Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/123/2016 z 23. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. augusta 2016, sp. zn. 10Co/123/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5312210200.3 Krajský súd Žilina | 10Co/123/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5312210200.3 | 2016-08-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4db0c08c-fba3-4587-9ebd-e072508d8606 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5312210200.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210200
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312210200.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/238/2012-77 zo dňa
14. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu (majetkovú) škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Čadca. Za preukázanú považoval
okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom. Nadväzne mal za to, že k uspokojeniu nároku žalobcu v zákonnej lehote nedošlo.
2. V rámci vecného posúdenia okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že v dotknutej exekučnej veci
bol exekučnému súdu dňa 20.9.2010 doručený návrh na zmenu súdneho exekútora a exekučný súd
po vykonaní nevyhnutných úkonov rozhodol uznesením z 18.8.2011. Následne okresný súd vyslovil
niekoľko samostatných dôvodov vedúcich k zamietnutiu návrhu. Uviedol, že konajúci súd nie je
oprávnený konštatovať prieťahy v konaní, ktorý záver podrobne vysvetlil, vrátane konkrétnych
odkazov na príslušné zákonné ustanovenia.
3. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ exekučný súd posudzoval súvisiace podklady, išlo o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a túto nie je možné považovať za nesprávny úradný postup a ani za
konanie vykazujúce znaky zbytočných prieťahov. Zároveň s poukazom na závery aplikačnej činnosti
Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 16/02, či I. ÚS 63/00) ani prípadné nedodržanie lehôt stanovených
v zákone automaticky nevyvoláva porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Následne uzavrel, že v dotknutej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
resp. k nezákonnému rozhodnutiu, čím nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Nad „rámec zákonnej povinnosti“ okresný súd zdôvodnil i záver o neexistencii škody a
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením základného práva a údajnou škodou.
4. O trovách konania rozhodol (s poukazom na § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) tak, že
v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, lebo ich výšku v zákonom stanovenej lehote
nevyčíslil.



5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Tvrdil, že okresný súd ignoroval žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; v dôsledku čoho
vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Zároveň však odvolateľ
prvoinštančnému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
6. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ
sa žalovaný nevyjadril k žalobe, mal okresný súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil
meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu, že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
7. Žalobca (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu
prvej inštancie viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval
nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy
poverenie súdnemu exekútorovi doručil.
8. Podľa žalobcu okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu celkových
administratívnych výdajov. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti
zapríčinil dlžník - povinný. V konaní žalobca hodlal predložiť „znalecký“ dôkaz o výške majetkovej škody,
okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom žalobcu nepoučil ani podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
9. V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na jednej strane okresný súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, pre
ktorú nečinnosť nenašiel žiadny objektívne udržateľný dôvod, na druhej strane však porušenie práva
nekonštatoval a svoje rozhodnutie nevysvetlil.

10. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu strán sporu. Ťažiskom realizácie procesných
práv účastníkov súdneho konania je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas
predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní dňa 14.4.2014 - sa
o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa žalobca zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť.
13. Vyjadrenie žalovaného bolo okresnému súdu doručené až po nariadení pojednávania a expedovaní
predvolania žalobcovi. Primeraným bol preto postup súdu, keď oboznámenie obsahu dotknutého
podania ponechal na už nariadené pojednávania. Navyše, (meritórne) vyjadrenie žalovaného je
žalobcovi chronicky známe z tisícok obdobných súdnych sporov medzi stranami.

14. Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 14.4.2014 - pondelok) okresný súd určil 25.2.2014
a právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 19.3.2014. Až dňa 10.4.2014 v
podvečerných hodinách bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh žalobcu „na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu“. Tvrdený dôvod odročenia - nevylúčenie zákonnej sudkyne - bol pritom žalobcovi známy
od 19.3.2014, z ktorého dôvodu nešlo o včas vykonaný návrh na odročenie pojednávania; a preto ani
konajúci súd nezaťažovala povinnosť v zmysle § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (oznámenie účastníkovi
nesúhlasu súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia pojednávania).
15. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie
rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení odvolateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Inými
slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti strany/účastníka za podmienok predpokladaných



zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

16. Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, kde žalobca na jednej strane vytýka okresnému súdu
vykonanie pojednávania, zároveň však zdôrazňuje, že bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. Je nepochybné , že v súdenej veci pojednávanie nariadené a vykonané bolo. Taktiež
je nesprávnou požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa žalovaný k návrhu nevyjadril, mal okresný
súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je totiž výlučne vecou procesnej autonómie žalovaného, či
sa k podanému návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim súdom,
či predstavujú podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie sa
žalovaného (bez ohľadu na to, že v súdenej veci sa žalovaný vyjadril) nepochybne bez ďalšieho
neznamená povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločne s predvolaním na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené i poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Okresný súd v rámci odôvodnenia vysvetlil
tiež nadbytočnosť dokazovania (pre nepreukázanie zodpovednosti žalovaného) znaleckým posudkom
týkajúcim sa výšky škody. Neopodstatneným je tvrdenie odvolateľa o predčasnosti meritórneho
rozhodnutia z dôvodu nevyčkania na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. V súdenej veci totiž takýto návrh nebol ani podaný.

18. Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na
odročenie pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by
mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň
dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp.
zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013, či 2 Cdo 372/2013 z 27.11.2014) v otázkach
posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.

19. Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založené v exekučnom spise. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (jeho str. 5) je nepochybné, že
dokazovanie bolo vykonané aj oboznámením uznesenia exekučného súdu - Okresného súdu Čadca
sp. zn. 13Er/440/2004, ktorý dôkaz výslovne, označením povinného a spisovej značky exekútora (č.l.
1 spisu) požadoval žalobca.

20. V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové
vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.,
aktuálne § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd nemôže v sporovom/ /kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody,
resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, námietok. Z
tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní
žalobcom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek (proti)argumentácia ohľadne konkrétnych vecných
dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu.
21. Inými slovami, odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j.
predovšetkým na „neoprávnenosť“ konajúceho súdu vysloviť porušenie základných práv účastníka;
či ústavnoprávne súvislosti), na ktorých okresný súd založil svoje meritórne rozhodnutie. Dôsledky
takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu meritórneho
rozhodnutia.

22. Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať okresný súd so závermi, ktoré v konaní /rozhodnutí
nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď
konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“ nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri
formulovaní odvolacích dôvodov.
23. Vo vzťahu k námietke, že dôležitým je nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní
poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva,
že tvrdeným skutkovým základom nebolo porušenie povinností exekučného súdu pri doručovaní



poverenia, ale nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Navyše, išlo by aj o neprípustný odvolací
argument (§ 205a O.s.p., aktuálne § 366 CSP).
24. Nenáležitým je napokon tvrdenie žalobcu o neakceptovateľnosti takého postupu súdu, keď
vytvára odôvodnenie rozsudku formulárovým spôsobom, nerešpektujúcim jedinečné skutkové okolnosti.
Práve žalobcom predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj
odôvodneniu rozsudku nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou šablónovitého/typového podávania
odvolaní. V protiklade s uvedeným, napadnutý rozsudok spĺňa zákonné parametre odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

25. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
26. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec
odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.