{"guid": "f488cdd0-fe61-4b54-8775-17790b9ef4fc:61c80173-ee1b-457a-b120-e68ec4f5d175", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6", "spisova_znacka": "6Co/120/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/120/2016 z 25. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. októbra 2016, sp. zn. 6Co/120/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6", "identifikacne_cislo": "5411201248", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61c80173-ee1b-457a-b120-e68ec4f5d175", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/120/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411201248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5411201248.6

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako sú odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. O. D., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., proti žalovaným: 1/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, XXX XX A. J., 2/ T. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX A. J.,
obidvom zastúpeným JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom J. G. XXXXX/X, XXX XX A. J.,
3/ Ing. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. D. XX, XXX XX R., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4C/17/2011-350 zo dňa 27. februára 2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/17/2011-613 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4C/17/2011-350 zo dňa 27. februára 2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/17/2011-613 zo dňa 22. marca 2016  z r
u š u j e  a vec mu   v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo S. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, A. J. a T. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, A. J., S. J., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, A. J., Ing. K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. D. XX,
R., Ing. O. D., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, U. k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva (ďalej len „LV\") č. XXX pre k. ú. K. D., obec Dolný Kubín, okres Dolný Kubín, a to k parc.
č. 205/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2 a rodinnému domu súp. č. XXXX stojacom
na parcele č. 205/14 (ďalej len sporné nehnuteľnosti) a prikázal sporné nehnuteľnosti v podiele 2/3
žalobcom v rade 1/ a 2/ a v podiele 1/6 žalobcovi v rade 1/ a v podiele 1/6 žalovanému v rade 3/ s tým, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť z titulu protináhrady spoluvlastníckeho
podielu žalobkyni sumu 10.383,00 Eur v troch splátkach po 3.461,00 Eur tak, že prvá splátka je splatná
do 31.05.2015, druhá splátka je splatná do 31.08.2015 a tretia splátka je splatná do 31.12.2015. Zároveň
súd priznal žalobkyni voči žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 424,00 Eur, ktoré
uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dopĺňacím rozsudkom okresný súd dňa 22.03.2016 rozhodol, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 04.04.2011 žiadala, aby súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci, a to
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre obec                     a katastrálne územie A. J.,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. D., mesto Dolný Kubín, parc. č. 205/14 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 773 m2,                         a rodinnému domu, súp. č. XXXX, nachádzajúcemu sa na
parc. č. 205/14, so všetkým, čo patrí               k týmto nehnuteľnostiam, a to ku dňu 04.04.2011. Za svoj
spoluvlastnícky podiel žiadala vyplatiť sumu 12.000,00 Eur  a nehnuteľnosti prikázať do spoluvlastníctva
S. J. a T. J.  vo veľkosti podielu  2/3, S. J. vo veľkosti podielu 1/6              a K. J. vo veľkosti
podielu 1/6. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel zdedila po matke U. J.. V rodinnom dome bývajú
žalovaní v rade 1/ jej brat a žalovaná v rade 2/ jej švagriná. Žalobkyňa nemá do domu žiadny prístup,



nemôže svoj spoluvlastnícky podiel užívať tak, aby sa tento odčlenil a navyše už nechce naďalej zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Žalobkyňa sa doposiaľ nedožadovala                             od
žalovaných v rade 1/ a 2/ užívania domu, lebo bola s nimi v súdnom konaní a vzťahy medzi nimi sa
narušili. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že                    v tomto
období bola žaloba podaná voči nim špekulatívne ba až šikanózne, pretože už                      v
minulosti boli ochotní sa mimosúdne so žalobkyňou dohodnúť, na čo však ona nereagovala.  V roku
2006 jej poslali žalovaní v rade 1/ a 2/ sumu 78.250,00  Sk, ktoré im však žalobkyňa vrátila. Žalobkyňa
a žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia po
tom, čo neboli úspešní v súdnom spore, ktorým sa domáhali určenia, že tieto nehnuteľnosti nepatria
do dedičstva po U. J., pretože poručiteľka bola na stavebnom povolení a po kolaudácii do katastra na
príslušný list vlastníctva zapísaná len formálne. Dom postavili svojpomocne žalovaní v rade 1/ a 2/ a tiež
sami financovali jeho výstavbu. Žalobkyňa sama uviedla, že nemala záujem o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v čase, kedy žalovaní v rade 1/ a 2/ mali peniaze, pretože
si bola vedomá, že ceny nehnuteľností budú rásť. V súčasnosti sú žalovaní v rade 1/ a 2/ na dôchodku a
jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok, ktorý postačuje len na krytie ich nevyhnutných mesačných
výdavkov na bývanie, domácnosť a lieky, ktorých potrebujú stále viac. V súčasnosti žalovaní v rade 1/
a 2/ nemajú finančné prostriedky na to, aby vyplatili žalobkyňu. Podľa názoru žalovaných v rade 1/ a 2/
v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť.
Vychádzali pritom najmä zo skutočnosti, že rodinný dom postavili v roku 1978 vlastnými silami za účelom
vyriešenia svojho bytového problému, prežili v ňom väčšinu spoločného života a sú naň citovo viazaní,
ako aj to, že ich zdravotný stav, vek a sociálna situácia im nedovoľuje vec riešiť inak. Navyše akcentovali
aj fakt, že zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už voči žalobkyni domáhali, ona však
odmietla o tejto otázke s nimi komunikovať.
3. Okresný súd citoval ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 až 3, § 140, § 141
ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že na základe právneho
názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/292/2012-142 zo dňa 28.02.2013
doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti
(rodinného domu), ktorá je predmetom vyporiadania. Znalec Ing. arch. Július Facuna  v znaleckom
posudku č. 7/2014 zo dňa 28.01.2014 v spojení s jeho doplnkom č. 1 zo dňa 02.06.2014 uviedol, že
rodinný dom je možné rozdeliť na dve bytové jednotky bez vykonania stavebných úprav; na tri bytové
jednotky je však jeho deľba nereálna. Touto deľbou budú však všetky prípojky, vnútorné rozvody vody,
elektriny, ústredného vykurovania, kanalizačné zvody a odpady spoločné pre oba byty. Stavebné úpravy
by sa týkali vybudovania novej vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, elektrickej zemnej prípojky,
elektromerovej skrine s elektromerom v oplotení na hranici pozemku, plynovej prípojky, plynového kotla,
vnútornej úpravy elektroinštalácie, rozvodov vody, plynu, odpojenie rozvodov vody, elektroinštalácie,
ústredného kúrenia tak, aby boli funkčné pre byt č. 1. Odpadové potrubie by muselo byť tak, ako je
doposiaľ vedené a vlastník bytu č. 1 by toto bremeno vedenia potrubia musel znášať. Predpokladané
náklady na byt č. 1 boli vyčíslené na sumu 5.500,00 Eur, na byt č. 2 na sumu 15.000,00 Eur. Vzhľadom
na konštatované vecné bremeno a náklady na rozdelenie vo výške 16.500,00 Eur mal okresný súd za
to, že reálne rozdelenie veci nie je dosť dobre možné bez zásahu do nehnuteľnosti a tiež s prihliadnutím
na náklady na reálne rozdelenie, ktoré presahujú výšku finančného vyrovnávacieho podielu medzi
účastníkmi. Súd prvej inštancie citoval rozhodnutia a judikatúru súdov publikovanú pod Rc Cpj 8/72 a
Rc 4Cz 3/68 a konštatoval, že skúmal možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej ostatným spoluvlastníkom, t.j. žalovaným v rade 1/ až 3/.
Žalovaný v rade 3/ je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností s výškou spoluvlastníckeho
podielu 1/6, teda v rovnakom ako žalobkyňa a sám uviedol, že on nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými v rade 1/ a 2/ a vyslovil vôľu, aby jeho podiel bol prikázaný žalovaným
v rade 1/ a 2/, z čoho možno vyvodiť, že o spoluvlastnícky podiel žalobkyne nemá záujem. Prichádzalo
by teda do úvahy prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaným v rade 1/ a 2/, alebo len žalovanému
v rade 1/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 12.08.2014 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
uviedli, že by boli ochotní vyplatiť zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyňu sumou 6.000,00 Eur;  a
to sumu 2.000,00 Eur v určenej lehote a zvyšok v splátkach. Tým teda žalovaní prejavili záujem o
spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Spornou ostala len otázka výšky hodnoty náhrady spoluvlastníckeho
podielu, ktorá jej mala byť vyplatená. Za týmto účelom súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom Ing. Ľubomírom Šaštinským, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 27.11.2015
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania, sumou 62.300,00 Eur.
Okresný súd konštatoval, že pri svojom rozhodovaní prihliadol na fakt, že žalovaní  v rade 1/ a 2/ postavili
sporný rodinný dom spolu s matkou. Rodinný dom bol daný do užívania bol  v roku 1978 a odvtedy ho



užívali                  a aj v súčasnosti užívajú žalovaní v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na vek žalovaných v
rade 1/ a 2/ je aktuálne zmena ich bývania značne náročná. Súd preto rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným                          vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku a podiel žalobkyne prikázal do BSM žalovaných                  v
rade 1/ a 2/, ktorých aj zaviazal na náhradu získaného spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/6-iny z
hodnoty nehnuteľností t.j. zo sumy 62.300,00 Eur vo výške 10.383,00 Eur.                     Na zaplatenie
uvedenej sumy súd povolil splátky podľa § 160 ods. 2 O.s.p., keď prihliadol              na súčasné finančné
možnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, ktoré dokladovali rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 3860372301
a 40531270800, ktorými im bol priznaný starobný dôchodok (č.l. 339 - 340 spisu). Zároveň okresný súd
konštatoval, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nepreukázali ťaživú sociálnu a finančnú situáciu a preto nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobu zamietol. Zdôraznil pritom, že súd takto
môže postupovať len                v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nemôže dôjsť
reálnym rozdelením veci, no súčasne musí byť splnená aj ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné
osobitného zreteľa.  Z rozhodnutia   Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/323/1997  vyplýva, že
rodinný dom postavili žalovaní v rade  1/ a 2/ spolu s matkou a do užívania bol daný  v roku 1978. Odvtedy
tento dom užívali sami žalovaní v rade 1/ a 2/, a to aj v čase, keď matka U. J. žila. Po jej smrti v roku XXXX
došlo k zdedeniu jej polovičného podielu medzi žalobkyňu, žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 3/
po 1/6-ine. Rodinný dom žalovaní užívali bez toho, aby žalobkyni za nadužívanie svojho podielu hradili
nejaké úhrady. Nebolo medzi stranami sporné, že v  roku 2006 žalovaní v rade 1/ a 2/ zaslali žalobkyni
sumu 78.250,- Sk, ktorú ona neprijala. Žalovaní v rade 1/ a 2/ totiž  neuviedli, o aké finančné prostriedky
sa jedná a ani nepredložili žalobkyni žiadny návrh dohody o zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Hoci žalovaní  v rade 1/ a 2/ mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania,
nevlastnia v celosti, okrem roku 2006, počas celej doby neprejavili záujem o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s ostatnými spoluvlastníkmi. Návrh dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam  mohli žalovaní v rade 1/ a 2/ kedykoľvek predložiť žalobkyni, prípadne
mohli  podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a nie sa uspokojiť s
daným stavom. Vychádzajúc  zo zásady, podľa ktorej nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v
spoluvlastníckom vzťahu, okresný súd preto rozhodol                  o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho
podielu účastníkov tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania
okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods.1 O.s.p, keď konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila voči
žalovaným náhradu trov konania súčasne so žalobou, no v priebehu konania ich výšku nevyčíslila, a
preto jej ich súd priznal podľa § 152 ods. 2 O.s.p. vo výške, ktorá vyplývala zo spisu, a to za zaplatený
súdny poplatok vo výške 424,00 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí
sa domáhali jeho zrušenia  a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie; alternatívne navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Súčasne si uplatnili
voči žalobkyni náhradu trov konania.
5. Uviedli, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
(uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/292/2012 zo dňa 28.02.2013) totiž nekonštatoval, že
dôvody  na zamietnutie žaloby neexistujú; poukázal len  na to, že okresný súd nevykonal dostatočné
dokazovanie ohľadne iných možností, ktoré mal v zmysle zákona v tomto konaní skúmať a že jeho
predchádzajúce rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa mal v prejednávanej veci okrem skúmania
ostatných možností vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaoberať najmä možnosťou zamietnutia
návrhu. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaných v rade 1/ a 2/
odôvodňujúcou zamietnutie žaloby a v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie. Odvolatelia pritom
v prvoinštančnom konaní uviedli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v súdenej veci odôvodňovali
aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru dôvodmi hodnými osobitnými
zreteľa sú najmä ich sociálny status, vek a zdravotný stav, ktoré  sú nesporne zadokumentované
v spise.  Okresný súd sa však s týmito dôvodmi vôbec nezaoberal, a ani v odôvodnení k tejto
argumentácii žalovaných v rade 1/ a 2/ neuviedol žiadne dôvody. Okrem toho prvoinštančný súd pri
svojom rozhodovaní neakceptoval vôľu žalovaného v rade 3/, ktorý si neželal ďalej zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými v rade 1/ a 2/ a prejavil vôľu, aby jeho podiel bol prikázaný práve im.
Okresný súd napriek tomu podiel žalovaného v rade 3/ vôbec nevyporiadal a „prikázal\" mu ho celý
opäť bez toho, aby svoj postup v napadnutom rozsudku nejako odôvodnil. Na druhej strane nie celkom
šťastne zaprotokolovanú ochotu žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni za podiel sumu 6.000,00 Eur



(zahrňujúci všetky ich úspory na pohreb) s tým, že zostatok by žalovaní v rade 1/ a 2/ splácali žalobkyni
z dôchodkov, súd prvej inštancie bez ďalšieho vyhodnotil ako ich prejavenú vôľu vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo prikázaním podielu žalobkyne do ich vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu.
Okresný súd tiež nedostatočne vyhodnotil dôkazy predložené v konaní obidvomi procesnými stranami,
pretože by jeho pozornosti iste nebolo uniklo, že vyporiadanie, resp. povinnosť náhrady stanovenú v
jeho rozhodnutí, bude možné vykonať len prostredníctvom exekúcie, nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/
peniaze na jeho vykonanie nemajú. Prikázanie vlastníctva za náhradu tak, ako to urobil okresný súd
v napadnutom rozhodnutí, je                          pre žalovaných v rade 1/ a 2/ nevykonateľné.
Navyše, súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal nemorálnosťou žalobného návrhu, na ktorú
žalobcovia poukazovali. Z ustálenej aplikačnej praxe vrátane uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že
ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba interpretovať vždy s prihliadnutím na ochranu práva
na dôstojný život každého človeka zaručovanú tak právnym poriadkom SR, ako aj medzinárodnými
zmluvami, ktoré sú v zmysle článku 154c Ústavy SR súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. I v
odbornej literatúre sa  k danej téme uvádza,                        že ak žalovaný tvrdí existenciu takých
dôvodov  a ponúka o tom dôkazy, potom je povinnosťou súdu, aby si pre posúdenie veci opatril aj z tohto
hľadiska dostatok skutkových podkladov (§ 6 a § 120 O.s.p.) - R 45/1986, str. 198 ods. 4 a 5. Odvolatelia
tiež poukázali               na znenie článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach publikovaný ako vyhláška MZV č. 120/1976 Zb., ktorý pre bývalú Československú
republiku nadobudol platnosť dňa 23. marca 1976. Právo na dôstojný život je zaručené aj článkom 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú  Československú federatívnu
republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre SR je záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v
Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle jeho článku každý
má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.
Okrem toho podľa článku 15 ods. 1 Ústavy SR má každý človek právo na život a jeho ochranu. Podľa
žalovaných v rade 1/ a 2/ je to právo na život dôstojný v každom veku, nie iba existenciu, či akési
prežívanie. V zmysle článku 40 Ústavy SR má tiež každý právo na ochranu zdravia. Okrem toho článok
20 ods. 3 Ústavy SR upravuje, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno                     ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom. Aj Dohovor v článku 17 zakazuje zneužitie ním garantovaných práv. Hoci podľa
žalovaných je viac ako pravdepodobné, že žalobkyňa po zdedení svojho podielu, v čase, keď podala
žalobu, konala špekulatívne, (s ohľadom na fakt, že v v roku 2006 žalovaným v rade 1/ a 2/ peniaze
vrátila), okresný súd sa s týmto ich argumentom vôbec nevysporiadal, aj keď naň žalovaní v rade 1/
a 2/ opakovane v priebehu konania poukazovali. Odvolatelia opätovne akcentovali, že rodinný dom si
postavili svojpomocne v roku 1978. Ani ich matka, po ktorej žalobkyňa dedila, a ani žalobkyňa, sa  na
jeho stavbe ani udržiavaní nikdy žiadnym spôsobom nepodieľali. Žalovaní v rade 1/ a 2/ žijú v dome
nepretržite 37 rokov a na iné bývanie by si už len veľmi ťažko zvykali. Dom je veľký, nezateplený,
jeho prevádzka preto vyžaduje vysoké náklady. Žalovaní sú vo veku 76 a 75 rokov, trpia vážnymi
poruchami zdravia a na aspoň čiastočnú elimináciu zdravotných problémov sú nútení denne užívať lieky
a často navštevovať lekára. Svojmu zdravotnému stavu musia prispôsobovať aj stravovanie, ktoré je
drahšie ako keby boli zdraví. Ceny liekov, potravín, vody, plynu a ostatné výdavky potrebné k životu
rastú rýchlejšie ako dôchodky. Nepochybne výdavky žalovaných v rade 1/ a 2/, tak ako u každého
občana SR, za minulý rok vzrástli v oveľa vyššej miere, než vzrástol ich dôchodok (o sumu 5,20 Eur
mesačne). Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú len jediný zdroj príjmov,  a to starobný dôchodok, ktorých
aktuálnu výšku aj výdavky súdu v konaní dokladovali. V súčasnosti teda žalovaní už nie sú schopní
si žiadnym spôsobom zvýšiť príjmu a pôžičku ani úver im nie je ochotná poskytnúť žiadna seriózna
finančná inštitúcia. Pôžička nebankovej spoločnosti s úžerníckymi úrokmi by bola pre nich likvidačná,
rovnako ako povinnosť stanovená rozsudkom okresného súdu. Po tom, ako žalovaní za údržbu strechy
v minulom roku zaplatili celkom asi sumu 1.600,00 Eur, nie sú schopní vyplatiť žalobkyni ani len jedinú
splátku                    vo výške 3.461,00 Eur na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ zdôraznili, že v čase, keď ešte disponovali finančnými prostriedkami, pričom časť z
nich si požičali, poukázali žalobkyni aj žalovanému v rade 3/ čiastku 78.250,00 Sk. Obidvaja im však
peniaze vrátili. Je nepochybné, ak by žalobkyňa bola prijala tieto peniaze, dnes by toto súdne konanie
neprebiehalo. Odvolatelia zároveň poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/137/1997
zo dňa 25.02.1998, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/3479/2010 z 26.10.2010,
ktoré podrobne rieši otázku dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru v prejednávanej veci
je daná existencia všetkých uvedených dôvodov, ktorá je zrejmá zo spisu (vysoký vek, zdravotný stav,



sociálna situácia, stav odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť...).
6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ konštatovali, že samotné podanie žaloby je zo strany žalobkyne výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, ktorý je špekulatívny a šikanózny, a to najmä s prihliadnutím na jeho
načasovanie. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že v roku 2006 sa chceli žalovaní v rade 1/
a 2/ vyporiadať so žalobkyňou aj žalovaným v rade 3/. Obidvom vtedy poslali čiastku 78.250,00 Sk,
ktorá suma predstavovala hodnotu podielu podľa vtedy aktuálneho znaleckého posudku č. 2/95 zo dňa
08.01.1995 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Rusnákom ku dňu smrti poručiteľky, po ktorej dedili. Tak
žalobkyňa, ako aj žalovaný v rade 3/ však peniaze žalovaným v rade 1/ a 2/ vrátili. Sama žalobkyňa tvrdí,
že čiastku 78.250,00 Sk žalovaným v rade 1/ a 2/ vrátila preto, že nevedela, prečo jej z ich strany bola
poukázaná. Žalovaní v rade 1/ a 2/ zdôraznili, že počas súdneho sporu, v ktorom sa domáhali určenia, že
vyporiadavané nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľke U. J., rod. N., zomrelej XX.XX.XXXX,
sa vzťahy medzi spoluvlastníkmi zhoršili, v dôsledku čoho vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nim viac žalovaní v rade 1/ a 2/ neiniciovali. Je nepochybné, že žalobkyňa ako vysokoškolsky vzdelaná
osoba vedela, za čo jej bola poukázaná predmetná suma, ale vedela aj to, že ceny nehnuteľnosti v tom
čase pomerne permanentne a prudko rástli. Ak aj nevedela, za čo obdržala peniaze, nič jej nebránilo
spýtať sa žalovaných v rade 1/ a 2/. Pokiaľ peniaze nepotrebovala, bola si vedomá, že nehnuteľnosti
sú dobre uložené. Tomu nasvedčuje aj jej konanie, keď žalobu podala v čase, kedy ceny nehnuteľností
začali klesať. Takéto konanie považujú žalovaní v rade 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi a výkon
práva uplatnený žalobou za nedovolený, pretože ním fakticky popiera ich právo na dôstojný život,
dôstojnú starobu, ktorú už oni vlastnou prácou nemôžu ovplyvniť. Okrem toho podľa názoru odvolateľov
žalovaný v rade 3/, hoci tiež navrhol vyporiadať jeho podiel prikázaním žalovaným v rade 1/ a 2/,
pričom peniaze nežiadal za tento ich podiel len z morálnych dôvodov. Hoci vzťahy medzi žalovanými
v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 3/ sa v minulosti narušili, jeho hodnotová orientácia sa nezmenila.
Je však otázne, prečo okresný súd jeho podiel nevyporiadal a ani sa s tým v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal. Okrem toho odvolatelia namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázali na absenciu náležitostí, ktoré
upravuje vo svojom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. pre odôvodnenie rozsudku. Ak súd teda vydal
rozhodnutie, ktoré nekorešponduje s prevládajúcou súdnou praxou, mal by sa jasne a jednoznačne
vyporiadať s argumentáciou účastníka, v neprospech ktorého rozhodol. Inak totiž nemožno ani len
zhodnotiť, či práva garantované Ústavou SR, ale napríklad aj Dohovorom, neboli žalovaným v rade
1/ a 2/ upreté. Hoci je pravda, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí odpovedať na všetky argumenty
účastníkov, no v situácii, kedy zákonná norma pripúšťa viacero výkladov a najmä treba interpretovať
- určiť relatívne otvorenú hypotézu právnej normy v konkrétnych súvislostiach, je viac než žiadúce,
aby súd ním zvolený výklad dostatočne odôvodnil, a to vždy najmä s prihliadnutím na ochranu práva
na dôstojný život každého účastníka konania garantovaný slovenským právnym poriadkom, v tejto
súvislosti odvolatelia poukázali aj na rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn. 11Co/184/2005, ktorý
konštatoval, že pri rozhodovaní v takejto veci je potrebné dať na „pomyselné váhy spravodlivosti\" aj
význam záujmu žalobkyne vyporiadať oproti významu záujmu žalovaných v rade 1/ a 2/ nevyporiadať
podielové spoluvlastníctvo a vyhodnotiť, ktorý a prečo je prednejší z pohľadu opory v zákone. Napadnuté
rozhodnutie nespĺňa atribúty presvedčivého súdneho rozhodnutia, čím bolo porušené právo účastníkov
na spravodlivý súdny proces.

7. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/17/2011-613 zo dňa 22. marca 2016 okresný súd rozhodol podľa §
148 ods. 1 O.s.p. o tom, že štátu náhradu trov konania nepriznáva. Konštatoval, že žalovaným v rade
1/ a 2/, ktorí by podľa výsledkov konania ako neúspešní účastníci mali znášať náhradu trov konania,
ktoré v tomto konaní vznikli štátu z titulu znalečného vyplateného znalcom spolu vo výške 518,88
Eur, bolo uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/17/2011-250 zo dňa 29.10.2014 priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, v dôsledku čoho súd štátu náhradu vzniknutých
preddavkovaných trov nepriznal.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
9. Uviedla, že pokiaľ sa žalovaní v rade 1/ a 2/ bránia tým, že dom postavili a rekonštruovali, je potrebné
rešpekovať právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 4C/323/1997 zo dňa 10.06.2003
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 9C/115/2003, ktorým bola žaloba
S. J. proti žalovaným Ing. O. J. a Ing. K. J. o určenie, že po poručiteľke U. J. nepatrí do dedičstva
polovica domu súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX, zamietnutá. Dedičstvo tejto polovice rodinného



domu bolo vyporiadané v dedičskom konaní po uvedenej poručiteľke vedenom pod sp.zn. 7D/203/1994.
Na uvedené skutočnosti už súd prihliadol v dedičskom konaní, a preto nie je na ne možné opätovne
prihliadať v prejednávanej veci. Žalobkyňa má rovnaké dedičské právo po matke, ako aj žalovaní v
rade 1/ a 3/. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobkyňa zdôraznila, že žalovaní v rade
1/ a 2/ mali vedomosť o právoplatnom dedičskom rozhodnutí sp.zn. 7D/203/1994, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.11.2004, t.j. o tom, že užívajú časť jej vlastníctva a mali možnosť podať návrh
dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Hoci tvrdia, že zaslali žalobkyni sumu
na vyporiadanie jej podielu, no neinformovali žalobkyňu, o akú istinu sa má jednať. Žalobkyňa pritom
zdôraznila, že na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebná dohoda jednotlivých
spoluvlastníkov, a nie len jednostranné konanie časti spoluvlastníkov bez toho, aby zisťovali názor
druhej strany, či táto s takýmto vyporiadaním súhlasí alebo nesúhlasí. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/
zaslali žalobkyni v roku 2006 čiastku podľa znaleckého posudku 1995, nebola to jednak aktuálna cena
nehnuteľnosti a zároveň žalobkyňa nebola nimi informovaná, o aký právny úkon zaslaním predmetnej
istiny sa jedná. V súdenom prípade sa jedná o nehnuteľnosť. Pri právnom úkone, ktorý sa jej týka,
je preto potrebná písomná dohoda s overenými podpismi jednotlivých spoluvlastníkov.           Od
skončenia dedičského konania mohli samotní žalovaní v rade 1/ a 2/ iniciovať zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou a to mimosúdnou dohodou, alebo prostredníctvom súdu.
Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazujú na svoju sociálnu situáciu, žalobkyňa zdôraznila, že sa jedná o
rodičov 4 zabezpečených detí, ktoré im môžu vypomôcť, keďže raz vstúpia do ich práv. Navyše aj počas
pojednávania v súdenej veci sa žalovaní v rade 1/ a 2/ vyjadrili, že sú ochotní vyplatiť za podiel žalobkyni
čiastku 6.000,00 Eur. Žalobkyňa akcentovala, že ani zlá sociálna situácia neoprávňuje odvolateľov užívať
vlastníctvo iného bez náležitého plnenia. Od nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa u
nich totiž jedná o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobkyňa nikdy voči nim nedomáhala.
Žiada preto, aby jej v tomto konaní bola vyplatená všeobecná hodnota jej spoluvlastníckeho podielu.
Šikanózny výkon práva a nemorálnosť je na strane žalovaných v rade 1/ a 2/, keďže užívajú vlastníctvo
iného bez náležitého finančného plnenia. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaných v rade 1/ a 2/ nikdy
ich z domu nevyháňala, no pokiaľ jej nie sú schopní vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel, stále
tu existuje možnosť nehnuteľnosť predať a z finančných prostriedkov si môžu zabezpečiť dostatočné
finančné krytie na zabezpečenie v chorobe a starobe a tým aj dôstojné zabezpečenie. Žalobkyňa tiež
zdôraznila, že ona sama je tiež dôchodkyňa vo veku 73 rokov a tiež sa potrebuje zabezpečiť pre prípad
choroby a staroby. Nemá už záujem byť vlastníkom iba na papieri, alebo vlastníkom pre prípad smrti
žalovaných v rade 1/ a 2/. Nutne potrebuje na zabezpečenie dôstojného života vyplatiť vyrovnávací
podiel. Žije totiž v dvojizbovom neprerobenom byte, ktorý nutne potrebuje opravu.

10.  Žalovaný v rade 3/ sa k odvolaniu nevyjadril. Zároveň ani jeden zo žalovaných nepodal vyjadrenie
vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných v rade 1/ a 2/.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu, v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP                     a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a §
391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016), odvolací súd bol povinný pri svojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany,
a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti
o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods.



1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré
toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v
tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

15. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a
nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo
na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

16. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dôvodné.

17. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo veľmi úzko nadväzuje
na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú najmä podľa článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník
môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako
tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak
nemôže byť nútený, aby bez prejavu vlastnej vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch
rozhoduje pri nezhode súd (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 279/1995 zo dňa
11.06.1997).
18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 04.04.2011 podala žalobkyňa na súd návrh (žalobu)
proti žalovaným, v ktorom sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam, že tieto budú prikázané žalovaným v rade 1/ a 2/ alebo tým spoluvlastníkom, ktorí o
nehnuteľnosti prejavia záujem s povinnosťou vyplatiť ustupujúcej žalobkyni sumu v hodnote 1/6 trhovej
hodnoty nehnuteľnosti, tak ako bude vyčíslená v znaleckom posudku vyhotovenom v tomto súdnom
konaní. Za svoj spoluvlastnícky podiel žiadala vyplatiť sumu 12.000,00 Eur.
19. Z obsahu spisového materiálu je tiež nesporné, že žalobkyňa i žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. K. D., obec Dolný Kubín, okres
Dolný Kubín, a to CKN parc. č. 205/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2, a rodinného
domu sp. číslo XXXX stojacom na CKN parc.                    č. 205/14, pričom žalovaní v rade 1/
a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností v podiele
1 a žalobkyňa, žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/6 na základe osvedčenia o dedičstve sp.
zn. D 203/94  zo dňa 22.11.2004. Medzi stranami nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne
predmetu sporu, ich vzťahy sú dlhodobo narušené, v dôsledku čoho žalobkyňa podala svoju žalobu v
tejto veci na súd.
20. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie
hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej.
Predmetom vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on



môže byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry
súdu v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie
na základe žaloby niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom            na veľkosť
podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky
podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený,
aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov,
v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 Obianskeho zákonníka.
Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady                           za
spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na
súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ
vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania:                   a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej
a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné
samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú
kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto
okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada,
ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej
veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému
z nich za náhradu.

21. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa tohto
zákonného ustanovenia je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v
podielom spoluvlastníctve. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou - nekonkrétnou) hypotézou („dôvody hodné osobitného zreteľa\"), t. j. právnym  normám,
ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak ponechávajú súdu, aby
vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, podľa
svojho zváženia v každom jednotlivom prípade. Zamietnutie takéhoto návrhu možno iba so zreteľom
na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že by žalobca musel tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre
ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Naopak z ust. § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že práve nevyhovenie žalobe musí byť opodstatnené existenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len výnimočne je možné návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo v konaní
doložená a preukázaná. Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci obrany tvrdia existenciu takých dôvodov
a ponúkajú o tom dôkazy, potom je povinnosťou súdu, na základe vykonaného dokazovania sa s ňou
vysporiadať. Podľa aktuálneho procesného predpisu (Civilný sporový poriadok) je strana povinná v
konaní uviesť svoje skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predložiť dôkazy. Ak sa jedná o dôkazy,
ktoré strana nemôže bez svojej viny predložiť, je povinná ich súdu označiť. Súd rozhodne, ktoré
z dôkazov navrhnutých žalovanými v rade 1/ a 2/ vykoná (§ 185 CSP). V konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou (§ 216 ods. 2 CSP), z ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva chronológia jeho postupu pri rozhodovaní v takejto právnej
veci. Pokiaľ rozdelenie veci v spoluvlastníctve strán nie je možné (čo musí byť ako odborná otázka
vyriešená v konaní znaleckým posudkom), je povinnosťou súdu, aby sa pri konečnej úvahe o tom ako



rozhodne, vždy zaoberal pri hodnotení zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo
nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je správny
taký postup, keď sa súd zaoberá možnosťou zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva len na základe obrany strany (v súdenej veci žalovaných v rade 1/ a 2/), bez toho,
aby si zadovážil pre takéto rozhodnutie dostatočné podklady a  zistil skutkový stav veci v potrebnom
rozsahu. Krajský súd zdôrazňuje, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v súdenej veci nevylúčil
možnosť zamietnutia žaloby podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek právnemu
názoru prezentovanému v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, okresný súd z neho, ako
aj z právnej úpravy  a judikatúry viažucej sa k súdenej veci dôsledne nevychádzal. Prvoinštančný súd
nedostatočne odôvodnil, prečo obranu žalovaných považoval  za nedôvodnú. Je nepochybné, že vysoký
vek podielového spoluvlastníka nebude spravidla bez ďalšieho dostatočným dôvodov pre zamietnutie
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva              (§ 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Pri takomto rozhodnutí musí byť zohľadnený celý komplex dôvodov, ako aj situácia obidvoch
procesných strán. Okresný súd však opätovne vydal meritórne rozhodnutie na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu.                         Po doplnenom dokazovaní len konštatoval reálnu nedeliteľnosť
spornej domovej nehnuteľnosti a  následne nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania
nehnuteľnosti a zistil primeranú náhradu, ktorú je potrebné ustupujúcemu spoluvlastníkovi (žalobkyni)
vyplatiť.

23. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ konať
pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako strane znemožnila realizácia ich procesných práv,
ktoré im v čase vydania napadnutého rozsudku priznával Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany
ich práv a právom chránených záujmov.

24. Z uvedených dôvodov popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za
tak podstatné, ktoré naplnili jednoznačne podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), CSP a § 391 ods. 1 CSP).

25. V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom opätovne
posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na pojednávaní vykoná dokazovanie (výsluchom strán i
listinnými dôkazmi), predložený obidvomi procesnými stranami v konaní a vysporiada sa aj s prípadnými
ďalšími návrhmi procesných strán                      na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení
skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP). Po doplnenom dokazovaní sa
okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobou žalobcu v tomto konaní a
vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a výsledky vyhodnotenia dôkazov
zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. V nadväznosti na
rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku                na náhradu trov konania.

26. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax viažucu
sa k prejednávanej veci. Viaceré z rozhodnutí súdov Českej republiky (vychádzajúcich z totožnej
právnej úpravy) sú v plnej miere použiteľné pri jej rozhodovaní. K jednotlivým kritériám pre prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom krajský súd uvádza, že veľkosť spoluvlastníckeho
podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci nesporne významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť
spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Pod účelným využitím veci je potrebné rozumieť
predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť
využitie pozemku určeného na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov
sa takémuto využitie venuje, alebo v prípade, ak ide o rodinný dom a v dome dlhodobo býva niektorý zo
spoluvlastníkov, pričom iný spoluvlastník má bytovú potrebu vyriešenú inak.               Pri prikázaní veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom zákon kladie dôraz aj na to, aby sa prikázaním veci vytvorili
priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä založením spoluvlastníctva nedochádzalo
k vzniku mnohých sporných situácií.                           Pod vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové
vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým
podielom.



28. K  námietke žalovaných v rade 1/ a 2/, že v prejednávanej veci boli dané dôvody                  na
zamietnutie žaloby odvolací súd opätovne poznamenáva, že nikto nemôže byť nútený, aby v
spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom  - § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať záujem spoluvlastníka na
zachovanie vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú
jedinečnosť konkrétneho prípadu. Skutkové podklady      pre závery súdu v tomto smere sú však povinné
produkovať strany sporu (v danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/); súd ich nemá povinnosť vyhľadávať.
Judikatúra, na ktorú poukazovali odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku, sa viaže k procesnému
predpisu (Občiansky súdny poriadok), ktorý už nie je účinný.

29. V prípade rozhodovania súdu v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka súd musí mať možnosť
posúdiť celú vec komplexne tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a
rešpektovalo ochranu vlastníckych práv garantovaných článkom 11 Listiny základných práv a slobôd.
V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu
zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z
hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov,
účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom), ani
spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných
skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona
( pozri judikatúru NS SR publikovanú pod č.  R 37/2012, rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/33/2010).

30. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú
súdy požiadavku účelného využitia veci. Pri obytných domoch skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov,
prihliadajú na to, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval, prípadne, kto doň investoval, kto
je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu, pričom veľkosti spoluvlastníckych podielov
pripisuje zväčša až druhoradý význam.

31. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že námietka žalovaných v rade 1/ a 2/, že okresný súd mal pri
rozhodovaní v súdenej veci aplikovať § 3 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodná. Rozhodnutie súdu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívny charakter. Až na jeho základe sa
menia doterajšie právne vzťahy medzi účastníkmi (teraz stranami) a vznikajú im nové práva a povinnosti
(porovnaj uznesenie NS ČR sp.zn. 22Cdo/1326/2006), pričom na vydanie konštitutívneho rozhodnutia
súdu nemožno aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; aplikácia tohto ustanovenia je možná len
na výkon jednotlivých práv a povinností vyplývajúcich z novozaloženého právneho vzťahu (rozsudok NS
ČR sp.zn. 26Cdo/2858/2000). Súd je pritom viazaný návrhom (žalobou) na zrušenie spoluvlastníctva,
nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva.

32.   Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ konštatovali, že do spoločných nehnuteľností vložili investície,
odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere nepodali vzájomný návrh vo veci, a preto okresný súd
postupoval správne, ak na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Táto okolnosť môže mať vplyv pri
jeho rozhodovaní o tom, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže do výlučného vlastníctva (pozri bod
30. tohto rozhodnutia).

33. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy pri úvahe o tom, ktorému z
doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musia zaoberať aj posúdením, či spoluvlastníci,
ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady
druhému zo spoluvlastníkov. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu
zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Pod rozsah posúdenia
primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec
pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto hľadisko je dôležité
z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo spoluvlastníkov a ktorému
konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko solventnosti nie je preukázané,
môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka znamenať zásah do práva
vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude svojho vlastníckeho práva zbavený



pri poskytnutí primeranej náhrady (napr. nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 494/2003 zo dňa
02.02.2005).

34. Ak prichádza do úvahy prikázanie veci viacerým doterajším spoluvlastníkom, je súd pri úvahe,
ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže, povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na
účelné využitie veci. Ak však v priebehu konania vyjde najavo, že vec môže byť prikázaná do výlučného
vlastníctva len jedného z doterajších spoluvlastníkov (napr. z dôvodu, že druhý zo spoluvlastníkov
nemá o prikázanie veci záujem) a súd nezistí dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka), stáva sa hľadisko účelného využitia veci (§ 142 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka) pre rozhodnutie nerozhodným práve z dôvodu, že hľadisko účelného využitia veci nemožno
použiť vo vzťahu k viacerým doterajším spoluvlastníkom.

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal            za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.               (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                     od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý  za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/17/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:9f5c9140-5bf2-4225-a46d-2ab4549dcada", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f5c9140-5bf2-4225-a46d-2ab4549dcada"}, {"guid": "ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/04 z 13. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "3f1dfc4b-e450-412d-9515-fbc840339e5d:79b7a753-709f-4937-9da0-3fe11b244403", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1209223579.1", "spisova_znacka": "6Co/292/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/292/2012 z 16. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1209223579.1"}], "citovane_v": []}