{"guid": "5b32d7b6-71a4-4023-a0a6-5e4b2cb86a83:c56ca747-376b-47e4-8e97-d58547479041", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1", "spisova_znacka": "11Co/407/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/407/2015 z 8. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. februára 2016, sp. zn. 11Co/407/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1", "identifikacne_cislo": "5114224350", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Roman Tichý", "sudca_id": 1721, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-tichy-1721", "datum_vydania": "2016-02-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c56ca747-376b-47e4-8e97-d58547479041", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 11Co/407/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5114224350\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114224350.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého\na členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Eduard\nBartoš - BARTEX, s miestom podnikania Košecké Podhradie 277, IČO: 33 491 411, právne zastúpeného\nspoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864\n455, proti odporcom: v rade 1/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, J., v rade 2/ F. E., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, J., obaja právne zastúpení JUDr. Vladimírom Žiakom, advokátom,\nso sídlom A. č. XXXX/X, I., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcov v rade\n1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/220/2014-67 zo dňa 28. mája 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovia v 1/ a 2/ rade    s ú    p o v i n n í    spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi\ntrovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 137,40 eur a tieto zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 06.07.2012, ktorej vklad bol\npovolený Správou katastra Žilina pod č. V4841/2012 dňa 06.08.2012 uzavretá medzi Ing. K. E., nar.\nXX.XX.XXXX s manželkou Mgr. P. E., nar. XX.XX.XXXX a odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/,\nna základe ktorej bol na odporkyňu v 1/ rade v spoluvlastníkom podiele 1/2 a na odporcu v 2/ rade v\nspoluvlastníckom podiele 1/2, prevedený trojizbový byt s príslušenstvom č. 15 na siedmom poschodí,\nvchod č. 20 obytného domu s. č. XXX postaveného na KNC parc. č. 1040/5 a spoluvlastnícky podiel\no veľkosti 350/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXX a pozemku\nKNC parc. č. 1040/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2 pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX,\nzapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J., v časti B LV pod r. č. XX  v spoluvlastníkom podiele 1/2 a\npod r. č. 69 v spoluvlastníckom podiele 1/2, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. O trovách konania\nrozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť\nnavrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 255,29 eur a\ntieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPrvostupňový súd dôvodil tým, že právnym úkonom, ktorým sa ukracuje pohľadávka navrhovateľa,\nje darovacia zmluva zo dňa 06.07.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č.\nV4841/2012 dňa 06.08.2012 uzavretá medzi Ing. K. E., nar. XX.X.XXXX s manželkou Mgr. P. E., nar.\nXX.XX.XXXX a odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/, na základe ktorej bol na odporkyňu v 1/ rade v\nspoluvlastníkom podiele 1/2 a na odporcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/2, prevedený trojizbový\nbyt s príslušenstvom č. 15 na siedmom poschodí, vchod č. 20 obytného domu s. č. XXX postaveného na\nKNC parc. č. 1040/5 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 350/10000 na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu s.č. XXX a pozemku KNC parc. č. 1040/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 355\n\nm2 pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J.. Ďalej dôvodil, že v konaní\nnezistil, že by daný úkon bol absolútne neplatný, prípadne že by niektorý z účastníkov preukázal dôvod\nneplatnosti. Takúto skutočnosť ani žiaden z účastníkov netvrdil.\nPodľa okresného súdu aj keď podľa judikatúry zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá\ntaká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001), teda\nrozumie sa ním taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcia), t.\nj. ide o pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa\nktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Ak by nebola pohľadávka právoplatne priznaná,\nje nevyhnutné konanie o neúčinnosti právneho úkonu do skončenia konania o nároku z pohľadávky\nprerušiť.\nV konaní mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 2To 89/2013-2051\nzo dňa 16.10.2013, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/70/2012 zo\ndňa 20.06.2013 v časti výroku o náhrade škody, ktorým bol poškodený Ing. Eduard Bartoš - Bartex s\nnárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie a uložil obžalovanému Ing. K. E.\npovinnosť nahradiť poškodenému Ing. Eduardovi Bartošovi - Bartex škodu vo výške 37.675,93 eur.\nPokiaľ sa jedná o ukrátenie, toto mal okresný súd preukázané tým, že darovacou zmluvou ako\nbezodplatným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, pretože došlo k prevodu majetku\nbez protihodnoty. Ukrátením veriteľa podľa okresného súdu je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho\nmajetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol\ndlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom\nzmenšený. Podľa judikatúry, odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri\nktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne\nekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny\núkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale\nzistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy\n(rozsudok NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006)). V tomto prípade však darca jednoznačne\nstratil majetok - aktíva, teda majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého\nje možné uspokojiť dlh len jedného z manželov. Pokiaľ sa nakladalo so spoločným majetkom, teda\nmajetkom patriacim do BSM, vždy úkon jedného z manželov, ktorý je bezpodielovým spoluvlastníkom\nveci predpokladá aj spoločnú činnosť druhého z manželov, minimálne súhlas s nakladaním s majetkom\nv BSM, teda konanie druhého z manželov, ktorý nebol dlžníkom je potrebné považovať za spoločný úkon\ndvoch bezpodielových spoluvlastníkov, ktorých nemožno od seba oddeliť (spoločné účastníctvo), teda\nspoločný úkon dvoch osôb vzájomne zdieľajúcich jeden osud právneho úkonu. Preto možno odporovať\naj spoločnému úkonu dlžníka a jeho manžela.\nPodľa rozsudku NS ČR 27.11.2001, sp. zn. 21 Cdo 2345/2000 dohode o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov možno úspešne odporovať, ak bývalí manželia pri vyporiadaní postupovali\nsíce podľa § 150 Občianskeho zákonníka, ak konkrétne rozdelenie vecí, príp. práv a záväzkov bolo\ndlžníkom úmyselne volené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo celkovo vylúčil uspokojenie\npohľadávky veriteľa.\nPodľa okresného súdu úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy (dolus directus), t. j. vedomie\ndlžníka, že svojím právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak urobiť, teda, že sa dlžník\nchce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje sa však vedomie dlžníka, že\nveriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že je vymáhateľná. Úmysel ukrátiť\nveriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo\nmedzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu\ndomnienku možno vyvrátiť, teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel\nukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Takúto skutočnosť však odporcovia\nnepreukázali. Podľa rozhodnutia (R 63/2004) pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka\nje podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu,\naj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak\ntakýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je\nobjektívne preukázateľné, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti\nmusel poznať. Navrhovateľ uplatnil nárok z právneho úkonu, ktorým bol ako veriteľ dlžníka ukrátený a\nku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Poukázal na rozsudok\nNS ČR zo 17.07.2002, sp. zn. 21 Cdo 1751/2001, podľa ktorého prevod nehnuteľnosti dlžníka, ktorý\nsa zapisuje do katastra nehnuteľností, na osoby blízke dlžníkovi možno považovať za odporovateľný\nprávny úkon, len ak na jeho základe bolo vložené právo do katastra nehnuteľností; trojročná lehota\n\npre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka začína v týchto prípadoch plynúť dňom\nnasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu do katastra nehnuteľností.\nOkresný súd ďalej dôvodil, že zákon v tomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej\nosoby o existencii tohto úmyslu predpokladá vyvrátiteľnou domnienkou, ktorej opak nebol preukázaný.\nDôkazné bremeno opaku zaťažuje odporcu. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia §\n42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom\númysle skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu,\nže vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť.\nTiež poukázal na rozhodnutie NS ČR z 23.01.2002, sp. zn. 21 Cdo 313/2001, podľa ktorého zákonná\npožiadavka „náležitej starostlivosti“ podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka znamená, že dlžníkovi\nblízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej\nprospech, musí presvedčiť, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne úkony\n(prijímať podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť\nuzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na\nzáklade takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla.\nVynaloženie náležitej starostlivosti podľa okresného súdu predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi\nvykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú\nčinnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu\nmusel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Nie je pritom významné, či\ndlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok (Ro NS ČR z 23.05.2001, sp.\nzn. 21 Cdo 1912/2000). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla\naj pri náležitej starostlivosti poznať, aj keď dlžník uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením\nodporovateľného právneho úkonu v jej prospech plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona,\nzmluvy alebo z iného právneho dôvodu) (Rc 35/2002). Úspešná obrana žalovanej, osoby blízkej\ndlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka spočíva nielen v jej tvrdení, že o\númysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v\ntvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula \"starostlivosť\"\nna spoznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o \"náležitú starostlivosť\". Vynaloženie náležitej starostlivosti\npredpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na\nobsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v čase\nodporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto\númysle dozvedela) (Ro NS ČR z 05.11.2008, sp. zn. 30 Cdo 978/2007).\nĎalej okresný súd poukázal aj na rozhodnutie NS ČR zo 07.05.2002, sp. zn. 21 Cdo 1290/2001,\nvynaložením náležitej starostlivosti osobami blízkymi dlžníkovi sa rozumie, že osoba dlžníkovi blízka\nvykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú\nčinnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu\nobjektívne vzaté musel byť, z jeho dôsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Uvedené\nplatí aj v prípade, že dlžník uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovaného právneho\núkonu v jeho prospech plní svoju \"morálnu\" alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného\nprávneho dôvodu). Napr. brat dlžníka, ktorému dlžník predal svoj rodinný dom v úmysle ukrátiť veriteľa,\nsa môže proti podanému odporu ubrániť len tým, že dokáže, že bratov úmysel nemohol ani pri náležitej\nstarostlivosti zistiť. Na úspešnú obranu proti podanému odporu mu však nestačí len argumentovať tým,\nže bratovi už za dom zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a že už došlo k prevodu vlastníckeho práva vkladom\ndo katastra nehnuteľností.\nV danej veci podľa okresného súdu pritom rodičia, z ktorých bol jeden dlžníkom navrhovateľa, darovali\nnehnuteľnosti deťom, pričom nárok voči otcovi už bol uplatnený ako adhézny nárok v trestnom konaní.\nFakt, či skutočne bol zdravotný stav otca odporcov taký zlý, že predpokladali aj jeho možné úmrtie a\nprijali dar za účelom riešenia ďalšej bytovej otázky, nie je právne bezvýznamný, pretože odporcovia ako\nblízke osoby nepreukázali takú činnosť, ktorou by preukázali, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli\nvedieť o dlhoch ich otca. Prezumpcia úmyslu ukrátiť veriteľa je zo zákona predpokladaná pri právnych\núkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami,\nalebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba)\ndlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Preto pre vyvrátenie\nprezumpcie znalosti úmyslu ukrátenia veriteľa nepostačuje samotné preukázanie absencie vedomosti\nna strane blízkej osoby, ale je nevyhnutné preukázať, že táto osoba nemohla o úmysle dlžníka vedieť ani\npri vynaložení náležitej starostlivosti. Pod pojmom náležitá starostlivosť je potrebné rozumieť zvýšenú\nmieru obozretnosti vo vzťahu k úmyslu ukrátenia veriteľa.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, teda ukrátenie uspokojenia navrhovateľovej\npohľadávky prevodom majetku v prospech odporcov v 1/ a 2/ rade, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.\nO trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému\nnavrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške\n99,50 eur a trovy z titulu právneho zastúpenia vo výške 255,29 eur.\nProti tomuto rozsudku podali odporcovia v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodili tým, že napadnutý\nrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď zo zisteného skutkového stavu súd\nnevyvodil správny právny záver. Odporcovia ako nadobúdatelia bytu sa nepodieľali na žiadnych\nobchodných činnostiach, z ktorých mal vzniknúť majetkový nárok a jeho zabezpečenie sleduje podaná\nžaloba. Súd mal komplexne a objektívne vyhodnotiť tieto skutočnosti, ktoré môžu privodiť aj zamietnutie\ncelého návrhu na určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Taktiež podotkli, že v rokoch 2004 a 2005, kedy\nsa mal dopustiť otec odporcov trestného činu poškodzovania veriteľa pôsobil ako štatutárny zástupca\npodnikateľského subjektu Píla Varín, s.r.o., a v žiadnom prípade nemohol ručiť v celom rozsahu svojím\nspoločným majetkom, ktorý patrí do BSM tak, ako je to pri fyzických osobách, ktoré podnikajú ako\nživnostníci. Zo skutkového stavu vyplýva, že nebol preukázaný úmysel otca odporcov zmenšiť majetok\nv BSM za účelom znemožnenia vymáhania pohľadávky navrhovateľa.\n\nK odvolaniu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. V plnej miere sa stotožňuje s názorom súdu,\nktorý sa v rozhodnutí dôkladne vyporiadal so všetkými tvrdeniami tak navrhovateľa, ako aj odporcov\na vyhodnotil splnenie všetkých predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Tvrdeniami\nodporcov ohľadne nepreukázania úmyslu otca odporcov zmenšiť majetok v BSM a o nepodieľaní sa na\nžiadnych obchodných činnostiach odporcami v rade 1/ a 2/ argumentovali už v prvostupňovom konaní a\ns týmito argumentmi sa prvostupňový súd riadne vyporiadal. Skutočnosť, či sa odporcovia podieľali na\nobchodných aktivitách dlžníka, nie je pre odporovateľnosť právneho úkonu relevantná. Predpokladom\nliberalizácie je preukázanie skutočnosti, že druhá strana úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj pri náležitej\nstarostlivosti nemohla poznať. Odporcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Nesporným bolo\nv konaní, že medzi odporcami a dlžníkom je príbuzenský vzťah, a teda nie je potrebné zo strany súdu\nskúmať, či bol daný úmysel, nakoľko sa prezumpcia úmyslu ukrátiť veriteľa pri právnych úkonoch, ku\nktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, predpokladá. V danom konaní je tiež irelevantné,\nči dlžník ako štatutárny zástupca mal ručiť celým svojím majetkom, alebo len do výšky nesplateného\nvkladu, nakoľko záväzok dlžníka vznikol voči navrhovateľovi na základe iného právneho titulu, a to\nz titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom dlžníka, a teda nemožno ustanovenie o rozsahu\nzodpovednosti štatutárneho orgánu za záväzky spoločnosti aplikovať. Vzhľadom na uvedené navrhol\nrozsudok okresného súdu potvrdiť.\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe\npodaného odvolania v rozsahu danom § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu\npotvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2  O. s. p.\n\nPodľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nKrajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného\nustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného\nsúdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie\nustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery,\nktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože\npráve za použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím\ndôvodom, v danom prípade odporcov, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného\nsúdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu\nje aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa\n\nktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.\nÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj\nodvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania“.\n\nPre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,\nčo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci              (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov\nje činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,\nako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov.\n\nV ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi a má za to, že okresný súd správne\ninterpretoval pojem vymáhateľná pohľadávka. Vzhľadom na judikatúru NS SR správne použil extenzívny\nvýklad tohto pojmu tak, aby sa právnou normou zamýšľanej ochrany veriteľovi skutočne aj dostalo.\nPojmu vymáhateľná pohľadávka tak zodpovedá i pohľadávka priznaná prvostupňovým súdom, hoci\nneprávoplatným. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/142/2002 je možné veriteľovi\nposkytnúť právnu ochranu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ak aj v čase uskutočnenia\nprávneho úkonu nie je so žalujúcim veriteľom v právnom vzťahu, pokiaľ tento právny vzťah vznikne\nneskôr v rámci 3-ročnej lehoty od uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, bude na súd\npodaný návrh o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Obdobne v danom prípade by do úvahy\nprichádzala odporovateľnosť právneho úkonu, ak by vznik pohľadávky veriteľa hrozil a preventívne\nby boli uskutočnené právne úkony v úmysle ukrátiť pravdepodobného veriteľa. Preto je potrebné\ninterpretovať pojem vymáhateľná pohľadávka v súlade s účelom tohto zákonného ustanovenia a použiť\ntaký výklad, aby sa právnej ochrany oprávnenému subjektu (veriteľovi), v tomto prípade navrhovateľovi,\nskutočne dostalo.\n\nV zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil\nv posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane\nznámy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch\nrokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech\ntýchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej\nstarostlivosti nemohla poznať.\n\nZ daného ustanovenia je zrejmé, že v prípade ukracujúceho právneho úkonu urobeného medzi\ndlžníkom a jemu blízkymi osobami nemusí veriteľ (navrhovateľ) preukazovať vedomosť druhej strane\no ukracujúcom úmysle veriteľa, ale dôkazné bremeno leží na blízkych osobách (odporcov), ktorí by\npre úspech v konaní museli preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka\nukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade vzhľadom na výšku žalovanej sumy je prakticky vylúčené, že\nbez náležitej starostlivosti by sa odporcovia nedozvedeli o trestnom konaní dlžníka (otca odporcov).\nOdporcovia pri náležitej starostlivosti museli mať vedomosť o trestnom konaní. Na úspech žaloby stačí,\nže až v čase vynesenia rozsudku je pohľadávka vymáhateľná, i keď za predpokladu, že neuplynula\nlehota na podanie odporu tak, ako tomu bolo v tomto prípade.\n\nZ daného ustanovenia je zrejmé, že v prípade ukracujúceho právneho úkonu urobeného medzi\ndlžníkom a jemu blízkymi osobami nemusí veriteľ (navrhovateľ) preukazovať vedomosť druhej strane o\nukracujúcom úmysle veriteľa, ale dôkazné bremeno leží na blízkych osobách (na odporcoch), ktorí by\npre úspech v konaní museli preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka\nukrátiť svojho veriteľa.\n\nNeobstojí námietka odporcov ohľadne podieľania sa, resp. nepodieľania sa na obchodných aktivitách\ndlžníka, nakoľko nie je pre odporovateľnosť právneho úkonu vôbec relevantná. Samotné tvrdenie, že\nsa odporcovia nepodieľali na obchodných aktivitách dlžníka, neznamená, že im nebol známy úmysel\ndlžníka ukrátiť veriteľa. Odporcovia žiadnym spôsobom netvrdili a ani nepreukazovali, že by o záväzkoch\ndlžníka (otca odporcov) nevedeli.\n\nRovnako nie je relevantná skutočnosť, či dlžník ako štatutárny zástupca mal ručiť celým svojím\nmajetkom, alebo len do výšky svojho nesplateného vkladu, nakoľko záväzok dlžníka voči navrhovateľovi\nvznikol z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom dlžníka, a teda nemožno aplikovať\nustanovenie o rozsahu zodpovednosti štatutárneho orgánu za záväzky spoločnosti, ako na to správne\npoukázal navrhovateľ.\n\nZároveň odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvostupňového konania,\nhoci tento výslovne napadnutý nebol.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s\nustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., keďže navrhovateľ mal plný úspech vo veci. Prináležia mu trovy\nprávneho zastúpenia, a to za úkony - vyjadrenie k odvolaniu 64,53 eur + paušálna náhrada 8,39 eur za\núkon + DPH 20 % vo výške 14,58 eur, t. j. spolu vo výške 87,50 eur a za účasť na konaní pred súdom -\nvyhlásenie rozhodnutia dňa 09.02.2016 33,- eur + paušálna náhrada 8,58 eur + DPH 20 %, čo spolu činí\n48,89 eur, vypočítané v súlade s ustanoveniami                   § 11a, § 13a ods. 1 písm. c), ods. 4, § 16 ods. 3\na § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb. Spolu teda predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré sú povinní nahradiť navrhovateľovi\nodporcovia v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, sumu 137,40 eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/220/2014", "guid": "0f180818-0d4a-4b8a-a98e-01b15b011b95:d02296bd-de22-4aa3-9de3-3aa8fea51dfd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "92072cad-f6ed-4015-8718-af6b8618cd8b:072e572e-8d8c-4bdc-9805-a0362e577c95", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4211010037.1", "spisova_znacka": "2To/89/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/89/2013 z 28. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4211010037.1"}], "citovane_v": [{"guid": "39151461-0107-446c-9600-afc5d5babb18:614bb7e0-b887-43cb-b41a-3f746aef2a2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2", "spisova_znacka": "24Co/183/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/183/2017 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2"}, {"guid": "39151461-0107-446c-9600-afc5d5babb18:12c9e739-7941-436d-8bc5-218d7f3a9b94", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2", "spisova_znacka": "24Co/183/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/183/2017 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2"}, {"guid": "39151461-0107-446c-9600-afc5d5babb18:1430c761-0ee9-4a06-aac0-b7672a045113", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2", "spisova_znacka": "24Co/183/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/183/2017 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2513202776.2"}]}