{"guid": "4cb6306b-abe7-448e-b94d-4aa3d36a58a5:f87e96f1-eb47-4140-a021-222c78283706", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2", "spisova_znacka": "20S/128/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/128/2015 z 13. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. júna 2016, sp. zn. 20S/128/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2", "identifikacne_cislo": "5015200607", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2016-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f87e96f1-eb47-4140-a021-222c78283706", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200607
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200607.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: METALCOM Čadca, s. r. o.,
so sídlom 023 12 Svrčinovec 1133, IČO: 31 730 159, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Anna Mozolíková, so sídlom D. XXXX, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
31815/2015 zo dňa 13.04.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. 31815/2015 zo dňa 13.04.2015  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. e)
a v e c   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  j e   p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-  Eur z titulu súdneho
poplatku a vo výške 515,23 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr.
Anny Mozolíkovej, so sídlom D. XXXX, XXX XX W., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou dňa 12.06.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 31815/2015 zo dňa 13.04.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie,
preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline    č. 1096033/1/526742/2014 zo
dňa 01.12.2014 (ďalej len prvostupňový správny orgán, prvostupňové správne rozhodnutie, resp.
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým Colný úrad v Žiline vyrubil žalobcovi sumu
dovozného cla vyplývajúcej z colného dlhu vo výške 161.283,86 € pri aplikácii čl. 221 ods. 1 Colného
kódexu v spojení s § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len Zákon o DPH)
a čl. 201 ods. 3 Colného kódexu a § 69 ods. 8 Zákona o DPH. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa
stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonal
následnú kontrolu podľa § 12 Colného zákona a čl. 78 Colného kódexu, ktorá bola realizovaná
u žalobcu 11.06.2014, vyhotovením protokolu značka 1096033/1/271547/201, v colnom konaní pri
colných vyhláseniach (JCD) evidenčné číslo 0526310208312, 0526310208384, 0526310208767,
0526410224348, 0606910106089, 0606910106114, 0606910106474, 0606910108150,
0606910109579, 0606910201423, 0606910202251, 0606910203258 (ďalej len preskúmavané JCD) na
základe ktorých bol prepustený tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh, boli predložené
osvedčenia o pôvode FORM A, ktoré boli podrobené následnej verifikácii preferenčného pôvodu tovaru
a preverovanie nepotvrdilo preferenčný pôvod tovaru. Na základe zistených skutočností prvostupňový
správny orgán zmenil kód preferencie v odseku 36 predmetných JCD na kód 100 (colné sadzby
uplatňované voči tretím krajinám) a dovymeral zmluvné clo v zmysle colných predpisov. Žalovaný
konštatoval, v súlade s názorom prvostupňového správneho orgánu, že pri dovoze predmetného tovaru
bol deklarovaný thajský pôvod dovážaného tovaru, avšak vyšetrovaním Európskeho úradu pre boj proti



podvodom (ďalej len OLAF) v spolupráci s príslušnými orgánmi Thajského kráľovstva bolo zistené,
že predmetný tovar - spojovacie materiály bol vyvezený z Čínskej ľudovej republiky do Thajska a až
následne bez akéhokoľvek spracovania bol tento tovar vyvezený do Európskej únie, následkom čoho
predmetný tovar nezískal a nemohol ani získať thajský pôvod ale pôvod tohto tovaru zostal čínsky.
Dovážanému tovaru - spojovacím materiálom nemohlo byť priznané preferenčné zaobchádzanie, resp.
iné zmluvne upravené zvýhodnenie, ktoré bolo možné aplikovať pri dovoze zodpovedajúcemu tovaru
s thajským pôvodom. Žalobca dovážaný tovar dovážal od spoločnosti ABSOLITE INTERNATIONAL
CO.LIMITED, ktorý bol predtým dovezený do Thajska z Čínskej ľudovej republiky a následne vyvezený
do Európskej únie na akékoľvek spracovanie, keď nariadením Rady ES č. 9/2009 z 26.01.2009
bolo zavedené konečné antidumpingové clo, ktorého dovymeranie bolo predmetom napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný sa stotožnil s názorom
prvostupňového správneho orgánu, že základným podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov
bola záverečná správa vypracovaná v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2013 z
11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorej
výsledky sú spísané v správe THOR „FINAL REPORT“ No. 15408 zo dňa 05. júna 2014, JG/aa/OLAF.B.1
(S) (2014) 15695 číslo spisu OF/2010/0950/B1 (ďalej len záverečná správa).

Žalovaný neakceptoval námietky žalobcu uplatňované v konaní, že pred vydaním rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu sa nemal možnosť vyjadriť k jeho podkladom. Konštatoval, že
prvostupňový správny orgán počas konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dostatočne so
žalobcom komunikoval, vrátane výzvy na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré
bolo listom colného úradu značka 1096033/1/486533/2014 zo 04.11.2014 žalobcovi doručené, na ktorý
aj žalobca reagoval, kde požadoval okrem iného, aby mu bola poskytnutá kompletná správa OLAF.
Na tento list reagoval prvostupňový správny orgán podaním z 25.11.2014, v ktorom objasnil okolnosti
postupu pri vyšetrovaní OLAF a pri nakladaní s výsledkami tohto vyšetrovania, zároveň poukázal na
znenie jednotlivých článkov nariadenia 883/2013, ktoré upravujú postup pri vyšetrovaní smerujúci k
ochrane hospodárskych a finančných záujmov Európskej únie OLAFOM a na základe ktorých sa určuje,
že výsledky vyšetrenia OLAF obsiahnuté v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo
súdnych konaniach členského štátu (čl. 11 nariadenia 883/2013 ako aj čl. 10 nariadenia). Stotožnil sa
s názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovi nemohla byť poskytnutá celá kompletná
správa z vyšetrovania OLAF, ktorá sa týka rozsiahleho vyšetrovania, obsahuje dôverné údaje o iných
osobách, než je účastník konania, ktoré nie sú podkladom pre konanie vo vzťahu k žalobcovi, pričom
všetky podklady a zistenia vyplývajúce zo správy OLAF týkajúce sa žalobcu mu boli poskytnuté a žalobca
mal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Poukázal, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne
dôkazy, neuviedol žiadne skutočnosti, nepodal návrh      na vykonanie dôkazov, ktoré by vyvracali
správnosť a pravdivosť výsledkov vyšetrovania OLAF a z neho vyplývajúcich skutočností, ktoré boli
aj podkladom pre rozhodovanie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym orgánom. Dôkazy,
ktoré predložil k odvolaniu proti prvostupňovému označeniu listiny označenej ako Certificate, neobsahujú
skutočnosť, dôkaz alebo informáciu, ktorá by umožňovala ich stotožnenie s dokladmi týkajúcimi sa
preskúmavanej veci, resp. s tovarom, ktorého dovozu sa vec týka a ani z ich obsahu nie je zrejmá žiadna
informácia, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala skutočnosti získané vyšetrovaním OLAF, či
colných orgánov Slovenskej republiky.

K námietke žalobcu v odvolacom konaní, ktorý považoval doručenú časť správy za neautentickú,
nepodpísanú, nedatovanú, s neuvedeným zdrojom vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Uviedol, že
do slovenského jazyka bola preložená záverečná správa vyšetrovania OLAF rozsahom, ktorým sa
týkala žalobcu a je aj súčasťou spisového materiálu. V tej časti boli obsiahnuté všetky zistenia, ktoré
sa týkali žalobcu a mu boli oznámené aj počas celého konania, žalobca mal možnosť nahliadnuť do
spisového materiálu v súlade s § 23 Správneho poriadku a s obsahom predmetnej správy sa podrobne
oboznámiť, teda mohol aj zistiť mená pracovníkov úradu OLAF, ktorí vyšetrovanie realizovali i dátumové
vymedzenie vyšetrovania. Poukazoval, že správu OLAF použil ako podklad pre rozhodnutie vo veci,
nemal žiaden dôvod jej zistenia spochybňovať, naviac, keď žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz,
kde by vyvracal alebo spochybňoval výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v záverečnej správe.
Vyšetrovanie nevykonávali slovenské colné orgány na území Slovenskej republiky, ale bolo realizované
práve osobitnou inštitúciou Európskej únie (OLAF), preto ani žalovaný a prvostupňový správny orgán
nemal dôvod a možnosť do prebiehajúceho vyšetrovania zasahovať, alebo ho sprístupňovať účastníkom
konania alebo iným osobám. Žalovaný zhodne s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia poukázal, že v
JCD deklarovaný colný dlh nebol, z dôvodu nesprávne deklarovaných údajov o pôvode dovážaného



tovaru, správne určený v celej výške, z vyšetrovania OLAF vyplynuli dôkazy, že v určitých dovozných
prípadoch bola suma dovozných platieb určená na základe nesprávnych, nepravdivých podkladov
(falošné dôkazy o pôvode tovaru), colné orgány boli povinné sa so skutočnosťami oznámenými v
záverečnej správe zaoberať a určiť správnu výšku dovozných platieb na základe colných predpisov
už od okamihu prepustenia predmetného tovaru do navrhnutého colného režimu. V konaní predložené
dôkazy o pôvode tovaru boli falošné, v čase prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh a colný
dlh tak vznikol pri prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh v plnej výške, keď táto skutočnosť, v
čase konania colných orgánov známa nebola, a z tohto dôvodu prijali účastníkom konania deklarované
údaje o tovare vrátane údajov o pôvode tovaru. Na skutkový stav veci, teda existenciu falošných
dôkazov o pôvode tovaru, nemá vplyv ani prípadná vedomosť alebo nevedomosť účastníka konania
ako deklaranta, keď s poukazom na čl. 199 ods. 1 nariadenia 2454/93 objektívnu zodpovednosť za
údaje uvedené, v ním podanom colnom vyhlásení, nesie deklarant. Žalovaný konštatoval, že dodatočne
vymerané dovozné clo a vyrubenie dane z pridanej hodnoty nie je sankciou, ktorou by bol účastník
konania postihnutý za prípadné protiprávne konanie vývozcu tovaru, ale ide o zákonom upravené platby,
ktoré vznikajú na základe zákona každému, kto za daných skutkových a právnych podmienok dováža
rovnaký tovar (kovové spojovacie materiály s pôvodom v Čínskej ľudovej republike). Pretože v čase
jednotlivých dovozov tovaru nebol skutočný pôvod tovaru colným orgánom známy, došlo k vymeraniu
dovozných platieb v nesprávnej, a to nižšej výške, než na základe zákona vznikli a mali byť vymerané.
Dôsledné vyžadovanie plnenia colných a daňových povinností od právnickej osoby, realizujúcej rôzne
obchodné dovozné colné operácie, nemôže byť považované za porušenie základných ľudských práv
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani práva na súdnu a inú ochranu, ktoré
aj vo vzťahu k žalobcovi boli dodržané.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukazoval, že v štádiu konania pred prvostupňovým
správnym orgánom boli porušené jeho práva, nakoľko prílohou Oznámenia o začatí konania vo veci
dodatočného vymerania colného dlhu a dorubenia rozdielu dane, ktoré bolo žalobcovi dňa 06.11.2014
doručené, bola listina označená ako Príloha: Kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania OLAF
- Európskeho úradu boja proti podvodom, pričom táto príloha nebola datovaná, podpísaná, nebola
opatrená doložkou, podľa ktorej by bolo zrejmé, kto vykonal preklad tejto správy, teda nie je ani zrejmé, či
ide o úradný preklad a od koho pochádza. Žalobcovi nebol predložený ani originál správy, ani jeho úradný
preklad, ani iná autentická listina, ktorá by preukázala jeho hodnovernosť, aj napriek tomu, že žalobca
mal právo a žiadal o jeho doručenie v zmysle § 23 Správneho poriadku. Podľa žalobcu výpisom nemožno
nahradiť právo účastníka správneho konania na podklady, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie. Tvrdil,
že postupom prvostupňového správneho orgánu bola porušená zásada úzkej súčinnosti správneho
orgánu s účastníkom správneho konania, nakoľko prvostupňový orgán nedoručil žalobcovi listinu, ktorá
je podkladom pre konanie a rozhodnutie správneho orgánu, a tým bolo znemožnené žalobcovi vyjadriť sa
k podkladom konania a porušené jeho právo na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutia. V dôsledku
nemožnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, bez fyzického predloženia
originálu úradne predloženého podkladu, nebolo možné riadne realizovať právo na spravodlivý proces
a na vyjadrenie sa k podkladu, keď na základe neautentickej listiny výpisu bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie, čím bola v konečnom dôsledku porušená zásada materiálnej pravdy. Podľa žalobcu
konanie správneho orgánu prvého stupňa bolo formalistické, dokazovanie bolo vykonané jednostranne,
nakoľko správny orgán vydal rozhodnutie na základe podkladov, ktoré predstavovali výlučne len
Kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom - OLAF a colné
vyhlásenia s prílohami, keď správny orgán mal povinnosť zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti, bez
ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka konania. Poukazoval, že aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, tak ako prvostupňové správne rozhodnutie, vychádza zo správy OLAF, ktorá
je jediným dôkazom vo veci, a ktorá je podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia. Záverečná správa je prípustným dôkazom, ktorému však ani Colný kódex
ani Správny poriadok nepriznáva väčšiu dôkaznú silu ako iným dôkazom v konaní, a preto môže byť
vyvrátená aj protidôkazom. Žalobca poukazoval, že dôkazy, ktoré predložil k prílohe odvolania, vyvracajú
obsah správy OLAF.

Ďalej tvrdil, že správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s predloženými dôkazmi,
nedostatočne a nesprávne ich vyhodnotil a žalovaný tento jeho postup, potvrdením prvostupňového
rozhodnutia, schválil.



Podľa žalobcu absentuje, v napadnutom rozhodnutí, hodnotenie dôkazov, tak aby bolo zrejmé, ktoré
dôkazy a podklady boli vzaté do úvahy, ktoré nie, prečo majú a akú dôkaznú silu. Hodnotenie podkladov
je neúplné, nedostatočné, nesprávne. Podľa žalobcu podkladom pre rozhodnutie a dôkazom môže byť
jedine správa OLAF, ako je stanovené v čl. 11 nariadenia 883/2013, nie výpisy, ani výňatky, ani žiadne
iné nepopísané písomnosti colného orgánu, ktorý vo veci konal, pretože sa takýto postup neopiera o
žiadne ustanovenie Colného kódexu, Colného zákona a Správneho poriadku. Tvrdil, že nakoľko nie
je známe, akým spôsobom bola príloha, označená ako Kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania
Európskeho úradu boja proti podvodom - OLAF „získaná“, teda či bola získaná zákonným spôsobom,
nie je možné na ňu prihliadnuť ani ako na zákonný dôkaz. Túto námietku v konaní neakceptoval tak
prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný.

Postupom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola v konečnom dôsledku žalobcovi odňatá
možnosť konať pred správnym orgánom, boli porušené základné práva žalobcu garantované Ústavou
SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy SR a právo vyjadriť sa k dôkazom a podkladom pre
rozhodnutie a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca neakceptoval tvrdenie
správnych orgánov, že záverečná správa obsahuje aj informácie, ktoré sa týkajú iných subjektov, ktoré
nie sú podkladom preskúmavaného konania, a ktoré sú služobným tajomstvom, preto nemožno z tohto
dôvodu žalobcovi poskytnúť kópiu kompletnej záverečnej správy, pretože obsahuje citlivé údaje. Podľa
žalobcu, akékoľvek výpisy a podklady colného orgánu však nie sú postačujúce a nemožno nahradiť
podklady, ku ktorým má právo účastník konania sa vyjadriť a žiadať ich doplnenie. Naviac trvá na
skutočnosti, že nebolo preukázané, že pôvod spojovacieho materiálu je v Čínskej ľudovej republike a
z tohto dôvodu nie je možné svojvoľne meniť kód preferencie bez podkladov, ktoré by bez pochybností
preukazovali a odôvodňovali záver, že tovar pochádza z Čínskej ľudovej republiky. Skutočnosť, že
OLAF vykonával niekoľkoročné šetrenie, bez aktívnej účasti dotknutých osôb, vývozcov alebo iných
osôb, ktoré až následne boli oboznámené s jeho záverečnou správou, a to ešte spôsobom, ktorý je
neakceptovateľný (výpisy colného orgánu) bez možnosti vyvracať zistené závery, tvrdenia, rozpory, je
tento spôsob konania colného orgánu v rozpore s prepismi a právom účastníka konania na spravodlivý
proces a ide o porušenie základného práva na obranu a obhajobu a práva na vyjadrenie sa k podkladom
a dôkazom, keď naviac predložená časť záverečnej správy nebola predložená v úradnom preklade
do slovenského jazyka. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné,
arbitrárne, neobsahuje dostatočné odôvodnenie, z ktorého by boli zrejmé závery a hodnotenia dôkazov,
na základe ktorých bolo rozhodnuté. Ďalej poukazoval, že správa OLAF má odporúčajúci a najmä
predbežný charakter, naviac keď samotné vyšetrenie OLAFU je vyšetrovaním externým a následne
po jeho vyšetrovaní má prebehnúť šetrenie interné, a to na vnútroštátnej úrovni, keďže žalovaný
sa obmedzil na dôkaz správu OLAF a colné vyhlásenia deklaranta, týmto konaním boli porušené
viaceré zásady správneho konania, keď naviac nie je zrejmé, akým spôsobom prebiehalo vyšetrovanie
prvostupňového orgánu, aké dôkazy okrem správy OLAF a colných vyhlásení boli vykonané, a teda aj
dôkazy v prospech žalobcu, prípadne iné dôkazy preukazujúce porušenie povinnosti žalobcu, naviac,
keď tvrdenie žalovaného, že predložené dôkazy o pôvode tovaru, boli falošné už v čase prepustenia
tovaru do colného režimu voľný obeh, sú ničím nepodložené a v konaní nepreukázané. Žalobca tvrdil, že
žalovaný a prvostupňový orgán opomenul skutočnosť vyplývajúcu z čl. 10 ods. 3 nariadenia 883/2013,
podľa ktorého majú byť zabezpečené legitímne práva dotknutých osôb a v prípade súdneho konania
musia byť zabezpečené všetky vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na konanie, aby boli legitímne
práva dotknutých osôb dodržané. Legitímne práva žalobcu však neboli dodržané. Strohé konštatovanie
žalovaného, že nariadenie ustanovuje dôvernosť a ochranu údajov, nemôže odôvodňovať porušenie
práv žalobcu v konaní, najmä porušenie práva na spravodlivé konanie, práva, aby dostal všetky podklady
pre rozhodnutie a mohol sa k nim vyjadriť a žiadať ich doplnenie. Akékoľvek nedatované, nepodpísané,
prípadne úradne nepreložené výpisy colného úradu sú nepostačujúci, nezákonný a neprípustný podklad
a dôkaz pre rozhodnutie v konaní.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 03.08.2015, kde v dôvodoch poukazuje         na argumentáciu
a dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov                  na nariadenom
pojednávaní dňa 24.05.2016 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pri



aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o
vyšetrovaniach, vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje
nariadenie Európskeho parlamentu ES č. 1073/1999 a nariadenie Rady č. 1074/1999 (ďalej len
„nariadenie“) čl. 10 označeného ako „Dôvernosť a ochrana údajov“ bod 3 dotknuté inštitúcie, orgány,
úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako
aj legitímne práva dotknutých osôb a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky
vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.

Čl. 11 nariadenia označený ako Správa o vyšetrovaní a následné opatrenia prijaté po vyšetrovaní bod
1: Po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa
obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutočnených procesných úkonoch, zistených
skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností,
dodržiavaní procesných záruk v súlade s čl. 9 a o záveroch vyšetrovania. Pripájajú sa k nej odporúčania
generálneho riaditeľa o tom, či je potrebné prijať opatrenie alebo nie. V týchto odporúčaniach sa v
relevantných prípadoch uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie zo
strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj príslušných orgánov dotknutých členských štátov,
pričom sa špecifikujú predovšetkým odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť a vymedzí predbežná
práva kvalifikácia zistených skutočností.
Bod 2: pri vypracovaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého
členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych
alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné,
rovnakým spôsobom a z rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými
administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa
uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátnymi administratívnymi inšpektormi a
majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.
Bod 4: správy a odporúčania vypracované po internom vyšetrovaní a všetky príslušné súvisiace
dokumenty sa zasielajú dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram. Uvedené inštitúcie,
orgány, úrady alebo agentúry prijímajú také opatrenia, a to najmä disciplinárnej alebo právnej povahy,
ku ktorým ich oprávňujú výsledky interného vyšetrovania a do lehoty stanovenej v odporúčaniach správy
a na žiadosť úradu ho o nich informujú.

Podľa § 85 ods. 1 zákona 199/2004 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2014 na konanie podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis          o správnom konaní, 25) ak
tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak.

Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2014 účastníkom správneho konania
o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. 83a)

Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2014 výrok rozhodnutia o vymeraní
colného dlhu alebo výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú
colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh, a
okamihu vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorých rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov. 83b)
83b) Čl. 222 až 229 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníci konania a ich zástupcovia            a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov                s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán môže povoliť nazrieť             do spisov a
urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným



spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný
umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so
zdravotným postihnutím v súvislosti         s výkonom ich pôsobnosti.

Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom
podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo,
obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. náležitosti rozhodnutia rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci                 s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne            a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť      k jeho podkladu i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Aj na preskúmavané konanie, ktoré upravuje Colný zákon (zákon č. 199/2004 Z.z.) a Colný kódex, s
poukazom na § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. je potrebné aplikovať ustanovenie všeobecného
predpisu, ktorý je Zákon o správnom konaní.

Zákon č. 71/1967 Zb. v § 23 upravuje nazeranie do spisov a v ust. § 32 a § 33 upravuje, čo je podkladom
rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právo upravené v § 23 nebolo naplnené, resp. bolo porušené, tak z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by požiadal správny orgán o nazretie do spisov, a toto právo mu
bolo odopreté. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

V preskúmavanom konaní nebolo sporným, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola
záverečná správa OLAF a JCD, ktoré colný deklarant predložil.

Čo sa týka dôkazov, ktoré predložil žalobca v podanom odvolaní, krajský súd zhodne s názorom
žalovaného konštatuje, že vzhľadom aj na predloženie týchto listinných dôkazov bez úradného prekladu,
po oboznámení sa s ich obsahom nemal ani súd preukázané, že by tieto listinné dôkazy spochybňovali
závery žalovaného, alebo preukazovali pôvod deklarovaného tovaru v súlade s tvrdeniami žalobcu.

V oznámení o začatí konania zo 04.11.2014 pod číslom Colného úradu Žilina 1096033/1/486533/2014
(ďalej oznámenie o začatí konania) bolo v prílohe zaslané žalobcovi kontrolné zistenie vyplývajúce



z vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom OLAF a colné vyhlásenia, ktoré sa týkali
preskúmavanej veci. Tieto listiny spolu s prílohami prevzal žalobca 06.11.2014. Následne v komunikácii
s prvostupňovým správnym orgánom žiadal o predloženie kompletnej preloženej záverečnej správy
OLAF a z dôvodov, ktoré už uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, mu táto kompletná správa
nebola zaslaná. Súčasťou administratívneho spisu je záverečná správa OLAF pod č. JG/aa/OLAF.B.1(S)
(2014)15695 datovaná 05.júna 2014 č. 15408 THOR, a ktorá je preložená do slovenského jazyka
a obsahuje 11 strán. Iná záverečná správa súčasťou predložené administratívneho spisu nie je, ani
súčasťou administratívneho spisu nie je originál kompletnej záverečnej správy, resp. originál správy, z
ktorej v časti bol vykonaný preklad, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a s ktorým sa aj súd
oboznámil. Žalobca v konaní nespochybňoval, že táto záverečná správa mu bola doručená.

Zo záverečnej správy (jej časti), ktorá je súčasťou administratívneho spisu a je vyhotovená v slovenskom
jazyku, vyplýva, že OLAF vykonal v priebehu rokov 2010, 2011 a v nasledujúcich rokoch vyšetrovanie
misie v tretích krajinách v Thajsku, z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že určité železné a spojovacie
materiály využívajúce colné kódy z pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sú dovážané do Európskej únie
s prekládkou v Thajsku, bez akéhokoľvek procesu spracovania. V správe je uvedené, že sa zistilo, že
spojovacie materiály, ktoré sú dovezené 14 spoločnosťami, medzi nimi aj ABSOLITE INTERNATIONAL
CO., LTD, boli predtým dovezené do Thajska z Čínskej republiky a následne spätne vyvezené do EÚ
bez akéhokoľvek spracovania. Konštatované je, že  spojovacie materiály boli dovezené do 22 členských
štátov, medzi nimi aj na Slovensko a že tieto členské štáty oznámili spolu 1857 zásielok, záznamov,
dovezených v období od 24.06.2009 do 13.09.2013. V bode 2.3.1 Misia v Thajsku v dňoch 24.02.2013 až
03.03.2013  sa konštatuje, že podrobné informácie o tejto misii sú uvedené v správe z misie, čo malo byť
obsahom správy ako príloha č. 2, kde výsledkom bolo zistené, že väčšina dotknutých dodávateľských
spoločností dovážala a spätne vyvážala čínske spojovacie materiály, pričom ďalšie výsledky sa mali
získať z údajov o dovozoch, vývozoch vyvážaných z prístavného colného úradu v Laem Chabang a
z návštev dotknutých spoločností firiem v Thajsku. Vo vzťahu k spoločnosti, ktorá dovážala žalobcovi
posudzovaný tovar ABSOLITE INTERNATIONAL CO. LIMITED záverečná správa konštatuje, že túto
spoločnosť nebolo možné navštíviť, bola nekontaktná a správa konštatuje, že zoznam vývozov obsahuje
zásielky vyvezené týmito spoločnosťami. Rozšírené zoznamy, ktoré by obsahovali aj stĺpce                   s
uvedením colného režimu (dovoz na prepustenie do voľného obehu, na uskladnenie v colnom sklade,
dovoz do voľnej zóny) číslo faktúry pri dovoze, číslo faktúry pri vývoze a údaje o doprave, by mohli
poskytnúť thajské colné orgány, pričom podrobné informácie sa najviac dotknutým členským štátom
oznámili a odovzdali pri stretnutí v Bruseli v dňoch 25. a 26. jún 2013 a správa z tohto stretnutia je
prílohou 4 záverečnej správy, ako aj podrobné informácie o tejto misii v Thajsku sú obsiahnuté v prílohe 5
správy a zistenia zhrnuté v spoločnej zápisnici v prílohe 6 záverečnej správy, ako aj v ďalších prílohách,
napr. v prílohe 9, na ktorú tiež odkazuje záverečná správa.

V bode 2.3.4. záverečná správa konštatuje, že z dôkazov zhromaždených v rámci misií, z vyjadrení firiem
prevádzkujúcich vklady a analýzy záznamov, dovozov a vývozov, ktoré sú k dispozícii, je zrejmé, že viac
ako 98 % zásielok oceľových spojovacích materiálov vyvezených do EÚ, vybranými spoločnosťami, má
pôvod v Čínskej ľudovej republike, takže podliehajú zmluvným a antidumpingovým clám, pričom zoznam
týchto zásielok je pripojený k tejto záverečnej správe ako príloha 10. Ďalej záverečná správa konštatuje
výšku únikov pre Slovensko na zmluvných clách a konštatuje, že zistené skutočnosti vedú k záveru, že
možno dôvodne predpokladať, že dovozcovia v EÚ spáchali trestné činy s dopadom na finančné záujmy
EÚ, keď trvanie vyšetrovania sa považuje za primerané okolnostiam, bolo preverovaných viac ako 1800
zásielok a dotýkalo sa 22 členských štátov.
Na konci predloženej záverečnej správy sú označené mená vyšetrovateľov a ich zaradenie a podpisy.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrenia zástupcu žalovaného                   na pojednávaní dňa
24.05.2016, krajský súd mal preukázané, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania zo
04.11.2014, ktoré podľa tvrdenia zástupcu žalovaného v sebe obsahovalo všetky skutočnosti obsiahnuté
v správe OLAF a jej príloh, ktoré boli súčasťou správy OLAF a týkali sa žalobcu. Žalobcovi nebola
doručená správa OLAF v anglickej verzii a preložená v slovenskej verzii a prílohy správy v anglickej
verzii, tak ako je súčasťou administratívneho spisu, a tak ako ju predložil žalovaný súdu aj na pojednávaní
24.05.2016, kedy predložil časť anglickej verzie, z tej vykonaný preklad a anglickú verziu príloh 1 -  11
k správe OLAF označenú ako FINAL REPORT - annex10 1 - 11. Tieto prílohy sú v anglickej verzii bez
prekladu do slovenskej verzie.



V konaní bolo preukázané, že žalobca všetky skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté v správe OLAF,
vrátane jej príloh, zistil v obsahu oznámenia o začatí konania a nebola žalobcovi doručená časť správy
OLAF v anglickej a slovenskej verzii vrátane časti príloh, ktoré sa týkajú výlučne obchodov žalobcu
vrátane prekladov týchto príloh. Žalobca nemal k dispozícii záverečnú správu OLAF vrátane príloh,
resp. časť tejto záverečnej správy vrátane príloh, ktoré by sa týkalo výlučne jeho osoby v anglickej
verzii s prekladom do slovenskej verzie. Správne orgány mohli zabezpečiť predloženie týchto dokladov
žalobcovi, teda tej časti správy OLAF a vrátane tej časti príloh, ktoré sa týkajú výlučne žalobcu v anglickej
verzii a súčasne preloženú v slovenskom preklade tak, aby zachovávali dôvernosť a ochranu údajov
iných subjektov a iných skutočností, ktoré správa OLAF obsahuje, upravenú spôsobom, aby obsahovala
výlučne len údaje týkajúce sa žalobcu.

Naviac krajský súd poukazuje na to, že ani on nemal na preskúmanie veci k dispozícii časti príloh, najmä
prílohy 10 a 11, na ktoré poukazoval na pojednávaní dňa 24.05.2016 správny orgán, tak aby obsah
príloh predložených v správe OLAF v anglickej verzii, bol konfrontovaný so slovenskou verziou, a teda
ani správny súd nemohol vyhodnotiť, či závery obsiahnuté v prílohách k správe OLAF jednoznačne
pri všetkých posudzovaných JCD žalobcu, preukazujú dovoz tovaru z Číny cez Thajsko do Slovenskej
republiky k žalobcovi, bez ďalšieho spracovania, a teda dôvodnosť dovyrubenia cla.

Krajský súd však zdôrazňuje, že je v technických možnostiach žalovaného, ako správneho orgánu,
zabezpečiť, aby údaje, ktoré sa týkajú iných subjektov alebo iné citlivé údaje, ktoré nesúvisia s
prejednávanou vecou žalobcu, aby s nimi nebol oboznámený a boli mu dané tie časti správy, ktoré
sa týkajú výlučne jeho. Bežne správne orgány ale aj iné inštitúcie takýmto spôsobom predkladajú
podklady rozhodnutia, s tým, že „začierňujú“ alebo znemožňujú prečítanie iných informácií, než tých,
ktoré sa priamo subjektu a prejednávanej veci týkajú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu,
žalovaný správny orgán takto nepostupoval, keď údaje a závery správy OLAF prevzal do obsahu
oznámenia o začatí konania bez toho, aby žalobca mohol a mal možnosť konfrontovať, či tieto prevzaté
údaje zodpovedajú jednak obsahu správy OLAF v anglickej verzii, resp. v preloženej slovenskej
verzii a či skutočne tieto závery správneho orgány obsiahnuté v oznámení o začatí konania skutočne
korešpondujú, vo vzťahu k všetkým preskúmavaným JCD, s obsahom správy OLAF.

Krajský súd súhlasí s názorom správnych orgánov, že v súlade s čl. 10 nariadenia 883/2003 je potrebné
zachovávať dôvernosť a ochranu údajov, teda aj služobného tajomstva, tak aby dotknuté inštitúcie,
orgány a úrady zabezpečili, že budú chránené legitímne práva dotknutých osôb.

Krajský súd súhlasí s názorom správnych orgánov, že pokiaľ záverečná správa obsahuje aj údaje, tzv.
citlivé údaje týkajúce sa iných subjektov než žalobcu, že tieto nemôže poskytnúť tretím osobám, vrátane
žalobcu, a teda nemohli byť obsiahnuté v administratívnom spise.

Pokiaľ však jediným podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ktorý má spochybniť závery údajov
uvádzaných žalobcom JCD, je správa OLAF jednoznačne musí byť preukázané, že Európsky úrad pre
boj proti podvodom OLAF posudzoval aj dovozy tovarov, ktoré sú predmetom preskúmavaného konania
(preskúmavané JCD).

Krajský súd dospel k záveru, že boli porušené práva žalobcu, keď žalobca má právo na predloženie
záverečnej správy OLAF vrátane príloh v takom rozsahu, ktorá sa týka výlučne jeho osoby, v danom
prípade so všetkými podkladmi a prílohami, ktoré sa týkajú prešetrovaných skutočností. Správa OLAF
bola jediným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal právo, aby bol oboznámený
so  záverečnou správou, ktorá sa týka jeho osoby, teda s tými časťami správy, vrátane príloh, ktoré
sa týkajú dovozu realizovaného firmou ABSOLITE INTERNATIONAL CO., LTD v skúmanom období,
zásielok identifikovanými deklarovanými JCD. Až po predložení tohto kompletného materiálu mohol
účinne, po jeho oboznámení, sa k záverom a zisteniam OLAF vyjadriť, prípadne označiť a navrhnúť
dôkazy, uviesť skutočnosti, ktoré spochybňujú závery OLAF (keď v celom správnom konaní žalobca
tvrdil, že nie sú preukázané závery OLAF vo vzťahu k žalobcovi) a mohol spochybniť prípadnú správnosť
preloženia správy z anglickej do slovenskej verzie.

Pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán tvrdili, že nemôžu žalobcovi sprístupniť kompletnú
záverečnú správu s poukazom na čl. 10 nariadenia 883/2013, v súvislosti so zachovávaním
dôvernosti a ochrany údajov, s týmto názorom žalovaného sa krajský súd stotožňuje, avšak nebolo



v konaní preukázané, že by boli predložené žalobcovi všetky tie časti záverečnej správy, ktoré sa
týkajú preverovania konkrétnych záznamov zásielok, ktoré sa týkajú dovozcu žalobcu ABSOLITE
INTERNATIONAL CO a posudzovaných JCD, na oboznámenie s ktorými má žalobca právo.  Krajský
súd zdôrazňuje, že je potrebné, aby žalobcovi bola predložená záverečná správa OLAF, ktorá sa
týka preskúmavania dovozu posudzovaných výrobkov deklarovaných JCD zo strany dovozcu žalobcu
ABSOLITE INTERNATIONAL CO., LTD tak, aby sa mohol k nej vyjadriť.

Bolo technicky možné, zo strany žalovaného, sprístupniť žalobcovi len tie časti anglickej verzie, vrátane
príloh, ktoré by sa týkali výlučne osoby žalobcu pri zachovávaní dôvernosti a zabezpečení ochrany
údajov a služobného tajomstva.

Nakoľko súčasťou administratívneho spisu predloženého súdu nie je záverečná správa (kompletná)
v anglickom jazyku a preložená vrátane príloh do slovenského jazyka, s ktorou by sa mohol v
súdnom prieskume súd oboznámiť, nemohol ani vyhodnotiť, či záverečná správa, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu, je výňatkom, z kompletnej záverečnej správy, v plnom rozsahu vo vzťahu
k žalobcovi a preskúmavaným obchodným transakciám, a teda nemohol ani preskúmať, či prípadne
preložené výňatky zo záverečnej správy a príloh z anglickej do slovenskej verzie, zodpovedajú obsahu
pôvodnej anglickej verzie správy OLAF.

Čo sa týka námietky žalobcu, že nebol predložený úradný preklad záverečnej správy ani v rozsahu 11
listín, krajský súd poukazuje, že z právnej úpravy posudzovaného konania nevyplýva, že by  správne
orgány boli povinné vykonať úradný preklad záverečnej správy OLAF do slovenského jazyka.

Úradne overený preklad by bol relevantný, v prípade, keby bol preukázaný rozpor (alebo pochybnosť)
medzi obsahom anglickej verzie a obsahom slovenskej verzie (tej časti správy). Aj z tohto dôvodu
je potom potrebné, aby súčasťou administratívneho spisu a podkladov, ktoré sa doručujú účastníkom
konania, boli tie časti záverečnej správy v anglickom jazyku, z ktorej sa vykonal slovenský preklad.

Zákon č. 199/2004 Z.z., ako aj iný právny predpis neukladá správnym orgánom vykonať úradne
preklady záverov správy OLAF, a teda podkladov, ktoré boli získané pri vyšetrovaní Európskym
úradom pre boj proti podvodom úradným spôsobom, potom ani správne orgány nepochybili, keď
vykonali, interným spôsobom, preklad v časti záverečnej správy, a teda preklady informácií zabezpečili
verifikovaným spôsobom samotní pracovníci správnych orgánov. Neúplnosť alebo odlišnosť prekladu by
bola relevantná v prípade, že by boli zistené nezrovnalosti medzi anglickou verziou záverečnej správy
a správou slovenskou, ktorá sa doručuje účastníkovi konania. Zákon č. 199/2004 Z.z. v § 18 v znení
účinnom do 31.12.2015 ako aj v § 15a upravuje náklady na vydanie rozhodnutia, počíta aj s možnosťou
výdavkov na úradné preklady písomností do štátneho jazyka, ktoré sú potrebné na správne posúdenie
veci, avšak za predpokladu, že sú zabezpečené dodávateľským spôsobom, ale ani z tejto právnej úpravy
nevyplýva povinnosť všetku dokumentáciu, ktorá je podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia, a
ktorej podklady sú v inom než slovenskom jazyku, zabezpečovať formou úradného prekladu písomností
do štátneho jazyka.

Súd zrušil napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., keď v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo        na náhradu trov
konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa
02.06.2016, celkom vo výške 820,28 Eur, a to za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, podanie žaloby
vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, ďalšia porada s klientom dňa 19.05.2016 od 14,30 hod -
15,00 hod vo výške 71,50 Eur + 8,58 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 24.05.2016 vo výške
143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 14.06.2016 vo výške 143,- Eur + 8,58
Eur režijný paušál, náhradu cestovného na dve pojednávania 2 x 16,19 Eur + náhradu za stratu času 2
x 57,20 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho
poplatku za žalobu 70,- Eur a  trovy právneho zastúpenia vo výške 515,23 Eur. Tieto pozostávajú z
odmeny za úkony:



- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur,
- podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 24.05.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur = 151,58 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- z cestovného na trase Čadca - Žilina a späť na pojednávanie dňa 24.05.2016 vo výške 16,19 Eur (za
použitia osobného motorového vozidla HYUNDAI ix35, ev. č. CA622BS, s priemernou spotrebou 6,1
l/100 km, ubehnutých 66 km, cena PHM 1,025 Eur/l, suma základnej náhrady 0,183 Eur),
- zo straty času vo výške 57,20 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny na spiatočnú cestu
x 14,30 Eur).
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 585,23
Eur (70,- Eur + 515,23 Eur).
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Mozolíkovej,
advokátky so sídlom v W., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s  § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - ďalšia porada s klientom dňa
19.05.2016, spolu s režijným paušálom, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik týchto
trov.

Súd ďalej nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - účasť na pojednávaní -
vyhlásení rozhodnutia dňa 14.06.2016, režijný paušál, náhradu cestovného na trase Čadca - Žilina a
späť na pojednávanie dňa 14.06.2016 a náhradu za stratu času v súvislosti s týmto pojednávaním,
nakoľko právna zástupkyňa žalobcu sa uvedeného pojednávania nezúčastnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa  14. júna 2016

JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}