Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/379/2015 z 17. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. mája 2016, sp. zn. 13Cob/379/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/379/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2 | 2016-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 205a ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 2 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/823ab9c2-2866-47e0-b528-261de5b802d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/379/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230375
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: C.T.M.C.
SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 023 33 Povina 7, IČO: 36 011 525, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom K. W. XXXX, XXX XX K., proti žalovanému: MP
Commerce s.r.o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 907 703, zastúpenému
zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: HOUSES s.r.o., so sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava,
IČO: 36 752 215, v konaní o určenie, že záložné právo zaniklo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 174/2012-381 zo dňa 29.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 174/2012-381 zo dňa 29.5.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že záložné právo na záloh: stavbu súpisné č. XXX na parc.
KN C 1927/8, kôlňu na parc. KN C 1927/5, dielňu na parc. KN C 1927/7, parc. KN C 1927/1 zast.
plochy a nádvoria o výmere 8.805 m2, parc. KN C 1927/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 254 m2,
parc. KN C 1927/7 zast. plochy a nádvoria o výmere 1551 m2, parc. KN C 1927/8 zast. plochy a
nádvoria o výmere 440 m2, parc. KN C 1927/10 zast. plochy a nádvoria o výmere 1380 m2 patriace
vlastníckym právom žalobcovi, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. B. T.
zriadené podľa čl. V. Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997 Zmluvou o zriadení
záložného práva č. 1849/1997/Z zo dňa 7.5.1997 medzi záložným veriteľom Fondom národného majetku
SR, Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768 a žalobcom ako záložcom, vklad ktorej bol do
katastra nehnuteľností Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor povolený pod V
514/97 dňa 23.5.1997, zaniklo. Okresný súd zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 748,82 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal určiť, že záložné
právo na uvedené nehnuteľnosti, patriace vlastníckym právom žalobcovi, zapísané na LV č. XXXX pre
kat. úz. W. B. T. podľa Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997, zaniklo. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný ako údajný záložný veriteľ uzatvoril v mene žalobcu kúpnu zmluvu, ktorou
chce realizovať výkon záložného práva formou priameho predaja. Kúpnu zmluvu žalovaný podpísal dňa
16.5.2012 ako zástupca žalobcu a chcel ňou odpredať predmetné nehnuteľnosti kupujúcemu HOUSES
s.r.o., Bratislava. V kúpnej zmluve žalovaný tvrdil výkon záložného práva pre pohľadávku vo výške
101.945,28 Eur. Záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č.



1849/1997 Z.z. zo dňa 7.5.1997 na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla podľa Zmluvy o predaji časti
podniku STS, š.p., Rovinka, odštepný závod, so sídlom Kysucké Nové Mesto vo výške 18.420.000,- Sk
s príslušenstvom. Ku dňu podpísania Zmluvy zo dňa 16.5.2012 bola celá zabezpečená pohľadávka aj s
príslušenstvom uhradená. Žalobca poukázal na exekučné konanie, ktoré bolo voči nemu ako povinnému
vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9Er 573/2007 a ktoré bolo právoplatne zastavené.
Žalovaný údajnú pohľadávku nadobudol od spoločnosti U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, so sídlom
Larnaca, Cyprus, ktorá spoločnosť tiež začala výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných
dražbách, avšak z dôvodu podaných námietok zo strany žalobcu od výkonu záložného práva ustúpila.
Žalobca tvrdil, že žalovaný voči nemu nemá splatnú pohľadávku vo výške 101.945,28 Eur. Žalobca
preinvestoval sumu uvedenú v čl. VI. Zmluvy o predaji podniku a na základe rozsudku Okresného súdu
Čadca sp. zn. 8Cb 16/2014 uhradil žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 3.599.561,-
Sk, čím došlo ku splneniu článku IV. Zmluvy o predaji podniku, a to dňa 11.10.2007, čím bola splatená
celá kúpna cena s príslušenstvom. Záložné právo tak podľa článku V. zmluvy o predaji časti podniku
zaniklo. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 175/2008,
ktorým v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo žalobcovi uložené zaplatiť žalovanému sumu
48.370,63 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania. Na základe týchto rozhodnutí zrealizoval žalobca v
prospech žalovaného dňa 15.6.2012 úhradu sumy 38.836,89 Eur, dňa 29.6.2012 úhradu sumy 9.533,64
Eur a dňa 17.7.2012 poukázal v prospech žalovaného sumu 12.964,17 Eur. Žalobca tvrdil, že údajná
pohľadávka, pre ktorú žalovaný realizoval výkon záložného práva, je fiktívna. Žalovaný listom zo dňa
23.7.2012 vyzval žalobcu na úhradu údajnej pohľadávky vo výške 46.466 Eur zodpovedajúcej zmluvnej
pokute. V tomto prípade sa však s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nejedná o
príslušenstvo pohľadávky, pričom záložné právo bolo zriadené výlučne na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva a žalobca celú zabezpečenú pohľadávku zaplatil. Ohľadom naliehavého právneho
záujmu na navrhovanom určení žalobca uviedol, že žalovaný bez zjavného dôvodu nechce podať návrh
na výmaz záložného práva a naďalej uskutočňuje výkon záložného práva.

Okresný súd konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom
určení, ktorá vyplýva z požiadavky zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom,
s prihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý rozporuje tvrdenia žalobcu o zániku záložného práva z
dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky. Naliehavý právny záujem je tiež daný okolnosťami súvisiacimi
s uzavretím zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností dňa 16.5.2012 medzi žalobcom konajúcim
prostredníctvom žalovaného ako záložného veriteľa na jednej strane a HOUSES s.r.o., so sídlom v
Bratislave ako kupujúcim, vo vzťahu ku ktorej bolo k momentu meritórneho rozhodnutia okresného súdu
preukázané, že nastali jej obligačnoprávne účinky a nenastali jej vecnoprávne účinky, nakoľko konanie
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je aktuálne prerušené.

Okresný súd z vykonaného dokazovania, po oboznámení zmlúv o postúpení pohľadávok, a to zmluvy
zo dňa 17.2.2006 medzi Fondom národného majetku SR ako postupcom a TIKKA INVESTMENTS
LIMITED, so sídlom Cyprus ako postupníkom a zmluvy z 1.3.2006 uzatvorenej medzi postupcom
TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus a subjektom U T TRADING (CYPRUS) LIMITED,
so sídlom Cyprus a s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/295/2010
zo dňa 28.6.2012, ktorým bolo vyhovené návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu U T
TRADING (CYPRUS) LIMITED, vstúpil subjekt MP Commerce s.r.o., so sídlom Bratislava, konštatoval,
že žalovaný je právnym nástupcom Fondu národného majetku SR vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré
vyplývajú zo Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997 v spojení s dodatkom č. 1.
Podľa okresného súdu pre rozhodnutie vo veci bolo rozhodujúce vymedzenie pohľadávky zabezpečenej
záložným právom a zistenie, či k momentu uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 medzi
žalobcom konajúcim v mene žalovaného a subjektom HOUSES s.r.o., Bratislava existovala splatná
pohľadávka zabezpečená záložným právom, ktorá ho oprávňovala vykonať záložné právo priamym
predajom predmetných nehnuteľností. Podľa okresného súdu z vymedzenia pohľadávky zabezpečenej
záložným právom v zmluve o zriadení záložného práva a tiež z nesporných vyjadrení účastníkov
vyplynulo, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nezahŕňala pohľadávku z titulu zmluvnej
pokuty a príslušenstva zmluvnej pokuty. Okresný súd zistil, že v konaní pred Okresným súdom Čadca
sp. zn. 8Cb 16/2004 sa rozhodovalo o pohľadávkach vyplývajúcich zo Zmluvy o prevode časti podniku
za obdobie od 1.3.1997 do 30.11.2003 z titulu 8,8 %-ného úroku ročne z kúpnej ceny 920.000,- Sk
a z nepreinvestovaného rozdielu v sume 17.261,- Sk, z titulu 30 %-ného úroku z omeškania ročne
z rovnakých základov a za rovnaké obdobie a o neuhradenej časti kúpnej ceny v sume 920.000,-
Sk a nepreinvestovaného rozdielu v sume 17.261,- Sk. V konaní pred Okresným súdom Žilina sp.



zn. 19Cb 175/2008 sa rozhodovalo o rovnakých nárokoch na zaplatenie úroku a úroku z omeškania,
avšak za obdobie od 7.7.2004 do 19.9.2007 a žalovanému bola priznaná pohľadávka v celkovej výške
48.370,63 Eur. Časť tejto sumy vo výške 38.661,41 Eur (bez zmluvnej pokuty 9.709,22 Eur) bola
zaplatená žalovaným žalobcovi prostredníctvom platieb realizovaných cez poštový podnik momentom
vyplatenia týchto platieb, a to dňom 2.8.2012 v sume dvakrát 15.000 Eur a v sume 8.836,89 Eur. Tieto
sumy predstavujú spolu 38.836,89 Eur, teda sumu o 175,48 Eur vyššiu, než aká zodpovedá uvedenej
pohľadávke podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina. K záveru, že týmito tromi platbami platil žalobca
žalovanému práve záväzky zabezpečené záložným právom a nie zmluvnú pokutu, dospel okresný súd
oboznámením listu žalobcu zo dňa 22.3.2012 (č.l. 344) spolu s dokladom o jeho odoslaní žalovanému.
Skutočnosť, že tieto platby boli zadané na realizáciu k 15.6.2012, teda ešte pred rozhodnutím krajského
súdu ako odvolacieho vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008, vyhodnotil okresný súd ako irelevantnú s ohľadom
na predchádzajúce oznámenie a výzvu žalobcu adresovanú žalovanému listom zo dňa 22.3.2012, kde
žalobca deklaroval, že uhradí z pohľadávok, ktoré sú predmetom uvedeného konania, pohľadávku z
titulu úrokov z kúpnej ceny a z titulu úrokov z nepreinvestovaného rozdielu poštovými poukazmi, ale
zmluvnú pokutu ponecháva na rozhodnutí súdu. Podľa okresného súdu tým žalobca naplnil požiadavku
podľa § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Fakt, že sa o tomto oznámení žalovaný reálne
nedozvedel, nakoľko list žalobcu sa vrátil ako adresát neznámy, hoci bol žalovanému adresovaný
do jeho sídla v obchodnom registri, nemôže byť podľa okresného súdu na ťarchu žalobcu, pretože
bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť si preberanie pošty na adrese sídla. Žalobca tak ešte pred
realizáciou samotných úhrad určil, ktorý záväzok plní. Žalobca navyše v konaní preukázal rovnaký úkon
označenia záväzku, ktorý plnil, i oznámením zo dňa 23.7.2012 (č.l. 341 až 343), ktoré z rovnakých
dôvodov ako oznámenie z 22.3.2012 nebolo žalovanému doručené. Závery ohľadom aplikácie ust.
§ 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka okresným súdom potvrdzujú aj časové a skutkové
súvislosti vyplývajúce z realizácie úhrad, kedy platba v sume 38.836,89 Eur bola vyplatená žalovanému
dňa 2.8.2012, ďalej doplatenie sumy 9.533,64 Eur poukázanej na úhradu dňa 29.6.2012, teda deň po
vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008, ktorá suma spolu s rozdielom
medzi realizovanými úhradami a pohľadávkou priznanou v rozhodnutí sp. zn. 19Cb 175/2008 bez
zmluvnej pokuty, ktorý rozdiel zodpovedal sume 175,48 Eur, zodpovedá pri rozdiele 10 centov sume
zmluvnej pokuty, ktorá bola priznaná odvolacím súdom vo výške 9.709,22 Eur. Tieto okolnosti podľa
okresného súdu svedčia záveru, že podľa ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka žalobca
určil, ktorý zo svojich záväzkov platbami vo výške 8.836,89 Eur a dvakrát 15.000 Eur plní s tým, že
týmto záväzkom boli záväzky zabezpečené záložným právom podľa rozhodnutia vo veci sp. zn. 19Cb
175/2008 z titulu 8,8 %-ného úroku a 30 %-ného úroku z omeškania. Nebol preto dôvod na naplnenie
dispozitívnej úpravy vyplývajúcej z § 330 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka na započítanie
realizovaných platieb na zmluvnú pokutu priznanú vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008 a na zmluvnú pokutu vo
výške 48.855,48 Eur podľa článku II. bod 5 záložnej zmluvy a ani na úrok z omeškania zo sumy priznanej
zmluvnej pokuty 9.709,22 Eur, ako argumentoval žalovaný. Okresný súd v tejto súvislosti, s prihliadnutím
na skutočnosť, že účastníci v konaní netvrdili a súdom nebolo ani zistené, že by existovali akékoľvek
iné pohľadávky žalovaného, ktoré by boli zabezpečené záložným právom, poukázal na rozhodnutie NS
SR sp. zn. ObdoV 8/2003, podľa ktorého ..„Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Ak dlžník zaplatí po začatí konania svoj dlh vo výške
uplatnenej žalobou, bez ďalšieho tým určil, že platenie sa má započítať na žalobou uplatnenú istinu a
úroky“.

Námietku žalovaného, že k úhrade pohľadávky zabezpečenej záložným právom došlo až po uzatvorení
Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012, ktorou bolo realizované záložné právo, vyhodnotil okresný súd ako
nedôvodnú. Dôvody zániku záložného práva sú uvedené v ust. § 151g Občianskeho zákonníka, a
pokiaľ aj k momentu uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 existovala zabezpečená pohľadávka
ako splatná pohľadávka záložného veriteľa, došlo uzavretím tejto kúpnej zmluvy k naplneniu len prvého
stupňa realizácie výkonu záložného práva, ktorý zodpovedá obligačným účinkom výkonu záložného
práva. V zmysle úpravy § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka zavŕšenie výkonu záložného práva
predpokladá, že nastanú i vecnoprávne účinky jeho výkonu predstavované rozhodnutím príslušného
orgánu o vklade vlastníckeho práva. Existencia zabezpečenej pohľadávky predstavuje hmotnoprávnu
podmienku výkonu záložného práva až do momentu jeho úplného zavŕšenia v podobe vecnoprávnych
účinkov výkonu záložného práva. Ak táto podmienka v určitom štádiu výkonu záložného práva nie je
naplnená, nie je možné podľa okresného súdu vo výkone záložného práva pokračovať, a preto nemožno
súhlasiť so žalovaným, ktorý argumentoval zánikom záložného práva uzatvorením Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.5.2012. Okresný súd vychádzal z názoru, že až do momentu nastúpenia vecnoprávnych účinkov



záložného práva musí ako hmotnoprávny predpoklad jeho realizácie existovať splatná pohľadávka
zabezpečená záložným právom. Pokiaľ táto zanikne splnením do momentu, kedy nastúpia vecnoprávne
účinky výkonu záložného práva, nie je možné vo výkone pokračovať. V prejednávanom prípade
pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla splnením v priebehu výkonu záložného práva, čo
vylučuje, aby nastali vecnoprávne účinky jeho výkonu a záložné právo podľa ust. § 151g Občianskeho
zákonníka, teda zánikom zabezpečenej pohľadávky, zaniklo.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 132,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 748,82
Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie,
v ktorom namietol, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného v konaní
nevystupovali na strane žalovaného všetky pasívne vecne legitimované subjekty, a to z dôvodu,
že záložným právom zabezpečené pohľadávky boli predmetom rôznych súdnych konaní. Nároky za
obdobie do 30.11.2003 boli predmetom konania pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 8Cb/16/2004
a nároky z rovnakého titulu za obdobie od 07.07.2004 do 19.09.2007 boli priznané rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 175/2008. Je zrejmé, že nároky za obdobie od 01.12.2003
do 06.07.2004, ktoré vznikli z rovnakého titulu a ktoré sú rovnako zabezpečené záložným právom,
neboli uplatnené v žiadnom súdnom konaní. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
29.11.2010, na základe ktorej žalovaný nadobudol pohľadávky voči žalobcovi, neboli pohľadávky za
obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že tieto
nároky sú stále existentné, nakoľko žalobca voči nim vzniesol námietku premlčania. Žalovaný však
nie je vlastníkom týchto záložným právom zabezpečených pohľadávok, a preto voči nemu žalobca
námietku premlčania nemohol úspešne vzniesť. Týmito skutočnosťami sa okresný súd vo svojom
rozhodnutí nezaoberal. Okrem žalovaného tak má postavenie záložného veriteľa aj niektorý tretí subjekt,
ktorý je vlastníkom zabezpečených nárokov, ktoré vznikli z titulu zmluvy o predaji časti podniku za
obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Keďže predmetom konania je určenie, že záložné právo zaniklo
ako celok, je nevyhnutné, aby účastníkmi boli všetci záložní veritelia. Za riadne označenie všetkých
účastníkov konania nesie zodpovednosť žalobca. Prvostupňový súd napriek vedomosti o existencii
záložným právom zabezpečených pohľadávok, ktorých vlastníkom nie je žalovaný, žalobe vyhovel, čo
predstavuje nedostatok, ktorý v danom prípade sám o sebe bol dôvodom na zamietnutie žalobného
návrhu. Pokiaľ žalobca neurčil správny okruh účastníkov v priebehu prvostupňového konania, nie je
možné tento nedostatok odstrániť rozšírením okruhu účastníkov v priebehu odvolacieho konania.

Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, že uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa
16.05.2012 nedošlo k výkonu záložného práva. V čase uzatvorenia tejto zmluvy existovala splatná
pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá bola zabezpečená záložným právom a táto pohľadávka
existovala aj v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k zálohu. Zo strany žalovaného
bolo realizované všetko potrebné na nastúpenie účinkov výkonu záložného práva priamym predajom
tretej osobe. Dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy nastali obligačnoprávne účinky tejto zmluvy, teda účinky
vykonania záložného práva priamym predajom v obligačnoprávnej rovine. Žalovaný vykonal všetko aj
pre nastúpenie vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy, keďže podal návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra a samotné nastúpenie vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy má vplyv len na nadobudnutie
vlastníckeho práva kupujúceho k zálohu. Dokonanie výkonu záložného práva nemôže byť podmienené
nastúpením vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva je
len dôsledkom vykonania záložného práva priamym predajom tretej osobe, ktoré je vykonané okamihom
nastúpenia obligačnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy. Záložné právo priamym predajom vykonáva
záložný veriteľ, a preto na jeho dokonanie nemôže mať vplyv rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný
tak mal za to, že záložné právo bolo vykonané ešte pred poukázaním akýchkoľvek úhrad zo strany
žalobcu, a preto toto záložné právo zaniklo jeho vykonaním.

Žalovaný rovnako nesúhlasil so záverom okresného súdu o zániku záložného práva zánikom
zabezpečenej pohľadávky na základe úhrad vykonaných žalobcom. V čase vykonania týchto úhrad mal
žalovaný voči žalobcovi pohľadávky: 1/ vo výške 48.370,63 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 9.709,22 Eur od 20.01.2009 do 09.07.2012, z ktorej sumy zmluvná pokuta predstavovala
9.709,22 Eur (pohľadávka priznaná v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/175/2008), 2/



pohľadávku na zmluvnú pokutu v zmysle čl. II bod 5 záložnej zmluvy vo výške 48.855,48 Eur, a to na
základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Cb/l6/2009. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že listy žalobcu zo dňa 22.03.2012 a zo dňa 23.07.2012 neboli žalovanému doručené. Vyhlásenie
dlžníka v zmysle ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť podľa zákona urobené dlžníkom pri
plnení. Keďže predmetné listiny neboli žalovanému zo strany žalobcu doručené, nie je možné v žiadnom
prípade konštatovať, že by nimi žalobca určil, na ktorý svoj záväzok plní, najmä pokiaľ sa jedná o list
zo dňa 22.03.2012, ktorý bol zasielaný cca 3 mesiace pred poukázaním platieb na pošte, a list zo dňa
23.07.2012, ktorý bol zasielaný až po poukázaní týchto platieb. Žalobca preto nevyužil svoje oprávnenie
určiť, ktorý svoj záväzok plní, čoho následkom bolo dispozitívne uplatnenie § 330 ods. 2 a 3 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého boli žalobcove úhrady započítané na záložným právom nezabezpečené
záväzky, a to: 1/ sumu 3.199,25 Eur, predstavujúcu 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 9.709,22
Eur od 20.01.2009 do 09.07.2012 ako príslušenstvo priznanej zmluvnej pokuty, 2/ zmluvné pokuty
celkom vo výške 58.564,90 Eur priznané v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/175/2008 plus
zmluvná pokuta v zmysle čl. II bod 5 záložnej zmluvy. V tejto súvislosti je irelevantné, aký bol vnútorný
úmysel žalobcu pri vykonaných úhradách, pokiaľ tento reálne pri plnení žalobca neprezentoval, a teda
neurčil, ktorý svoj záväzok plní. V zmysle ust. § 339 ods. 1 Obchodného zákonníka pri realizácii platenia
prostredníctvom poštového podniku sa záväzok považuje za splnený jeho reálnym vyplatením veriteľovi
v hotovosti. Poukázané sumy boli žalovanému vyplatené dňa 09.07.2012 vo výške 9.533,64 Eur, ktorá
suma nezodpovedala žiadnej konkrétnej pohľadávke žalovaného, a dňa 02.08.2012 vo výške 38.836,89
Eur, ktorá sa rovnako nezhodovala so žiadnou konkrétnou pohľadávkou žalovaného, a preto v prípade
týchto úhrad museli nastúpiť dispozitívne účinky § 330 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Závery
okresného súdu preto žalovaný považuje za závery nezodpovedajúce zákonnej úprave a ani judikatúre,
pričom práve neplnenie záväzkov žalobcu viedlo k uplatneniu nárokov veriteľov v súdnych konaniach.
Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/379/2015-423 zo dňa 05.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.05.2016, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu
boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra



2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa
ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že záložné právo na predmetné nehnuteľnosti bolo
zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 1849/1997/Z zo dňa 07.05.1997 uzavretou medzi
záložným veriteľom Fond národného majetku SR, Bratislava a žalobcom ako záložcom. Záložné právo
bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá mu vznikla voči záložcovi podľa
zmluvy o predaji časti podniku Strojová a traktorová stanica, štátny podnik Rovinka, odštepný závod so
sídlom v Kysuckom Novom Meste vo výške 18.420.000,- Sk s príslušenstvom (č.l. 10 - 11, 260 - 261
spisu). Žalobca listom zo dňa 22. marca 2012 (č.l. 344 spisu) žalovanému oznámil záujem o stretnutie
z dôvodu mimosúdnych rokovaní, pričom ak do jedného mesiaca nedôjde k dohode, žalobca uhradí do
skončenia súdneho sporu sp. zn. 19Cb 175/2008 pohľadávky: úroky z kúpnej ceny 920.000,- Sk, úroky
z nepreinvestovaného rozdielu vo výške 17.261,- Sk poštovými poukazmi a zmluvnú pokutu prenechá
na rozhodnutie súdu a po skončení túto uhradí v súlade s rozsudkom. Listom zo dňa 23.07.2012 (č.l.
341 spisu) žalobca žalovanému oznámil, že uhradil dlh podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.
zn. 19Cb/175/2008 a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/295/2010 vo výške 9.533 Eur
a dňa 17.07.2012 po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline zaslal žalovanému tiež úroky zo sumy
9.709,22 Eur, ako aj ďalšiu zmluvnú pokutu za obdobie od 15.06.2012. Čas a rozsah úhrad vykonaných
žalobcom v prospech žalovaného vyplýva zo správy pošty a poštových poukazov žurnalizovaných na
č.l. 223 - 224 spisu. Podľa výpisu z LV č. XXXX, na ktorom sú evidované predmetné nehnuteľnosti, je
v „časti C: ťarchy“ okrem iného zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva č. 1849/1997/Z pre Fond
národného majetku SR a Zmluva o postúpení pohľadávok z U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, na
spoločnosť MP Commerce, s.r.o., IČO: 35 907 703, Bratislava (žalovaný).

Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd vo veci rozhodol o zániku záložného práva ako celku
napriek tomu, že v konaní na strane žalovaného nevystupovali všetky pasívne legitimované subjekty.
Podľa žalovaného má postavenie záložného veriteľa aj niektorý tretí subjekt, ktorý je vlastníkom
záložným právom zabezpečeného nároku podľa zmluvy o predaji podniku za obdobie od 01.12.2003
do 06.07.2004. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní
možno prihliadnuť len na tie odvolacie dôvody, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností
neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Krajský súd zistil, že zo strany okresného súdu bol žalovaný opakovane poučený v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy alebo skutočnosti najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie. Výzva obsahujúca poučenie bola doručená
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 26.10.2012 (č.l. 56 spisu) a následne tiež ako súčasť predvolania
na pojednávanie (č.l. 113, 146, 233, 348 spisu). Z dôvodu riadneho vykonania poučenia podľa ust. §



120 ods. 4 O.s.p. okresným súdom vo vzťahu k žalovanému preto krajský súd ohľadom odvolacích
dôvodov žalovaného vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol
krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna z výnimiek
uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods.
1 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len
v medziach odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvého
stupňa.

Napriek uvedeným záverom ohľadom novo tvrdenej námietky žalovaného, že v konaní na strane
žalovaného nevystupovali všetky pasívne vecne legitimované subjekty, krajský súd uvádza, že z obsahu
spisového materiálu nevyplývalo, že by nositeľom záložným právom zabezpečenej pohľadávky mal byť
akýkoľvek ďalší subjekt odlišný od žalovaného. Žalovaný ohľadom tohto svojho vyjadrenia odkázal na
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2010, ktorej predmetom nemali byť pohľadávky podľa
zmluvy o predaji časti podniku za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Túto zmluvu však žalovaný
v konaní nepredložil. Existencia iného záložného veriteľa nevyplývala ani z listu vlastníctva č. 1867,
kde ako záložný veriteľ bol pôvodne evidovaný výlučne Fond národného majetku SR a následne na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok je ako záložný veriteľ evidovaný žalovaný. Za situácie, kedy
existencia akéhokoľvek iného záložného veriteľa v konaní nebola preukázaná, nemohla obstáť námietka
žalovaného v tom smere, že v konaní neboli zúčastnení všetci pasívne legitimovaní záložní veritelia.

Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého uzavretím Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.5.2012 a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo k
výkonu záložného práva. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Kúpna zmluva uzatvorená žalovaným v mene žalobcu
dňa 16.5.2012 je právnym úkonom, ktorý smeruje k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čím
sa stáva právnym dôvodom pre prevod tohto vlastníckeho práva. Takáto uzavretá zmluva však má
len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nemôže spôsobiť. K prevodu vlastníckeho
práva dochádza až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Okresný súd preto správne vychádzal z rozlišovania medzi obligačnými a vecnoprávnymi
účinkami predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností. Z charakteru záložného práva ako
vecnoprávneho prostriedku zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva vyplýva, že záložné právo
umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo založenej veci (zálohu), čím záložné
právo plní nielen zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. Uhradzovacia funkcia záložného práva
zodpovedá možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom
priamo zo zálohu pre prípad, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. V prejednávanom prípade
úkony žalovaného smerovali k výkonu záložného právo vo forme priameho predaja zálohu uzatvorením
Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012. Pri predaji zálohu za účelom získania finančných prostriedkov na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, a teda na realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva, je
však nevyhnutné, aby došlo k zavŕšeniu celého procesu predaja zálohu záložným veriteľom. V zhode
so súdom prvého stupňa tak možno konštatovať, že zavŕšenie výkonu záložného práva predpokladá,
že nastanú aj vecnoprávne účinky výkonu záložného práva v podobe rozhodnutia o vklade vlastníckeho
práva kupujúceho do katastra nehnuteľností. Pre zavŕšenie výkonu záložného práva preto nemôže
postačovať uzavretie kúpnej zmluvy záložným veriteľom a podanie návrhu na vklad záložného práva
záložným veriteľom bez toho, aby došlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až
momentom zmeny vlastníka vkladom do katastra nehnuteľností by v prejednávanom prípade žalobca
stratil svoje vlastnícke právo v dôsledku realizácie záložného práva záložným veriteľom. Krajský súd
pritom z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je v
katastri nehnuteľností naďalej evidovaný žalobca, a teda doposiaľ nenastali vecnoprávne účinky Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.5.2012. Zo samotného charakteru kúpnej zmluvy pritom vyplýva, že účelom uzavretia
tejto zmluvy je práve zmena vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú jej predmetom. Povinnosťou
predávajúceho z kúpnej zmluvy je potom vo všeobecnosti záväzok previesť na kupujúceho vlastnícke
právo k predmetu kúpy s povinnosťou kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu je tak viazaná na povinnosť previesť vlastnícke právo, pričom práve kúpna cena, ktorú
má záložný veriteľ obdržať za prevádzané nehnuteľnosti, je peňažným plnením, z ktorého záložný
veriteľ uspokojuje svoju záložným právom zabezpečenú pohľadávku. Ak doposiaľ nedošlo k prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nedošlo k naplneniu záväzku predávajúceho z
kúpnej zmluvy, čím nemôže byť daná ani pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny, z ktorej by následne
mohla byť uspokojená pohľadávka zabezpečená záložným právom. V zhode so súdom prvého stupňa



potom krajský súd dospel k záveru, že uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 žalovaným ako
záložným veriteľom v mene záložcu ako záložného dlžníka nedošlo k výkonu záložného práva, a preto
uzavretím tejto zmluvy predmetné záložné právo nezaniklo.

Vychádzajúc z uvedeného záveru posudzoval ďalej krajský súd námietku žalovaného ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia otázky uspokojenia pohľadávok žalovaného úhradami vykonanými
žalobcom. Okresný súd dospel k záveru, že vykonaním týchto úhrad žalobcom v prospech žalovaného
zanikla záložným právom zabezpečená pohľadávka, s ktorým názorom sa krajský súd v celom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Žalovaný v odvolaní namietal, že zo strany žalobcu ako
dlžníka nebolo v zmysle ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľovi (žalovanému) oznámené,
aký záväzok má byť poukázanými finančnými prostriedkami splnený. Žalovaný pritom vychádzal z
doslovného znenia ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka s tým, že označenie plneného
záväzku musí zo strany dlžníka byť uskutočnené priamo pri jeho plnení. S týmto právnym posúdením
sa krajský súd nestotožnil. Ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka rieši prípady, keď ten istý
dlžník má voči tomu istému veriteľovi viacero záväzkov, pričom poskytne plnenie, ktoré nepostačuje
na úhradu všetkých týchto záväzkov. Za tejto situácie je potrebné určiť, na ktorý z viacerých záväzkov
dlžníka sa má poskytnuté plnenie použiť. Krajský súd je toho názoru, že v ust. § 330 ods. 1 Obchodného
zákonníka použité slovné spojenie „záväzok určený pri plnení dlžníkom“ je potrebné vykladať logickým
výkladom tak, že prejav, ktorým dlžník určí, na ktorý záväzok sa má jeho plnenie použiť, musí dôjsť
veriteľovi pred tým, ako veriteľ obdrží toto plnenie, alebo najneskôr súčasne s týmto plnením. Ak veriteľ
v čase, kedy obdrží plnenie, nemá žiadnu správu od dlžníka, aký záväzok dlžník hodlal svojich plnením
uspokojiť, je veriteľ povinný postupovať podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka a
započítať plnenie na záväzok najskôr splatný, a to najprv na jeho príslušenstvo. Započítanie plnenia v
prípade, ak pred jeho uskutočnením alebo najneskôr pri jeho uskutočnení dlžník veriteľovi neoznámi,
ktorý záväzok plní, nastáva priamo zo zákona a ani veriteľ nemôže ovplyvniť, na ktorý z viacerých
záväzkov sa poskytnuté plnenie použije. Preto ani prípadné neskoršie vyhlásenie dlžníka, ktorý záväzok
hodlal svojim plnením uspokojiť, už na skutočnosti, ktorý záväzok takýmto splnením zanikol, nemôže nič
zmeniť. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo
511/2004, podľa ktorého ...„ak má dlžník v obchodnom vzťahu plniť veriteľovi viac svojich peňažných
záväzkov, je na vôli dlžníka, na ktorý zo záväzkov plnenie poskytne, ak toto plnenie nepokrýva všetky
záväzky; ak nie je dlžníkom najneskôr pri plnení určené, na ktorý záväzok plnenie poskytuje, je dlžník
tohto oprávnenia pozbavený a v zmysle ust. § 330 Obchodného zákonníka platí, že úhrada sa týka
záväzku, ktorého plnenie nie je zabezpečené“.

V zmysle uvedených zhodnotení potom s prihliadnutím na list žalobcu, adresovaný žalovanému zo dňa
22.03.2012, ktorým žalobca žalovanému oznámil, ktoré záväzky voči nemu bude plniť, a s prihliadnutím
na následne žalobcom vykonané úhrady formou poukázania peňažných prostriedkov prostredníctvom
poštového podniku žalovanému, krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že týmito
úhradami došlo k uspokojeniu zostatku záložným právom zabezpečenej pohľadávky. Krajský súd v
podrobnostiach ohľadom započítania jednotlivých čiastkových úhrad vykonaných žalobcom v prospech
žalovaného v celom rozsahu odkazuje na precízne odôvodnenie rozsudku okresného súdu v tejto časti, s
ktorým sa stotožňuje. Krajský súd preto obdobne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka
zabezpečená záložným právom zanikla v priebehu výkonu záložného práva jej splnením, čím v zmysle
ust. § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka zároveň zaniklo aj záložné právo.

Z týchto len doplnených záverov bol preto krajským súdom napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., za aplikácie ust. § 219 ods.
2 O.s.p..

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok
závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej
rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý však nepodal
návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.