{"guid": "0e368c37-83be-41a1-bef1-2f51d154eab4:2da8352c-6b64-4d0e-9227-aee325851c0c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1", "spisova_znacka": "1Tos/123/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1Tos/123/2016 z 19. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. decembra 2016, sp. zn. 1Tos/123/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1", "identifikacne_cislo": "5414010083", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Silvia Izsáková", "sudca_id": 184, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-izsakova-184", "datum_vydania": "2016-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-419.odsek-1", "nazov": "§ 419 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-419.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-4", "nazov": "§ 50 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-419", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-420", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2da8352c-6b64-4d0e-9227-aee325851c0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010083
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2016
o sťažnosti odsúdeného G. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/28/2014 z
24.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. Q.                         z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín napadnutým uznesením, sp.zn. 9T/28/2014 z 24.11.2016  podľa § 419 ods. 1
Tr. por., § 420 Tr. por. s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený G. Q. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/28/2014 z
3.7.2014,  neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. (správne malo byť uvedené aj podľa § 419 ods. 4 Tr. por. - pozn. nadriadeného súdu)
okresný súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený G. Q..  V písomných dôvodoch sťažnosti
prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že hoci bol právoplatne uznaný vinným z dvoch priestupkov a dopustil sa konaní, ktoré vykazujú znaky
trestných činov, za ktoré je stíhaný. Odôvodnil ho tiež tým, že ostatný skutok, za ktorý je stíhaný -
nedovolené ozbrojovanie, pri ktorom z otcovej zbrane strieľal, do vzduchu je možné vyhodnotiť aj ako
„gradovanie“ nebezpečnosti skutkov, ktoré vždy spáchal pod vplyvom alkoholu, na čo aj poukazoval s
tým, že vo väzbe mal dosť času uvažovať o nesprávnosti svojho konania, a preto sa už takých skutkov,
akých sa dopúšťal v minulosti, dopúšťať nebude a chce sa podrobiť ústavnej psychiatrickej liečbe.
Návrh jeho obhajcu nebol prijatý najmä s poukazom na znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec v
súvislosti s trestným stíhaním vo veci šírenia poplašnej správy a nedovoleného ozbrojovania, kde znalec
uviedol, že ústavná liečba nie je potrebná, resp. žiadny druh liečby nenavrhol. Ako obhajca odsúdeného
v tejto veci si ako oprávnená osoba podľa  § 186 Tr. por. pokladal za povinnosť sťažnosť odôvodniť a
uviesť aj vlastné postrehy,  ktoré nadobudol jednak komunikáciou s odsúdeným, no tiež komunikáciou
s jeho otcom. Preto, ak vychádza zo skutočnosti, že cieľom trestného konania nie je revanš - odplata
za spáchaný skutok, ale náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu, musí v prvom rade
uviesť, že aj keď chápe „opatrníckosť“ súdu pri rozhodovaní o ne/osvedčení sa a premene trestu,
nemôže súhlasiť s uznesením, lebo je presvedčený, že výkon trestu jeho mandantovi v tomto prípade
nemôže osožiť, ale jeho dlhodobý kontakt s kriminálne závadovými osobami, ktoré si odpykávajú tresty
za skutky, ktoré sú naozaj nebezpečné pre spoločnosť a ktoré boli stimulované úplne odlišnými cieľmi
ako tomu je v prípade jeho mandanta, môže jeho osobnosť skôr motivovať k protispoločenskej aktivite
ako napraviť. Čo ho k tomu vedie sú nasledovné skutočnosti:



Spoločným menovateľom viacerých skutkov, ktorých sa odsúdený dopustil nie je len to, že vždy ich
vykonal pod vplyvom alkoholu, ale najmä to, že ich cieľom nebolo páchať protispoločenskú činnosť, ale
(a to konštatujú aj znalci v znaleckom posudku) boli to skôr zúfalé pokusy upútať na seba pozornosť
z dôvodu, že sa cítil dlhodobo osamelý, menejcenný, mal/máva stavy úzkosti... Znalec síce píše, že
sa „nejedná o vážnu duševnú poruchu v pravom slova zmysle“, no nevylučuje, že nejakou psychickou
poruchou trpí. Preto viac ako dôvodne možno predpokladať, že vždy v čase kedy už „ťažobu na
duši nevie uniesť“ siahne po alkohole - v domnení, že mu pomôže jeho aktuálny duševný problém
prekonať. Možno teda povedať, že primárnou príčinou jeho správania je síce podľa znalca „nie vážna
duševná porucha v pravom zmysle slova“, ale predsa len duševná porucha, následkom ktorej je spravidla
požitie alkoholu a nasledujú skutky, ktorých spoločnou črtou je, ako už uviedol, upútanie pozornosti
spôsobom, že buď niečo vykoná, alebo len vyhráža, že vykoná, pričom vždy zároveň volá núdzovú
linku polície. Typickými prejavmi boli napríklad - postavil sa na most a vola políciu s „vyhrážkou“, že
ak neprídu skočí  z neho a zabije sa, alebo skutok, za ktorý sa vedie voči nemu trestné stíhanie, kedy
pred nemocnicou zatelefonoval na linku 158, že sa odpáli a že Allah je veľký (pritom nemal pri sebe
žiadnu výbušninu ani zbraň a po telefonáte sedel s cigaretou kľudne na lavičke a čakal na príchod
hliadky). Obdobne pri poslednom skutku, kedy zobral otcovi guľovú zbraň a vystrelil z nej niekoľko
nábojov do vzduchu a zavolal na linku 112, že má pušku a zastrelí sa ak neprídu. Potom si, ako
v predchádzajúcom prípade, sadol na lavičku, guľovnicu oprel o múr domu, a s cigaretou čakal až
prišla polícia. Znovu teda nebol vôbec agresívny, nastúpil do policajného vozidla a bez akéhokoľvek
odporu či násilia šiel do CPZ. A skutkov, kde niečím „vyhrážal“ v telefonáte na núdzovú linku a potom
„v kľude“, spravidla so zapálenou cigaretou, čakal hliadku polície, bolo za posledné roky viac. Nie
všetky sú zadokumentované... Teda, i keď jeho obhajca nie je znalec, a v znaleckom posudku je
napísané, že jeho mandant potrebuje skúmať duševný stav z pohľadu do akej miery je požívanie alkoholu
vyvolané jeho duševnou poruchou. Hoc nie vážnou, ale predsa len poruchou tak, aby znalci (a ja som
presvedčený, že to nebude jednoduché) mohli nastaviť liečbu onej „nevážnej poruchy v nepravom
zmysle slova“.  Preto považuje za najdôležitejšie zistiť, čo je tou nevážnou poruchou, ktorá je s veľkou
pravdepodobnosťou príčinou správania, ktoré vyvoláva asi u každého najrôznejšie obavy. Lebo ak sa
takýto človek, ktorého IQ je podľa znalca v dolnom pásme priemeru, ocitne vo výkone trestu medzi
naozajstnými páchateľmi trestných činov, podľa obhajcu sa tam nemá šancu napraviť, ale tento pobyt
bude skôr kontraproduktívny pre jeho ďalší osobnostný vývoj. Skutky, ktorých sa odsúdený dlhodobejšie
dopúšťa na prvý pohľad naozaj vyzerajú nebezpečne. Zvlášť pre nezainteresovaných. Obhajca si myslí,
že ak je jeho klient nebezpečný, tak skôr pre seba samého ako pre spoločnosť. To o to viac, že okrem
privolávania polície sa dopúšťal v minulosti aj sebapoškodzovania. Napríklad, po zadržaní si v CPZ (i
keď „jemne“) porezal mnohopočetnými rezmi predlaktie, zjedol mydlo, doma zjedol tabletky.... Podľa
názoru obhajcu sú to prejavy skôr zúfalca, ako kriminálnika. Preto závažnosť jeho doposiaľ vykonaných
skutkov možno hodnotiť z hľadiska nebezpečnosti pre spoločnosť ako nepatrnú. Nariadením výkonu
trestu by síce bol uzatvorený „problém“ z právneho pohľadu, no celospoločensky (nielen z hľadiska
odsúdeného) by sa nevyriešilo vôbec nič. Duša klienta by sa nevyliečila, ale skôr by ochorela ešte
vážnejšie, čo by mohlo spôsobiť nielen pre neho, ale aj pre iných len ďalšie neželané následky. Mandant
prejavil snahu podrobiť sa dobrovoľne ústavnej psychiatrickej liečbe, resp. vyšetreniu na zistenie jeho
duševného stavu a najmä nastavenie liečby (ambulantná, ktorej sa podroboval aj doposiaľ evidentne
nepostačovala). Aktívne k tomu pristupuje aj jeho otec, ktorý dokonca zmenil zamestnanie, len aby sa
mohol synovi viac venovať. Myslí, že byť zdravý, či liečiť sa, je právom aj jeho mandanta, pričom to,
že nateraz si uvedomuje, že jeho duša je chorá je „výhoda, ktorú treba využiť“. Ak sa totiž problém
pojme ako neriešiteľný „status quo“, potom nielen, že sa jeho zdravotný stav nezlepší, ale je hlboko
presvedčený, že to bude mať neblahý vplyv aj na okolie, v ktorom sa on bude v budúcnosti pohybovať
(je úplne jedno či to bude vo väzenskom zariadení, alebo na slobode). A tomu, si myslí, že sú povinní
všetci, čo akokoľvek participujú na riešení veci, sa aspoň pokúsiť zabrániť. Preto je toho názoru, že
je potrebné, či už prikázať alebo len umožniť mandantovi sa podrobiť pozorovaniu na zistenie jeho
psychickej diagnózy a stanovenie spôsobu jej liečenia v liečebni, kde je nádej, že sa tímu odborníkov
podarí správne nielen diagnostikovať poruchu, ale najmä nastaviť spôsob liečby. Navrhol, aby krajský
súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol sám tak, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti
a ustanoví obmedzenie, že odsúdenému stanoví povinnosť zákaz požívania alkoholických nápojov a
povinnosť podrobiť sa psychoterapii ústavnou formou, resp. aby vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.



Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1       Tr. por. správnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby,
ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdeného G. Q. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., veta prvá ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že G. Q. sa v skúšobnej dobe odsúdenia
na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil.

V súhrne potom krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia
v súlade so zákonom.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/28/2014 z 3.7.2014
bol G. Q. uznaný za vinného  z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4
písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a pokračovacieho prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 od. 1   Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Predmetný rozsudok vo vzťahu
k odsúdenému nadobudol právoplatnosť 3.7.2014. Základná  skúšobná doba plynie odsúdenému  od
4.7.2014 do 3.7.2017.

Odsúdený G. Q. sa vyššie uvedených trestných činov dopustil na skutkovom základe, že
1/ dňa 11.3.2013 okolo 18.45 h. s prázdnou sklenenou fľašou, ktorá sa používa na zaváranie, na objekte
potravín č. 524 v obci Dolná Lehota, rozbil sklenenú výplň o rozmeroch 160x120 cm na výklade obchodu,
s úmyslom vniknúť do objektu potravín a odcudziť cigarety, alkohol a finančnú hotovosť, pričom pri rozbití
sklenenej výplne sa spustilo signalizačné zariadenie, preto od krádeže upustil a z miesta činu ušiel,
2/ následne cca 50 m od potravín kameňmi rozbil 4 ks sklenených výplní okna o rozmeroch 50x130
cm na objekte kaplnky č. 509 v obci Dolná Lehota s úmyslom, že cez vzniknutý otvor vojde do objektu
kaplnky, kde z pokladničky odcudzí finančnú hotovosť, ale z dôvodu že poškodené okno sa nachádzalo
vysoko nad zemou, do objektu kaplnky sa nedostal.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v čase základnej skúšobnej doby - dňa 21.2.2015
sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona        č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na
skutkovom základe, že zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 21.2.2015 v čase o 21.10
h. v Dolnom Kubíne, v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. Nádašiho Jégeho na detskom
oddelení tým, že úmyselne rozbil sklenenú výplň vchodových dverí, čím poškodenej Dolnooravskej
nemocnici s poliklinikou v zastúpení Ing. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L., V. XXXX/XX spôsobil
škodu v zmysle pokladničného dokladu vo výške 81,75 Eur. Za priestupok mu bola uložená pokuta vo
výške 10,-Eur.



Zo spisového materiálu je tiež zistiteľné, že odsúdený v čase základnej skúšobnej doby - dňa 30.8.2015
sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa       § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
374/1990 Zb. o priestupkoch na skutkovom základe, že zo spáchania priestupku proti majetku podľa §
50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustili tým,
že dňa 30.8.2015 v čase okolo 20.00 h. pri autobusovej zástavke Mokraď pri SAD smer Dolný Kubín
tým, že G. Q. vystúpil do cesty G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L., V. XXXX/X a ukázal prostredný
palec ruky, kde táto zastavila vozidlo, vystúpila a prišla ku Q., kde sa ho opýtala, čo má za problém, kde
on je niekoľko krát povedal, že čo chceš ty suka a smial sa jej do tváre, kde G. zdvihla ruku a on ju kopol
do oblasti pravého stehna a vykrikoval, že ak sa ho dotkne tak ju doláme, kde G. sa následne zamkla do
svojho auta, pričom Q. začal drmať kľučku na dverách a po čase odišiel preč, kde takéto konanie G. G.
považuje hrubé správanie sa G. Q. a konaním jej bolo spôsobené zranenie podľa lekárskeho potvrdenia
zo dňa 30.8.2015 a to pohmoždenie sedacej oblasti vpravo bez vystavenia práceneschopnosti. Za
priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 10,-Eur.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne
odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom
treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré
nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku
ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä
tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné
odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp.
priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu.
Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať,
či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade spáchania priestupku je rozhodujúca
materiálna stránka priestupku a nie jeho právne (formálne) posúdenie.

Je nesporné, že odsúdený G. Q. bol právoplatne postihnutý za dva priestupky, ktorých sa dopustil
úmyselným konaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V okolnostiach danej veci je
nepochybné, že majetkový priestupok aj keď nebol zvlášť závažný, spáchal podobným spôsobom
(rozbil sklenenú výplň vchodových dverí) ako trestný čin krádeže, za ktorý bol právoplatne odsúdený
v teraz prejednávanej veci (rozbil sklenenú výplň na výklade obchodu). Ako vyplýva z rozhodnutia o
priestupku Okresného úradu Dolný Kubín z 21.5.2015, číslo PK-2015/121, tento priestupok odsúdený
spáchal po tom, ako sa pohádal s otcom H. Q.. Prišiel ku vchodu na detské oddelenie, dvere sa
otvorili a keďže bol značne pod vplyvom alkoholu a bol nahnevaný, tak do týchto kopol, do sklenenej
výplne, ktorá sa rozbila a rozsypala. Zo správania odsúdeného počas skúšobnej doby je teda zrejmé,
že výkon podmienečného trestu zjavne nepostačuje na jeho nápravu, pretože odsúdený napriek
uloženému podmienečnému trestu naďalej nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný
zákon. Podmienečné odsúdenie ho neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako
ostatní občania tejto republiky viesť riadny život, naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe
hrozby výkonu trestu v prípade porušenia základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi.

Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v
Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má sklony k páchaniu protispoločenského konania a
zákony nie je schopný rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdený G. Q. neviedol v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia riadny život. Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom
zabezpečenia funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon
trestu odňatia slobody.



Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdeného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie
boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebol v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Podľa § 50 ods. 4, veta druhá Tr. zák. výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51
ods.3, a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, ktorou sa domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v
platnosti, treba uviesť, že v zmysle citovaného § 50 ods. 4 , veta druhá Tr. zák. rozhodnutie podľa tohto
ustanovenia môže súd urobiť len počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, o ktoré ide.
V tomto prípade základná skúšobná doba plynie do 3.7.2017, a teda táto podmienka  splnená je. Krajský
súd ďalej uvádza, že aplikácia tohto citovaného zákonného ustanovenia fakultatívnej povahy má byť
výnimočná a prichádza do úvahy len vtedy, ak konajúci súd vzhľadom na okolnosti prípadu, posúdenie a
vyhodnotenie ktorých patrí do jeho výlučnej kompetencie, nepovažuje konanie odsúdeného spáchané v
skúšobnej dobe, ktoré by inak viedlo k záveru, že podmienečné odsúdenie neplní (nesplnilo) svoj účel, za
dostatočné k tomu, aby rozhodol o premene podmienečného odsúdenia na odsúdenie nepodmienečné.

Aj krajský súd je toho názoru, že v prípade odsúdeného nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák. druhá veta, t.j. pre ponechanie v platnosti podmienečné odsúdenie.
Argumenty odsúdeného prezentované na verejnom zasadnutí a v sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu, nepresvedčili ani krajský súd o tom, že odsúdený v skúšobnej dobe prejavil snahu na
odstránenie tých príčin, ktoré viedli k jeho trestnej činnosti (napr. na preukázanie svojich tvrdení o tom,
že kvôli problémom s alkoholom navštevoval ambulantne psychiatra v Dolnom Kubíne, že hľadal aj
možnosti ústavného liečenia, nepredložil žiadny relevantný dôkaz).

S ohľadom na uvedené okolnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného
G. Q. zamietol, pretože nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9T/28/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "0e368c37-83be-41a1-bef1-2f51d154eab4:e758d333-f19b-4403-987c-63a9bd9a63d3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1", "spisova_znacka": "1Tos/123/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1Tos/123/2016 z 19. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5414010083.1"}], "citovane_v": []}