{"guid": "6fa53a39-de67-4993-941e-7ecfbe481b53:99382dad-a1ee-4149-bd20-b9222a7c2fb1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1", "spisova_znacka": "20S/130/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/130/2015 z 23. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. mája 2016, sp. zn. 20S/130/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1", "identifikacne_cislo": "5015200619", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2016-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99382dad-a1ee-4149-bd20-b9222a7c2fb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/130/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200619
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200619.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: U. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. X, T., korešpondenčná adresa: O. X, P., zastúpená JUDr. Jánom Garajom, advokátom so
sídlom V. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Šagátova 1, 821 08 Bratislava, korešpondenčná adresa Šagátova 1, 813 04 Bratislava 1, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-31-11-2/31-2015 zo dňa 23.04.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh  z a m i e t a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.06.2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-31-11-2/31-2015 zo dňa 23.04.2015 (ďalej len napadnuté
rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ústavu na výkon väzby Žilina, Hlboká
cesta 21, Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán, prvostupňový orgán) č. ÚVV 12-50-1/31-2015 zo
dňa 20.03.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu),
ktorým podľa § 54 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby  (ďalej zák. č. 221/2006 Z.z.) uložil
žalobkyni povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 € na účet špecifikovaný vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia stotožnil so skutkovým a
právnym posúdením veci. Poukázal na ust. § 54 ods. 1, 2, § 60d ods. 1 prvá veta, § 60d ods. 4
zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 221/2006 Z.z.,
resp. Zákon o výkone väzby) a konštatoval, že v súlade so zákonom bola uložená prvostupňovým
správnym orgánom žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov spojených s výkonom väzby. Neakceptoval
námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že došlo k premlčaniu nároku oprávneného na náhradu trov výkonu
väzby. Poukázal na § 551 ods. 1 písm. a) a § 558 ods. 1 Trestného poriadku a konštatoval, že na
zodpovednostné vzťahy vo výkone väzby nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu,
keďže tieto lehoty sú špeciálne vyjadrené priamo v zákone (Zákone o výkone väzby). O povinnosti
o náhrade trov spojených s výkonom väzby rozhoduje, ako poukázal žalovaný, podľa § 558 ods.
1 Trestného poriadku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený úradník, o výške
trov spojených s výkonom väzby rozhoduje riaditeľ ústavu, v ktorom bola osoba vo výkone väzby.
Oprávnený orgán nemôže začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby z vlastného podnetu,
ale konanie zaháji až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéhoto konania, t. j. po
doručení právoplatného uznesenia súdu. Tento okamih je začatím konania o výške trov výkonu väzby
a riaditeľ ústavu má, ako oprávnený orgán, povinnosť do dvoch rokov konanie nielen začať, ale aj
vo veci právoplatne rozhodnúť. Riaditeľ ústavu, prvostupňový správny orgán, je viazaný právoplatným



uznesením súdu o povinnosti povinného nahradiť štátu trovy výkonu väzby za súdom určené obdobie a
na základe tohto rozhodnutia je povinný vydať rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby. V
súlade so zákonnou úpravou tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupoval a nie je možné
akceptovať námietku žalobkyne, že nárok oprávneného vznikol dňom 27.10.2011, kedy bola právoplatne
odsúdená Okresným súdom v Martine a od tohto dátumu odvodzovať plynutie premlčacej doby.

Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobkyňa žalobu, v ktorej žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Domáhala sa zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia.
V žalobe poukázala na § 100 ods. 1, ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 60d ods. 2 Zákona o
výkone väzby a uviedla, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že premlčacia doba
v zmysle § 60d ods. 2 Zákona o výkone väzby vypršala 27.10.2013 a v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka dňa 27.10.2014. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani fakt, že jej bola povolená
obnova konania, pretože táto sa týkala len výroku o výške trestu a nie výroku o vine, navyše bola
povolená už po uplynutí trojročnej doby, konkrétne 02.12.2014. Z ust. § 555 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku a § 54 ods. 1 Zákona o výkone väzby sa vo vzťahu k povinnosti hradiť trovy výkonu väzby
sa vyžaduje právoplatné uznanie za vinného, čo v jej prípade bolo rozsudkom Okresného súdu Martin
2T/76/2011 z 27.10.2011. Poukázala na § 558 ods. 1 Trestného poriadku a tvrdila, že nič nebránilo
správnym orgánom v konaní podľa § 60d ods. 1 prvá veta Zákona o výkone väzby, konať. Pokiaľ Okresný
súd v Martine nevydal uznesenie podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku po právoplatnom uznaní jej
osoby za vinnú v lehote troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), nemôže tento nedostatok, po
premlčaní, konvalidovať uznesením po povolení obnovy konania, pretože obnova konania vo vzťahu
k jej osobe bola povolená len čo do výroku o výške trestu a navyše žiadne takéto uznesenie ani nie
je právoplatné, pretože jej nebolo doručené podľa § 558 ods. 3 Trestného poriadku, keď proti nemu
je prípustný aj opravný prostriedok. Zdôraznila, že uznesenie Okresného súdu Martin 2T/76/2011 zo
dňa 02.02.2015 malo nadobudnúť právoplatnosť 10.02.2015, neexistuje, resp. ak existuje, tak nie je
právoplatné a vykonateľné a ani sa nemôže vzťahovať k obdobiu väzby pred dňom 27.10.2014, kedy sa
doba premlčala. Z toho vyplýva záver podľa žalobkyne, že neexistuje právny podklad  na rozhodnutie
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.

Následne v konaní žalobkyňa preukázala splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov a
rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, 080 01 Prešov č. 4N 8673/15-
KaPO z 11. augusta 2015 bol jej priznaný nárok                       na poskytnutie právnej pomoci a určený
advokát JUDr. Ján Garaj so sídlom v L..

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.07.2015, zotrval na skutkovom
a právnom posúdení veci a na dôvodoch uvádzaných v napadnutom rozhodnutí ako aj rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu. Zduplikoval právne dôvody rozhodnutia žalovaného ako aj právnu
argumentáciu napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 246c       ods. 1 O.s.p.. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 24.05.2016.

Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných
dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby 38) za dobu
prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských
dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený
evidované na konte v ústave.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby výška trov spojených s výkonom väzby
podľa odseku 1 za každý začatý kalendárny deň je jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa



osobitného predpisu; 17) suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje
smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta
sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby od povinnosti podľa odseku 1 je obvinený
oslobodený a) do dovŕšenia 18 rokov jeho veku, b) po dobu poskytovania zdravotnej starostlivosti
ústavnou formou okrem prípadov, keď sa úmyselne poškodil na zdraví, súhlasil s poškodením jeho
zdravia inou osobou alebo predstieral duševnú poruchu alebo chorobu, c) po dobu účasti ako svedka
na súdnom konaní, d) po dobu odovzdania obvineného na vykonanie úkonov trestného konania podľa
§ 9 ods. 4.

Podľa § 60a ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015 ústav
alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
a) disciplinárnej odmeny,  b) disciplinárneho previnenia, c) náhrady škody na majetku štátu v správe
ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len \"konanie o náhrade škody\"), e) zvýšených trov výkonu
väzby (ďalej len \"konanie o zvýšených trovách\"), f) zhabania veci.

Podľa § 60a ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015 na
konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; 43a) to neplatí pre
konanie podľa písmena d), ak sa v tejto hlave neustanovuje inak.
43a) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 60d ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015 konanie
sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka
zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu 43a) alebo na základe záznamu
spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len \"záznam\"). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o
disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

Podľa § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby (v znení účinnom ku dňu 30.06.2015), ak §
40a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 60a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti
rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

Podľa § 60d ods. 3 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015  ak §
40a ods. 4 neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť          vo veci do 30 dní od začatia
konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní.

Podľa § 60d ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015 konanie
je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie
o začatí konania sa nevydáva.

Podľa § 60i ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015
rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka
konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto
ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.

Podľa § 60i ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 30.06.2015
výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

Podľa § 555 ods. 1 Trestného poriadku ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný
nahradiť štátu a) trovy spojené s výkonom väzby, b) trovy spojené             s výkonom trestu odňatia
slobody, c) vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú
náhradu, d) paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.



Podľa § 555 ods. 2 Trestného poriadku úhradu trov spojených s výkonom väzby          a s výkonom
trestu odňatia slobody upravuje osobitný predpis.

Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o
povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových
výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa
alebo ním poverený súdny úradník.

Krajský súd, po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia ako aj predloženého
administratívneho spisu, mal preukázané, že v súlade s ust. § 555 ods. 1 písm. a) v spojení s § 558
ods. 1 Trestného poriadku, Okresný súd Žilina uznesením 2T/76/2011 z 02.02.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10.02.2015, rozhodol vo vzťahu k žalobkyni, o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy
spojené s výkonom väzby za obdobie, ktoré je vymedzené vo výrokovej časti uvedeného uznesenia.
Toto uznesenie bolo doručené Ústavu na výkon väzby, Hlboká cesta, Žilina 19.03.2015, predtým Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Levoča, 17.02.2015.

V súlade s ust. § 60a ods. 1 písm. d) zákona č. 221/2006 Z.z. účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, s rovnakou právnou úpravou aj v čase konania správneho
súdu, prvostupňový správny orgán a žalovaný konal vo veci trov spojených s výkonom väzby a vydal
správne rozhodnutie v súlade s ust. § 60i zákona č. 221/2006 Z.z., vo väzbe na § 60j citovaného zákona.

Konanie a vydanie rozhodnutia, podľa ôsmej hlavy zákona č. 221/2006 Z.z. upravujúcej konanie o
trovách v spojení s výkonom väzby, je správnym konaním. Zákon č. 221/2006 Z.z. v ust. § 60d ods.
2, aj pre konanie o náhrade trov spojených s výkonom väzby upravuje lehotu, v ktorej je možné konať
a právoplatne rozhodnúť. § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. (účinný v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ktorého znenie je totožné aj so znením v čase rozhodovania
správneho súdu) upravoval, že v konaní vo veci trov spojených s výkonom väzby nemožno vo veciach
konať, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

Žalobkyňa odvodzovala skutočnosť, ktorá zakladá plynutie lehoty, ktorá je rozhodná pre začatie konania,
od právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin 2T/76/2011 z 27.10.2011, kedy bola právoplatne
uznaná vinnou. Súčasne poukazovala na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie
a tvrdila, že v súlade aj s premlčacou dobou, upravenou v Občianskom zákonníku v ust. § 100 ods. 1,
2 a § 101, došlo k premlčaniu nároku žalovaného  na uloženie trov spojených s výkonom väzby.

S právnym názorom žalobkyne sa krajský súd nestotožnil a zhodne s názorom žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že konanie vo veci trov spojených s výkonom väzby je
správnym konaním, ktoré je osobitne upravené zákonom č. 221/2006 Z.z., a ktoré aj osobitne upravuje
prekluzívnu lehotu, v ktorej je správny orgán povinný nielen začať, ale aj právoplatným rozhodnutím
osobe uložiť náhradu trov spojených s výkonom väzby. Uznesenie Okresného súdu Martin 2T/76/2011 zo
dňa 22.02.2015 bolo tou skutočnosťou, na základe ktorej mohol následne orgán konať podľa zákona č.
221/2006 Z.z.. Z dikcie ust. § 558 ods. 1 jednoznačne vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov spojených
s výkonom väzby rozhodne, až po právoplatnom rozsudku, predseda senátu alebo ním poverený súdny
úradník. Dikcia tohto zákonného ustanovenia konštatuje, kto je kompetentný a oprávnený a v akom
štádiu konania o povinnosti na náhradu trov v spojení s výkonom väzby rozhodnúť, a vylučuje postup,
ktorý tvrdí žalobkyňa, keď poukazuje, že už právoplatným rozhodnutím príslušného súdu o jej vine,
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladala dôvodnosť postupu podľa zákona č. 221/2006 Z.z.. Rozhodnutie
Okresného súdu Martin 2T/76/2011 z 02.02.2015 nadobudlo právoplatnosť 10.02.2015, bolo doručené
žalovanému 19.03.2015 a v súlade s lehotou upravenou v § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. žalovaný
rozhodol, keď jeho rozhodnutie bolo ako druhostupňového správneho orgánu, žalobkyni doručené
29.04.2015. Uvedené skutočnosti preukazujú, že v prekluzívnej lehote tak prvostupňový správny orgán
ako aj druhostupňový správny orgán rozhodol a jeho rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť. Preto
neobstojí argumentácia žalobkyne uvádzaná v žalobe.

Naviac krajský súd poukazuje, že zákon č. 221/2006 Z.z. je (vo vzťahu k žalobkyni) normou
verejného práva, a preto nie je možné na postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v
preskúmavanom konaní aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (ustanovenia o premlčaní), z



dôvodu, že Občiansky zákonník je normou súkromného práva, ktorú (a jej ustanovenia) nie je možné
aplikovať v preskúmavanom konaní podľa. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
súladné so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý jej bol určený rozhodnutím Centra
právnej pomoci Prešov sp. zn. 4N 8673/15-KaPO z 11. augusta 2015. V konaní úspech nemala, preto
jej nevzniká právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O trovách právneho zastúpenia bude
rozhodnuté v súlade s ust. § 15 ods. 2  zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z.z., podľa ktorého ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení
osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas
v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.
Vzhľadom na uvedené, keď súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, o odmene právneho zástupcu
ustanoveného žalobkyni Centrom právnej pomoci rozhodne Centrum právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa  24. mája 2016

JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}