{"guid": "90a1777f-4947-49fe-9471-3c25a4746e4e:be2bfe03-8f07-4457-9e92-50ca87984f1a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1", "spisova_znacka": "9Co/265/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/265/2016 z 12. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. októbra 2016, sp. zn. 9Co/265/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1", "identifikacne_cislo": "5115236370", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2016-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be2bfe03-8f07-4457-9e92-50ca87984f1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/265/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115236370.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom T. X, P.O.J. XXX, XXX XX J., proti žalovanej D. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX K. E. 128, o zaplatenie 136,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/569/2015-35 zo dňa 11. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    potvrdzuje.

Žalovaná    nemá  nárok   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
2) Dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do sumy 136,51 eur je v celom rozsahu premlčaný. Právnym
predchodcom žalobcu vystavené faktúry, od ktorých splatnosti sa počítalo plynutie premlčacej lehoty,
sa stali splatné dňa 27. 06. 2010, resp. 27. 07. 2010, resp. 27. 08. 2010. Trojročná premlčacia lehota
následne uplynula pokiaľ ide o nárok uplatňovaný faktúrou č. 7005289398 dňa 27. 06. 2013, faktúrou č.
7006302844 dňa 27. 07. 2013 a faktúrou č. 7007322697 dňa 27. 08. 2013. Nakoľko žalobca podal návrh
na súd až 22. 12. 2015, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, čím nie je možné nárok na
zaplatenie sumy 136,51 eur mu priznať. Rovnako nebolo možné priznať ani príslušenstvo uplatňovanej
sumy 136,51 eur, t.j. úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd jeho odvolaniu v
plnom rozsahu vyhovel. Predložil súdu listinný dôkaz, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh vzniknutý z titulu
nezaplatenej ceny za jeho právnym predchodcom riadne a včas poskytnuté telekomunikačné služby,
čo do dôvodu aj výšky. Bez ohľadu na to, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní uznávaného
nároku, táto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty
v prípade uznania dlhu. Uznaním dlhu dochádza podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ k založeniu
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu, či žalovaná, ktorá svoj dlh uznala, v čase
uznania vedela alebo nevedela o premlčaní pohľadávky. Poukázal pritom na rozhodnutia NS ČR sp. zn.
3Cz/6/68 zo dňa 27.2.1968 a sp. zn. 33 Odo 934/2005 zo dňa 22.8.2007. Vzhľadom na to, že zo zákona
došlo k založeniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, nie je ním uplatnený nárok premlčaný.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.



5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku
možno doplniť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 OZ, sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky,
je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že
v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj
dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl
skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
8) Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len
ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a
contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom,
či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov
(skutkových).
9) Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd názoru, že pokiaľ aj žalovaná podpísala uznanie dlhu, bez
toho, aby vedela, že dlh je premlčaný, nejde o platné uznanie dlhu, a preto súd prvej inštancie správne
návrh zamietol ako premlčaný.
10) Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom, že v zmysle ust. § 558 OZ
je možné uznať len platný záväzok, ďalej správne aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko právna úprava v ust. § 5b má procesnoprávny charakter, a preto platí zásada okamžitej
aplikovateľnosti. To znamená, že pre procesný súd platí v čase rozhodovania platný procesný predpis (ak
nie je v intertemporálnej úprave uvedené niečo iné). Právna úprava v ust. § 5b je účinná od 01.05.2014,
preto prvoinštančný súd v prejednávanej veci sa správne ex offo zaoberal otázkou, či uplatnené právo
navrhovateľa sa nepremlčalo. Správne posudzoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, jeho
ustanovení § 100 a nasl. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.novembra 2015, sp.zn. 4 MCdo
17/2014).

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej nárok na náhradu
trov konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e     prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/569/2015", "guid": "ea05d10a-249a-453a-98c3-6b473a29acf0:b91e684c-07c9-421b-85cd-e06709331b9f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}], "citovane_v": []}