Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/18/2016 z 21. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. marca 2016, sp. zn. 5Co/18/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5312204328.3 Krajský súd Žilina | 5Co/18/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5312204328.3 | 2016-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12ee3e8e-66e7-4857-b302-5c6056bf9682 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5312204328.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312204328.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: S. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, H., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom,
so sídlom O. XXXX, T., proti odporkyni: V. M., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, H., zastúpená Mgr.
Michalom Durajom, advokátom, so sídlom Z. XXXX, T., v konaní o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/53/2012-150 zo dňa 18.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume
338,82 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporkyne Mgr. Michala
Duraja, vedený v Z. Z. a.s., pobočka T., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporkyni trovy konania vo výške 336,72 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu odporkyne Mgr. Michala Duraja, advokáta AK T..
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
V prvom rade bolo nevyhnutné ustáliť, či nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci a čo tvorí
predmet sporu, ktorým je súd viazaný podľa § 152 ods. 2 a § 153 os. 2 OSP.
Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. 4C/53/2012-44 zo dňa 20.11.2012 konanie zastavil, pretože
mal zato, že rozhodnutie vo veci sp. zn. 6C/80/2009 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre vec
sp. zn. 4C/53/2012. Účastníkmi konania boli totožní účastníci konania, išlo o totožný predmet sporu -
vydanie totožného bytu ako daru a išlo o totožný základ uplatneného nároku. Vo veci 6C/80/2009 žiadal
navrhovateľ vrátiť dar z rovnakého dôvodu, že v rámci vecného bremena v darovacej zmluve dohodol
doživotné bezplatné bývanie. Napriek tomu ho odporkyňa vyzvala, aby platil služby spojené s užívaním
bytu. Medzi platbami bola aj totožná platba ako vo veci 4C/53/2012 v prospech Energetiky Turzovka,
s.r.o., Turzovka. Čo do tohto základu, podľa názoru prvostupňového súdu, išlo o totožnú vec. Okrem
uvedeného dôvodu vo veci 6C/80/2009 druhým základom, skutkovým dôvodom uplatneného nároku
bolo tvrdenie, že odporkyňa neprejavuje o navrhovateľa žiaden záujem. Správa sa pohŕdavo, vysmieva
sa navrhovateľovi, nenavštívila ho po dobu 1,5 roka, používa zastrašovacie výrazy.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co/120/2013-56 zo dňa 25.6.2013 zrušil uznesenie
prvostupňového súdu o zastavení konania. Mal zato, že v konaní 4C/53/2012 navrhovateľ ako konkrétny
skutkový dôvod vrátenia daru vymedzil skutočnosť, že odporkyňa podala proti nemu na súde návrh
na zaplatenie čiastky 590,- € (za služby spojené s užívaním bytu vedenej pred Okresným súdom v
Čadci pod sp. zn. 11C/10/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu teda išlo o inú konkrétnu skutočnosť,



podanie návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi. Túto skutočnosť považoval za právne odlišnú
skutočnosť. Mal zato, že podanie návrhu na súd proti navrhovateľovi kvalifikoval navrhovateľ ako
kvalifikované nevhodné správanie sa obdarovanej voči nemu a preto v tomto konkrétnom prípade nejde
o totožnú vec.
Do zápisnice dňa 22.10.2013 na čl. 83 rub spisu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odstúpenie
od zmluvy podľa obsahu úkonu považujú za výzvu na vrátenie daru. Z týchto dôvodov súd mal zato,
že odstúpenie od darovacej zmluvy v nadväznosti na výslovný prejav právneho zástupcu navrhovateľa
na čl. 83 rub spisu je potrebné považovať za výzvu na vrátenie daru (čl. 10 spisu). V tejto výzve zo
dňa 26.3.2012, ktorá bola doručená dňa 27.3.2012, čo vyplýva z doručenky na druhej strane čl. 10
rub spisu, je opísaný skutok, ktorý navrhovateľ považuje za konanie odporkyne v rozpore s dobrými
mravmi, teda za dôvod pre vrátenie daru. Z tejto výzvy na vrátenie daru vyplýva, že navrhovateľ má,
podľa vecného bremena v darovacej zmluve, bezplatné doživotné právo bývania až do smrti, napriek
tomu odporkyňa na navrhovateľa podala žalobu, ktorá pred Okresným súdom v Čadci je vedená pod
sp. zn. 11C/10/2011, predmetom ktorej bolo zaplatenie sumy 590,- € za služby spojené s užívaním bytu.
V závere tohto písomného podania žiadal, aby mu vrátila dar.
Z uvedených skutočností mal súd preukázané, že predmetom sporu v nadväznosti na § 152 ods.
2 a § 153 ods. 2 OSP môže byť len to konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je uvedené vo
výzve na vrátenie daru, teda podanie žaloby vo veci sp. zn. 11C/10/2011 v rozpore s dohodnutým
vecným bremenom, v rámci ktorého má navrhovateľ dohodnuté doživotné bezplatné užívanie bytu.
Predmetom sporu nemôže byť poskytovanie pomoci v starobe, v chorobe jednak z dôvodu, že o takomto
predmete sporu bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 6C/80/2009, ale aj z toho dôvodu, že
neposkytovanie pomoci v starobe a chorobe netvorilo obsah výzvy na vrátenie daru zo dňa 26.3.2012,
doručenej 27.3.2012 na čl. 10 spisu. Súd preto pripustil dokazovanie len v rámci uvedeného predmetu
sporu, ktorým je súd viazaný.
Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu
podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka dochádza po splnení dvoch právnych skutočností.
Musí byť preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a musí byť preukázaný jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému,
ktorým žiada vrátenie daru.
Súd mal preukázané v konaní splnenie prvej podmienky - výzvu darcu obdarovanej, aby vrátila dar.
Za túto výzvu považoval podanie na čl. 10 spisu zo dňa 26.3.2012, ktoré odporkyni - obdarovanej bolo
doručené dňa 27.3.2012.
Bolo potrebné preukázať druhú podmienku, druhú právnu skutočnosť, že odporkyňa hrubo porušila
dobré mravy správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny, pričom hrubé porušenie je len ten
skutok, ktorý je uvedený vo výzve k vráteniu daru na čl. 10 spisu.
V prípade, že by v konaní bolo preukázané, že skutok, hrubé správanie obdarovanej, ktorý bol uvedený
vo výzve na vrátenie daru, bol v hmotnoprávnej rovine pravdivý, v takom prípade doručením výzvy
dňom 27.3.2012 by navrhovateľovi - darcovi vzniklo právo na vrátenie daru. V takom prípade by sa
účinky darovacej zmluvy platným odvolaním daru nerušili od počiatku (ex tunc), ale až ex nunc, teda od
momentu, kedy prejav vôle darcu bol doručený obdarovanej. Tým momentom by sa obnovilo vlastnícke
právo darcu. Obdarovaná by sa tým momentom stala neoprávneným držiteľom veci.
Z uvedeného je zrejmé, že v rámci skúmaného predmetu sporu je potom potrebné skúmať skutok
len od momentu, kedy nastal, v danom prípade od podania žaloby vo veci 11C/10/2011, ktorá bola
charakterizovaná ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je odporkyňa povinná dar vrátiť
(teda od 13.1.2011) do doručenia výzvy 27.3.2012. Súd v rámci tohto predmetu sporu nemohol skúmať
iné skutky alebo iné tvrdenia mimo uvedený časový moment, pretože ak by v konaní dospel k záveru,
že podanie žaloby na súd proti navrhovateľovi je konaním v rozpore s dobrými mravmi, v takom prípade
momentom doručenia výzvy dňom 27.3.2012 by vzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie daru. Všetky
ostatné tvrdenia preto súd považoval za právne irelevantné, mimo predmet sporu a nezaoberal sa nimi.
V ďalšej časti konania bolo potrebné sa zaoberať tým, či nastala druhá právna skutočnosť, teda či došlo
k hrubému porušeniu dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi, ktoré spočívalo v podaní
žaloby voči navrhovateľovi vo veci sp. zn. 11C/10/2011.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 167/2005 Nz 25910/2005 zo dňa 8.6.2005
zavkladovanej pod V 1674/2005 dňa 10.10.2005 (čl. 4-5 súdneho spisu) mal súd preukázané, že túto
notársku zmluvu spísala notárka JUDr. Ľudmila Kupková. Navrhovateľ - darca daroval odporkyni -
obdarovanej sporný byt. Podstatná pre tento spor je dohoda týkajúca sa zriadenia vecného bremena,



ktoré bolo zmluvne dohodnuté nasledovným spôsobom: „Darujúci, S. B., rod. B., bude oprávnený
bezodplatne, až do svojej smrti, užívať darované nehnuteľnosti tak, ako tieto užíval doposiaľ. Darujúca, V.
M., rod. C., sa zaväzuje toto vecné bremeno trpieť v plnom rozsahu a zabezpečí darujúcemu primeranú
opateru a pomoc v starobe a chorobe.“
Z dôvodov už uvedených sa súd nezaoberal a nedokazoval tú časť zriadeného vecného bremena, ktorá
sa týkala primeranej opatery a pomoci v starobe a chorobe. Zaoberal sa len tou časťou zriadeného
vecného bremena, ktorá sa týkala predmetu sporu, teda práva bezodplatne až do smrti užívať darované
nehnuteľnosti tak, ako tieto darca užíval doposiaľ.
Ak mal súd posúdiť, či obdarovaná odporkyňa sa k navrhovateľovi zachovala v rozpore s dobrými
mravmi, zavrhnutiahodným spôsobom, keď v rámci súdneho konania 11C/10/2011 žiadala od
navrhovateľa zaplatiť služby spojené s užívaním bytu (platby za energie), musel ustáliť, či právnu
povinnosť platiť služby s užívaním bytu mala vlastníčka bytu - odporkyňa, alebo darca ako užívateľ bytu.
Musel ustáliť výklad pojmu, ktorý bol použitý pri zriadení vecného bremena, „oprávnený bezplatne užívať
byt až do svojej smrti tak, ako ho užíval doteraz“.
V rámci snahy vysvetliť prejav vôle zmluvných strán pri uzatváraní právneho úkonu dňa 8.6.2005 súd
vykonal nasledovné dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ - darca tvrdil, že si dohodnuté vecné bremeno vykladal tak, že bude byt užívať bezplatne,
teda nebude platiť vôbec nič, pretože byt daroval. Nebude platiť nájomné, nebude platiť služby spojené
s užívaním bytu, nebude platiť do fondu opráv, údržby a nebude platiť za zriadenie vecného bremena.
Odporkyňa - obdarovaná tvrdila, že prejav vôle v rámci dohodnutého vecného bremena bol taký, že
darca nebude platiť obdarovanej ako vlastníčke nájomné, nebude platiť do fondu opráv a údržby, ale
za vlastnú spotrebu, teda služby spojené s užívaním bytu, bude platiť. Tvrdila, že takto to aj spoločne
ustálili v Advokátskej kancelárii JUDr. Stopku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 8.6.2005, zavkladovaná
dňa 10.10.2005 a navrhovateľ ako darca platil služby spojené s užívaním bytu pred uzavretím darovacej
zmluvy, aj po uzavretí darovacej zmluvy. Naposledy zaplatil služby spojené s užívaním bytu v 6/2010
(zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.10.2013 čl. 84 rub spisu). „Naposledy som platil v 6/2010. Bol tam
preplatok z platieb, ktoré som platil ja a manžel odporkyne mi to nedovolil prevziať vzhľadom k tomu, že
odporkyňa je vlastníčkou bytu. To bol bezprostredný impulz, že som sa išiel poradiť za advokátom.“ Na
otázku sudkyne, ako si vykladal pojem bezplatne, uviedol: „Tak, že nebudem platiť nič.“ Na ďalšiu otázku
sudkyne, keď si tento pojem vykladal tak, prečo platil až do júna 2010, navrhovateľ - darca uviedol: „Platil
som to preto, že som si nechcel pohnevať tých ľudí, myslím odporkyňu. Ale keď som videl, že mi berie
preplatok, tak ma to nahnevalo. Pokiaľ ide o moju sestru, odpočiatku tomu bránila, odpočiatku sa jej to
nepozdávalo, že by odporkyňa mi mala robiť opatrovateľku. Uviedla, aby som neveril každému.“
Výsluchom darcu mal súd preukázané, že od roku 2005 do roku 2010 platil služby spojené s užívaním
bytu, teda platil ich 5 rokov. Súd preto neuveril jeho tvrdeniu, že pri uzatváraní darovacej zmluvy dňa
8.6.2005 si pojem ´bezodplatné užívanie bytu tak ako doteraz´ vykladal tak, že nebude platiť vôbec nič,
ani nájomné, ani služby spojené s užívaním bytu. Takéto tvrdenie je v rozpore s jeho hmotnoprávnym
správaním. Výsluchom navrhovateľa - darcu mal súd taktiež preukázané, že bezprostrednou príčinou
žaloby na vrátenie daru nebolo podanie žaloby odporkyne - obdarovanej vo veci 11C/10/2011 proti
navrhovateľovi - darcovi, predmetom ktorej bola platba energií, teda služieb spojených s užívaním bytu.
Predmetom výzvy na vrátenie daru, ktorý bol predmetom dokazovania na čl. 10 spisu zo dňa 26.3.2012,
doručenej dňa 27.3.2012 bolo podanie žaloby vo veci 11C/10/2011, čo darca považoval za rozpor
s dobrými mravmi. Vo svojom tvrdení na pojednávaní do zápisnice však, ako bezprostredný impulz,
neuviedol podanie žaloby vo veci 11C/10/2011, ale to, že preplatok z platieb, ktoré platil navrhovateľ,
prevzal manžel odporkyne a nedovolil preplatok prevziať navrhovateľovi. Ďalším motívom, ktorý uviedol,
bol nesúhlas sestry s tým, že daroval byt odporkyni.
Je potrebné konštatovať, že žaloba o vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka nemôže
slúžiť na to, aby navrhovateľ ako darca dodatočne korigoval svoje rozhodnutie, ktoré neskôr, buď sám
alebo pod vplyvom okolia, vyhodnotí ako nesprávne. Platnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu
jeho uzavretia a rozpor s dobrými mravmi ku dňu, kedy k tomuto rozporu malo dôjsť. Skutočnosť,
že sa navrhovateľ rozhodol nesprávne, keď daroval byt odporkyni, nemožno účelovo podriadiť pod
ustanovenia o vrátení daru, pokiaľ by v konaní nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia, teda
pravdivosť nevhodného správania odporkyne voči navrhovateľovi, správania, ktoré by bolo v rozpore
s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdené nevhodné správanie súd zistil ďalší rozpor v
tvrdeniach navrhovateľa v nadväznosti na predmet sporu. Posledná platba služieb spojených s užívaním
bytu zo strany navrhovateľa, ako sám uvádza, je zo 6/2010 a z rovnakého časového obdobia je aj



preplatok, ktorý mu nebol vrátený zo strany odporkyne, resp. jej manžela. Návrh na vrátenie daru podal
navrhovateľ až 24.4.2012, výzva na vrátenie daru z tohto dôvodu je zo dňa 26.3.2012, doručená dňa
27.3.2012.
Z uvedeného je zrejmé, že až po dvoch rokoch vyzval darca - navrhovateľ odporkyňu - obdarovanú
na vrátenie daru z uvedeného dôvodu. Tým mal súd preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi platbou služieb a energií a žalobou na vrátenie daru. Tým mal súd zároveň preukázané, že
nie je daná požadovaná veľká intenzita zásahu do práv darcu - navrhovateľa. V prípade takej veľkej
intenzity zásahu, akú tvrdí navrhovateľ, by okamžite obdarovanú vyzval na vrátenie daru. Rovnako pri
porovnaní časovej príčinnej súvislosti vo veci 11C/10/2011, ktorá, podľa tvrdenia navrhovateľa, tvorí
základ podaného návrhu vo veci 4C/53/2012. Návrh vo veci 11C/10/2011 bol podaný dňa 13.1.2011 a
navrhovateľ vyzval odporkyňu výzvou na vrátenie daru z tohto dôvodu až dňa 26.3.2012, výzvu jej doručil
dňa 27.3.2012, teda po roku od zásahu. Pokiaľ považoval podanie žaloby vo veci 11C/10/2011 proti
darcovi za konanie v rozpore s dobrými mravmi takej veľkej intenzity, potom, podľa názoru súdu, ihneď
po podaní žaloby vo veci 11C/10/2011 by bol vyzval odporkyňu k vráteniu daru. Tvrdenia navrhovateľa
z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako účelové. Mal zato, že podanie žaloby vo veci 11C/10/2011
nie je konaním obdarovanej takej intenzity, ktoré by tvorilo právne relevantný podklad k vráteniu daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka a ani samotný navrhovateľ tento postup odporkyne nepovažoval za
konanie takej intenzity, keď požiadal o vrátenie daru až po jednom roku. Taktiež súd poukazuje na to, že
navrhovateľ 5 rokov od uzavretia darovacej zmluvy platil služby spojené s užívaním bytu (od 8.6.2005 do
6/2010). Žalobu na vydanie daru podal až dňa 24.4.2012. Súd mal zato, že navrhovateľ túto skutočnosť
nepovažoval za porušenie dobrých mravov takej intenzity, keď 5 rokov platil služby spojené s užívaním
bytu a až 2 roky odvtedy, ako prestal platiť, podal žalobu na vrátenie daru. Nasvedčuje to tomu, že si
bol vedomý svojej povinnosti platiť služby spojené s užívaním bytu.
Vzhľadom ku skutočnosti ustálenia správania odporkyne v rozpore s dobrými mravmi a ustálenia, či
konala po práve alebo v rozpore s právom, keď podala žalobu vo veci 11C/10/2011, súd pokračoval v
ustálení pojmu „bezplatného užívania bytu“, v ustálení prejavu vôle zmluvných strán.
Výsluchom notárky - JUDr. Kupkovej, ktorá zmluvu uzatvárala, mal preukázané, že ide o štandardné
dojednanie a štandardne sa takýmto dojednaním má na mysli, že darca nebude platiť za zriadenie
vecného bremena, nebude platiť nájomné, ale bude platiť služby spojené s užívaním bytu, tak ako
doteraz, pokiaľ bytu užíva. Tým mal súd zároveň preukázané, že pri uzavretí zmluvy im výklad
tohto pojmu bol vysvetlený. Súd uveril tvrdeniu svedkyne, a to aj vzhľadom k objektívne preukázanej
skutočnosti, že 5 rokov po uzavretí darovacej zmluvy darca v súlade s týmto dojednaním platil služby
spojené s užívaním bytu.
Súd uveril tvrdeniu svedkyne aj z toho dôvodu, že darovanie je bezodplatný právny úkon. Keď by súd
bral do úvahy tržnú cenu prevádzaného jednoizbového bytu ku dňu prevodu, teda ku dňu 8.6.2005
a vychádzal by z tvrdenia navrhovateľa, že obdarovaná mala platiť služby spojené s užívaním bytu
(navrhovateľ platil 50,- € mesačne) od 10.10.2005 do 30.3.2014, za 101 mesiacov x 50,- € by zaplatila
5 050,- € (152 136,30 Sk). S pripočítaním platieb za služby spojené s užívaním bytu za ďalšie
mesiace života navrhovateľa, s pripočítaním náhrady, ktorú je taktiež potrebné teoreticky vyčísliť za
opatrovanie, ktoré by v budúcnosti odporkyňa darcovi poskytovala, by v takom prípade nešlo o bezplatné
darovanie, ale odporkyňa by darovaný byt zaplatila platbami služieb, ktoré sama nevyužívala, využíval
ich darca a naturálnym spôsobom, náhradou za opatrovanie, ktorú bude poskytovať. Takýto výklad
pojmu ´bezplatné užívanie´ by bol v rozpore s právnym účelom pojmu ´dar´. Bol by obchádzaním
právneho úkonu daru.
V nadväznosti na § 121 OSP z úradnej činnosti súdu je známe, že darovacie úkony a vecné bremeno
doživotného bezplatného práva užívania je zriaďované aj pred inými notárskymi úradmi štandardným
spôsobom. Súd z doterajšej praxe nezistil odlišný výklad uvedeného pojmu. Práve naopak, z doterajšej
činnosti sudkyne je známe, že darca neplatí obdarovanej nájomné, čo je výklad pojmu ´bezplatné
užívanie´, platí však svoju vlastnú spotrebu, energie, služby spojené s užívaním bytu. Pri opačnom
výklade (totožnom výklade s výkladom navrhovateľa) by mohla nastať situácia, že navrhovateľ by si
mohol do bytu objednať nadštandardné služby a odporkyňa by bolo povinná za navrhovateľa tieto
nadštandardné služby platiť.
V nadväznosti na § 135 ods. 1 OSP sa súd necítil byť viazaný čo do výkladu tohto pojmu rozsudkom
Okresného súdu v Čadci č.k. 11C/10/2011-24 zo dňa 13.6.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/346/2011-44 zo dňa 24.11.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.3.2012.
Rozsudok vo veci 11C/10/2011 neriešil výklad uvedeného pojmu na predmet sporu vrátenie daru.
Okrem toho, rozhodnutia vo veci 11C/10/2011 nie sú rozhodnutia vo veci 4C/53/2012, súd je viazaný



len rozhodnutiami v totožnej veci a inak len rozhodnutiami podľa § 135 ods. 1 OSP, čo nebol tento
prípad. Prvostupňový súd vo veci 11C/10/2011 ustálil, že nebola uzavretá žiada písomná zmluva medzi
darcom a obdarovanou o náhrade nákladov spojených s užívaním bytu, preto je povinná náklady platiť
obdarovaná ako vlastníčka vrátane platby v prospech Energetika Turzovka, tvoriacej predmet sporu
vo veci 11C/10/2011. Súd vo veci 4C/53/2012 z tohto záveru nevychádzal. Nemohol konštatovať, že
medzi darcom a obdarovanou nebola uzavretá žiadna zmluva čo do náhrady služieb spojených s
užívaním bytu a energií, pretože zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá bola. Sporné bolo len
to, či výklad zmluvy o zriadení vecného bremena v rámci darovacej zmluvy je taký, že darca bude
platiť služby spojené s užívaním bytu alebo je taký, že darca nebude platiť služby spojené s užívaním
bytu. Z dôvodov už uvedených súd mal zato, že výklad uzavretej dohody o zriadení práva doživotného
bezplatného užívania bytu je taký, že darca nebude platiť nájomné, ale bude platiť energie a služby
spojené s užívaním bytu. Keď by totiž súd dospel k záveru, že dojednanie vecného bremena v darovacej
zmluve neumožňuje žiaden výklad, je neurčité, potom by musel zároveň konštatovať, že dojednanie
vecného bremena doživotného práva bývania a zaopatrenia navrhovateľa je v tejto časti neplatným
právnym úkonom pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, čo by však nepodmieňovalo
platnosť darovacej zmluvy ako takej. Súd však mal zato, že je platným právnym úkonom aj darovacia
zmluva, aj zmluvné dojednanie o zriadení vecného bremena doživotného práva bývania a zaopatrenia.
Pri analogickej aplikácii § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec,
je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Cudziu vec užíva navrhovateľ, pretože
odporkyňa - obdarovaná je už vlastníčkou, preto navrhovateľ je povinný znášať primerané náklady na
zachovanie veci a opravu veci.
Na podporu výkladu, že darca mal platiť za energie, spotrebu, je potrebné použiť aj argument, že v
dohodnutí vecného bremena sa uvádza: „užívať nehnuteľnosť tak, ako doteraz“. Pred uzavretím zmluvy
platil taktiež darca služby spojené s užívaním bytu a platil ich aj 5 rokov po uzavretí zmluvy. To len
utvrdilo súd v tom, že táto dohoda znamenala, že navrhovateľ vlastníčke bytu - obdarovanej nebude
platiť nájomné, ale služby spojené s užívaním bytu bude platiť, pokiaľ bude byt užívať.
Podľa 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Vlastníčkou bytu je odporkyňa. Byt neužíva, nepožíva jeho plody a úžitky, pretože ho nemôže prenajímať
cudzej osobe za trhové nájomné. Nemá k tomuto bytu ani kľúč, teda ani prístup. Nemá žiadne práva
vlastníka, len povinnosti. Podľa názoru súdu by bol práve v rozpore s dobrými mravmi výklad pojmu
vecného bremena, keby naviac platila namiesto navrhovateľa aj spotrebu energií a služieb spojených
s užívaním bytu, ktoré využíva výlučne darca. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na
spotrebe energií a služieb spojených s užívaním bytu sa objektívne odporkyňa nepodieľa, pretože nemá
k dispozícii kľúč od bytu a v byte nebýva, pretože na bývanie v tomto byte nie je odkázaná. Aj odporkyňa,
aj jej rodina majú bytovú otázku vyriešenú.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že keď požadovala odporkyňa - obdarovaná od navrhovateľa
- darcu platby za energie v konaní 11C/10/2011, postupovala v súlade s právom, v súlade so zákonne
dohodnutým vecným bremenom v darovacej zmluve. Súd preto nemohol vyhodnotiť podanie žaloby
vo veci 11C/10/2011 proti darcovi, ktorý nechcel dobrovoľne služby spojené s užívaním bytu platiť,
za protiprávne konanie odporkyne, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato, že nie sú
splnené podmienky § 630 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa - obdarovaná sa nedopustila proti darcovi
protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi, nedopustila sa proti darcovi konania takej intenzity,
ktoré by bolo právne relevantným základom pre vydanie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, preto
doručením výzvy zo dňa 26.3.2012, dňa 27.3.2012 na čl. 10 spisu nedošlo momentom doručenia ex
nunc k zrušeniu darovacej zmluvy a nedošlo týmto momentom k obnoveniu vlastníckeho práva darcu.
Odporkyňa ako obdarovaná sa nestala týmto momentom neoprávneným držiteľom veci. Je naďalej
oprávnenou držiteľkou veci, vlastníčkou veci.

Odporkyňa podaním žaloby vo veci 11C/10/2011 uplatnila svoje právo na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, pretože za neho zaplatila služby spojené s užívaním
bytu, ktoré mal podľa práva a podľa darovacej zmluvy zaplatiť on sám. Uplatnenie práva nemožno
považovať za protiprávne konanie odporkyne a už vôbec nie za protiprávne konanie takej intenzity, aby
súd konštatoval, že konala v rozpore s dobrými mravmi podľa § 630 Občianskeho zákonníka a je povinná
darcovi vrátiť dar.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa. Podľa § 142 ods. 1 OSP jej patrí plná náhrada trov
konania. Trovy konania boli priznané vo výške vyúčtovanej v súlade s platnými právnymi predpismi vo



výške účelne vynaložených nákladov, preukázaných nákladov a vyúčtovaných v súlade s § 151 ods.
1 OSP.
Predmetom sporu bol návrh na vrátenie daru. Súdny poplatok bol zaplatený z neurčitého predmetu sporu
vo výške 99,50 Eur (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov).
Základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre
výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci (R NS SR č. 2M Cdo 18/08).
Podľa nálezu ÚS SR I. ÚS 119/2012 (42/2012) k rozhodovaniu o náhrade trov konania v určovacích
sporoch ústavný súd uviedol, že pri riešení otázky ocenenia predmetu sporu treba vychádzať zo situácie
pri začatí poskytovania právnej služby.
Návrh podal navrhovateľ, pri začatí poskytovania právnej služby jeho právneho zástupcu bol zaplatený z
predmetu sporu súdny poplatok ako z neurčitého predmetu sporu. Podľa rovnakého princípu súd priznal
aj náhradu trov právneho zastúpenia - z neurčitého predmetu sporu v nasledovnej výške.
Trovy právneho zastúpenia na strane odporkyne predstavujú odmenu advokáta za 3 úkony právnej
služby v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, dňa 21.6.2012,
písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 13.7.2012 a zastupovanie na hlavnom pojednávaní
dňa 20.11.2012) po 58,69 Eur = 1/13 výpočtového základu pre rok 2012 v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
vyhláška), spolu vo výške 176,07 Eur, za 1 úkon právnej služby v roku 2013 (zastupovanie na hlavnom
pojednávaní dňa 22.10.2013) vo výške 60,07 Eur a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 (zastupovanie
na pojednávaní dňa 18.3.2014) vo výške 61,84 Eur, spolu 297,98 Eur. Trovy ďalej pozostávajú aj z
režijného paušálu za úkony v roku 2012 vo výške 22,89 Eur (3x7,63 Eur), vo výške 7,81
Eur za úkon v roku 2013 a vo výške 8,04 Eur za úkon v roku 2014, spolu vo výške 38,74 Eur. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú celkom 336,72 Eur.
Súd nepriznal odporkyni náhradu titulom odmeny advokáta za 2 úkony vyúčtované za „ďalšie porady“
s klientom, pretože v danom prípade ide o štandardný spor o vrátenie daru, ktorý po prvej porade
vyžadoval len vyhodnotenie skutkového stavu a právne posúdenie zo strany advokáta.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/ OSP.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a odňal účastníkovi
konania svojim postupom možnosť konať pred súdom. Napádaný rozsudok pokladá za nezákonný
a nepreskúmateľný, pretože súd sa v rámci odôvodnenia napádaného rozsudku vôbec nevenoval
vykonaným dôkazom. Nezákonnosť rozhodnutia vidí v tom, že súd v rozpore s ust. § 135 ods. 2 veta
druhá OSP rozhodol o tom, že nie je viazaný konečným rozhodnutím vo veci vedenej na Okresnom
súde v Čadci pod č.k. 11C/10/2011. Zastáva právny názor, že nakoľko v inej právnej veci vedenej na
Okresnom súde v Čadci už súd rozhodol, že odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na služby spojené
s užívaním - platby energií, tak súd bol takýmto právoplatným rozhodnutím v tejto veci viazaný. Pokiaľ
okresný súd v napádanom rozhodnutí dospel k inému právnemu názoru, je tento jeho názor v rozpore
s citovaným ustanovením. Ďalšiu nezákonnosť napádaného rozhodnutia videl v tom, že je v rozpore s
ust. § 151n ods. 3 veta prvá OZ. Súd v napádanom rozhodnutí správne uvádzal, že účastníci konania
sa dohodli, že zriaďujú vecné bremeno, avšak súd toto vecné bremeno opísal tak, že vytrhol z kontextu
zmluvy iba jednu časť „užíva nehnuteľnosť tak ako doteraz“. Celá časť textu zriadenia vecného bremena
uvedeného v zmluve je však nasledovná: Darujúci S. B., rod. Gajdoš bude oprávnený bezodplatne až
do svojej smrti užívať darované nehnuteľnosti tak, ako tieto užíval doposiaľ. Darujúca V. M., rod. C. sa
zaväzuje toto vecné bremeno trpieť v plnom rozsahu sa zabezpečiť darujúcemu primeranú opateru a
pomoc v starobe a chorobe. Účastníci zmluvy sa teda dohodli na bezplatnom užívaní darujúcim bez
akýchkoľvek obmedzení. Túto skutočnosť súd popiera i tvrdením, že pokiaľ by súd vypočítal platby za
služby spojené s bývaním v sume 50,00 Eur mesačne s pripočítaním náhrady za opatrovanie, ktoré by v
budúcnosti darkyňa darcovi poskytovala, tak by v takomto prípade nešlo o bezplatné darovanie. Takýto
výklad pojmu bezplatné darovanie by bol v rozpore s právnym účelom pojmu dar a bol by obchádzaním
právneho úkonu daru. Z celého kontextu darovacej zmluvy zo dňa 08.06.2005 vyplýva, že darca daroval
obdarovanej byt za to, že táto mu do smrti umožní bezplatné užívanie bytu a primeranú opateru a
pomoc v starobe a chorobe, pričom pre tento prípad bolo zriadené vecné bremeno. Určite takýto právny
úkon nie je právnym úkonom obchádzania daru, pretože pokiaľ má byt hodnotu 20.000,00 Eur, tak
obdarovaná by musela poskytovať bezplatné užívanie bytu darcovi po dobu viac ako 33 rokov, pokiaľ



by vôbec tieto platby dosiahli hodnotu daru. Súd mal teda striktne rozlišovať darovací úkon a úkon o
zriadení vecného bremena. Súd v konaní skúmal ust. § 151n ods. 3 veta druhá a nasl. OZ, ktoré upravuje
primerané náklady na zachovanie a úpravy cudzej veci, na ktorej sa podieľa oprávnený z vecného
bremena podľa miery užívania. Nakoľko oprávnený z vecného bremena výlučne užíva sám byt, podieľa
sa vždy na opravách predmetného bytu. V predmetnej veci však existuje dohoda v rámci darovacej
zmluvy, ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice. Sporové strany teda v tejto veci uzatvorili
dohodu, a preto je súd viazaný dohodou účastníkov. Zastával právny názor, že odporkyňa iba účelovo
zavádza súd, že došlo k bezodplatnému zriadeniu vecného bremena, keď naproti tomu dohoda bola vždy
taká, že navrhovateľ je oprávnený bezodplatne užívať darované nehnuteľnosti až do svojej smrti. Je teda
diametrálne rozdielny výklad zmluvy, ktorý prezentuje odporkyňa a ktorý prezentuje navrhovateľ. Preto
v tejto časti žiada odvolací súd, aby výslovne posúdil dohodu účastníkov podľa uzatvorenej darovacej
zmluvy a zaujal k nej záväzný právny názor, ktorým bude podľa § 226 O.s.p. prvostupňový súd ďalej
viazaný. Ďalej poukázal na ust. § 630 OZ a § 3 ods. 1 OZ s tým, že je jednoznačné, že odporkyňa
porušila dobré mravy tým, že ho žalovala vo veci vedenej na OS v Čadci pod sp. zn. 11C/10/2011 o
zaplatenie 590,00 Eur titulom platieb, ktoré zaplatila za užívanie bytu, hoci podľa dohody uvedenej v
darovacej zmluve takýto nárok nemala. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia videl v tom, že prvostupňový
súd v napádanom rozsudku uvádza na str. 6 posledný odsek, že vychádzal z úradnej činnosti súdu v
nadväznosti na § 121 O.s.p., avšak takúto úradnú činnosť súdu ani ním zistené skutočnosti vo svojom
rozhodnutí vôbec neuvádza. Súd vôbec neuviedol v odôvodnení rozsudku, ako sa vyporiadal s dôkazmi
- výsluchmi účastníkov a svedkov, ktoré boli vykonané. V súvislosti s predmetom konania poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 108/2007. Nesúhlasil s rozhodnutím týkajúcim sa
náhrady trov konania, pretože v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
OSP.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne a právne správny.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa okresný súd vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal so
všetkými skutkovými okolnosťami prípadu a prijal úplné skutkové ako i právne závery. Ďalej uviedla,
že nepopiera ustanovenie článku V. darovacej zmluvy, avšak právna kvalifikácia je vecou súdu a pri
zhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyplynulo aj z
výsluchu navrhovateľa, že od roku 2005 do roku 2010 platil aj služby spojené s užívaním bytu, teda platil
ich 5 rokov, teda po uzavretí darovacej zmluvy a potom ďalších 5 rokov nebol rozpor v slovnom spojení
„tak, ako tieto užíval doposiaľ“. Pokiaľ platil do uzatvorenia darovacej zmluvy a po jej uzatvorení ďalších
5 rokov sám navrhovateľ, prejudikoval tento právny stav, tým mal súd preukázané, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi platbou služieb a energií a žalobou o vrátenie daru. Konanie navrhovateľa sa odporkyni
javí ako špekulatívne konanie, kedy dar navrhovateľa nemá byť darom ale príťažou pre odporkyňu.
Pokiaľ ide o trovy konania, navrhovateľ disponuje so svojím návrhom od začiatku konania. Od začiatku
konania nepodal žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a nepožiadal o ustanovenia
advokáta rozhodnutím Centra právnej pomoci, preto rozhodnutie o povinnosti uhradiť trovy konania
úspešnému účastníkovi konania logicky a zodpovedá zákonnému ust. § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd rozhodol na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu uznesením
č.k. 5Co/828/2014-190 zo dňa 24. februára 2015, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Cdo 496/2015 zo dňa 19. augusta 2015 na základe dovolania
odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. februára 2015 sp.zn. 5Co/828/2014 zrušil
uznesenie Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2015 sp.z n. 5Co 828/2914-190 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci svojim postupom
odvolací súd odňal odporkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP
v dôsledku existencie vád, ktorými trpí odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd
neuviedol zákonný dôvod uvedený v § 221 ods. 1 OSP, podľa ktorého postupoval, keď rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nijakým spôsobom nevysvetlil,
v čom spočíva nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a nedodržanie požiadaviek na



odôvodnenie rozhodnutia tohto súdu v zmysle § 157 ods. 2 OSP a to napriek tomu, že prvostupňový
súd jednoznačne uviedol, ktoré okolnosti vzal za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov pri svojom rozhodovaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje záväzný právny názor v
zmysle § 226 OSP v predmetnej veci, ktorým by sa mohol riadiť súd prvého stupňa a účastníci konania
pri ďalšom postupe v konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú zrejmé žiadne pokyny
tohto súdu vo vzťahu k súdu prvého stupňa pre ďalší postup v konaní. Uvedené vady rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré spôsobujú, že účastníci konania nemajú náležitú informáciu o tom, ako treba v
konaní ďalej pokračovať spôsobujú, že účastníci konania nemôžu realizovať svoje procesné práva ako
účastníci konania. Týmto postupom sa odporkyni odníma možnosť konať pred súdom, pričom sa tak
stalo už samotným vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu.

Krajský súd ako súd odvolací opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách uvedených v ust.
§ 212 ods. 1 OSP a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 OSP v spojení s ust. § 214 ods. 2 OSP bez
nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 OSP.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd riadiac sa viazanosťou, právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení
Najvyššieho súdu SR po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. OSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 OSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
závery, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 OSP v
spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP. Odporkyňa ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní má právo
na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj dovolacieho konania spolu v sume 338,82 Eur, ktoré boli
vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu § 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky - 61,87 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, spolu 69,91 Eur, účasť na konaní pred
okresným súdom § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky - 64,53 Eur, 8,39 Eur režijný paušál, spolu 69,91 Eur
- v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu odporcu, súdny poplatok za dovolanie 199,00 Eur, iné trovy si
právny zástupca odporcu neuplatnil).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.