{"guid": "e55971f3-3d31-40df-85bb-b02d8a35c79d:9fa34ae0-3531-4182-af53-d2d2581c6f55", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1", "spisova_znacka": "20S/164/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/164/2015 z 20. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. júna 2016, sp. zn. 20S/164/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1", "identifikacne_cislo": "5015200867", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2016-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fa34ae0-3531-4182-af53-d2d2581c6f55", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/164/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200867
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200867.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: LUSE, s. r. o., so sídlom
Riazanska č. 681/48, Bratislava, IČO: 47 318 091, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján
Vician, so sídlom F. XX/A, XXX XX W., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. SK/0110/99/2015 zo dňa 30.07.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. SK/0110/99/2015 zo dňa 30.07.2015              z r u š u j e   pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a   v e c    v r a c i a žalovanému              na ďalšie konanie.

Žalovaný  j e   p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho
poplatku a vo výške 167,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu Advokátska
kancelária JUDr. Ján Vician, so sídlom F. XX/A, XXX XX W., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 07.09.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. SK/0110/99/2015 zo dňa 30.07.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie,
rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline (ďalej len prvostupňový správny orgán, prvostupňový orgán) č.
K/0259/05/2013 zo dňa 1.12.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu), ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 1.000 € za marenie výkonu kontroly, ktorá mala
byť vykonaná 18.08.2014 a v náhradnom termíne 25.08.2014 pre nedostavenie sa žalobcu alebo jeho
splnomocneného zástupcu pred správny orgán dňa 18.08.2014 alebo v náhradnom termíne 25.08.2014
na základe predvolania, ktoré žalobca prevzal 31.07.2014, keď vykonanie kontroly bolo nevyhnutné za
účelom prešetrenia podnetu spotrebiteľa P-552/2014, čím došlo k mareniu výkonu kontroly podľa § 9
ods. 2 Zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu          vo veciach ochrany spotrebiteľa z dôvodu
neposkytnutia správnemu orgánu požadovanej súčinnosti, keď správnemu orgánu boli poskytnuté len
podklady, žiadané v predvolaní, no nebola zabezpečená osobná účasť účastníka konania počas výkonu
kontroly alebo účasť jeho splnomocneného zástupcu.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom, keď
prvostupňový správny orgán neakceptoval tvrdenie žalobcu, že vyžadovaná osobná účasť štatutára
žalobcu, ktorý je v riadnom pracovnom pomere v inej spoločnosti s miestom bydliska vzdialenom 92
km od sídla správneho orgánu, nie je naplnením zásady hospodárnosti. Nestotožnil sa s názorom
žalobcu, že nedostavením sa štatutárneho zástupcu žalobcu pred správny orgán, na základe oznámenia



objektívnych dôvodov nedostavenia sa, aj napriek upozorneniu správneho orgánu, že to bude považovať
za marenie i sťaženie výkonu kontroly, bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia, sa nemôže
považovať za marenie, rušenie, či sťaženie výkonu kontroly zo strany účastníka konania. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že zaslanie dokladov uvedených v predvolaní preukazuje dobrú vôľu
účastníka konania, voči správnemu orgánu, nepreukazuje však poskytnutie dostatočnej súčinnosti
žiadanej Slovenskou obchodnou inšpekciou vzhľadom na jej kompetenciu požadovať ústne vysvetlenie
a od kontrolovanej osoby, ktoré nie je správny orgán povinný dopredu ozrejmovať, nakoľko môžu
vyplynúť z konkrétnej situácie a v tomto ohľade je irelevantné, či je konateľ žalobcu súčasne aj
zamestnancom inej firmy alebo nie.

Žalovaný poukázal na § 5 ods. 6 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z., podľa ktorého je inšpektor oprávnený
požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.
Konštatoval, že čo sa týka námietky žalobcu v súvislosti s povinnosťou určenia splnomocneného
zástupcu, poukázal na § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, stotožnil sa s názorom, že ide o právo
právnickej osoby a nie povinnosť ustanoviť si zástupcu, že je potrebné upozorniť na to, že vzhľadom na
oprávnenie správneho orgánu vyžadovať od kontrolovaných osôb aj ústne vysvetlenia, je ustanovenie
tohto zástupcu nutné, pokiaľ sa štatutárny orgán účastníka konania nemôže zúčastniť kontroly. Zo
strany prvostupňového orgánu išlo o podporný argument, ktorým sa správny orgán snažil poukázať,
že pri prešetrovaní spotrebiteľského podnetu je nevyhnutná účasť kontrolovanej osoby, ktorá vysvetlí
prípadné pochybnosti, nezrovnalosti a ozrejmí skutočnosti týkajúce sa prešetrovaného podnetu. Účasť
podnikateľského subjektu je potrebná aj z dôvodu zabezpečenia objektívnosti vykonaných zistení a
rýchlosti kontroly. Dodal, že v prípade, ak by kontrolovaná osoba nebola predvolaná, podnikateľský
subjekt by na druhej strane mohol spochybniť objektivitu vykonávanej kontroly a namietal, že by boli
porušené jeho zákonné práva, zúčastniť sa vykonanej kontroly, aktívne spolupracovať a vyjadriť sa k
zisteniam správneho orgánu.

K námietke žalobcu, že upozornenie správneho orgánu uvedené vo výzvach                zo 17.07.2014
nie je zákonným podkladom pre uloženie pokuty, uviedol, že upozornenie sa nachádza v znení „V
prípade, že sa štatutárny orgán alebo splnomocnený zástupca na základe plnej moci nedostaví na
správny orgán alebo nepredložia všetky požadované doklady, bude sa toto konanie považovať za
marenie, prípadne sťaženie výkonu dozoru podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov“, a je, podľa názoru odvolacieho orgánu, relevantným podkladom pre začatie správneho
konania za marenie výkonu kontroly. K tvrdeniu žalobcu, že by musel na základe predvolania dvakrát
cestovať 92 km do sídla správneho orgánu a dvakrát čerpať dovolenku, uviedol, že pokiaľ prevzal konateľ
funkciu konateľa spoločnosti, musí si byť vedomý, že s výkonom funkcie sú spojené aj povinnosti,
ktoré vyplývajú zo zákonov. Žalovaný poukazoval aj na predchádzajúcu komunikáciu so žalobcom,
keď dňa 02.07.2014 chcel vykonať kontrolu u žalobcu na adrese sídla tejto obchodnej spoločnosti,
so zameraním  na prešetrenie podnetu č. 552/2014, ktorá nebola vykonaná, nakoľko na uvedenej
adrese sa nachádza len poštová schránka. Dňa 07.02.2013 chcel vykonať kontrolu u subjektu Ing.
Anton Albrecht ANTONI, s. r. o. (ktorý 30.06.2013 ukončil svoju podnikateľskú činnosť), za účelom
prešetrenia ďalšieho podnetu spotrebiteľa na adrese Q. XXXX, D. P. (v roku 2013 to bola adresa miesta
podnikania fyzickej osoby, a teraz je to adresa bydliska konateľa spoločnosti ANTONI, s. r. o.) a  aby
kontrolovaná osoba nemusela vynaložiť finančné prostriedky na cestovanie do Žiliny, no kontrolovaná
osoba sa na danej adrese v čase kontroly nenachádzala a len doručila správnemu orgánu list, v ktorom
uviedla, že zaslala doklady uvádzané v oznámení o vykonaní kontroly. Žalovaný konštatoval, že správny
orgán v predchádzajúcich obdobiach inicioval vykonanie kontroly za účelom prešetrovania podnetu
spotrebiteľa priamo v Liptovskom Mikuláši, ale kontrolovaná osoba sa tejto kontroly nezúčastnila, len
zaslala doklady s ospravedlnením, že okrem vykonávania podnikateľskej činnosti je zamestnancom aj v
riadnom pracovnom pomere. Žalovaný má za to, že žalobca na jednej strane neumožňuje výkon kontroly
v Liptovskom Mikuláši a zároveň sa ani nedostavuje pred prvostupňový správny orgán, keď prvoradou
povinnosťou žalobcu je spolupracovať s orgánom dozoru a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že upozornenie správnym orgánom vo výzve zo 17.07.2014, že nedostavenie
sa konateľa spoločnosti alebo jeho splnomocneného zástupcu sa bude považovať za marenie výkonu
kontroly, nie je zákonným podkladom pre uloženie pokuty, žalovaný konštatoval, že nerešpektovanie
oprávnenia prvostupňového orgánu požadovať aj ústne vysvetlenia, zakladá právny titul pre uloženie
pokuty, za marenie výkonu kontroly, keď naviac existenciu pracovného pomeru štatutára a žalobcu



nemožno považovať za náležité odôvodnenie jeho neúčasti pred prvostupňovým správnym orgánom,
najmä keď bolo možné, aby si žalobca ustanovil zástupcu v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že inšpekčný záznam z kontroly z 02.12.2014, ako aj dodatok z 29.12.2014, bol
zaslaný žalobcovi, konštatoval, že tento postup bol zvolený z dôvodu, aby čo najrýchlejšie prešetril
spotrebiteľský podnet, keď predmetný postup spomaľuje výkon kontroly a znemožňuje poskytnutie
správnemu orgánu odpovedať na otázky týkajúce sa konkrétnej situácie, počas výkonu kontroly.
Skutočnosť, že bol následne spísaný inšpekčný záznam bez prítomnosti účastníka konania, nie je
liberačným dôvodom a účastníka konania nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona č. 128/2002
Z.z.. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadnil jej kritéria pre uloženie, čas trvania protiprávneho
konania až do súčasnosti, preto považuje za relevantné, nakoľko konateľ žalobcu po termínoch
stanovených v predvolaní, ak by sa dostavil pred správny orgán a osobne poskytol aj ústne vysvetlenie,
malo by to vplyv na uvedený nedostatok. Odvolací orgán považoval uloženú výšku pokuty, ktorá môže
byť v rozmedzí do 1.695,69 € uložená aj opakovanie, za primeranú.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobné body formuloval v časti IV. žaloby. Tvrdil, že žalobca považuje výrok správneho orgánu, v ktorom
kvalifikoval nedostavenie sa štatutárneho orgánu žalobcu alebo jeho zástupcu pred správny orgán
za účelom prešetrenia podnetu spotrebiteľa, za právne irelevantné. Na predvolanie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 17.07.2014, ktoré mu bolo doručené 31.07.2014, reagoval dňa 13.08.2014
mailom a následne listom s rovnakým obsahom doručeným na správny orgán 15.08.2014, a to zaslaním
požadovaných dokladov. Súčasne správnemu orgánu oznámil, že je zamestnaný v riadnom pracovnom
pomere v inej spoločnosti, predložil o tom doklad a uviedol, že je pre neho problematické sa osobne
dostaviť do Žiliny na prvostupňový správny orgán. Súčasne požiadal správny orgán, aby sa šetrenie
podnetu uskutočnilo prostredníctvom mailovej komunikácie, resp. písomnou formou s poukazom na
§ 4 ods. 3b a § 5 ods. 5 písm. c) Zákona o štátnej kontrole, v zmysle ktorých ustanovení zákon
striktne nestanovuje kontrolovanej osobe povinnosť dostaviť sa osobne na úrad (inšpektorát), za
účelom vykonania kontroly a nevylučuje vykonanie kontroly, resp. možnosť predloženia písomných
podkladov potrebných k vykonaniu kontroly, prostredníctvom elektronickej alebo písomnej komunikácie.
Žalobca sa súčasne zaviazal, že v prípade akýchkoľvek požiadaviek na podanie vysvetlenia, predloženie
doplňujúcich podkladov, bude maximálne súčinný, za tým účelom poskytol aj kontaktné údaje. Reagoval
na predvolanie, zaslal požadované doklady, ospravedlnil svoju neprítomnosť, požiadal o mailovú
alebo poštovú komunikáciu, ktorú nevylučuje Zákon o štátnej kontrole, čím splnil jednu z podmienok
predvolania pod hrozbou sankcie za marenie výkonu kontroly dostaviť sa na správny orgán alebo
predložiť požadované doklady. Tvrdil, že z koncipovania predvolania správneho orgánu vyplýva, že
sankciu za marenie výkonu správny orgán uplatní buď v prípade, ak sa žalobca nedostaví na správny
orgán, alebo v prípade, že nepredložil požadované doklady. Keďže žalobca doklady predložil, ani v
zmysle upozornenia v predvolaní samotné nedostavenie sa pred správny orgán nie je relevantným
spôsobom pre uloženie pokuty za marenie výkonu kontroly.

Nedostavenie sa štatutára žalobcu na správny orgán, na základe predvolania, bez toho, aby v predvolaní
správny orgán uviedol dôvod predvolania a súčasne právne relevantným spôsobom zdôvodnil potrebu
osobnej účasti žalobcu, resp. jeho zástupcu, požaduje žalobca za účelové uplatnenie zákonného práva
správneho orgánu v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 5 písm. c) Zákona o štátnej kontrole, a javí
známky postupu správneho orgánu, ktorý nemá oporu v Zákone o štátnej kontrole.

Skutočnosť, že dôvodom predvolania, za účelom kontroly, je prešetrenie podnetu spotrebiteľa
predvolanie neobsahuje, o dôvode predvolania sa žalobca dozvedel až z oznámenia o začatí správneho
konania o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 29.09.2014, ktoré mu bolo doručené 14.10.2014.
Poukázal na § 9 ods. 2 Zákona o štátnej kontrole a tvrdil, že zákonodarca v tomto ustanovení má
na mysli vedomé ignorovanie kontrolného orgánu, prípadne nepredloženie požadovaných podkladov,
či zatajovanie skutočností rozhodujúcich pre výkon kontroly, čo však z podkladov veci nie je prípad
žalobcu. Samotné nedostavenie sa štatutárneho orgánu žalobcu na základe predvolania, ktoré žalobca
odôvodnil, nezakladá        právny titul pre uloženie poriadkovej pokuty za marenie výkonu kontroly.
V tomto kontexte vyznieva rozporuplne aj konštatovanie správneho orgánu, že pokutu ukladá za
marenie výkonu kontroly z dôvodu nedostatočnej súčinnosti žalobcu, nakoľko boli správnemu orgánu



predložené len požadované doklady, no nebola zabezpečená osobná účasť štatutárneho orgánu alebo
jeho splnomocneného zástupcu.

Skutočnosť, že osobná účasť žalobcu, resp. štatutárneho orgánu na správnom orgáne na základe
predvolania, v súvislosti s výkonom kontroly nebola nutná, potvrdzuje aj obsah šetreného podnetu.
Podnet spotrebiteľa bol zameraný na preverenie plnenia povinností podľa zákona č. 102/2014 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na základe zmluvy uzatváranej na diaľku a zákona č.
377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v platnom znení, týkajúci sa predaja výrobkov prostredníctvom
webstránky www.zdravsia-cigareta.sk.  Správny orgán už v čase zasielania predvolania žalobcovi mal
k dispozícii dostatočné podklady pre šetrenie uvedeného podnetu, z hľadiska dodržiavania uvedených
zákonov, uvedenej internetovej stránky, čo vyplýva aj zo strany 49 spisu, ktorý preukazuje, že správny
orgán si vytlačil 19.06.2014 podmienky internetového predaja z uvedenej webstránky žalobcu a
následne z podkladov zaslaných žalobcom mohol vyhodnotiť splnenie alebo nesplnenie zákonných
podmienok predaja výrobkov, prostredníctvom uvedenej webstránky, aj bez potreby osobnej prítomnosti
štatutárneho orgánu žalobcu na správnom orgáne.

Tento záver odôvodňuje aj skutočnosť, že správny orgán listom 5951/2014 zo dňa 05.12.2014 bez
akýchkoľvek problémov zaslal poštou žalobcovi spracovaný inšpekčný záznam z kontroly z 02.12.2014 a
listom č. 6297/2014 z 18.12.2014, dodatok k inšpekčnému záznamu v tej istej veci (prešetrenie podnetu
č. P-522/2014), opäť len v réžii správneho orgánu a opäť len na vyjadrenie a podpis, čo len potvrdzuje
záver žalobcu, že osobná účasť jeho štatutárneho zástupcu pred správnym orgánom by sa opäť
zúžila len na jeho vyjadrenie a podpis inšpekčného záznamu spracovaného správnym orgánom. Podľa
žalobcu, je krajne nepresvedčivé tvrdenie žalovaného, že inšpekčný záznam z 02.12.2014 s dodatkom
zo dňa 18.12.2014 bol žalobcovi zaslaný z dôvodu čo najrýchlejšieho prešetrenia spotrebiteľského
podnetu. Pokiaľ správny orgán mal záujem o čo najrýchlejšie prešetrenie podnetu, tak ako tvrdí,
inšpekčný záznam by zaslal poštou, následne potom, ako žalobca požiadal o šetrenie bez jeho osobnej
prítomnosti. Miesto toho správny orgán zaslal listom z 13.09.2014, v tej istej veci ďalšie predvolanie
na deň 13.10. 2014resp. 20.10. 2014 s požiadavkou osobnej účasti zástupcu žalobcu. Žalobca za
neopodstatnené považuje tvrdenie žalovaného v dôvodoch rozhodnutia, že osobná účasť žalobcu bola
potrebná z dôvodu zabezpečenia objektívnosti vykonaných zistení a ak by žalobca nebol predvolaný,
mohol by spochybniť objektivitu vykonávanej kontroly a namietnuť, že boli porušené jeho zákonné práva
zúčastniť sa vykonanej kontroly, aktívne spolupracovať a vyjadriť sa k zisteniam kontroly.

Žalobca má za to, že pokiaľ vysvetlil svoju neúčasť pri kontrole na správnom orgáne, sám sa zbavil
možnosti byť osobne prítomný pri kontrole, preto je otázne, na základe čoho by spochybnil objektivitu
vykonanej kontroly a ako by zdôvodnil porušenie svojich práv zúčastniť sa na kontrole.

Žalobca namietal aj odôvodnenie výšky pokuty, keď § 9 ods. 5 Zákon o štátnej kontrole vyžaduje pri
určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania,
pričom správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty zohľadniť všetky štyri zákonom vymedzené pojmové
znaky protiprávneho konania, čo však nesplnil. Podľa žalobcu správny orgán vôbec neodôvodnil
závažnosť protiprávneho konania, ktoré bolo dôvodom uloženej poriadkovej pokuty, ani spôsob
protiprávneho konania, ani jeho následky. Obmedzil sa len na opis zákonom vymedzených pojmových
znakov protiprávneho konania, bez ich náležitého odôvodnenia s dôrazom  na vymedzenie času
trvania protiprávneho konania od 18.08.2014, resp. 25.08.2014 až  do súčasnosti. Takéto vymedzenie
času trvania protiprávneho konania je irelevantné, vzhľadom na vymedzenie času protiprávneho
konania o výroku rozhodnutia - marenie výkonu kontroly nedostavením sa na základe predvolania na
správny orgán 18.08.2014, resp. 25.08.2014. Už len z tohto hľadiska je výrok o sankcii vo vzťahu k
vymedzeniu času protiprávneho konania v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu (od 18.08.2014,
resp. 25.08.2014 až po súčasnosť), nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v podstate
stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, keď konštatoval, že nebol zistený dôvod na
zmenu zrušenie napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré by ho
zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky, námietky považuje za neopodstatnené a skutkový stav
za spoľahlivo preukázaný. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky pokuty, konštatoval, že pri určení výšky
pokuty zohľadnil nedostavenie sa žalobcu na základe predvolania od 18.08.2014, resp. od 25.08.2014
po súčasnosť. Ďalej uviedol, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnil, že konaním žalobcu nebolo
umožnené dozorujúcemu orgánu prekontrolovať dodržiavanie zákonnosti stanovených povinností, a tým
naplniť samotný význam a účel kontrolnej činnosti inšpekcie.



Podľa žalobcu žalovaný sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal presvedčivým spôsobom s otázkou
opodstatnenosti uloženia poriadkovej pokuty za marenie výkonu kontroly z dôvodu nedostatočnej
súčinnosti žalobcu so správnym orgánom, nedostavením sa žalobcu pred správny orgán, na základe
predvolania, s ohľadom na charakter šetreného podnetu.

Nevysporiadal sa s otázkou rozdielneho vymedzenia času trvania protiprávneho konania, vo výroku
rozhodnutia správneho orgánu, sám si osvojil v rozhodnutí zmätočné vymedzenie času protiprávneho
konania správnym orgánom a nevysporiadal sa s otázkou chýbajúceho odôvodnenia výšky uloženej
pokuty v súlade s požiadavkou § 9 ods. 5 Zákona o štátnej kontrole. Vôbec neodôvodnil závažnosť
protiprávneho konania, ktoré bolo dôvodom uloženia pokuty, ani spôsob protiprávneho konania, rovnako
ani jeho následky, v podstate len zdôraznil časové vymedzenie trvania protiprávneho konania, aj to
zmätočne, rovnako ako prvostupňový správny orgán vo výroku a v odôvodnení. Naviac, podľa žalobcu,
vo výroku žalovaný nevymedzil skutok tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a neuviedol, z akého
dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta za marenie výkonu kontroly.

Pokiaľ ide o stanovenie pokuty, s ohľadom na jej odôvodnenie správnym orgánom aj žalovaným, z
hľadiska jej výšky a času, cca rok, od správnym orgánom zisteného protiprávneho konania, podľa
žalobcu má čisto represívny charakter bez akéhokoľvek výchovného účinku.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.12.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zotrval na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré uviedol v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia, ako aj poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to
rozhodnutie č. 8Sžo/88/2008, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu v konaní 3Sžo/33/2014 zo dňa
29.04.2015, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžo/33/2014 a neakceptoval žalobné body, ktoré
poukazovali na zmätočnosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a dôvodov pre uloženie pokuty,
ako aj nedostatočného zdôvodnenia uloženej sankcie.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 21.06.2016
a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 250j os. 2 písm. a)
O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. účinného k 31.12.2014 Slovenská obchodná inšpekcia je pri
kontrole oprávnená
a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,
b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady,
c) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia
výrobkov,
d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6),
e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady
kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo
zdravia, alebo majetku spotrebiteľov,
f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,
g) vykonávať kontrolné nákupy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. účinného k 31.12.2014 kontrolu vnútorného trhu vykonáva
Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej
obchodnej inšpekcie.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektorát môže uložiť kontrolovanej osobe, ktorá marí, ruší
alebo inak sťažuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 50 000 Sk, a to aj opakovane.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo
dňa, keď sa inšpektorát o porušení povinnosti podľa odsekov 1 a 2 dozvedel. Pokutu nemožno uložiť,
ak od porušenia povinnosti uplynuli tri roky.



Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. pokutu nemožno uložiť, ak bola za to isté porušenie povinností
uložená podľa iných právnych predpisov.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z. pri uložení pokuty sa prihliada najmä           na závažnosť,
spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Krajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že prvostupňový správny
orgán na základe podnetu spotrebiteľa označeného pod č. P552/2014, ktorý však nie je obsahom
administratívneho spisu, a preto sa ani súd s obsahom tohto podnetu nemohol oboznámiť, vykonal u
žalobcu dňa 02.07.2014 v sídle žalobcu kontrolu       so zameraním na prešetrenie uvedeného podnetu
spotrebiteľa. Ako vyplýva zo záznamu z 02.07.2014, žalobca na uvedenej adrese sa nenachádzal,
len jeho poštová schránka. Následne prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu predvolaním
P-552/2014/3365        zo dňa 17.07.2014 k prvostupňovému správnemu orgánu na termíny 18.08.2014,
alternatívne na termíny 25.08.2014 v určenú hodinu a súčasne ho vyzval k predloženiu dokladov, ktoré
v predvolaní špecifikoval. V predvolaní bol žalobca poučený podľa § 4 ods. 3b a § 5 ods. 6 písm. c)
zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) a súčasne
bol poučený, že v prípade, ak štatutárny orgán žalobcu alebo jeho splnomocnený zástupca sa nedostavia
na správny orgán, alebo nepredložia všetky požadované doklady, bude sa toto konanie považovať za
marenie výkonu kontroly podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z..

Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že do 18.08.2014 (konkrétne 15.08.2014) sa žalobca
k predvolaniu písomne vyjadril, zaslal požadované doklady v zmysle predvolania, súčasne oznámil,
že sa na termín určený prvostupňovým správnym orgánom nedostaví z dôvodu zamestnaneckého
pomeru v inej spoločnosti, súčasne vyjadril súhlas, aby zápis kontroly o jeho výsledku bol
vykonaný prvostupňovým správnym orgánom bez jeho prítomnosti a požiadal o jeho zaslanie   na
vyjadrenie prostredníctvom mailovej adresy alebo poštou. Súčasťou vyjadrenia žalobcu, ktoré adresoval
prvostupňovému správnemu orgánu, je aj žiadosť o presnú špecifikáciu podkladov, ktoré požaduje
správny orgán v bode 4 predvolania, v prípade ak doklady, ktoré zaslal správnemu orgánu, nie sú
dostatočné. Súčasne uviedol, že v prípade akýchkoľvek ďalších podaní, požiadaviek na podanie
vysvetlenia a požiadaviek na predloženie ďalších podkladov, bude maximálne súčinný a uviedol
kontaktné údaje, na základe ktorých bude komunikovať so správnym orgánom. Súčasťou tohto podania
je okrem požadovaných predložených dokladov aj potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o trvaní jeho
pracovného pomeru.

Po doručení tohto podania a uplynutí termínov 18.08.2014 a 25.08.2014 prvostupňový správny orgán
konštatoval, že sa žalobca nedostavil na vytýčené termíny pojednávania a oznámením o začatí
správneho konania č. K/0259/05/2014 zo dňa 29.09.2014 začal voči žalobcovi správne konanie z
dôvodu, že zo strany žalobcu nebola správnemu orgánu poskytnutá dostatočná súčinnosť, nakoľko
boli správnemu orgánu zaslané len podklady požadované v predvolaní, no nebola zabezpečená
osobná účasť konateľa žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu, počas výkonu kontroly, čím
došlo k nerešpektovaniu oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie a inšpektorov požadovať od
kontrolovaných osôb súčinnosť a toto konanie kvalifikoval za marenie výkonu kontroly s poukazom na
§ 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z.. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené
14.10.2014 a k nemu sa vyjadril podaním, ktoré doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa
20.10.2014, v ktorom nesúhlasil so začatím správneho konania, s kvalifikáciou konania žalobcu, že
marí výkon úradnej kontroly. Správny orgán súčasne poučil žalobcu, že v konaní ho môže zastúpiť buď
štatutárny zástupca alebo zástupca žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Poukázal na ust. § 2 ods. 2 a
§ 13 zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka.

Zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole trhu a vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len zákon č.
128/2002 Z.z.) upravuje s poukazom na § 4 pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie a jej jednotlivých
organizačných zložiek. V § 4 ods. 3 písm. b) je upravená kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie
pri kontrole, ktorou podľa zákona č. 128/2002 Z.z. je upravené oprávnenie požadovať od kontrolovaných



osôb potrebné informácie a doklady. Právom inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie upravené v § 5
zákona č. 128/2002 Z.z. aj v čase vykonania kontroly v ods. 6 písm. c), bolo požadovať od kontrolovaných
osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.

Úprava § 5 ods. 6 písm. c) bola v uvedenom znení v čase vykonania kontroly ako aj v čase vydania
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Zákon č. 128/2002 Z.z. presnú procesnú úpravu postupu a konania striktne neupravuje. V ust. § 12
upravuje, že na konanie podľa zákona č. 128/2002 Z.z. sa použije všeobecný predpis o správnom
konaní, (zákon č. 71/1967 Zb.), pokiaľ však zákon č. 128/2002 Z.z. neustanovuje inak. V § 7 ods. 1 -
4, kde sú upravené práva a povinnosti kontrolovaných osôb, je aplikácia Zákona o správnom konaní
vyslovene (v ust. § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z.) vylúčená.

Keďže zákon č. 128/2002 Z.z. až s výnimkami nemá komplexnú úpravu konania a rozhodovania, s
výnimkou § 7, odkazuje na procesný predpis, Zákon o správnom konaní, bolo potrebné aj pre konanie
a postup správneho orgánu, v preskúmavanej veci, aplikovať ustanovenia Zákona o správnom konaní.

V ust. § 34 je vymedzené dokazovanie, keď zákonodarca za dôkazy vymedzuje najmä výsluch svedkov,
znalecké posudky, listiny a obhliadku, § 34 ods. 2, ktoré nasledujúce zákonne ustanovenia bližšie
upravujú.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, podnetom pre začatie kontroly           vo vzťahu k žalobcovi,
bolo doručenie spotrebiteľského podnetu č. 552/2014, ktorý však nie je súčasťou administratívneho
spisu, ani z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nie je
zrejmé, aké skutočnosti spotrebiteľ vytýka, keď sa obrátil na príslušné zložky štátnej kontroly vnútorného
trhu o prešetrenie postupu žalobcu. Z tohto dôvodu krajský súd nemohol vyhodnotiť, aké prostriedky
pre prešetrenie postupu mohli správne orgány použiť a vykonať za účelom zabezpečenia vykonania
kontroly podľa zákona č. 128/2002 Z.z..

Nebolo ani možné posúdiť, či bolo nevyhnutné a potrebné, aby sa k podnetu spotrebiteľa vyjadril žalobca,
teda jeho štatutárny orgán alebo iný splnomocnený zástupca žalobcu osobne. Z tohto dôvodu nebolo
možné ani zo strany súdu prešetriť a vyhodnocovať, nakoľko tieto skutočnosti neboli obsahom dôvodov
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, či k prešetreniu podnetu
spotrebiteľa, a teda k riadnemu výkonu kontroly bolo nevyhnutne potrebné vyjadrenie žalobcu, jeho
osobná účasť alebo účasť jeho konateľa alebo splnomocneného zástupcu, a či takýto postup, ktorý
vyžadoval správny orgán, bol potrebný vzhľadom na povahu veci, a či by prispel k jej objasneniu.

Podľa názoru krajského súdu tieto skutočnosti sú východiskom pre posúdenie, či osobná účasť žalobcu
alebo jeho splnomocneného zástupcu v konaní pred správnym orgánom v súvislosti s výkonom
kontroly podľa zákona č. 128/2002 Z.z. bola nevyhnutná k riadnemu prešetreniu podnetu spotrebiteľa a
vykonaniu kontroly žalobcu podľa zákona č. 128/2002 Z.z..

Z tohto dôvodu súd nemohol vyhodnotiť, či správny orgán dôvodne žiadal osobnú účasť žalobcu
pri výkone kontroly alebo jeho zástupcu, osobné vysvetlenia, osobné názory, keď ani v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, ani z administratívneho spisu nie je preukázané, ku ktorým konkrétnym
skutkovým okolnostiam sa mal žalobca prostredníctvom konateľa alebo splnomocneného zástupcu
osobne vyjadriť, a teda nie je preukázané, že listinné dôkazy, ktoré na základe výzvy správneho orgánu
žalobca včas správnemu orgánu, podľa jeho požiadaviek, zaslal, sú postačujúce k prešetreniu podnetu
spotrebiteľa a výkonu kontroly zo strany prvostupňového správneho orgánu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností potom nie je možné, aby krajský súd prejudiciálne skúmal (bez
absencie dôvodov rozhodnutia žalovaného), či osobná účasť konateľa žalobcu alebo jeho zástupcu pre
výkon kontroly prvostupňového správneho orgánu a pre riadne preverenie podnetu spotrebiteľa, bola
nevyhnutná.

Zákon č. 128/2002 Z.z. upravuje oprávnenému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v § 5 ods. 6
písm. c) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.
Je teda na vôli správneho orgánu, ktorý prešetruje konkrétny podnet, individuálne vyhodnocovať, aké



podklady sú potrebné k tomu, aby riadne bol preverený podnet spotrebiteľa a vykonaná kontrola
Slovenskou obchodnou inšpekciou. Pokiaľ správny orgán žiadal od žalobcu písomné podklady a trval
na osobnej účasti konateľa žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu pred správnym orgánom, de
facto žiadal jeho ústne vysvetlenia. Na takýto postup mal právo, avšak iba v prípade, ak by z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že takéto ústne vysvetlenia sú pre objasnenie skutkového stavu veci, a
teda riadneho prešetrenia podnetu spotrebiteľa a vykonania riadnej kontroly nevyhnutné a potrebné.

Pokiaľ žalobca na výzvu správneho orgánu riadne a včas reagoval, fakticky sa ospravedlnil z osobnej
neúčasti na vytýčených termínoch vykonania kontroly, uviedol dôvody, pre ktoré sa kontroly nezúčastní
a prejavil súhlas, aby bola kontrola vykonávaná bez jeho osobnej účasti, tak bez toho, aby boli zrejmé,
zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, skutočnosti, ktoré bolo potrebné zistiť len
na základe ústneho vysvetlenia žalobcu,  jeho konateľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, nebolo
potom, v súlade             so zásadou hospodárnosti, ale aj účelnosti konania preukázane požadovať
osobnú účasť konateľa žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu v konaní, keď nebolo preukázané,
že podklady, ktoré zaslal, na žiadosť správneho orgánu kontrolovaný subjekt, nie sú postačujúce pre
výkon kontroly a vyhodnotenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podaného podnetu spotrebiteľa, ktorý bol
dôvodom pre vykonanie kontroly u žalobcu.

Aj pre konanie podľa č. 128/2002 Z.z. je potrebné aplikovať ustanovenia zákona          č. 71/1967
Zb.. Zákon o správnom konaní, ktorý umožňuje, aby konanie prebiehalo písomnou alebo aj ústnou
formou. S poukazom na § 21 Zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak
to vyžaduje povaha veci a najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný
zákon. Osobitný zákon, zákon č. 128/2002 Z.z., neupravuje výlučne ústnu formu konania a prejednania
veci podľa tohto zákona. Aplikácia ústnej formy konania pred písomnou formou je výlučne na úvahe
správneho orgánu. Keďže ústna forma nie je ani obligatórnou formou pre správne konanie ako také,
je práve vecou správneho orgánu, či nariadi vo veci ústne pojednávanie, a to vtedy, ak to vyžaduje
povaha veci a najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán
nemali povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, iba v prípade, ak by to v súlade s § 21 ods. 1 Zákona o
správnom konaní to vyžadovala povaha veci a prispelo to k jej objasneniu. Keďže Zákon o správnom
konaní umožňuje tak písomnú ako aj ústnu formu konania, nemožno nariadenie ústneho pojednávania
aplikovať v každej veci absolútne ale iba v prípadoch naplnenia ust. § 21 ods. 1 Zákona o správnom
konaní, teda ak to vyžaduje povaha veci a ústne pojednávanie prispeje k jej objasneniu.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ale ani z obsahu administratívneho spisu, v ktorom nie
je prešetrovaný podnet spotrebiteľa, skutočnosť, že žalobca vykonáva predaj výrobkov prostredníctvom
internetového obchodu, teda písomnou formou nie osobným kontaktom so spotrebiteľom, nie je zrejmé
ani súdu, aké ústne vysvetlenia požadoval správny orgán od žalobcu, keď trval na osobnej účasti
konateľa žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu. Za takýchto skutkových okolností sa javí
krajskému súdu postup správneho orgánu za nedôvodný, ktorý nejaví znaky objektívnosti a  ani účelnosti
postupu správneho orgánu, keď v konaní nebolo preukázané, aké konkrétne vysvetlenia, vzhľadom
na žalobcom predložené listinné dôkazy, od žalobcu správny orgán požaduje. Nebolo preukázané, že
požadovanie týchto informácií je možné zabezpečiť iba ústnou formou a nie písomnou komunikáciou
alebo zaslaním písomných dôkazov, keď ani z obsahu administratívneho spisu nie je v žiadnom
ohľade spochybnené tvrdenie žalobcu, že osobná účasť žalobcu, jeho konateľa alebo splnomocneného
zástupcu, sa vyžadovala iba preto, aby bol osobne prítomný pri vypracovaní inšpekčného záznamu,
teda len na jeho vyjadrenie sa k jeho obsahu a podpis. Naviac žalobca oznámil správnemu orgánu, že
sa po zaslaní inšpekčného záznamu k jeho obsahu písomne, či už mailom alebo poštou, vyjadrí.

Krajský súd dospel k záveru, že postup, ktorý zvolil správny orgán a vyžadoval jeho plnenie od
kontrolovaného subjektu, nie je v súlade so zásadami dobrej verejnej správy, napĺňa znaky formalizmu
a v konečnom dôsledku nevychádza z objektívnych skutočností a objektívnej premisy, na základe ktorej
by správny orgán mal mandát k realizácii tohto postupu, v posudzovanej veci.

Krajský súd dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že žalobca marí výkon kontroly a z tohto
dôvodu neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa    § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z.,
keď žalovaný v dôvodoch rozhodnutia nepreukázal, že osobná účasť žalobcu alebo jeho zástupcu bola
nevyhnutná pre riadne objasnenie podnetu spotrebiteľa, preto boli splnené podmienky pre zrušenie
rozhodnutia podľa       § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.



Naviac sa krajský súd stotožnil aj s názorom žalobcu, že v súlade s kritériami vymedzenými v § 9 ods.
5 zákona č. 128/2002 Z.z., tak prvostupňový správny orgán, ani žalovaný pokutu nezdôvodnil, keď len
uviedol všeobecné kritériá, fakticky opisom ustanovení zákona, avšak nevyhodnocoval konkrétny postup
žalovanému vo väzbe na vyhodnotenie každého z kritérií vymedzeného v § 9 ods. 2 (závažnosť, spôsob,
čas trvania, na následky protiprávneho konania). Pokiaľ žalovaný uložil pokutu žalobcovi za čas trvania
protiprávneho konania od 25.08.2014 až do súčasnosti, tak takéto vymedzenie trvania protiprávneho
konania nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, keď za marenie výkonu kontroly bolo možné, v
danom prípade, považovať len osobnú neúčasť žalobcu, jeho konateľa alebo splnomocneného zástupcu
pred prvostupňovým správnym orgánom, a to dňa 18.08.2014 a 25.08.2014 v určenú časovú hodinu.
Pritom ani z predvolania prvostupňového správneho orgánu zo 17.07.2014, ani z iných skutočností,
ktoré by boli obsahom administratívneho spisu, nevyplýva, že povinnosť dostaviť sa pred správny orgán,
okrem uvedených dní             na predvolaní, mal žalobca aj iné dni (po týchto dňoch). Preto nemožno
akceptovať tvrdenie žalovaného v dôvodoch rozhodnutia, v časti zdôvodnenia uloženej pokuty, ktorý
konštatuje čas trvania protiprávneho konania až po súčasnosť.

Pri rozhodnutí, ktorým správny orgán ukladá pokuty, ktoré vydáva na základe povolenej voľnej úvahy
v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd preskúmava iba, či
rozhodovanie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Z týchto hľadísk je kompetentný
správny súd preskúmať napadnuté rozhodnutie, pokiaľ v rozhodnutí správneho orgánu je určite a
zrozumiteľne, v súlade             so zákonnými kritériami, teda § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z.,
pokuta zdôvodnená. Ako už krajský súd v tomto rozhodnutí konštatoval, podľa jeho názoru v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, absentuje konkrétna správna úvaha
žalovaného, ktorý by zdôvodnil posudzovanú individuálnu vec, vo väzbe na jednotlivé kritériá vymedzené
pre ukladanie pokuty v § 9 ods. 5, keď tieto kritériá síce uviedol v dôvodoch rozhodnutia, avšak
všeobecne, nie vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, naviac pri čase trvania uviedol žalovaný kritérium ako
nesúladné s obsahom administratívneho spisu, keď konštatoval, že čas trvania protiprávneho konania
je až po súčasnosť.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné                  so zákonom aj z
dôvodu, že rozhodnutie o výške uloženej pokuty nie je riadne zdôvodnené, preto boli splnené zákonné
podmienky na zrušenie rozhodnutia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Pokiaľ žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nezrozumiteľnosť výrokovej
časti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, krajský súd sa s týmto názorom
nestotožnil, keď vo výrokovej časti žalobca považuje za porušenie § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002
Z.z. nedostavenie sa účastníka konania alebo jeho splnomocneného zástupcu pred správny orgán
dňa 18.08.2014 alebo dňa 25.08.2014. Vo formulácii výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, s
ktorou sa stotožnil aj žalovaný, nezistil krajský súd rozpor so zákonom a nestotožnil sa s názorom, že
výrok prvostupňového správneho rozhodnutia nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Krajský súd sa
nestotožnil ani s názorom, že by napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
keď žalobca tvrdil rozpor vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a dôvodoch rozhodnutia, a to
vo vymedzení času trvania protiprávneho konania.

I keď toto vymedzenie časového trvania protiprávneho konania je odlišné od výrokovej časti rozhodnutia,
tento výrok však korešponduje s ostatnými dôvodmi rozhodnutia a je v súlade s ostatnými dôvodmi
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. K zmätočnosti vymedzenia času trvania
protiprávneho konania, ktorá bola vymedzená v časti odôvodnenia, ktoré sa týka odôvodnenia výšky
uloženej pokuty, sa už krajský súd vyjadroval v tomto rozhodnutí vyššie, a táto zmätočnosť má za
následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, avšak len z dôvodov nedostatočného zdôvodnenia pokuty v
zmysle kritérií § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z..

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov
konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe zo dňa
28.08.2015, celkom vo výške 167,71 Eur, za dva úkony právnej služby - prevzatie veci vo výške 61,49
Eur + 8,39 režijný paušál, spracovanie žaloby vo výške 61,49 Eur + 8,39 režijný paušál, DPH vo výške
27,95 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.



Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 167,71 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie zastúpenia vo výške 61,49 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 69,88 Eur,
- podanie žaloby vo výške 61,49 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 69,88 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- 20 % DPH vo výške 27,95 Eur.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške  167,71 Eur.

Súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- Eur, pričom
poplatková povinnosť na jeho úhradu vznikla žalobcovi podaním žaloby (§ 5 ods. 1, písm. a) zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov  v spojení s položkou č. 10
písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov). Keďže súdny poplatok doposiaľ nebol uhradený, bude táto
povinnosť žalobcovi uložená samostatným uznesením. Hoci súdny poplatok nebol ku dňu vyhlásenia
rozsudku zaplatený, bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade týchto trov konania, nakoľko tieto žalobcovi
zaplatením súdneho poplatku vzniknú.

Trovy konania celkom vo výške 237,71 Eur (167,71 Eur + 70,- Eur) je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Viciana, advokáta, so sídlom v W., do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 21. júna 2016
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}