Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/211/2015 z 6. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. júna 2016, sp. zn. 20S/211/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015201123.1 Krajský súd Žilina | 20S/211/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015201123.1 | 2016-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34c13862-4d84-464d-bb15-1b216bef2039 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015201123.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/211/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201123
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Milan Minárik, s miestom
podnikania Lokca č. 400, IČO: 41 732 197, právne zast. Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom
R. F. č. XXXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1146994/2015 zo dňa 13.07.2015, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 9512401/5/392259/2015 zo dňa 23.02.2015 Daňový úrad Žilina,
pobočka Námestovo ako prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že daňovému subjektu - žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 9 731,51 € za tretí štvrťrok 2010. V odôvodnení uviedol,
že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 3/7-2010 s dátumom dodania 30.06.2010,
2/8-010 s dátumom dodania 30.08.2010, 2/9-010 s dátumom dodania 30.09.2010 a 4/9-2010 s
dátumom dodania 30.09.2010 od dodávateľa STELA s. r. o. za prevedené stavebné práce podľa dohody.
Správca dane vykonal úkony smerujúce k preukázaniu uskutočnenia pomocných prác dodávateľom
STELA s. r. o. a odberateľom Milan Minárik. Konateľ dodávateľa daňového subjektu Milan Svoboda
na adrese uvedenej vo výpise z Obchodného registra na obchodnú spoločnosť STELA s. r. o. je
neznámy. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal Finančné riaditeľstvo SR
o medzinárodnú výmenu informácií, a to jeho vypočutie ako svedka, naposledy bytom I. - U., ČR.
Zahraničný správca dane Finančný úrad pre Moravskosliezsky kraj Ostrava, Územné pracovisko vo
Frýdku - Místku dňa 01.09.2014 vykonal výsluch tohto svedka. Z tejto svedeckej výpovede k faktúram
vystaveným spoločnosťou STELA s. r. o. za rozhodné zdaňovacie obdobie vyplynulo, že v čase, keď bol
konateľom spoločnosti, za spoločnosť nevystavil žiadne faktúry pre odberateľa Milan Minárik, neprevzal
úhrady v hotovosti v sumách uvedených vo faktúrach, na faktúrach ani na príjmových pokladničných
dokladoch nie je jeho podpis, účtovníctvo spoločnosti v deň zápisu do Obchodného registra stratil alebo
mu bolo ukradnuté, účtovníctvo za spoločnosť neviedol, daňový subjekt Milan Minárik mu nič nehovorí,
nepozná ho. Milan Svoboda bol v období od 21.04.2010 až do výmazu spoločnosti 22.08.2013 jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti STELA s. r. o.. Na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2014 sa daňový
subjekt Milan Minárik vyjadril tak, že pri každom odovzdávaní peňažného obnosu prebral faktúru, ktorá
bola orazená a podpísaná, právoplatná. Na internete si pozrel STELA s. r. o., ktorá bola zaregistrovaná,
funkčná, preto nevidel žiaden problém, aby neveril chlapovi, ktorý mu odovzdal faktúru. Správca dane
uviedol, že toto vyjadrenie daňového subjektu je všeobecné subjektívne konštatovanie, ktoré žiadnym
spôsobom nepreukazuje reálnosť uskutočnenia stavebných prác uvedených v predmete faktúr, pričom



k spôsobu zistenia nereálnosti vykonaných prác, t. j. svedeckej výpovede Milana Svobodu, ktorý ako
konateľ spoločnosti STELA s. r. o. poprel akékoľvek vykonanie stavebných prác, neuviedol daňový
subjekt žiaden iný dôkaz. Tiež bolo zistené, že v mieste sídla spoločnosti podľa výpisu z Obchodného
registra Mostová 22, Ružomberok na spoločnosť STELA s. r. o. táto spoločnosť nemala prenajaté
žiadne priestory, ako to potvrdzuje list od vlastníka budovy spoločnosti PASE, s. r. o. zo dňa 11.05.2011.
Prvostupňový orgán skonštatoval, že nie je možné uznať odpočítanie dane u platiteľa dane iba na
základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom pre
uplatnenie práva na odpočítanie (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení neskorších predpisov),
avšak iba vtedy, ak je to faktúra osvedčujúca zdaniteľný obchod, faktúra, ktorá preukazuje skutočné
dodanie tovaru alebo služby a pri ktorom v tuzemsku vznikla daňová povinnosť. Samotné vystavenie
faktúry ešte nezakladá právo si daň od nej odpočítať, nakoľko samotná faktúra nie je dôkazom toho,
že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru resp. služby, ktoré je na faktúre uvedené, sa uskutočnilo a
vznikla daňová povinnosť. Keďže v danom prípade platiteľovi nevzniklo z predmetných faktúr právo
na odpočítanie dane, keďže dokladované práce, služby a tovar v predmete týchto faktúr nikdy neboli
kontrolovanému daňovému subjektu dodané dodávateľom STELA s. r. o., nevznikla daňová povinnosť,
preto nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k.
1146994/2015 zo dňa 13.07.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že daňový subjekt
predložil správcovi dane iba uvedené faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr v hotovosti, iné
dôkazy nepredložil. Samotný predmet fakturácie v uvedených faktúrach je vymedzený veľmi neurčito
(stavebné a pomocné práce podľa dohody). Nie je možné určiť bližší charakter fakturovaných prác, ich
rozsah a nejasné je aj miesto, kde sa vykonávali. Odvolávajúci nepredložil žiadne iné doklady, ktoré by
potvrdzovali pravdivosť údajov uvedených v predmete faktúr (napr. zmluvy o dielo, objednávky, súpisy
vykonaných prác, stavebné denníky, preberacie protokoly). Podľa evidencie správcu dane a Sociálnej
poisťovne spoločnosť STELA s. r. o. Ružomberok nezamestnávala v roku 2010 žiadnych zamestnancov.
Odvolávajúci sa neoznačil žiadne osoby, ktoré mali vykonať fakturované práce za spoločnosť STELA
s. r. o.. Jediný konateľ tejto spoločnosti v rozhodnom období Milan Svoboda poprel obchodnú činnosť
medzi touto firmou a žalobcom. Správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo,
ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. Stotožnil sa s názorom
prvostupňového orgánu, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že boli
spoločnosťou STELA s. r. o. dodané plnenia uvedené vo vyššie uvedených faktúrach, a preto
správca dane oprávnene neuznal odvolávajúcemu sa v zdaňovacom období tretí štvrťrok 2010 nárok
na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správne orgány
neoverili dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa ako aj na strane jednotlivých odberateľov
žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom STELA s. r. o. žalobcovi žalobca následne poskytol
svojím odberateľom. Pokiaľ by nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služieb zo strany dodávateľa, tak
logicky nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri následnom poskytnutí predmetného plnenia žalobcovým
odberateľom a výsledkom by bola nulová daňová povinnosť. Správca dane pritom nevykonal žiadne
dokazovanie vo vzťahu k odberateľským faktúram vystaveným žalobcom svojím odberateľom (daň na
výstupe). Ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutia neobsahujú právne posúdenie vyrubenia
dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr, t. j. v týchto rozhodnutiach absentuje špecifikácia
plnení, z ktorých bola daň z pridanej hodnoty vyrubená, preto sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Ďalej
nebol vypočutý bývalý jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti STELA s. r. o. Jaroslav Zubaj,
ktorý bol splnomocnený konať za menovanú obchodnú spoločnosť v obchodných transakciách podľa
vyššie označených faktúr. Žiadal napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.03.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení prvostupňového správneho orgánu i samotného žalovaného. K námietke žalobcu, ktorú
vzniesol až v žalobe, že nebol vypočutý bývalý jediný spoločník a konateľ spoločnosti STELA s. r. o.
Jaroslav Zubaj uviedol, že tento bol konateľom tejto spoločnosti v čase od 16.04.2008 do 18.01.2010
a spoločníkom tejto spoločnosti od 22.04.2008 do 01.02.2010. V období tretieho štvrťroka 2010 nebol
ani konateľom ani spoločníkom tejto spoločnosti. Skutočnosť, že mal konať za spoločnosť na základe
splnomocnenia, nebola správcovi dane ani žalovanému známa. Na túto skutočnosť žalobca poukázal



až v žalobe, pričom svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Pre úplnosť uviedol, že správca dane v rámci
odvolacieho konania zistil, že Jaroslav Zubaj bol dňa 07.04.2015 na polícii vypočutý ako svedok,
ale predmetnom výpovede bola spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou DZ STAV, s. r. o. v roku
2011. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/173/2015-38 zo dňa 23.11.2015 vylúčil konanie vo veci
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného na samostatné konanie, ktoré je vedené
pod sp. zn. 20S/211/2015. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.06.2016.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2010 daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru
alebo rozsah a druh dodanej služby.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňového i žalovaného správneho.
Žalobca nepreukázal (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku), že došlo k skutočnému dodaniu služieb
dodávateľom spoločnosťou STELA s. r. o. na základe ním predložených faktúr č. 3/7-2010 s dátumom
dodania 30.06.2010, 2/8-010 s dátumom dodania 30.08.2010, 2/9-010 s dátumom dodania 30.09.2010
a 4/9-2010 s dátumom dodania 30.09.2010 od dodávateľa STELA s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 Zákona
o DPH. Táto otázka je relevantná z toho dôvodu, že len tomu, kto dodal službu, mohla vzniknúť daňová
povinnosť podľa citovaného ustanovenia a následne žalobcovi právo odpočítať daň zo služby podľa § 49
ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH. Bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní preukázať s poukazom



na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že sporné faktúry od spoločnosti STELA s. r. o. boli vystavené
na základe dodaných služieb reálne poskytnutých uvedenou spoločnosťou. Správca dane preskúmal
uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, t. j. preverením predložených faktúr, ale
preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Keďže daňovník v tomto zmysle neuniesol
dôkazné bremeno, nebol úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.

Na margo neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti STELA s. r. o. v rozhodnom
období súd dodáva, že bolo jednoznačne preukázané, že k vykonaniu stavebných prác podľa týchto
faktúr dodávateľom STELA s. r. o. nedošlo, keďže jediný konateľ a spoločník dodávateľa Milan Svoboda
uskutočnenie týchto obchodov poprel, rovnako poprel aj prevzatie odmeny za takúto činnosť, ktorú
žalobca preukazoval výdavkovými pokladničnými blokmi, ktorá odmena mala byť vyplatená v hotovosti.
Dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia obchodov deklarovaných v daňovom priznaní a
žalobcom preukazovaných faktúrami a dokladmi o odovzdaní odmeny za uskutočnenie týchto obchodov,
bolo na žalobcovi, ktorý však v daňovom konaní nevedel preukázať, že obchodné transakcie podľa
jednotlivých sporných faktúr uskutočnil práve s dodávateľom STELA s. r. o., ktorý bol na týchto faktúrach
uvedený ako dodávateľ. Pritom bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok,
dodanie služieb práve dodávateľom uvedeným v sporných faktúrach pre účely uplatnenia odpočítania
DPH.

Okrem toho súd poukazuje na to, že v danom prípade nebola splnená ani formálna stránka na
odpočítanie DPH, a to existencia faktúry v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom
v rozhodnom období 3. štvrťrok roku 2010. Podľa tohto ustanovenia totiž právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, len ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od
platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Ak totiž osoba, ktorá mala doklady vystaviť, tvrdí, že ich nevystavila,
hoci by sa im po stránke formálnej nedalo nič vytknúť, nepochybne žalobca dôkazné bremeno neunesie.
V danom prípade nebolo preukázané, že by dodávateľ vyhotovil sporné faktúry a príjmové pokladničné
doklady pre daňový subjekt, ani že by mu sumu podľa faktúr daňový subjekt zaplatil. Tiež je potrebné
konštatovať, že § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v čase zdaňovacieho
obdobia 3. štvrťroku 2010 upravoval, že faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru
alebo rozsah a druh dodanej služby, čo v danom prípade na týchto faktúrach absentovalo. Špecifikácia
služieb uvedená v sporných faktúrach ako: stavebné práce, resp. stavebné práce podľa dohody, nie sú
riadnou identifikáciou rozsahu a druhu dodaných služieb. Súd poukazuje na to, že samotná materiálna
existencia zdaniteľného plnenia (ktorá však taktiež v danom prípade nebola preukázaná) bez faktúry so
zákonnými náležitosťami nie je postačujúca pre odpočet z DPH. Už samotné nedostatky vo formálnom
vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane.

Čo sa týka konkrétnych námietok žalobcu uvedených v žalobe, súd k nim uvádza nasledovné: Prvá
námietka sa týkala toho, že správca dane neoveril obchodné transakcie ani na strane dodávateľa ani
odberateľov. Súd k nej uvádza, že na strane dodávateľa firmy STELA s. r. o. bolo správcom dane
vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré vyústilo do zisteného skutkového stavu, že táto
spoločnosť nedodala žiadne služby žalobcovi na základe ním predložených faktúr. Vo
vzťahu k odberateľom nebolo dokazovanie vykonané, ale na odpočítanie dane platiteľom uvedené nemá
žiaden vplyv. Čo sa týka námietky, že pokiaľ by dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, tak ani
žalobcovi by nevznikla daňová povinnosť, táto je taktiež nedôvodná. V danom prípade totiž správca
dane nekonštatoval, že by zdaniteľné plnenie bolo fiktívne, ale správca dane tvrdí, že nedošlo k plneniu
podľa predložených faktúr zo strany dodávateľa spoločnosti STELA s. r. o. a práve tomuto dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť. Z uvedeného teda nevyplýva, že by daňová povinnosť následne nevznikla
žalobcovi, ktorý si ju v podanom daňovom priznaní aj vyčíslil.

Čo sa týka námietky, že napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú právne
posúdenie vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr, a preto sú tieto rozhodnutia
nepreskúmateľné, súd sa ani s touto námietkou nestotožnil. Nebolo totiž potrebné skúmať odberateľské
faktúry, ako bolo uvedené už vyššie v odôvodnení, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie
práva daňového subjektu na odpočítanie dane, čím sa zvýšila vlastná daňová povinnosť uvedená v
daňovom priznaní práve o neuznaný rozdiel dane z dôvodu neuznania odpočítania dane vo výške
9 731,51 €. Táto skutočnosť bola jediným dôvodom na vyrubenie dane napadnutým prvostupňovým
rozhodnutím. Správca dane týmto postupom vlastne akceptoval odberateľské faktúry, ktoré vystavil



žalobca svojim odberateľom. Vychádzal z ostatných údajov daňového priznania, pričom neakceptoval
len odpočítanie dane v riadku 21 daňového priznania.

Čo sa týka poslednej námietky, a to nevypočutie svedka Jaroslava Zubaja, táto námietka je plne
nedôvodná. Táto námietka nebola uplatnená v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a prvýkrát
bola uplatnená až v podanej žalobe. Uvedený postup uplatnenia námietky nie je akceptovateľný z
procesného hľadiska, pretože v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak teda najneskôr v tomto momente táto
námietka nebola vznesená, súd ju nemôže akceptovať. Okrem toho len na margo súd uvádza, že v čase
vystavenia faktúr Jaroslav Zubaj nebol konateľom ani spoločníkom dodávateľa, ani daňový subjekt v
správnom konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by bol splnomocneným zástupcom dodávateľa žalobcu.
Uvedené vylučuje aj výpoveď Milana Svobodu (v rozhodnom období jediného konateľa a spoločníka
dodávateľa), že v deň zápisu do Obchodného registra mu boli odovzdané doklady a razítka, ktoré v
ten deň stratil spolu s účtovníctvom. Teda ani z tejto svedeckej výpovede nebolo preukázané, že by
tento jediný konateľ dodávateľa v rozhodnom období bol splnomocnil tretiu osobu (Jaroslava Zubaja)
na konanie za spoločnosť STELA s. r. o..

Z týchto dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, a preto ju súd ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Keďže bol
žalobca v konaní neúspešný, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 07. júna 2016
JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková