Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/265/2016 z 28. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. novembra 2016, sp. zn. 8Co/265/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5306206699.1
Krajský súd Žilina | 8Co/265/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5306206699.1 | 2016-11-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99e6c7fa-2558-46e4-89b5-790e8f2a57dd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5306206699.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/265/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306206699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5306206699.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Mgr.
X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, C., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom
Korchom, advokátom so sídlom Z. XXXX/XX, A., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, s.
r. o., so sídlom Makov 121, IČO: 36 005 843, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarik, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o
zaplatenie 1.493,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 4C/118/2007-453 zo dňa 24. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žalovaný   má nárok   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/118/2007-453 zo dňa 24.03.2016 žalobu zamietol a
žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.064,27 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu žalovaného.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia
nájomného za rok 2004 vo výške 1.493,73 eur s príslušenstvom titulom nájomnej zmluvy uzavretej
medzi ňou a žalovaným dňa 04.01.2000, ktorej predmetom boli spoluvlastnícke podiely v pozemkoch
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X., nadobudnutých žalobkyňou od jej otca F. H. darovacou zmluvou
uzavretou dňa 19.09.2000, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 13.11.2000 pod
č. V 1901/2000.
Citujúc ust. § 39, § 123, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 2 a § 494 Občianskeho zákonníka
súd žalobu žalobkyne zamietol, keď dospel k záveru, že nájomná zmluva medzi žalobkyňou a
žalovaným zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa v čase uzavretia
nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou predmetu nájmu, preto ním podľa § 123 Občianskeho zákonníka
nemohla disponovať. Žalobkyňa uzavretie inej nájomnej zmluvy netvrdila, preto jej nevzniklo právo na
zaplatenie nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak nebola aktívne vecne
legitimovaná domáhať sa plnenia na základe uvedenej nájomnej zmluvy.
Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania žiadala priznať požadované plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy
uzavretej dňa 04.01.2000, ale aj titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi jej otcom a žalovaným, titulom
dohody o postúpení pohľadávky medzi ňou a jej otcom či titulom bezdôvodného obohatenia, titulom
užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, ide o inú právnu kvalifikáciu totožného skutkového
stavu, ktorou sa súd necítil byť viazaný.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nadobudla aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie zmluvného nároku
- nájomného na základe odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2013, v rámci ktorého sa



účastníci dojednali, že úžitky z nehnuteľnosti do dňa odstúpenia od zmluvy patria žalobkyni, súd
konštatoval, že nakoľko darovacia zmluva bola neplatná, je neplatné aj odstúpenie od nej, keď platným
spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. Z neplatného právneho úkonu odstúpenia
od darovacích zmlúv nemohla žalobkyňa získať aktívnu legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku -
nájomného.
Rovnako je podľa záveru okresného súdu právne irelevantné postúpenie práva na nájomné F.
H. na žalobkyňu. F. H. sa nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky
podiel žalobkyne, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 a ktorý je predmetom
tohto konania. F. H. mal uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré netvoria predmet tohto konanie. Na žalobkyňu nemohol platne postúpiť právo
na zaplatenie nájomného za rok 2004 z podielov žalobkyne, keď nebol nositeľom tohto práva.
Tvrdenia žalobkyne v žalobe zároveň neumožňujú posúdiť nárok ako bezdôvodné obohatenie podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žaloba neobsahuje tvrdenie o neplatnosti, resp. neexistencii
platnej nájomnej zmluvy a nárok je uplatnený ako zmluvný nárok - nájomné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.") a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 12 úkonov právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 02.02.2007, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 05.02.2007, účasť na
pojednávaní dňa 11.12.2007, 10.01.2008, 22.09.2009, 24.04.2014, 25.09.2014, 24.03.2016, vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 19.05.2008, odvolanie proti rozsudku zo dňa 04.11.2009, návrh na prerušenie
konania zo dňa 14.10.2011 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.11.2014), vrátane režijného paušálu
spolu vo výške 1.064,27 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila tým, že rozsudok považuje za arbitrárny a nezákonný. Namietala, že
prvoinštančný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, nepostupoval v naznačenom smere
a jeho závery zostali naďalej nepresvedčivé, ústavne nekonformné, neposkytol jej ochranu jej práv na
úžitky z veci, ktorých predmetom je vlastníctvo bez toho, aby jej bola daná iná možnosť reagovať a
domôcť sa svojho práva i prípadne inou cestou akú si zvolila pri prvom podaní.
Ku konštatovaniu súdu, že tvrdenia v žalobe neumožňujú nárok právne posúdiť ako bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žaloba obsahuje nárok na nájomné
na základe platnej nájomnej zmluvy uviedla, že aj o neplatnosti nájomnej zmluvy je potrebné rozhodnúť
a ak súd prejudiciálne nájomnú zmluvu považoval za neplatnú, potom s prihliadnutím na § 457 a
nasl. Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný ako účastník zmluvy vrátiť prijaté plnenie, a teda
poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá je totožná s uplatnenou výškou nároku v žalobe. Uvedený záver súdu
je nepresvedčivý, pričom na inom mieste rozsudku tvrdí, že ide len o alternatívne právne posúdenie
totožného skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobkyňa opätovne poukázala na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011.
Poukázala tiež na konanie sp. zn. 6C/648/2001 o neplatnosť darovacích zmlúv, v ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.03.2016 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 zo dňa 09.07.2013, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu, pričom
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je v jej prospech.
V ďalšom uviedla, že sa domáha nároku za rok 2004, teda nedomáha sa plnení za rok 2002,
dokonca titulom nájomnej zmluvy medzi F. H. a žalovaným a samotný súd ustaľuje, že pri tam
uvedených tituloch ide len o alternatívne právne posúdenie totožného skutkového stavu. V inej časti
napadnutého rozhodnutia má prvoinštančný súd odlišný právny názor. Právne posúdenie pritom patrí
súdu, povinnosťou žalobkyne je pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti.
Žalobkyňa napokon uviedla, že počas konania došlo k novej právnej skutočnosti, a to, že účastníci
napadnutej zmluvy dňa 20.06.2013 odstúpili od darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2000 s účinkami ex
tunc, pričom účastníci zmluvy sa v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodli, že
úžitky z nehnuteľnosti do dňa odstúpenia patria žalobkyni. Naďalej tak zostala aktívne legitimovaná na
pokračovanie v spore.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.



4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201
O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil, i keď nesúhlasí so všetkými čiastkovými východiskami, z ktorých okresný súd pri posudzovaní
nároku žalobkyne vychádzal.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec v podstate aj správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania žalobkyne a obsahu spisu odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.493,73 eur s príslušenstvom. Skutkovo
nárok v žalobe vymedzila tak, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. X., zapísaných
na LV č. XXXX, v podiele 100000/10500000, ktoré na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa
04.01.2000 užíva žalovaný, pričom v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy je jej žalovaný za rok 2004
povinný zaplatiť nájomné vo výške 1.493,73 eur.

8. Okresný súd správne nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.01.2000,
od ktorej žalobkyňa odvodzovala peňažný nárok uplatnený voči žalovanému v tomto konaní,
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola
spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli jej predmetom (spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností sa
stala až dňom 13.11.2000 na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2000, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený pod V 1901/2000 dňa 13.11.2000), a nepreukázala ani iné právo, ktoré by
ju nájomnú zmluvu oprávňovalo uzatvoriť. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie.

9. Ako však dôvodne žalobkyňa v odvolaní namietala, záver o neplatnosti tejto zmluvy by nebránil
okresnému súdu posúdiť, či na základe vymedzenia skutkového stavu v podanej žalobe nemožno
žalobkyni priznať nárok z iného titulu, najmä z titulu bezdôvodného obohatenia. Nájomná zmluva, bez
ohľadu na to či je platná alebo nie, totiž bude vždy tvoriť súčasť skutkového stavu. Pokiaľ strana konania
považuje zmluvu za platnú a súd v konaní zistí jej neplatnosť, nebráni mu to priznať uplatnený nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia, keďže samotné posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvy je predmetom
právneho posúdenia súdu. Priznať žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spojené s
užívaním nehnuteľností v jej (spolu)vlastníctve žalovaným by však bolo možné len za predpokladu, že
by žalobkyni svedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozhodnom období, t. j. v roku 2004. Iba
v uvedenom prípade by jej totiž na základe užívania nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a ním preukázaného skutkového
stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia však nie je možné považovať žalobkyňu za
vlastníčku predmetných nehnuteľností v spornom období (rok 2004). Aj keď žalobkyňa bola v roku 2004
zapísaná ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele 100000/10500000 na
základe darovacej zmluvy V 1901/2000, účastníci uvedenej darovacej zmluvy od tejto dohodou zo dňa
20.06.2013 odstúpili, a to s účinkami ex tunc (t. j. od počiatku). Žalobkyňu tak nemožno považovať za
(spolu)vlastníčku predmetných nehnuteľností, za užívanie ktorých žiada nájomné, resp. bezdôvodné
obohatenie, v rozhodnom období, t. j. v roku 2004. Nič na tom nemení skutočnosť, že v súčasnosti
je žalobkyňa opäť vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. X. ako spoluvlastníčka nehnuteľností, keď



tieto nadobudla na základe novej darovacej zmluvy zavkladovanej dňa 26.06.2013 pod V 2231/13.
Na základe tohto právneho úkonu možno považovať žalobkyňu za spoluvlastníčku predmetných
nehnuteľnosti až počnúc dňom 26.06.2013. Vychádzajúc z uvedených skutočností nevzniklo žalobkyni
voči žalovanému za rok 2004 či už právo na nájomné alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že odstúpenie od darovacej zmluvy zavkladovanej pod
V 1901/2000 bolo síce s účinkami ex tunc, ale podľa obsahu dohody úžitky z nehnuteľností do
dňa odstúpenia patrili jej, odvolací súd vyhodnotil takéto dojednanie za neurčité. Z obsahu dohody
sa nedá jednoznačne vyvodiť či žalobkyni zostalo zachované právo na nájomné proti žalovanému,
konkrétne za rok 2004, resp. aj za iné roky. Naviac odvolací súd zastáva názor, že ust. § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že podľa označeného ustanovenia platí zákonná fikcia,
že odstúpením od zmluvy táto sa ruší ex tunc, ibaže právnym predpisom alebo dohodou účastníkov nie
je určený iný (neskorší) dátum ukončenia zmluvného vzťahu.

12. V súvislosti s uplatnením nároku spojeného s odstúpením od darovacej zmluvy a dohody o úžitkoch
z nehnuteľností zároveň odvolací súd zároveň dodáva, že uplatnenie tohto nároku by nezodpovedalo
skutkovému stavu vymedzenému v žalobe, ale išlo by o iný nárok založený na inom skutkovom základe
(existencie právneho vzťahu medzi otcom žalobkyne a žalovaným, z ktorého by vyplýval uplatnený
nárok), rovnako ako v prípade uplatnenia si nároku na základe postúpenia pohľadávky voči žalovanému
žalobkyni jej právnym predchodcom. Žalobkyňa však v priebehu konania nepodala riadny návrh na
pripustenie zmeny návrhu na základe iných skutkových tvrdení než boli uplatnené v žalobe. I keď
žalobkyňa v priebehu konania produkovala viacero podaní, v ktorých si uplatnený nárok uplatňovala
na základe iného právneho posúdenia, žiadne z týchto podaní nebolo možné posúdiť ako návrh na
pripustenie zmeny návrhu, keď posúdenie týchto podaní ako návrhov na pripustenie zmeny návrhu
podľa § 95 O. s. p. v konaní opakovane namietala. Nemožno pritom opomenúť, že súd napriek tomu
uvedené podania ako zmenu návrhu vyhodnotil a tieto zamietol. Súd tak bol viazaný skutkovým stavom
vymedzeným v žalobe.

13. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)