{"guid": "f126f6f1-aac1-4932-8897-a57f7e130d79:cfe179f8-65f4-42c3-85e9-4c6056c1b096", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1", "spisova_znacka": "20S/163/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/163/2015 z 7. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. marca 2016, sp. zn. 20S/163/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1", "identifikacne_cislo": "5015200856", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2016-03-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe179f8-65f4-42c3-85e9-4c6056c1b096", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/163/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200856
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. č. XX, D., právne zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom V. N.. XX, D.,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 42428-4/2015-BA zo dňa 30. 07. 2015, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím. č. k. 3313/2015-ZA-DvN zo dňa 05.05.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka
Žilina rozhodla, že žalobca podľa § 19 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení uviedla, že Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina žalobcu dňa 28.04.2014 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Dňa 14.05.2014 si v Sociálnej poisťovni - pobočka Žilina uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti.
Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti.
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina pri posudzovaní žiadosti zistila, že od 29.01.2015 (správne malo
byť uvedené 29.01.2014) mu bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Vzhľadom na poberanie uvedenej dôchodkovej dávky sa poistenie
v nezamestnanosti na neho nevzťahuje a nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol.

Na základe odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán pôvodne
vydal rozhodnutie zo dňa 24.06.2014, ktoré druhostupňový orgán potvrdil, avšak proti právoplatnému
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava najmä
z dôvodu absencie presne, úplne a nepochybne zisteného skutočného stavu veci. Následne Sociálna
poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie zo dňa 29.01.2015, ktorým vyhovela protestu prokurátora a
zrušila svoje rozhodnutie. Následne zrušila aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina pri
opätovnom zisťovaní skutočného stavu veci v mesiaci apríl 2015 zistila, že žalobca spísal žiadosť o
dôchodok dňa 04.08. 2014 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie         č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 19. augusta 2014 žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok           od 29. 01.2014. Pri aplikácii
§ 19 ods. 3 písm. b) zákona  č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o sociálnom
poistení) vzhľadom na priznanie dôchodkovej dávky, poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahovalo na



žalobcu od 29.01.2014 a nárok na dávku v nezamestnanosti mu teda od 28.04.2014 nemohol vzniknúť.
Poukázal tiež na  § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktoré výslovne uvádza prípady, kedy
dochádza k nevyhnutnej zmene v sociálnej situácii poistenca poberajúceho dávku v nezamestnanosti,
pričom je prirodzeným dôsledkom tejto skutočnosti zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. V danom
prípade žalobcovi bol v mesiaci august 2014 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a to spätne od 29.01.2014. Tvrdenia v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu, že deň priznania dôchodku je deň právoplatnosti a vykonateľnosti tohto
rozhodnutia, je nesprávne, pretože je v zjavnom rozpore s výrokom rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku. Žalobca v bode 9 žiadosti o dôchodok zo dňa 04.08.2014 osvedčil, že dôchodok žiada priznať
od 29.01.2014. Teda od tohto dňa sa naňho nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti a preto dávka
v nezamestnanosti priznaná a vyplatená za obdobie nasledujúce po 29.01.2014 by mu bola priznaná a
vyplatená neprávom. Nestotožnil sa ani s možnou aplikáciou § 112 ods. 9 písm. a) Zákona o sociálnom
poistení, pretože toto ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje. Je ho možné aplikovať výlučne v
prípade, ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na
ktorú zanikol nárok, alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky. V prípade
žalobcu neboli naplnené predmetné predpoklady, nakoľko dávka v nezamestnanosti nepredstavuje ani
skôr priznanú dávku a ani skôr vyplácanú dávku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje
s názorom žalovaného, že deň priznania invalidného dôchodku je totožný s dňom vzniku nároku,
resp. s dňom, od ktorého sa spätne invalidný dôchodok vypláca. Nárok na invalidný dôchodok
nevzniká zo zákona a o jeho priznanie je vždy potrebné požiadať. Jeho vyplácanie závisí od
právoplatného rozhodnutia odporcu a až týmto okamihom je povinný vyplácať invalidný dôchodok. V
danom prípade 29.01.2014 je iba dňom vzniku nároku             na invalidný dôchodok a dňom,
od ktorého bol invalidný dôchodok spätne vyplatený. Dňom priznania invalidného dôchodku je však
deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Vydaním rozhodnutia
o priznaní invalidného dôchodku sa sociálna situácia žalobcu sama o sebe nezmenila. Zmenila sa až
okamihom jeho výplaty, a to iba do budúcnosti a rozhodne nie spätne od 29.01.2014. Ust. § 105 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení nie je nejasnou ani neurčitou právnou normou. Ak však toto ustanovenie
možno vykladať viacerými spôsobmi, tak ho nemôže žalovaný vykladať na ťarchu žalobcu. K nepriznaniu
dávky v nezamestnanosti došlo iba z dôvodu pôvodného nezákonného rozhodnutia zrušeného na
základe protestu prokurátora. Žalovaný tak vytvoril situáciu, za ktorej v súčasnosti rozhoduje o tom,
že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by žalobca akceptoval tento názor, musel by
konštatovať, že žalobcovi by bola priznaná dávka v nezamestnanosti, keby sa odvolal proti rozhodnutiu o
priznaní invalidného dôchodku a právoplatnosť rozhodnutia by oddialil až do právoplatnosti rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR. Takému postupu žalovaný žalobcu nabáda. Žalobca bol donútený požiadať o
invalidný dôchodok iba preto, že žalovaný mu nepriznal nárok na dávku v nezamestnanosti pôvodným
nezákonným rozhodnutím. Žalovaný teda donútil žalobcu požiadať o invalidný dôchodok. Výklad
žalovaného má diskriminačný charakter z dôvodu podľa § 2a ods. 11 písm. d) zákona č. 365/2004
Z.z.. Tým, ak by žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, bola by mu bez ohľadu na deň, od ktorého sa spätne vypláca
invalidný dôchodok, ako aj deň právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o jeho priznaní, riadne
vyplatená dávka v nezamestnanosti, t. j. ak by bol menej chorý, dávka v nezamestnanosti by mu priznaná
bola. Rozdiel, ktorý vznikol žalobcovi medzi sumou invalidného dôchodku a dávkou v nezamestnanosti,
ktorá by mu inak bola priznaná, predstavuje sumu 2.828,40 €, ktorá nie je zanedbateľnou, ktorú možno
vyhodnotiť ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu. Na tvrdení, že žalobca
podpísal jemu predložené poučenia, nie je možné postaviť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Sociálna poisťovňa je povinná rozhodovať v súlade so stavom veci existujúcim ku dňu podania žiadosti,
v danom prípade žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Týmto dňom je        28.04.2014. K uvedenému
dňu neexistovalo žiadne rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, teda nie je možné konštatovať
zánik nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.11.2015. Zotrval na zistenom skutkovom stave a
právnom posúdení, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zduplikoval, že s právnym názorom
žalobcu, podľa ktorého za deň priznania dôchodku sa považuje deň právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky, sa nestotožňuje, nakoľko je v zjavnom rozpore s výrokom
rozhodnutia žalovanej o priznaní invalidného dôchodku od 29.01.2014. V poučení, ktoré žalobca



podpísal pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, podľa bodu 10 a 15 bol informovaný o
skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti mu nebude patriť za obdobie, počas ktorého bude mať nárok
na invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Toto
tlačivo podpísal. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je právnou skutočnosťou, ktorá zmenila
právny stav tak, že v čase, keď sa opätovne rozhodovalo o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu,
preto muselo byť brané do úvahy, že Zákon o sociálnom poistení neumožňuje za to isté obdobie poberať
aj invalidný dôchodok aj dávku v nezamestnanosti, preto žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline prejednal vec podľa § 247 a nasl. O.s.p. na vytýčenom pojednávaní dňa 08.03.2016,
a to v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je
zákonné, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,          v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec,
ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú
osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má
priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Podľa § 105 ods. 2 citovaného zákona nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia
poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku              z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona  organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť          v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Vyriešenie otázky dátumu priznania invalidného dôchodku bolo v danej veci dôležité z toho dôvodu,
že v zmysle § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká
dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70 %, t. j. odo dňa priznania takéhoto invalidného dôchodku nie je možný súbeh s dávkou v



nezamestnanosti. Keďže žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 priznaný invalidný dôchodok z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to odo dňa 29.01.2014, bolo
potrebné posúdiť, či dňom priznania tohto invalidného dôchodku je deň právoplatnosti tohto rozhodnutia
alebo deň uvedený vo výroku tohto rozhodnutia 29.01. 2014. Krajský súd konštatuje, že v rozhodnutí o
priznaní invalidného dôchodku zo dňa 19.08.2014 je v jeho výroku ako deň priznania uvedený dátum
29.01.2014, tzn. že invalidný dôchodok bol priznaný spätne od tohto dátumu. Deň vydania individuálneho
správneho aktu - rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je dňom rozhodnutia o výške invalidného
dôchodku a dni, odkedy sa priznáva. Tento deň sa uvedie vo výroku podľa zisteného skutkového
stavu na základe žiadosti žiadateľa. Tento dátum uvedený vo výroku nie je len dňom vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ako to tvrdí žalobca v žalobe, ale aj dňom správnym orgánom deklarovaného
začiatku vyplácania invalidného dôchodku, a teda priznania invalidného dôchodku. Z toho vyplýva, že
pre priznanie invalidného dôchodku nie je rozhodný deň vydania individuálneho správneho aktu, ale deň
uvedený v tomto individuálnom správnom akte ako deň priznania invalidného dôchodku. Na uvedenom
nič nemení ani tá skutočnosť, že tento individuálny správny akt o priznaní invalidného dôchodku bol
vydaný až po podaní žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti (dňa 14.05.2014), ak bolo súčasne
preukázané, že invalidný dôchodok bol spätne priznaný už za celé obdobie, odkedy žalobca o dávku
žiadal, t. j. najmenej odo dňa 14.05.2014 (keďže k priznaniu invalidného dôchodku došlo už dňom
29.01.2014). Preto sa Krajský súd v Žiline  nestotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý bol jedným
zo základných žalobných dôvodov, a to že dňom priznania invalidného dôchodku je deň nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.

Čo sa týka ďalších žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné. Žalobca tvrdí, že jeho sociálna
situácia sa vydaním rozhodnutia o invalidnom dôchodku nezmenila, ale až okamihom jeho výplaty, a to
iba do budúcnosti a rozhodne nie spätne od 29.01.2014. Súd k tomu uvádza, že právne relevantným
dôvodom pre zánik nároku na dávku v nezamestnanosti nie je, odkedy sa situácia žiadateľa zmenila,
ale odkedy mu je priznaný invalidný dôchodok. Táto námietka je však aj nelogická, pretože aj priznaním
dávky v nezamestnanosti spätne ku dňu podania žiadosti žalobcu, by sa mu taktiež sociálna situácia
vydaním rozhodnutia o priznaní dávky nezmenila a už vôbec nie spätne od dňa podania žiadosti
(14.05.2014), ale až jej výplatou, čo je vždy rovnaký dôsledok toho, že o dávke ( či už dávke v
nezamestnanosti alebo o invalidnom dôchodku) sa rozhoduje individuálnym správnym aktom, ktorému
predchádza žiadosť. Táto námietka teda nemôže byť dôvodom pre iné posúdenie dátumu priznania
invalidného dôchodku, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia o jeho priznaní.

Ďalšou námietkou bolo, že pokiaľ je možný výklad § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení viacerými
spôsobmi, musí sa vykladať v prospech žalobcu. Aj táto námietka je nedôvodná. Toto ustanovenie nie
je nejasnou ani neurčitou právnou normou (súd sa v tomto stotožnil s názorom žalobcu uvedeným v
žalobe), ale ani neposkytuje možnosť dvojitého výkladu. Jednoznačne sa prihliada na dátum priznania
invalidného dôchodku, čo je z uvedeného ustanovenia zrejmé (jedná sa o gramatický výklad daného
ustanovenia v spojení s teleologickým výkladom vo vzťahu k celej koncepcii priznávania dávok
sociálneho poistenia), a nie dátum vydania rozhodnutia o invalidnom dôchodku.

Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 72/2010, podľa ktorého nevyhnutnou súčasťou
rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti
individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód
právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových
metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii
ustanovení právnych predpisov nepochybne treba vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd
však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí
od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Krajský súd k tomu uvádza,
že v danom prípade nebol dôvod odkloniť sa od gramatického výkladu tohto ustanovenia, pretože je
jednoznačné a jasné a zároveň takýto výklad je v súlade s jeho systematickým ako aj s teleologickým
výkladom. Súd konštatuje, že ak by bolo vyhovené žalobcovi, za rovnaké obdobie od 14.05.2014 do
uplynutia šiestich mesiacov od tohto dátumu, by mal vyplatené dve platby zo štátneho rozpočtu (dávku
v nezamestnanosti a invalidný dôchodok), čo zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu, čo aj zhmotnil do
zákazu súbehu konkrétnych dávok v § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.



Ďalšou námietkou bolo, že správny orgán vytvoril situáciu, kedy podľa jeho výkladu ustanovenia § 105
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení žalobca nemal nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo vydal
predtým dve nezákonné rozhodnutia, ktoré boli zrušené na základe protestu prokurátora. K tomu súd
konštatuje, že v čase vydania oboch skôr zrušených rozhodnutí nebol správnym orgánom známy dôvod,
pre ktorý došlo následne k zániku nároku na dávku v nezamestnanosti. Prvé prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané 24.06.2014, prvé druhostupňové rozhodnutie bolo vydané 31.07.2014. K zrušeniu týchto
rozhodnutí došlo z celkom odlišných dôvodov, a to najmä z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Ak následne došlo k vydaniu rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku rozhodnutím
zo dňa 19.08.2014, preto dôvodom pre nezákonnosť predtým vydaných rozhodnutí nemohlo byť
vydanie tohto rozhodnutia. Po jeho vydaní však už bolo povinnosťou správnych orgánov na túto novú
skutkovú okolnosť prihliadnuť ex offo. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci, ako to vyplýva z § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a taktiež z § 195 ods. 1
citovaného zákona. Keďže konanie nebolo právoplatne ukončené, bolo povinnosťou správnych orgánov
prihliadnuť na každý zistený dôkaz, a to aj na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a v
zmysle § 195 ods. 3 citovaného zákona rovnako dôkladne objasniť všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Okrem toho dôvodom
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia  v inštančnom postupe nemôže
byť len tá skutočnosť, že pred ich vydaním boli zrušené dve predchádzajúce rozhodnutia, keďže
dôvody nezákonnosti sa týkali len týchto rozhodnutí, a nie napadnutých rozhodnutí. Samotné zrušenie
predchádzajúcich rozhodnutí nemôže byť dôvodom nezákonnosti  následne vydaných rozhodnutí.

Ďalšie námietky sú len hypotetického charakteru a žalobca uvádza možný postup pri viacerých možných
skutkových a právnych situáciách, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre
jeho nezákonnosť (hypotetické úvahy týkajúce sa najmä tvrdení, že pokiaľ by bol akceptovaný záver
žalovaného, smerovalo by to k tomu, že ani zákonným rozhodnutím by nepriznal tie dávky, ktoré sú
vyššie a priznal by iné dávky, ktorých sumy sú nižšie, alebo tvrdeného nabádania žalobcu odvolať
sa proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku, aby oddialil právoplatnosť tohto rozhodnutia). K
tejto poslednej námietke súd len na margo uvádza, že pokiaľ by aj rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku nadobudlo neskôr právoplatnosť, a predtým by bolo vydané rozhodnutie o priznaní dávky
v nezamestnanosti, pokiaľ by rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku bol priznaný invalidný
dôchodok spätne, jednalo by sa o dôvod na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie, ktoré by sa
prekrývalo s priznaním invalidného dôchodku.

Čo sa týka tvrdenej diskriminácie žalovaného, ktorá mala spočívať v tom, že pokiaľ by mu bol priznaný
invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, bola
by mu dávka v nezamestnanosti priznaná, súd uvádza, že nie je dôvodom diskriminácie tá skutočnosť,
že zákon spája zánik nároku na dávku v nezamestnanosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %. Ide o premietnutie premisy do právnych noriem, že pokiaľ je účastník konania
tak hendikepovaný na zdraví, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je značne
obmedzený predpoklad jeho zamestnania, a preto podľa § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona nie
je ani poistený v nezamestnanosti, preto takým osobám nemôže patriť ani dávka v nezamestnanosti
(pokiaľ majú takto deklarovanú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť právoplatným rozhodnutím).
To korešponduje s názorom žalobcu, že ak by bol menej chorý, dávka v nezamestnanosti by mu
priznaná bola, pretože by u neho boli reálne predpoklady vykonávať zárobkovú činnosť, bol by poistený
v nezamestnanosti a teda mohol by si zabezpečovať svoju existenciu v čase nezamestnanosti dávkou
v nezamestnanosti.

Aj námietka nesprávneho výkladu § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona je nedôvodná. V podstate
žalobca argumentoval rovnakým spôsobom ako v prvej žalobnej námietke, teda pri aplikácii § 105 ods. 2
citovaného zákona. Podľa neho sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol
priznaný invalidný dôchodok, avšak odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd konštatuje,
že rovnako ako pri aplikácii § 105 ods. 2 citovaného zákona je potrebné prihliadnuť na skutočný deň
priznania invalidného dôchodku, a nie na deň právoplatnosti rozhodnutia o ňom. Týmto dňom, t. j. dňom
priznania invalidného dôchodku následne automaticky zaniká poistenie v nezamestnanosti podľa § 19
ods. 3 písm. b) citovaného zákona a aj nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 2 citovaného
zákona.



Posledná žalobná námietka tkvela v tom, že Sociálna poisťovňa bola povinná rozhodovať v súlade so
stavom veci existujúcim ku dňu podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 28.04.2014,
a preto nemala prihliadnuť na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, ktoré bolo vydané až
19.08.2014. Krajský súd sa s takýmto právnym názorom nestotožnil. Je povinnosťou Sociálnej poisťovne
rozhodovať podľa stavu ku dňu vydania rozhodnutia, a to v zmysle § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 6, 7
Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú podklady rozhodnutia a dokazovanie. Rovnako podľa § 209
ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý bol
zistený v rámci dokazovania.  Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva tvrdenie
žalobcu, že by bola Sociálna poisťovňa povinná rozhodovať ku dňu podania žiadosti o konkrétnu dávku.
Tento názor nie je v súlade so zákonnou úpravou, a preto naň nie je možné prihliadnuť.

Na záver krajský súd uvádza, že právny názor súdu prezentovaný v tejto veci je súladný s judikatúrou
súdov Slovenskej republiky a ako príklad uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
10Sžso/2/2015 zo dňa 03.02.2016, kde sa jednalo obdobnú vec s tým, že žiadateľovi o dávku v
nezamestnanosti bol spätne priznaný starobný dôchodok. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu,
vzhľadom na priznanie starobného dôchodku spätne od 14.10.2010 sa na žalobcu od uvedeného
dátumu nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti a nárok na dávku v nezamestnanosti mu teda od
01.01.2011  (deň, odkedy žiadal o dávku v nezamestnanosti) nemal vzniknúť. Existencia poistenia v
nezamestnanosti žalobcu bola neopodstatnená od 14.10.2010, a to vzhľadom na neskoršie uplatnený
nárok na starobný dôchodok a na jeho spätné priznanie.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol
úspešný v konaní, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 08. marca 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}], "citovane_v": []}