{"guid": "d70050b2-383d-48ea-ad9e-68d6b3c53c49:f3f11a47-3f04-420a-9f62-b5f5123c4030", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3", "spisova_znacka": "13Co/54/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/54/2016 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. septembra 2016, sp. zn. 13Co/54/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3", "identifikacne_cislo": "5113211614", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3f11a47-3f04-420a-9f62-b5f5123c4030", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211614.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX/XX, XXX XX Y. K., štátny občan
SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Q. XXX,
XXX XX Y. W., v konaní o zaplatenie 1.122,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/196/2013-211 zo dňa 18.11.2015 a čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobcom zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a   späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.122,13 Eur od 04.04.2010 do 04.01.2011, zo sumy 1.092,13 Eur od 05.01.2011 do 13.02.2011, zo
sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011 do 13.03.2011, zo sumy 1.032,13 Eur od 14.03.2011 do 17.04.2011,
zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011 do 15.05.2011, zo sumy 972,13 Eur od 16.05.2011 do 14.06.2011,
zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 912,13 Eur od 18.07.2011 do 14.08.2011,
zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011 do 05.09.2011, zo sumy 852,13 Eur od 16.09.2011 do 12.10.2011,
zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011 do 15.11.2011, zo sumy 792,13 Eur od 16.11.2011 do 20.12.2011,
zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011 do 16.01.2012, zo sumy 732,13 Eur od 17.01.2012 do 13.02.2012,
zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012 do 19.03.2012, zo sumy 672,13 Eur od 20.03.2012 do 16.04.2012,
zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 612,13 Eur od 18.05.2012 do 13.06.2012,
zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4C/196/2013-211 zo dňa 18.11.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 4C/196/2013-251 zo dňa 02.05.2016 v tejto časti   z r u  š u j e  a  konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.122,13 Eur od 04.04.2010 do 04.01.2011, zo sumy
1.092,13 Eur od 05.01.2011 do 13.02.2011, zo sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011 do 13.03.2011, zo
sumy 1.032,13 Eur od 14.03.2011 do 17.04.2011, zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011 do 15.05.2011,
zo sumy 972,13 Eur od 16.05.2011 do 14.06.2011, zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011 do 17.07.2011,
zo sumy 912,13 Eur od 18.07.2011 do 14.08.2011, zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011 do 05.09.2011,
zo sumy 852,13 Eur od 16.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011 do 15.11.2011,
zo sumy 792,13 Eur od 16.11.2011 do 20.12.2011, zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011 do 16.01.2012,
zo sumy 732,13 Eur od 17.01.2012 do 13.02.2012, zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012 do 19.03.2012,
zo sumy 672,13 Eur od 20.03.2012 do 16.04.2012, zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012 do 17.05.2012,
zo sumy 612,13 Eur od 18.05.2012 do 13.06.2012, zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia
z a s t a v u j e.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/196/2013-211 zo dňa 18.11.2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/196/2013-251 zo dňa 02.05.2016,
ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá,                    p o t v r d z u j e.

Žalovaný  m á  n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania  v  c e l o m                      r o z s a h u.



o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 1,95 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 417,75 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej
zástupkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na návrh žalobcu doručený okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 582,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne z jednotlivých súm s uvedením dátumov splatnosti v odôvodnení rozhodnutia, 6 % ročný úrok
z jednotlivých súm s uvedením dátumov splatnosti v odôvodnení rozhodnutia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 zmenkovej sumy teda 3,74 Eur a nahradiť trovy konania, a to podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 25.09.2009 na zmenkovú sumu 1.122,13 Eur a zaviazal sa k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.04.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
25.09.2009 a do textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom v mieste sídla prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil a keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant vyššie uvedené skutočnosti nechal zistiť verejnou listinou.
Zmenková odmena je 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,74 Eur.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, v poradí prvým, č.k. 4C/196/2013-52 zo dňa 18.12.2013
návrh zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmenka je neplatná, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/83/2014-106 zo dňa 04.09.2014. V poradí druhým
rozsudkom č.k. 4C/196/2013-128 zo dňa 30.10.2013 návrh zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/19/2015-171 zo dňa 07.07.2015 a vec vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Okresný súd aplikoval Článok 1, 2 ods. 1, Článok 3, 5 ods. 1, 5 ods. 3, Článok 7 ods. 1, Článok 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie“) a konštatoval, že predmetom konania
je cezhraničný spor, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, preto
sa na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle Nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci.

4. Žalovaný sa v Nariadením stanovenej lehote 30 dní nevyjadril. V podanom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/196/2013-52 zo dňa 18.12.2013
žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. je neúspešná v súdnych konaniach o zaplatení neuhradených pohľadávok na základe
rozhodcovských rozsudkov a v exekučných konaniach. Žalovaný žalovanú sumu ani jej príslušenstvo
neuznáva. Tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. postúpila zmenku rubopisom na spoločnosť CD
Consulting s.r.o., teda na žalobcu ako cenný papier, v ktorom nie je rozhodujúci vznik tohto záväzku
(kauzy), stratil žalovaný možnosť svojej obrany proti veriteľovi zo zmenky. Takéto konanie zo strany
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykazuje znaky vedomého obchádzania zákona, zmenku nadobudol
žalobca preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi -
remitentovi kauzálne námietky. Súd je povinný v každom štádiu konania, v každom druhu konania z
úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah,
teda či sa na daný právny vzťah použijú pre normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí urobiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj
na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
pričom ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán. V dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo



vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na
žalobcu práva a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť
na žalobcu, nakoľko ich nemal sám. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

6. Okresný súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení namietal
procesný postup prvostupňového súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie. Žalobca vychádzal zo
skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v priebehu
súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, žalobca žiadal,
aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými
námietkami, a to zaslaním znenia zápisnice z pojednávania. Žalobca uviedol, že zmenka obsahuje
jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť
na uplatnenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný
záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-
právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje
v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového
majiteľa - indosatára. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovi zmenky urobiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Len v prípade,
že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť
aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.
Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podaného návrhu, či už tak, že vyplní časť II
Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Pokiaľ však samotná odpoveď
žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po
doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke,
teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v článku § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorým ustanovuje takúto
koncentračnú zásahu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu
doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí okresný súd rozhodnúť len na
základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonávať dokazovanie uvedené v článku § 7
ods. 1 Nariadenia. V danom prípade nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel aj preukázať. Záväzky zo
zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona
zmenkového šekového bol preto okresný súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia ani jej neprípustnosť.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla,
že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným sa vzťahujú
ustanovenia spotrebiteľského práva. Nemohlo dôjsť k platnému postúpenie zmenky na žalobcu. Vo
veci prebiehali exekučné konania a vymáhania pohľadávok, pričom poverenie na vykonanie exekúcie
na základe rozhodcovského rozsudku bolo zamietnuté, čiže využíva spôsob, ktorým obchádza zákon.
Z uvedeného dôvodu je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu ide o konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť je všeobecne známa. Dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke je neplatným právnym úkonom. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania.
V ďalšom konaní poukázala na Stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodných, ktoré bolo
vydané dňa 20. 10. 2015 ako spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia SR a obchodného kolégia
NS SR, kedy je súd povinný ex offo skúmať v obdobných prípadoch, či bol účastník spotrebiteľ alebo nie,
ale aj samotnú platnosť zmenky. Uviedla, že žalovaný spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uhradil svoj dlh.
Nakoľko zmluva o úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, zmluva o úvere sa považovala
za bezúročnú.



8. Okresný súd skonštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky. Preskúmaním obsahu zmenky
predloženej žalobcom zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: Liptovský Mikuláš
Dátum vystavenia: 25.09.2009
Zmenková suma: 1.122,13 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu jedentisícjedenstodvadsaťdva Eur, trinásť
centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.04.2010“
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

9. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 3Er/144/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 14.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Ondrej B. na vymoženie sumy
1.092,13 Eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
24.01.2011. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
22.10.2010, sp. zn. SR 10017/10, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.122,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.122,13 Eur od 04.04.2010
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.122,13 Eur od 16.06.2010 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 309,10 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere)
neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 11.06.2010, pričom žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, okrem iného aj Zmluvou o úvere č. 500300033. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2009
č. 500300033 mal okresný súd preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli uvedenú Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 500 Eur, ktorý úver sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 484 Eur, spolu vo výške 984 Eur v 12 mesačných splátkach po 72 Eur, počnúc od
18.10.2009. Žalovaný ako dlžník je v zmluve označený menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 3Er/144/2011-24 zo dňa 21.09.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 18.10.2011, exekučné konanie zastavil.

10. Za aplikácie ust. § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Uviedol, že žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom
nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol
indosamentom (rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka mala povahu
zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne potvrdil údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere,
uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva aj z článku 14.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá
je súčasťou pripojeného exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako
fyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4
ods. 2 písm. h), j), k) citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti
obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie
§ 4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala,



považoval sa úver, poskytnutý žalovanému, za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi
žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 500 Eur. Samotná zmenka však
bola vyplnená na sumu 1.122,13 Eur, čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť preto zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 citovaného
zákona, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej skutočnosti je
zmenka neplatná. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako majiteľ zmenky,
ktorá bola vystavená ako zabezpečovania zmenka na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
(žalovaného), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku (bez postúpenia
samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu voči
uplatneným nárokom zo zmluvy. Pokiaľ sa prvostupňový súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho
súdu, bolo tak z toho dôvodu, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom došlo k zmene právneho
stavu a to vydaním Stanoviska Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
je súd povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho
úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosťou všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania vyslovene
namieta, musí však na ňu prihliadnuť aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume
ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí prihliadnuť ex lege. Dobré mravy pôsobia ako
korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej
nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne
vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom
primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného
súdu SR. Pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na
strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala
v striktne stanovenom rozsahu používať zmenku aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa
zmenka spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať
hmotnoprávnu úpravu platnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o
porušenie zákazu retroaktivity a princípu základnej istoty.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi
priznal právo na náhradu trov konania v sume 1,95 Eur a trov právneho zastúpenia spolu 417,95 Eur,
ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil so záverom
okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k indosácii zmenky došlo z dôvodu, že
nový majiteľ indosovanej zmenky získal abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi
mimozmenkovými vzťahmi účastníkov, a teda toto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Podľa
názoru okresného súdu žalobca zneužil inštitút indosácie zmenky a konal pri nadobúdaní zmenky
vedome na škodu dlžníka. Z výkladu ust.             § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový
a šekový vyplýva, že ak majiteľ nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento
(dlžník) činiť majiteľovi námietky z osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka,
ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že majiteľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka a musí zároveň vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom
majiteľa zmenky. Žalovaný bol v konaní nečinný a v rámci konania nikdy ani len netvrdil, že žalobca
konal vedome na škodu dlžníka (žalovaného) a zároveň nevzniesol žiadne námietky. Žalobca poukázal
na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie súdneho orgánu, ktorého



dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Podľa žalobcu jednou zo základných povinností súdu
je zdôvodniť, ako boli zohľadnené právne normy relevantné pre prejednávaný prípad a ako boli
aplikované na prejednávaný vzťah. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne vec posúdil, nakoľko
nerešpektoval znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a svojvoľne v odôvodnení uvádza svoj názor,
ktorý spája s negatívnym následkom - zamietnutím návrhu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že pre prípad,
ak by majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, postihovým následkom takéhoto konania je
len možnosť dlžníka (žalovaného) vznášať aj námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných vzťahoch
s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Zákon zmenkový a šekový neustanovuje ako sankciu taký
stav, ktorý by viedol k možnosti súdu bez prípadných vznesených námietok pristúpiť k zamietnutiu
žaloby. Konštatovanie okresného súdu, že predchádzajúci kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá, podľa žalobcu nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave.
Žalobca poukázal na to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa účinná do 31.12.2010 (§ 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) umožňovala používanie zmeniek aj v spotrebiteľských
vzťahoch. Aj v súdenej veci bola zmenka vystavená v období do 31.12.2010. Úvaha okresného súdu,
že zmenka bola vystavená ako zmenka na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, a preto nemôže byť
priznaný z nej žiadny nárok, podľa žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Podľa žalobcu okresný súd
vyvodil nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania, čo malo aj za následok nesprávne
právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu
vyhovel s priznaním náhrady trov konania.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, vydaný na základe objektívne
zisteného skutkového stavu, preskúmateľný, zrozumiteľný, s riadnym, dostatočným a predovšetkým
výstižným a presvedčivým odôvodnením, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný upriamil
pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd
správne postupoval, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal, zohľadnil všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetnej veci a následne žalobu ako nedôvodnú zamietol. K poukazu žalobcu na ust. § 17
zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný uviedol, že sa v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky
prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. V danej veci je zrejmé, že zmenku, z ktorej si
žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdil údaj na zmenke totožný s číslom
zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
vyplýva to aj z článku 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je nepochybná zo
zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu. V zmluve bol žalovaný označený
ako fyzická osoba, rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z..
S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. h), j), k), § 4 ods. 3 citovaného zákona žalovaný konštatoval, že
úverová zmluva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, a preto sa úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého
úveru, t.j. 500 Eur, pričom samotná zmenka bola vyplnená na sumu 1.122,13 Eur, čo je viac ako suma
poskytnutého úveru. Žalobca vôbec nezohľadňoval úhrady, ktoré žalovaný vykonal od začiatku uzavretia
úverovej zmluvy v sume 712 Eur, ktoré na pojednávaní aj uvádzal. Pretože zmenka bola vyplnená v
rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., je neplatná. Žalobca ani pôvodný veriteľ
neprihliadali na úhrady vykonané žalovaným. Žalovaný sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý
zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci, na ktoré prihliadal aj cez prizmu dobrých
mravov. Zdôraznil, že si nie je vedomý podpisu zmenky a pôvodný veriteľ ho ani neupozornil na to, že
dlh je zabezpečený zmenkou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že účinne uplatnil a vzniesol námietku
premlčania voči žalobcom uplatňovaným nárokom. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry



je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či
sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda, či sa na daný právny
vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.
Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom
sa uplatňuje právo zo zmenky. Z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorej žalovaný zmenku vystavil a ktorá ju
prijala, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a je tiež vedená v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedených Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské a iné úvery. Preto je nevyhnutné, aby sa okresný súd napriek abstraktnosti
zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky. Bolo preukázané, že v prípade
vyššie uvedenej zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o predtlačenú formulárovú zmluvu,
pri ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že
je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy,
ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou
s tým spojenou, sa celá zmluva prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým
mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu tiež nemohlo právnemu predchodcovi
žalobcu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na
základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.
zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú
blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva
a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu,
nakoľko ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010).
Žalovaný záverom dodal, že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom. Zmenkou sa
stáva až po jej vyplnení. Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka tiež pre neplatnosť zmluvy
vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov. Z uvedeného považoval žalobu
žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd po pripustení čiastočného späťvzatia
žaloby, s ktorým súhlasil, konanie v tejto časti zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu
potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

14. Žalobca podaním zo dňa 17.12.2015 uskutočnil úkon Čiastočné späťvzatie podaného návrhu a s
ním súvisiaca zmena petitu, v ktorom s odkazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. uviedol, že berie svoj návrh
na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový
úrok vo výške 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva bez zmeny.

15. K doručenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom sa písomne vyjadril žalovaný
prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 225 spisu). V predmetnom podaní poukázal na Stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
súd ex offo má zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v
ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vyplnená. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, s poukazom na vyššie
uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednášané
skutočnosti na pojednávaní, námietku premlčania, považoval čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom
za nedôvodné. Zároveň však oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré vykonal
žalobca v právnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/196/2013 podaním
zo dňa 17.12.2015. Žalobu žalobcu však považoval naďalej v celom jej rozsahu za nedôvodnú a
neopodstatnenú. Nestotožnil sa so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v jeho podaní a ani s tvrdením
žalobcu o tom, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania i za vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust.               § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením
rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového  úroku



vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.122,13 Eur od 04.04.2010 do 04.01.2011, zo sumy 1.092,13 Eur od
05.01.2011 do 13.02.2011, zo sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011 do 13.03.2011, zo sumy 1.032,13 Eur
od 14.03.2011 do 17.04.2011, zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011 do 15.05.2011, zo sumy 972,13 Eur
od 16.05.2011 do 14.06.2011, zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 912,13 Eur
od 18.07.2011 do 14.08.2011, zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011 do 05.09.2011, zo sumy 852,13 Eur
od 16.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011 do 15.11.2011, zo sumy 792,13 Eur od
16.11.2011 do 20.12.2011, zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011 do 16.01.2012, zo sumy 732,13 Eur od
17.01.2012 do 13.02.2012, zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012 do 19.03.2012, zo sumy 672,13 Eur od
20.03.2012 do 16.04.2012, zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 612,13 Eur od
18.05.2012 do 13.06.2012, zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu
v tejto časti zrušil a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.122,13 Eur od 04.04.2010 do 04.01.2011, zo sumy 1.092,13 Eur od 05.01.2011 do 13.02.2011, zo
sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011 do 13.03.2011, zo sumy 1.032,13 Eur od 14.03.2011 do 17.04.2011,
zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011 do 15.05.2011, zo sumy 972,13 Eur od 16.05.2011 do 14.06.2011,
zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 912,13 Eur od 18.07.2011 do 14.08.2011,
zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011 do 05.09.2011, zo sumy 852,13 Eur od 16.09.2011 do 12.10.2011,
zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011 do 15.11.2011, zo sumy 792,13 Eur od 16.11.2011 do 20.12.2011,
zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011 do 16.01.2012, zo sumy 732,13 Eur od 17.01.2012 do 13.02.2012,
zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012 do 19.03.2012, zo sumy 672,13 Eur od 20.03.2012 do 16.04.2012,
zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 612,13 Eur od 18.05.2012 do 13.06.2012,
zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia zastavil. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie v spojení s aplikáciou § 387 ods.
2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/54/2016-257 zo dňa
11.08.2016 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.09.2016, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ustanovením § 378 ods.1 CSP.

18. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 19.1.2016 (č.l. 228 - 229 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný
postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa  ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia  jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

20. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný
v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 228-229
spisu), a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných
tvrdení a dôkazov produkovaných pred okresným súdom za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým
stavom v zmysle § 383 CSP zisteným okresným súdom, keďže podľa obsahu písomných predvolaní
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v
znení účinnom k momentu jej vykonania).

21. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu sa poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu
zo dňa 17.12.2015 (č.l. 222 spisu), ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie  žaloby



pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k vyššie citovanému
zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že ak žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu, rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť,
a tým žalobca mohol v odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Ak pred tým, než
krajský súd konal a meritórne rozhodol v odvolacej právnej veci, žalobca zobral žalobu v sčasti späť,
a to v rozsahu uplatneného zmenkového úroku 0,19% denne, krajský súd za aplikácie ust. § 370 CSP
pripustil späťvzatie žaloby  v časti o zaplatenie 0,19 % denne zo sumy 1.122,13 Eur od 04.04.2010 do
04.01.2011, zo sumy 1.092,13 Eur od 05.01.2011 do 13.02.2011, zo sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011
do 13.03.2011, zo sumy 1.032,13 Eur od 14.03.2011 do 17.04.2011, zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011
do 15.05.2011, zo sumy 972,13 Eur od 16.05.2011 do 14.06.2011, zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011
do 17.07.2011, zo sumy 912,13 Eur od 18.07.2011 do 14.08.2011, zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011
do 05.09.2011, zo sumy 852,13 Eur od 16.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011
do 15.11.2011, zo sumy 792,13 Eur od 16.11.2011 do 20.12.2011, zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011
do 16.01.2012, zo sumy 732,13 Eur od 17.01.2012 do 13.02.2012, zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012
do 19.03.2012, zo sumy 672,13 Eur od 20.03.2012 do 16.04.2012, zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012
do 17.05.2012, zo sumy 612,13 Eur od 18.05.2012 do 13.06.2012, zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012
do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.122,13 Eur od 04.04.2010 do 04.01.2011, zo sumy 1.092,13 Eur od
05.01.2011 do 13.02.2011, zo sumy 1.062,13 Eur od 14.02.2011 do 13.03.2011, zo sumy 1.032,13 Eur
od 14.03.2011 do 17.04.2011, zo sumy 1.002,13 Eur od 18.04.2011 do 15.05.2011, zo sumy 972,13 Eur
od 16.05.2011 do 14.06.2011, zo sumy 942,13 Eur od 15.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 912,13 Eur
od 18.07.2011 do 14.08.2011, zo sumy 882,13 Eur od 15.08.2011 do 05.09.2011, zo sumy 852,13 Eur
od 16.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 822,13 Eur od 13.10.2011 do 15.11.2011, zo sumy 792,13 Eur
od 16.11.2011 do 20.12.2011, zo sumy 762,13 Eur od 21.12.2011 do 16.01.2012, zo sumy 732,13 Eur
od 17.01.2012 do 13.02.2012, zo sumy 702,13 Eur od 14.02.2012 do 19.03.2012, zo sumy 672,13 Eur
od 20.03.2012 do 16.04.2012, zo sumy 642,13 Eur od 17.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 612,13 Eur
od 18.05.2012 do 13.06.2012, zo sumy 582,13 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia zastavil, za splnenia
aj ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. § 370 CSP, a to udeleného súhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby v podaní zo dňa 18.01.2016 (č.l. 225 spisu).

22. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu, primárne k tejto právnej veci, je nevyhnutné
poukázať, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyplnením vzorového
tlačiva „A“, doručeného Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2013, a bolo súčasne potrebné
prihliadnuť aj zo strany odvolacieho súdu na charakter uplatnenej pohľadávky a opis dôkazov, ktoré
túto uplatnenú pohľadávku podporujú. Z údajov obsiahnutých na vzorovom tlačive „A“ a opisu dôkazov
bolo zrejmé, že žalobca uplatnil pohľadávku zo zmenky ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25. septembra 2009 na zmenkovú sumu 1.122,13 Eur so
záväzkom úhrady zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 4. apríla 2010. Vo vzorovom tlačive
„A“ na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia pod bodom 8.1 pri údajoch o uplatnenej pohľadávky
žalobca ďalej uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na  platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25. septembra 2009 na sumu 1.122,13
Eur, pričom do nej bol zahrnutý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 4. apríla 2010. Žalobca v
návrhu  uviedol, že žalovaný zmenku vystavil dňa 25.09.2009 na sumu 1.122,13 Eur, na zmenkovú
sumu uhradil sumu 540 Eur, na úroky 0 Eur, preto podľa čl. 7 Nariadenia žiadal vydať rozsudok, ktorým
sa žalovanému uloží, aby do troch dní od doručenia rozsudku zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu vo
výške 582,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu, s
uvedením dátumov splatnosti a vyčíslením úroku, 6 % ročného úroku z jednotlivých súm špecifikovaných
v návrhu s uvedením dátumov splatnosti a vyčíslením úroku, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 3,74
Eur a náhradu trov konania.

23. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



24. Odvolací súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom
rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné.

25. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného
súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu
veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

26. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, krajský súd nezistil v
postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a po skutkovej a
právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi relevantnými pre rozhodnutie vo veci, týkajúcimi sa odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky relevantného charakteru.

27. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal
primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez
prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom
momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v
Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-
právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.
8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

28. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia  v spojení  s
ustanoveniami O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si  súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.



29. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 3Er/144/2011,
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský
úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský
úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a
poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom
(RPMN).

30. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky
zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad,
ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle
§ 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu
vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka
sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené
okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do
31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona
v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008
do 31.12.2010“.

31. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

32. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

33. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku
a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského



úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť
vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu
zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy sa odvodzuje od istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok
za poskytnutie úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo
zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť
postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej
zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by
zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý
sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení
blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
z ktorých vyplýva zámer dosiahnuť na úkor spotrebiteľa neprimeraný zisk. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práce zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ
došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto
vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

34. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany
spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového
právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní.

35. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom NS SR.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods.1 CSP, § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania
v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol
v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/196/2013", "guid": "e8bfb85d-1ad4-4f68-b9e1-22b174f690d8:42f203e7-36df-45b7-a995-f2ab4429c3fb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "2b0b680a-2990-4e2e-a52c-418b19ab16b0:91890387-9b78-4806-9eaa-1705f252eccb", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/144/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er/144/2011 z 31. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b0b680a-2990-4e2e-a52c-418b19ab16b0:91890387-9b78-4806-9eaa-1705f252eccb"}], "citovane_v": [{"guid": "bc3f7473-35a2-407b-8c06-16e1f29781b3:c1ae36a9-b9d3-4573-854d-4785feef486a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712217653.1", "spisova_znacka": "13Co/341/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/341/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712217653.1"}, {"guid": "bc3f7473-35a2-407b-8c06-16e1f29781b3:c563d488-e88e-4fbc-a374-a8e2eadedae9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712217653.1", "spisova_znacka": "13Co/341/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/341/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712217653.1"}]}