Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/246/2016 z 30. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. októbra 2016, sp. zn. 6Co/246/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5114220731.2 Krajský súd Žilina | 6Co/246/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5114220731.2 | 2016-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f79df321-750b-416c-899d-43dbc586f8ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114220731.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/246/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220731
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114220731.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre
doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/
XX, R. D. H., pôvodne (do 30.06.2016) za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie
na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911,
zastúpeného spoločnosťou STEHURA & Partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
IČO : 47 246 863, o zaplatenie 1.207,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu
spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO : 423 889 11, proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/233/2014-96 zo dňa 10. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/233/2014-96 zo dňa 10. mája 2016 vo výroku, ktorým
súd pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, potvrdzuje.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca a žalovaná majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 324,20 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.). Súd žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
konania nepriznal (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 02.06.2010
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00 eur, ktorý mala uhradiť v 72 splátkach po 55,00
eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 23,50 % pri celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s
poskytnutím úveru 1.812,40 eur s tým, že RPMN bola uvedená v rozpätí do 26,6% do 27,7% s konečnou
lehotou splatnosti úveru uvedeného ako 72 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom
mesiaci. Súd zistil, že v zmluve bol uvedený poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok 0,30
eur ako aj poistenie výdavkov s úhradou za poistenie + 2,11 eur mesačne. Súd z výpisu úhrad splátok
a záväzkov zistil, že dňa 07.06.2010 žalovaná čerpala úver vo výške 2.000,00 eur a spolu uhradila
splátky v celkovej výške 1.675,80 eur. Zmluva bola uzavretá dňa 02.06.2010 a tak úverový vzťah medzi
stranami sporu sa podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravuje ustanoveniami zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu vzniku právneho úkonu. V nadväznosti na citované
ust. zák. č. 258/2001 Z.z. okresný súd konštatoval, že pokiaľ bola v zmluve uvedená sadzba RPMN
rozpätím, teda v sadzbe od 26,6 % do 27,7%, súd považoval takéto uvedenie RPMN za neprípustné,
keďže veriteľ, ktorý poskytuje úvery širokému okruhu spotrebiteľov musí poučiť pred uzavretím úverovej



zmluvy spotrebiteľa podľa § 4 a nasl. zák. č. 129/2010 Z.z. aj o sadzbe RPMN, musí vedieť určiť
aj výšku, minimálne podľa prostriedkov výpočtovej techniky či programového vybavenia. Ak veriteľ v
zmluve a v predzmluvnom konaní nepoučí spotrebiteľa o výške RPMN a túto uvádza príkladmo, nesplnil
si riadne zákonom uložené povinnosti a musí prijať následky porušenia svojich povinností. Ak má byť
ako podstatná zmluvná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sadzba RPMN, nemôže byť určená
príkladmo. Súd ďalej zistil, že veriteľom uvedená sadzba RPMN bola určená pre výpočet bez zahrnutia
poplatkov za možnosť zmeny počtu a výšky splátok a poistenie plus so splatnosťou prvej splátky po 31
dňoch odo dňa poskytnutia a zároveň splatné v posledný deň v mesiaci so splatnosťou druhej splátky
15. deň nasledujúceho mesiaca, teda nižšej ako bola skutočná výška RPMN. V ďalšej časti odôvodnenia
súd poukázal na skutočnosť, že v zmluve bolo uvedené poistenie v dvoch variantoch a nebola uvedená
možnosť odmietnutia poistného, hoci aj pri názve bolo uvedené POISTENIE VÝDAVKOV (dobrovoľné),
dlžník uvedenie dvoch variant nemusí pochopiť správne, teda že môže úplne odmietnuť poistenie.
Formulácia evokovala dojem, že sa jedná o povinné poistenie. Nakoľko poistenie slúži výlučne na
poistenie úveru, nie je v poistení uvedená možnosť odmietnutia poistenia, dlžník môže predpokladať,
že sa jedná o veriteľom požadované poistenie. Pokiaľ sa preukázateľne na zvolenie možnosti poistenia
nevyžaduje iniciatíva - aktívna činnosť dlžníka, dohoda o poistení je súčasťou zmluvy o úvere, je
potrebné považovať aj poistenie za súčasť nákladov a zahrnúť ich do výpočtu RPMN. O súčasti
poistného ako nákladoch spojených s úverom svedčí aj zaradenie jeho výšky do výšky celkovej splátky
úveru. Dobrovoľnosť poistného nestačí prejaviť nadpisom pri dvoch variantoch, ale postup je potrebné
formulovať tak, že dlžník - spotrebiteľ si musí vyžiadať poistenie aktívne, inak by poistenie úveru nebolo
dohodnuté, pričom táto skutočnosť a jej preukázanie zaťažuje veriteľa.
3. V závere odôvodnenia okresný súd konštatoval, že úverová zmluva neobsahovala ani údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z.z. považoval poskytnutý úver za úver bez poplatkov, kedy spotrebiteľ je povinný vrátiť len sumu istiny.
Keďže žalobca požičal žalovanej sumu 2.000,00 eur a žalovaná splatila sumu 1.675,80 eur, je povinná
zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 324,20 eur a návrh vo zvyšku zamietol.
4. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, žalobcom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto
časti zamietol, pretože nezistil, že by sa žalovaná dostala do kvalifikovaného omeškania.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko si však vo väčšom rozsahu
úspešná žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
6. Náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal vzhľadom na ich
neúčelnosť, pretože ak mal záujem vedľajší účastník vystupovať na strane žalovanej a podporovať
ju v tomto konaní, mal tak urobiť sám. Ak sa rozhodol nechať právne zastúpiť, takéto trovy súd
nepovažoval za účelne vynaložené, pretože záujmom vedľajšieho účastníka nie je úspech v konaní,
zamietnutie žaloby, ale ochrana práv spotrebiteľa, na ktorej ochranu mimo iného ex offo dohliada aj
súd. Ak považoval vedľajší účastník za nevyhnutné, aby žalovanú zastupoval advokát, mohol jej takéto
zastúpenie navrhnúť, sprostredkovať. Teda právny zástupca zastupoval záujmy vedľajšieho účastníka
ako určitého „zástupcu“ spotrebiteľa, ktorý nemôže byť zainteresovaný na výsledku sporu, sám ako
občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa vznikol aj na to, aby v prípade
nevyhnutnosti vystupoval na strane spotrebiteľov, nie však na to, aby paušálnym zahlásením vstupu
„vniesol“ činnosť advokáta do konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v tom čase vedľajší účastník
na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO, Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO : 42 388 911 (ďalej aj „Združenie“), a to proti jeho výroku o trovách konania, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Uviedol, že nesúhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania, ktoré
považuje za nesprávne. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej
sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Poukázal pritom na rozsudok súdneho
dvora Mostaza Claro C - 168/05, bod 37, z ktorého vyplýva, že okrem toho, smernica, ktorá smeruje k
posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné
na splnenie poslania zverenému spoločenstvu, najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života
v celom spoločenstve. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v
rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu. V tejto súvislosti Združenie poukázalo na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011 i uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 281/2011 zo dňa 16.06.2011. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že ako vedľajší účastník
konania - občianske združenie, ktorého účelom je ochrana spotrebiteľa, vstúpil do konania za účelom



ochrany spotrebiteľa, čo je jeho hlavným cieľom. Keďže predmetný spor bol pomerne komplikovaný,
považoval za nevyhnutné v konaní nechať sa zastúpiť advokátom za účelom účinnej ochrany práv
spotrebiteľa. Z tohto dôvodu odvolateľ zdôraznil, že jeho vystupovanie v konaní bolo účelné, nakoľko
predložil vecné vyjadrenie, v ktorom poukázal na konkrétne porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorých sa dopustil žalobca, zúčastnil sa pojednávania, kde sa vecne vyjadril vo veci. Akcentoval,
že spotrebiteľ je v prípade týchto súdnych sporov vždy slabšou stranou vo vzťahu k žalobcovi ako
dodávateľovi. Žalobca disponuje širokými technickými a personálnymi možnosťami, ktoré sú ďaleko
nad možnosti samotného spotrebiteľa, a to od počiatku, prípadne ešte pred vznikom samotného
zmluvného vzťahu. Občianske združenie nedisponuje ničím takým, nemá ani dostatočné finančné
prostriedky na základné zabezpečenie svojho chodu (tlač, poštovné a podobne). Samotní členovia
Združenia vykonávajú posúdenia, podávajú vyjadrenia v rámci svojho voľného času s cieľom ochrániť
práva spotrebiteľa, keďže sami okúsili nekalé praktiky niektorých dodávateľov a zjavnú nevyváženosť
spotrebiteľských zmlúv. Odvolateľ v tomto smere poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 5Co/193/2015 zo dňa 19.05.2015, keď zdôraznil, že súčasťou princípu rovnosti strany je aj právo
nechať sa zastúpiť advokátom ako odborne spôsobilou osobou. Samotný predmet činnosti Združenia
pritom automaticky nezakladá aj odbornosť a skúsenosť Združenia. Navyše, advokát je za výkon a
kvalitu poskytovaných služieb zodpovedný a túto musí aj garantovať. Samotné osoby práva znalé majú
právo, aby boli zastúpené v konaní advokátom. V prípade, že sa nájde efektívny spôsob pre činnosť
Združenia s pomocou advokátskych kancelárií, vynárajú sa úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti
a účelovosti právneho zastúpenia. Práve o to ide nečestným dodávateľom (s nemorálnymi úrokmi, s
neprijateľnými, a teda neplatnými zmluvnými podmienkami), aby sa neoplatilo uplatňovať na súdoch
nároky spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní spotrebitelia sa brániť nebudú a súd
spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Vedľajší účastník ako každý iný účastník sporového
konania má garantované základné právo podľa článku 47 Ústavy SR, a teda aj právo na právnu pomoc.
Takéto právo teda nepochybne patrí žalobcovi ako účastníkovi konania, vedľajšiemu účastníkovi podľa
§ 93 ods. 4 O.s.p. a taktiež žalovanému. Občiansky súdny poriadok túto možnosť upravuje v § 24 a nasl.
Podľa odvolateľa v danom prípade bola služba odbornej osoby - advokáta nevyhnutná, pochopiteľná a
logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotno-
právny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo náležite uplatniť (procesno-právny aspekt), a to úspešne
dosiahol najmä vďaka odbornému zastúpeniu advokátom. Zároveň odvolateľ poukázal aj na najnovší
nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 84/2014 zo dňa 23.05.2014, ktorý sa vyslovil v tom smere, že
trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať
za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Ustanovenie § 94 ods.
4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýchkoľvek hlavný
účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy
SR), ktoré v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosť zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov
konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí bez akýchkoľvek pochybností aj náhrada trov právneho
zastúpenia. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa mohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním (citované
z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/279/2015 zo dňa 30.06.2015).

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

10. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

11. Primárne odvolací súd dáva do pozornosti, že účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, t.j. od 01.07.2016, zanikol inštitút vedľajšieho účastníctva upraveného v § 93 O.s.p. Keďže
v prechodných ustanoveniach CSP nie je otázka ďalšieho trvania vedľajšieho účastníctva výslovne
uvedená, nemôže vedľajší účastník plynulo pokračovať v konaní aj po 01.07.2016, t.j. za účinnosti CSP.

12. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je intervenient podľa
§ 81 a nasl. CSP, môže však v konaní pokračovať ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP, ale iba za
splnenia predpokladov uvádzaných v citovanom zákonnom ustanovení, t.j. a) súhlas strany udelený
po 01.07.2016 a b) následné pribratie osobitného subjektu uznesením súdu do konania. Iniciatíva v
tomto smere musí vo vzťahu k súdu smerovať od združenia na ochranu práv spotrebiteľa. Okrem



toho združenie na ochranu práv spotrebiteľa môže od 01.07.2016 vystupovať v konaní na základe
plnomocenstva, ktoré mu udelí strana sporu. Doterajší vedľajší účastník podľa § 93 O.s.p. sa automaticky
od 01.07.2016 nepretransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Ak teda združenie na ochranu
práv spotrebiteľa nepredložilo súdu súhlas strany (v súdenej veci žalovaného) udelený po 01.07.2016,
keď takýto jeho súhlas absentoval aj do uvedeného dátumu, aktuálne už nemôže vystupovať v konaní
pre absenciu podmienok upravených v ust. § 95 CSP.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

14. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu
prvej inštancie i strán ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský
súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o trovách vedľajšieho
účastníka, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 (účinné
v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy §
220 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Odvolacie námietky Združenia na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca odvolací súd nepovažoval za
dôvodné.

17. Odvolací v zásade nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie advokátom,
avšak zhodne s názorom okresného súdu nepovažuje trovy, ktoré odvolateľ v súvislosti s právnym
zastúpením vynaložil za účelne vynaložené. Paušálny vstup Združenia v pozícii vedľajšieho účastníka
do nespočetných konaní, v ktorých vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia,
a.s., bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa/-ov a bez vedomostí o predmete konkrétneho sporu,
navodzuje dojem, že účelom vstupu Združenia nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa/-ov, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Skutočnosti, že odvolateľ
vstúpil do predmetného konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bez bližšej znalosti veci,
nasvedčuje jeho oznámenie o jeho vstupe do konania zo dňa 01.10.2014, v ktorom uviedol len označenie
žalobcu, meno a priezvisko žalovaného, predmet konania a jeho spisovú značku, pod ktorým je vedené
na Okresnom súde Žilina, so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania (žaloby) s prílohami
a kópie rozhodnutia súdu v predmetnej veci. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník
na strane žalovaného vstupoval do konania bez znalosti veci, bez vedomostí o predmete konania a
vedomostí o strane, ktorej záujmy mal podporovať. Takmer absolútne totožné vyjadrenie vo veci samej
tento vedľajší účastník predložil/predkladá v niekoľkých ďalších desiatkach súdnych sporov. Vo vzťahu
k podaniu právneho zástupcu Združenia (vyjadrenie k návrhu navrhovateľa o zaplatenie 1.207,63 Eur s
príslušenstvom zo dňa 28.11.2015, ktoré došlo na Okresný súd Žilina dňa 01.12.2014) treba zdôrazniť,
že do svojho podania len „vpisuje“ údaje napr. o označení veci, strany, čísla a dátumu uzavretia zmluvy
a pod. do vopred pripraveného textu. Takmer absolútne totožné vyjadrenie k žalobe toto Združenia ako
vedľajší účastník predložil v niekoľkých ďalších desiatkach súdnych sporov. Takúto činnosť rozhodne
nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by bola vyžadovala úplné právnické vysokoškolské
vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré
vedľajší účastník - ako občianske združenie kreované práve na ochranu práv spotrebiteľa - je spôsobilé
vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov.

18. Vo vzťahu k širším súvislostiam, na ktoré v podstate poukazuje odvolateľ vo svojom opravnom
prostriedku, krajský súd dodáva, že hľadisko účelnosti trov právneho zastúpenia v prípade zastupovania
vo väčšom množstve totožných prípadov (relevantným je už počet dosahujúci niekoľko desiatok)



uplatňuje štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti. To znamená, že rovnako posudzuje účelnosť trov
právneho zastúpenia (okrem iného) u dodávateľov i u spotrebiteľov, pričom základom je vedomosť,
predovšetkým z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 186 CSP), o početnosti argumentačne totožných
úkonov právnej služby, v rámci ktorých sa iba obmieňajú údaje o jednotlivých účastníkoch, o spisových
značkách súdneho konania, o označení zmlúv, o časových údajoch a pod.

19. Pokiaľ ide o iné rozhodnutia súdov, je zrejmé, že rozhodovacia prax súdov bola najmä v minulosti (v
značnej miere) rozdielna. Zároveň je potrebné doplniť, že otázka účelnosti je posudzovaná vo vzťahu
ku konkrétnostiam každej jednotlivej veci.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6M Cdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutie riešilo práve otázku rozhodovania
o trovách konania vedľajšieho účastníka a hodnotenie účelnosti vynaloženia takýchto trov. Dovolací súd
vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že právo na právnu pomoc a náhrada
trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na
náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.

21. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sži/6/2014 zo dňa 16.04.2014
konštatoval, že súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa
stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany,
spočívajúceho v zaplatení nákladov na zastúpenie advokátom. Porušením práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 Ústavy SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej čl. 47 preto nie je také
rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo
ich nevyhodnotí ako účelne vynaložené. Pritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi
priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj
náklady spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových
výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1
O.s.p. (teraz § 251 CSP - poznámka odvolacieho súdu) možno považovať len také náklady, ktoré
musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne
právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú.
Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i
situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné
pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä zneužitia práva na
zastúpenie advokátom (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 07. 2012 sp. zn. I. ÚS
988/12).

22. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že dňom 01.05.2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo do nášho právneho poriadku
zavedené z dôvodu potreby ochrany spotrebiteľských práv, ktoré často nebývajú efektívne uplatňované
(predovšetkým z dôvodu nedostatku vedomostí), a tiež s ohľadom na pretrvávajúci stav žalovania
premlčaných nárokov zo strany dodávateľov. Na jeho základe orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Spotrebiteľ



ako slabšia strana v spore má tak v dostatočnej miere garantovanú ochranu svojich práv v spore s
dodávateľom vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy.

23. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. Rovnako priznal žalovanej nárok na náhradu týchto trov v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)