súd Žilina | 21S/34/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015200299.1 | 2016-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99550aa8-e70e-4eba-b6d2-05a74a2d4f2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200299.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200299
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200299.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: OPTI plus, s. r.
o., Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 46 443 126, zast. advokátom: Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/9192/2014 zo dňa 23.12.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2015, doručenou súdu dňa 06.03.2015, domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/9192/2014 zo dňa 23.12.2014, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Žiline (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. A/2013/01014/4/HP/D zo dňa 12.09.2014.
Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa § 10 ods. 7 zákona č. 377/2004 Z.z.
vo výške 500 € za porušenie ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane
nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 377/2004 Z.z.“). Žalobca
v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov je ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že neobsahuje právne relevantne odôvodnenie výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán explicitne neuviedol vo svojom rozhodnutí
konkrétne zákonné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že pojem stavebne oddelená časť je potrebné
vykladať v praxi tak, že sa jedná o fyzicky vybudovanú prepážku oddeľujúcu dve alebo viac častí
priestoru, takže sú prepážkou spojené obvodové steny a súčasne podlaha a strop tohto priestoru. V
napadnutom rozhodnutí správny orgán neodkázal na žiadnu časť právnej úpravy platnej v SR, nakoľko
takáto právna úprava neexistuje.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v zmysle rozhodnutia NS SR 6Sžo/8/2011, na ktoré poukazoval počas
správneho konania, je zrejmé, že iný druh výkladu predmetnej právnej normy - zák. č. 377/2004 Z.z.,
ako ten, ktorý bol ním samotným použitý, neprichádza do úvahy. Totiž v prípade, že v právnej úprave
absentuje zákonná definícia pojmu „stavebne oddelená časť“, toto je potrebné vykladať v súvislosti s
účelom tohto zákona a aj jeho ostatnými ustanoveniami, tak aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický
zmysel predmetnej veci. Správny orgán však pri jeho výklade opomenul základnú zásadu výkladu ducha
zákona, jeho zámeru a zmyslu, a to že výklad nejednoznačnej právnej normy nemôže byť nikdy na škodu
účastníka konania. Sankciu je možné uložiť len za také porušenia právnej normy, ktorá je zreteľne a
určite definovaná.



Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012, v ktorom dal
Najvyšší súd Slovenskej republiky za pravdu žalovanému proti žalobcovi, ktorý považoval prevádzku za
samostatný priestor stavebne dispozične oddelený od verejne prístupnej predajne obchodného centra,
nakoľko bol vybavený vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočne odvetranie prevádzky z dvoch
strán ohraničených stenami a z dvoch technickou konštrukciou. V predmetnom rozsudku Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukázal na dôvodovú správu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov s navrhovanou účinnosťou od 01. júla 2013, z ktorej vyplýva, že dnešný
právny stav nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia,
ktorému sú nefajčiari vystavení napr. v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi
uvedenými v predchádzajúcej správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30.
novembra 2009 o prostredí bez dymu) sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z.z. na účel zabezpečenia
zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky
taktiež v uvedenom rozhodnutí uvádza, že vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, Najvyšší súd SR považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem
iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú
konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to
tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým
zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánu verejnej moci.
Žalovaný preto nemohol vec posúdiť iným spôsobom.
Žalobca v podanej žalobe účelovo opomína a prezentuje výklad správneho orgánu ako svojvoľný a
neoprávnený, v prípade porušenej povinnosti za neexistujúce, na čom stavia celý zmysel podanej žaloby.
Žalobca má v zmysle citovaného zákona povinnosť stavebne oddeliť fajčiarku časť od nefajčiarskej, čo
žalobca podľa argumentov v podanej žalobe nespochybňuje. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27.02.2013 nepovažuje vzduchotechniku za dostatočné stavebné oddelenie v
zmysle zákona č. 377/2004 Z.z.. Žalovaný ako príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva preto
ani neskúma, či dochádza k aktívnemu zasahovaniu škodlivých látok do zdravia nefajčiarov. Prvoradou
úlohou žalovaného je prevencia takéhoto zasahovania.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru,
že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z. zakazuje sa fajčiť v obchodných domoch okrem
priestorov v obchodných domoch, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky s tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
neprenikli do verejne prístupných priestorov obchodných domov a neznečisťovali verejne prístupné
priestory obchodných domov.

Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 377/2004 Z.z. orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu od 500 eur do
15 000 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavanie zákazov
podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i).



Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Žiline - prvostupňový správny orgán vykonal dňa 12.09.2013 kontrolu so zameraním dodržiavania
zákona č. 377/2004 Z.z. v prevádzke žalobcu Choco Arden v objekte AUPARK Žilina - SHOPPING
CENTER, Námestie Ľudovíta Štúra, Žilina. V čase kontroly správny orgán zistil, že žalobca ako
prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania porušil povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 písm. g)
bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z. - zákaz fajčenia v obchodnom dome okrem priestorov v obchodnom
dome, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu
a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikali do verejne
prístupných priestorov obchodného domu a neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodného
domu, že prevádzka, kde sa fajčí, nie je stavebne oddelená od verejného priestoru obchodného
domu. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na zistené skutočnosti listom zo dňa 13.09.2013
č. A/2013/0333/HP/D nariadil ústne pojednávanie. Listom zo dňa 23.10.2013 č. A/2013/0333/2/HP
prvostupňový správny orgán požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia z dôvodu, že účastník
konania sa ospravedlnil z ústneho pojednávania z dôvodu, že pôsobí mimo územia Slovenskej republiky
až od druhej polovice mesiaca december 2013. Dňa 15.11.2013 sa konateľka spoločnosti OPTI plus,
s. r. o. - žalobcu vyjadrila vo veci prerokovania nedostatkov, ktoré boli zistené dňa 12.09.2013 v
prevádzke Choco Arden, AUPARK Žilina - SHOPPING CENTER, Námestie Ľudovíta Štúra, Žilina v
čase od 12:05 do 12:50. Uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom výsledku kontroly správneho orgánu.
Mala za to, že vykonaná kontrola dňa 12.09.2013 dvoma pracovníkmi regionálneho Úradu verejného
zdravotníctva Žilina a s ďalšími dvoma doposiaľ neznámymi osobami bola účelovo predpripravená s
jednoznačným cieľom zastrašenia vedenia prevádzky o údajnom porušení zákona o ochrane nefajčiarov
a prijatia takých opatrení, aby v riadne vyhradenom fajčiarskom priestore došlo k úplnému zákazu
fajčenia, poklesu hostí a zisku. Podľa jej názoru účinnosťou novelizácie zákona č. 377/2004 Z.z.
vedenie prevádzky prijalo také opatrenia, ktoré hosťom, ktorí sú nefajčiari, poskytuje ideálny priestor na
posedenie a konzumáciu bez ohrozenia fajčiarskym dymom ako aj iných škodlivých látok, a taktiež prijalo
opatrenia k zabezpečeniu zabránenia úniku fajčiarskeho dymu do verejných priestorov OC AUPARK.
Prvostupňový správny orgán dňa 26.11.2013 vydal rozhodnutie č. j. A/2013/0333/4/HP/D, ktorým
účastníkovi konania OPTI plus, s. r. o., Závodská cesta 38, Žilina, IČO: 46 443 126, ktorý je
prevádzkovateľom zariadenia Choco Arden v objekte AUPARK Žilina - SHOPPING CENTER, Námestie
Ľudovíta Štúra, Žilina za to, že sa dopustil správneho deliktu, čo sa zistilo pri kontrole v prevádzke
dňa 12.09.2013 o 12:05 do 12:50 hod., a to tým, že porušil ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zák.
č. 377/2004 Z.z.. podľa § 10 ods. 3 zák. č. 377/2004 Z.z. pokutu vo výške 500 €. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uviedol, že prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania porušil § 7
ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z. tým, že v prevádzke sa fajčí a prevádzka nie je stavebne
oddelená od verejne prístupného priestoru obchodného domu. Pri určení výšky pokuty správny orgán
prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Zároveň zohľadnil aj
tú skutočnosť, že účastník konania si doteraz plnil povinnosti prevádzkovateľa a nezistil iné porušenie
zákona, preto pokutu uložil na spodnej hranici citovaného zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu žalobca podal odvolanie.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodol Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím
č.: OLP/1241/2014 zo dňa 17.02.2014, ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na prejednanie a nové rozhodnutie.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.09.2014 č. A/2013/01014/4/HP/D opätovne
rozhodol tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 € za porušenie ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod
2 zák. č. 377/2004 Z.z. podľa § 10 ods. 7 zák. č. 377/2004 Z.z.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie dňa 24.10.2014. O odvolaní žalobcu vo veci rozhodoval Regionálny úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OLP/9192/2014 zo dňa 23.12.2014 tak,
že prvostupňové rozhodnutie č. A/2013/01014/HP/D zo dňa 12.09.2014 potvrdil. Žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a dospel k
záveru, že tieto odvolacie námietky sú nedôvodné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2011, v ktorom Najvyšší súd SR poukazuje
na dôvodovú správu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z.z. s
navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2013, z ktorej vyplýva, že dnešný právny stav nevytvára dostatočné
podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení
napr. v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej
správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30. novembra 2009 o prostredí



bez dymu) sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z.z. na účely zabezpečenia zvýšenej ochrany
nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch. Je pravdou, že pojem stavebne oddeliť nie je právnym
predpisom detailne pomenovaným, ale je ho potrebné vykladať tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer
a logický zmysel predmetnej právnej úpravy. Povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia spoločného
stravovania je utvárať také podmienky vo svojich prevádzkach, aby zabezpečil ochranu nefajčiarov pred
vplyvom škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu, z dechtu alebo z výrobkov, ktoré
sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Za týmto účelom sú prevádzkovatelia povinní urobiť také
opatrenia, ktoré v najväčšej miere zabránia prieniku zdraviu škodlivého dymu do nefajčiarskej časti
prevádzky. Stavebným oddelením treba rozumieť takú úpravu, ktorá vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej
časti do nefajčiarskej časti. Ak by v zákone bolo presne vymedzené technické riešenie stavebného
oddelenia nefajčiarskej časti od fajčiarskej časti, ktoré podľa účastníka konania absentuje v zákone,
bolo by pre prevádzkovateľa obmedzujúce a možno v niektorých prípadoch neuskutočniteľné, a preto
diskriminujúce. Zákonodarca preto uviedol požiadavku všeobecne a v kontexte ostatných ustanovení
zákona ukladajúcich povinnosť utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov. V závere
druhostupňového rozhodnutia uviedol, že zákon ustanovuje povinnosť stavebne oddeliť prevádzku
tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikli do verejne prístupných priestorov obchodného
domu a neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodného domu a nepripúšťa alternatívu použitia
odsávacieho zariadenia. Žalovaný zdôraznil, že zákon č. 377/2004 Z.z. v § 7 ods. 1 písm. g) bod 2
uvádza stavebné oddelenie, ktoré účastník konania nesplnil, a tým naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu podľa § 10 ods. 7 zákona č. 377/2004 Z.z..

Žaloba v žalobe namietal, že napriek neexistujúcej právnej úprave správny orgán napadnuté rozhodnutie
vydal s poukazom na neexistujúcu právnu úpravu, ktorú nahradil výkladovými postupmi zvolenými
svojvoľne. Súd k tejto námietke uvádza nasledovné: Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu
kontrolu na dodržanie ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zák. č. 377/2004 Z.z., ktorá sa uskutočnila dňa
12.09.2013, t. j. už za účinnosti zákona č. 142/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2013.
V ust. § 7 ods. 1 zákon vymedzuje, kde je zakázané fajčiť. Podľa písmena g) bod 2 citovaného
ustanovenia zákona je zakázané fajčiť v obchodných domoch okrem priestorov, ktoré sú stavebne
oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu alebo výrobkov, ktoré
sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikli do verejne prístupných priestorov
obchodného domu. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že v obchodných domoch je fajčenie zakázané.
Právna úprava umožňuje fajčiť iba v takých priestoroch obchodných domov, ktoré spĺňajú dve zákonom
stanovené spolu súvisiace podmienky: 1/ priestory sú stavebne oddelené od verejne prístupných
priestorov obchodného domu, 2/ stavebné oddelenie priestorov od verejne prístupných priestorov
obchodných domov musí byť také, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu
alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikli do verejných priestorov
obchodného domu. Ak priestor nie je stavebne oddelený tak, aby neprenikali škodlivé látky z tabakových
výrobkov, ide o porušenie zákona. Zo zápisnice z kontroly zo dňa 12.09.2013 vyplýva, že fajčiarska
časť nie je stavebne oddelená od obchodnej pasáže. V zápisnici z kontroly je aj obsiahnuté vyjadrenie
kontrolovaného subjektu, ktorý uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom kontrolných orgánov v plnom
rozsahu, nakoľko nebol porušený zákon, lebo prevádzka je dostatočne zabezpečená odvetrávaniami v
zmysle platného zákona. Vzhľadom na uvedené súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že oddelil fajčiarsku časť od nefajčiarskej časti vzduchotechnikou, je
potrebné uviesť, že oddelenie vzduchotechnikou nie je možné subsumovať pod stavebné oddelenie v
zmysle zákona č. 377/2004 Z.z..
Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že správny orgán aplikoval právny predpis, ktorý neobsahuje povinnosť
vybudovať pevnú stavebnú prepážku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je skutočne potrebné
vybudovať pevnú stavebnú prepážku, lebo v opačnom prípade by labilná stavebná prepážka mohla
ohroziť (okrem tabakového dymu) na živote, resp. zdravý návštevníkov kaviarne Choco Arden v
obchodnom dome Aupark Žilina - SHOPPING CENTER.

Žalobca v žalobe opakovane namietal, že v zákone nie je detailne ustanovené, akým spôsobom
sa má fajčiarska časť od nefajčiarskej časti stavebne oddeliť, na túto námietku je jednoznačná
odpoveď. Stavebným oddelením treba rozumieť takú úpravu, ktorá vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej
časti do nefajčiarskej časti. Ak by v zákone bolo presne vymedzené technické riešenie stavebného
oddelenia nefajčiarskej časti od fajčiarskej časti, ktoré podľa žalobcu absentuje v zákone, bolo by
pre prevádzkovateľa obmedzujúce a možno v niektorých prípadoch aj neuskutočniteľné, a preto



diskriminujúce. Zákonodarca preto uviedol požiadavku všeobecného kontextu ostatných ustanovení
zákona ukladajúcich povinnosť utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov.

Z vykonanej kontroly je nesporné, že žalobca stavebne neoddelil fajčiarsku časť od nefajčiarskej. Z toho
dôvodu nezabezpečil ochranu nefajčiarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Za stavebné oddelenie nemožno považovať centrálnu
vzduchotechniku, ktorá je umiestnená v obchodnom dome.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil
a na skutkové okolnosti aplikoval relevantné zákonné ustanovenie. Krajský súd preto žalobu pri aplikácii
ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..

V Žiline, dňa 20. januára 2016

JUDr. Veronika Poláčková
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková