Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/171/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Co/171/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113236930.1 Krajský súd Žilina | 10Co/171/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5113236930.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee925176-23de-457e-abda-edebb3dd190e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113236930.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/171/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113236930.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: R. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpený JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom so sídlom G.,
K. L.. č. X, proti žalovaným: 1/ P. J., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XXX, právne zastúpený spoločnosťou
JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 2/ S. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom G. č. XXX, o zaplatenie 4.979,09 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/309/2013 zo dňa 2.februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby
voči žalovanému 1/.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol voči žalovanému 2/ žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť (mu) čiastku 4.989,09 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 11.2.2013 do zaplatenia. Vychádzal z úvahy, že zmluva o pôžičke je reálny právny
úkon, t.j. nevzniká podpísaním alebo uzavretím zmluvy, ale faktickým požičaním zastupiteľných vecí -
peňažných prostriedkov. Prevzatie peňažných prostriedkov sa vo všeobecnosti preukazuje zmluvou o
pôžičke, v ktorej dlžník prehlási, že prevzal prostriedky. Pokiaľ sa však jedná o dôkaznú silu predloženej
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.2.2008, jej vierohodnosť je spochybnená nie len tým, že s najväčšou
pravdepodobnosťou zmluvu nepodpísal žalovaný 1/ ako dlžník - v zmysle výsledkov znaleckého
dokazovania znalkyne PaedDr. Eriky Strakovej v znaleckom posudku č. 55/2015 - ale zmluvu nepodpísal
v deň 10.2.2008 ani S. K., ktorý ju mal podpísať (pred matričným úradom v Obci Stránske) až 21.3.2013.
Vzhľadom na úplnú odlišnosť podpisu na doručenke, osvedčovacej knihe a podpise na zmluve, totiž
nemusela byť zmluva podpísaná ani touto osobou. Rovnako je podľa okresného súdu veľmi pochybné,
že zmluvu podpisoval aj G. T., ktorý podľa záznamov osvedčovacej knihy Kysucký Lieskovec pri úkone
pod č. 354/2013 dňa 21.3.2013 uznal podpis za vlastný na (inej) zmluve o pôžičke na nákup píly a strojov
vo svojej firme v Povine, nie však na posudzovanej zmluve o pôžičke (aj tu podpis na zmluve, charakter
ťahov, tvar písma, navodzuje skutočnosti, že listinu nepodpísal svedok).
Okrem toho súd prvej inštancie odovzdanie peňazí nemal preukázané ani z výpovede svedkov, ktorí
sa vyjadrovali k prevzatiu peňažných prostriedkov vyhýbavo. Navyše svedok S. K. prehlásil, že on
požičiaval žalobcovi peniaze na pôžičku pre žalovaných a túto mu žalobca aj vrátil. Svedok G. T. si na
druhého svedka poriadne nepamätal. Ako zvláštne okresný súd vyhodnotil, že by si žalobca vybavoval
úver na pôžičku, ktorý je odplatný a úročený a následne pôžičku poskytol z prostriedkov úveru až za
4 mesiace a bezúročne. Pokiaľ sa jedná o výpoveď žalovanej 2/, túto okresný súd vzhľadom na jej
vzťah k žalovanému 1/, s ktorým sa rozviedla a viedla spor o vlastníctvo k nehnuteľnosti, považoval



za tendenčnú v snahe prostredníctvom žalobcu zabezpečiť si určité vyporiadanie, prípadne aktíva z
investícií do nehnuteľnosti žalovaného 1/.

2. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že nemal preukázané vo vzťahu k nárokom žalobcu voči
žalovanému 1/ poskytnutie peňažných prostriedkov, či už ako dlžníkovi alebo spoludlžníkovi a to ani na
základe zmluvy či reálneho odovzdania. Z tohto dôvodu žalobu voči nemu zamietol.

3.Pokiaľ ide o žalovanú 2/, táto nerozporovala poskytnutie prostriedkov, podľa okresného súdu teda
nemožno vylúčiť, že tieto jej zo strany žalobcu poskytnuté boli, aj keď nie spolu so žalovaným 1/ rade, t.j.
nie ako spoludlžníčke, ale len ako dlžníčke. Nakoľko svojim prejavom priznala prevzatie sumy 150.000
Sk, súd ju zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy. Dodal, že ak má byť pôžička poskytnutá manželom
ako spoludlžníkom, nepostačuje, aby bola poskytnutá len jednému z manželov, hoci aj s vedomím
druhého manžela. Účastníkmi takéhoto úkonu musia byť obaja manželia s vôľou previať spoločne
prostriedky.

4.Z dôvodu omeškania s úhradou peňažných prostriedkov zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal
od splatnosti záväzku aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

5.Súd prvej inštancie uzavrel, že návrh žalobcu na vykonanie dokazovania opätovným výsluchom
svedkov zamietol, nakoľko žalobca mal na pojednávaní dostatok priestoru položiť im otázky, vyjadriť
sa k ich výpovedi a inú „spresnenú" výpoveď by súd nepovažoval za dôveryhodnú. Navyše, ak by sa
aj vyjadrili zhodne s prednesom žalobcu, vzhľadom na okolnosti „podpisov" listinného dôkazu by ich
výpoveď nepovažoval za dôveryhodnú. Obdobne súd nevyhovel návrhu na výsluch manželky, nakoľko
ani jej výpoveď zhodná s prednesom žalobcu by nemohla nič zmeniť na rozhodnutí súdu.

6.O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalobkyni 2/ náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 299 eur.
Taktiež procesne úspešnému žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
za 5 špecifikovaných úkonov právnej služby v sume 1.075,13 eur a uložil mu povinnosť zaplatiť ich
na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepriznanie odmeny
za 2 úkony právnych služieb - písomné podanie zo dňa 14.2.2014 - návrh na vykonanie dokazovania
a písomné podanie zo dňa 4.3.2015 - návrh na vykonanie dokazovania odôvodnil ich neúčelnosťou,
nakoľko ich žalovaný mohol predniesť vo vyjadrení k návrhu a návrh 4.3.2015 bol reakciou po odročení
pojednávania na dosiahnutie zmieru.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ čo do výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/
a výrokov o náhrade trov prvostupňového konania (voči obom žalovaným). Po (absolútne nadbytočnom
a neštandardnom - pozn. odvol. súdu) doslovnom citovaní celého znenia odôvodnenia napadnutého
rozsudku zdôraznil, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí od
začiatku, nastáva priamo zo zákona, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti, nemožno ju žiadnym
spôsobom napraviť, nie je časovo obmedzená a jej určenie predpokladá naliehavý právny záujem.
Nadväzne mal za to, že v konaní bola jednoznačne preukázaná snaha žalobcu, v súčinnosti a za priamej
podpory žalovanej 2/, mať právny titul vymoženia pohľadávky tak, aby bol postihnutý majetok patriaci
do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Účelovosť je priamo obsiahnutá v texte zmluvy - prechod 7/12
podielu v dotknutej. Pri jednoznačnom preukázaní absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu bolo
potom povinnosťou vo veci konajúceho súdu na túto absolútnu neplatnosť právneho úkonu „am blok"
prihliadnuť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8.Podľa odvolateľa nie je možné absolútne neplatný právny úkon následne konvalidovať žiadnym
ďalším právnym úkonom, a už vôbec nie súdnym rozhodnutím. Nesúhlasil preto s postupom, ak z
preskúmavania právneho úkonu, od ktorého a nie žiadneho iného, odvodzuje žalobca svoj nárok, bol
rozhodnutím súdu záložený záväzok medzi žalobcom a žalovanou 2/. Taký úkon totiž nebol predmetom
skutkových ani právnych tvrdení žalobcu v priebehu súdneho konania a okresný súd nemohol založiť
záväzok na tom, že ak žalovaná so žalobou súhlasí, tak si peniaze ako dlžníčka požičala. Takýmto
postupom súd konvaliduje právny úkon čo aj len voči žalovanej 2/ a vytvára priestor pre sledovaný zásah
žalobcu a žalovanej 2/ do majetkovej sféry žalovaných 1/ a 2/ prípadným exekučným titulom.



9.Žalovaný 1/ nesúhlasil ani s nepriznaním odmeny za 2 uplatnené úkony právnych služieb, pričom
namietal, že tieto podania boli súdu adresované v slede vývoja udalosti, kedy žalobca ani potom, ako
odvolateľom bolo podané vyjadrenie k žalobe, ani po tom, ako prejavil vôľu na mimosúdne riešenie
veci, nezmenil svoj postoj k žalobou uplatneným nárokom. Práve z týchto dôvodov následne produkoval
účelne návrhy na vykonanie dokazovania, ktorá skutočnosť je potvrdená tým, že práve v spojitosti s
ich vykonaním v súdnom konaní boli preukázané ním tvrdené skutočnosti o nedôvodnosti žaloby, čoho
dôsledkom je zamietnutie žaloby vo vzťahu k jeho osobe. Dodal, že tieto dôkazy boli prezentované vždy
tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, t.j. výsluchy navrhnutých svedkov súd vykonal ihneď po
prvom pojednávaní a na ďalšom pojednávaní potom vykonal ďalší navrhnutý dôkaz v podaní znaleckého
posudku znalcom. Uzavrel, že tieto úkony právnej služby boli vykonané účelne a boli základom pre
hospodárne súdne konanie. Za nesprávne tiež považoval nepriznanie náhrady účelne vynaložených
hotových výdavkov a náhradu za stratu času právneho zástupcu v súvislosti s úkonmi advokáta v konaní
pred súdom. Tieto boli špecifikované uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a na ich náhradu
má zákonný nárok.

10.Odvolateľ uzavrel, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že môže dôjsť k zásahu do jeho
práv (existencia BSM so žalovanou 2/), preto má naliehavý právny záujem na rozhodnutí o žalobcom
uplatňovanom nároku z pohľadu absolútnej neplatnosti právneho úkonu a domáha sa generálnej
ochrany svojich práv v súlade s § 3 ods. 1 OZ.

11.Žalobca ani žalovaná 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359
CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení
§ 379 CSP (z tohto titulu, ako i s poukazom na čl. 16 ods. 3 CSP, nedotknutým ponechal odvolaním
nenapadnutý výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) okresnému súdu na ďalšie konanie.

13.Primárne musel odvolací súd, vzhľadom na opísanú procesnú situáciu, vyriešiť otázku subjektívnej
legitimácie žalovaného 1/ na podanie odvolania proti výroku zaväzujúceho na plnenie iný subjekt -
žalovanú 2/. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku totiž vyplýva, že odvolanie môže
podať len tá strana sporu, ktorej nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie úplne vyhovené. Ujma sa
pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnej skutočnosti, nie subjektívneho
presvedčenia účastníka konania.

14.Z opísaného a určujúceho hľadiska (bližšie pozri aj R 50/1999) dospel krajský súd k záveru,
že okolnosti označené odvolateľom - t.j. možnosť žalobcu vyššie opísaným postupom si zabezpečiť
exekučný titul proti majetku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ pri
vylúčení možnosti akejkoľvek obrany žalovaného 1/ v porovnaní predovšetkým s konaním o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde môže bývalý manžel vznášať námietky voči tvrdeným
aktívam i pasívam majetkovej podstaty - sú relevantnými skutočnosťami pre vyslovenie záveru o
kvalifikovanej miere zásahu do práv žalovaného 1/ - odvolateľa prostredníctvom napadnutého výroku,
hoci tento (výrok) explicitne voči žalovanému 1/ nesmeroval. V konečnom dôsledku však z opísaných
dôvodov zasahoval do práv žalovaného 1/, čo mu dáva legitimáciu na podanie odvolania.

15.Nadväzne zodpovedá okolnostiam súdenej veci odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej súdom
priznaný nárok nekorešponduje skutkovým tvrdeniam žalobcu. Ten sa totiž, mimo rámca akejkoľvek
pochybnosti, nedomáhal (č.l. 2 spisu) vrátenia pôžičky poskytnutej výlučne žalovanej 2/. Taktiež je
namieste vysporiadať sa s predostretou argumentáciou o dôsledkoch absolútnej neplatnosti dotknutého
právneho úkonu.

16.Na základe opísaných úvah pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutých výrokov. V ďalšom postupe
okresný súd opätovne posúdi nárok uplatnený voči žalovanej 2/ pri zohľadnení vyššie konštatovaných
záverov.
Následne sa pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania vysporiada s jednotlivými námietkami
vznesenými voči nepriznaniu časti tohto procesného nároku.



17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.