Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/239/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. októbra 2016, sp. zn. 11Co/239/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5311206153.5 Krajský súd Žilina | 11Co/239/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5311206153.5 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/281112f7-dfe2-4914-8bf9-5b4c8065c4ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5311206153.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/239/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311206153
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5311206153.5

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou,
K., O. XX/A, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., právne zastúpenému
STEINIGER law firm, s.r.o., Jasovská 17, Bratislava, IČO: 47 238 135, JUDr. Ondrejom Steinigerom,
advokátom a konateľom, v konaní o zaplatenie 3.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 16C/48/2012-142 zo dňa 02.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie s poukazom na ust. § 106, § 104a ods. 1, § 7 ods.
2 O. s. p. zastavil, konštatujúc, že žalovaný uplatnil námietku vecnej nepríslušnosti okresného súdu
najneskôr pri prvom úkone vo veci samej a vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom spotrebiteľským.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na úspech žalovaného v spore
a účelnosť ním vynaložených trov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhliadol predovšetkým v nesprávnom právnom závere, že vzťah medzi
stranami sporu nie je vzťahom spotrebiteľským a teda je možné rozhodovať tento spor v rozhodcovskom
konaní. Poukázal na to, že pôvodná pohľadávka bola pohľadávkou spotrebiteľskou a po pristúpení
žalovaného k záväzku pôvodného žalovaného v rade 1/ zostala spotrebiteľským nárokom podliehajúcim
zvýšenému režimu ochrany spotrebiteľa. Podpísanie dohody o uznaní dlhu medzi pôvodnými účastníkmi
nezaložilo nový právny vzťah. Z jej textu nikde nevyplýva, že by išlo privatívnu nováciu podľa ust. § 585
ods. 3 OZ, naopak dohoda o uznaní dlhu odkazuje na pôvodnú zmluvu o dielo, ktorou bol právny vzťah
žalobcu a pôvodného žalovaného v rade 1/ založený. Naviac i dohoda o uznaní dlhu bola uzatvorená
na strane veriteľa medzi žalobcom, teda spotrebiteľom, na strane dlžníka s pôvodným žalovaným v
rade 1/ ako dodávateľom a žalovaným ako dlžníkom, pristupujúcim k záväzku zo spotrebiteľského
vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 54 ods. 2 OZ s tým, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V žiadnom prípade sa preto
nemožno stotožniť so záverom okresného súdu o tom, že zánikom pôvodného žalovaného v rade 1/
stratil žalobca postavenie spotrebiteľa. Vzťah, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti účastníkov konania
bol vzťahom spotrebiteľským a takým ostal i po zániku pôvodného žalovaného v rade 1/. Spotrebiteľskej
ochrane podlieha bez ohľadu na osobu pasívne legitimovaného účastníka. Z tohto dôvodu je namieste
aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorej následkom je konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
prijatá v dohode o uznaní dlhu je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Zároveň si uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania a žiadal vydať rozsudok, ktorým by súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.



3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.) odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V prvom rade je potrebné uviesť, že pod č. 160/2015 Z.z. vyšiel v Zbierke zákonov SR zákon z 21.
mája 2015 Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016 a ktorý zrušil k tomuto
dňu Občiansky súdny poriadok. Ak potom platí, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, odvolací súd pri preskúmaní správnosti odvolaním napadnutého uznesenia
okresného súdu postupoval v zmysle ust. zák. Civilného sporového poriadku ako právnej normy platnej
v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

5. Z čl. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.) vyplýva, že
spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a
nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

6. Podľa čl. 2 ods. 1 C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Podľa čl. 2 ods. 2 C. s. p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

8. Podľa čl. 11 ods. 1 C. s. p. úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

9. Podľa čl. 11 ods. 2 C. s. p. pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá
fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i
jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

10. Podľa čl. 16 ods. 1 C. s. p. súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

11. Podľa čl. 17 C. s. p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Podľa § 3 C. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromno-právne spory a iné súkromno-právne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

13. Podľa § 5 ods. 1 C. s. p. na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 5 ods. 2 C. s. p. na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

15. Podľa § 7 ods. 1 C. s. p. súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne,
ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského
rozhodnutia bolo v SR odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. Preskúmaním obsahu spisu najmä zápisnice z pojednávania z 10.09.2014 odvolací súd zistil,
že žalovaný výslovne nevyjadril výhrady k právnemu názoru okresného súdu o tom, že rozhodnúť a
prejednať predmetný spor má právomoc všeobecný súd, teda Okresný súd v Čadci, čím podľa názoru
odvolacieho súdu prejavil vôľu na rozhodcovskej zmluve netrvať. Napokon v priebehu celého konania
tvrdil, že v spore nie je pasívne legitimovaný, nakoľko dohodu o uznaní dlhu a pristúpenie k záväzku ako
fyzická osoba nepodpísal, teda nepodpísal ani rozhodcovskú doložku. Jeho vyjadrenie logicky vedie k



záveru, že sa nemôže dovolávať právomoci rozhodcovského súdu, ak jeho právomoc dohodou nezaložil.
Sám totiž vznik a existenciu rozhodcovskej doložky poprel.

17. Ak potom v priebehu sporu žalovaný vyhlásil, že na rozhodcovskej zmluve z dôvodu, že ju
nepodpísal, netrvá a súhlasil s tým, aby vec prejednal a rozhodol okresný súd, nemohol okresný súd
bez ďalšieho pri rozhodovaní veci vychádzať z námietky nedostatku vecnej nepríslušnosti okresného
súdu, uplatnenej ním pri prvom úkone (§ 7 ods. 1 C. s. p.), bez ohľadu na to, ako sa ďalej s obranou
žalovaného skutkovo a právne vysporiada.

18. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)