Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoE/12/2016 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. marca 2016, sp. zn. 11CoE/12/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5604894514.3 Krajský súd Žilina | 11CoE/12/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5604894514.3 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed6649cc-5462-47fe-bc70-b385aca37c1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5604894514.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5604894514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5604894514.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X,
H. X., t.č. na neznámom mieste, pre vymoženie pohľadávky 613,42 Eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu S. A. A. XX/X, Q. M.,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10Er/634/2004-25
zo dňa 19. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a o nepriznaní
náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke, potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutom výroku ostalo uznesenie nedotknuté.

Návrhu oprávneného na prerušenie konania n e v y h o v u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení neskorších
právnych predpisov exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie
nepriznal. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, ktorá obsahuje
vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného
advokátom Tomášom Kušnírom. Advokát konal pred notárom na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil
povinný v Zmluve o úvere č. 5340019 zo dňa 27.02.2004. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že pri udelení
plnej moci bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude
hájiť záujmy povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere jeho splnomocnenca. Bolo nepochybné, že
advokát nemohol objektívne hájiť záujmy povinného, ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený,
bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti
právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ďalším dôvodom dohody o plnomocenstve
je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere splnomocnencovi
je príliš všeobecne a široko vymedzené. Súdna exekútorka si neuplatnila náhradu trov exekúcie a súd
jej ju preto nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
oprávnený s tým, že napáda uznesenie prvostupňového súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie
neprípustnú a o jej zastavení. Odvolací dôvod vymedzil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/,



b/ O.s.p., keď uviedol, že súd rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, resp. rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby súdne konanie
prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Prvostupňovému súdu vyčítal, že o zastavení exekúcie
rozhodol po tom, čo súdnemu exekútorovi bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, teda bol
preskúmavaný aj exekučný titul, resp. jeho vykonateľnosť. V danom prípade exekučným titulom je
notárska zápisnica a pri jej spisovaní to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex
offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a
dobrými mravmi. Prvostupňový súd bez akéhokoľvek podnetu opätovne preskúmaval platnosť notárskej
listiny, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených ústavou. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný
súd pri revízii notárskej činnosti konal mimo rámec zverenej právomoci a porušil tak právo oprávneného
na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Prvostupňový súd porušil princíp rovnosti zbraní,
keď oprávneného dostal do postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných
strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
argumentov a nemal možnosť sa k týmto vyjadriť. Nesprávne sú závery prvostupňového súdu aj v tom,
že plnomocenstvo, na základe ktorého povinného zastupoval splnomocniteľ, je neplatné. Odvolateľ má
za to, že zástupca v notárskej zápisnici jasne a určite vyjadril, do kedy bude dlh splatený a v akej je výške.
Splnomocnenec nekonal v rozpore so záujmami povinného, čo by spôsobilo neplatnosť zastúpenia
pre rozpor so zákonom. Poukazoval na rozhodnutie ústavného súdu I.ÚS 120/2012-12 v súvislosti s
argumentáciou porušenia povinností okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného
práva. Vydaniu poverenia predchádza exekučným súdom náležité preskúmanie exekučného titulu, to je
preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V danom prípade formálna
stránka bola dodržaná, materiálna stránka taktiež tak, ako je predpísaná Exekučným poriadkom v §
41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú
vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou. Žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice
z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.

Podaním zo dňa 26.7.2012 navrhol, aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložil prejudiciálne otázky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v napadnutom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení,
ako aj v súvisiacom výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutom výroku ostalo uznesenie nedotknuté.

Na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoE/99/2013-59 zo dňa 31.
júla 2013 Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že došlo k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom, keď odvolací súd ním podaný
návrh na prerušenie konania ponechal bez rozhodnutia bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto
postup. V nadväznosti na uvedené odvolací súd v novom rozhodnutí opätovne uznesenie okresného
súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a o nepriznaní náhrady trov exekúcie
súdnej exekútorke potvrdil. V odvolaním nenapadnutom výroku ponechal uznesenie okresného súdu
nedotknuté a návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ zamietol.

V preskúmavanej veci sa oprávnený domáhal zmeny súdneho exekútora povereného vykonaním
exekúcie. Prvostupňový súd však skonštatoval, že vykonávaná exekúcia je neprípustná a exekučné
konanie zastavil. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že v prebiehajúcej exekúcii exekučným
titulom je notárska zápisnica zo dňa 12. 09. 2004, vo forme ktorej učinil splnomocnený zástupca



povinného (Mgr. Tomáš Kušnír) jednostranný právny úkon uznania záväzku z úveru na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 27.02.2004, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V zmysle § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Pri notárskych zápisniciach tohto typu sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach. Exekučný súd preverí formálnu stránku, ktorá spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a následne materiálnu stránku vykonateľnosti,
ktorá je priamo predpísaná zákonom, pričom nevyhnutnými náležitosťami sú právny dôvod a predmet
plnenia, pričom notárska zápisnica má obsahovať i právny záväzok povinného. Práve súhlas povinného
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento
prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon
povinností, uvedených v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom. Obdobne
účelom a cieľom každého občianskeho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu. Prejavom vôle povinného sa teda zavŕšil vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Teda výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Pokiaľ by išlo o neplatnosť právneho úkonu absolútnu, k tej súd je vždy povinný prihliadať, nakoľko
pri jej zistení sa má za to, že k právnemu úkonu nedošlo. Účelom občianskeho právneho inštitútu
o zastúpení je, aby za toho, kto nie je spôsobilý k právnemu úkonu, urobil takýto úkon ustanovený
zástupca alebo aby zástupca urobil právny úkon za toho, kto síce k právnemu úkonu je spôsobilý, avšak
právne úkony z nejakého dôvodu nechce, či nemôže sám urobiť. Pri zastúpení urobí právny úkon za
zastúpeného zástupca. Ak tak koná menom zastúpeného a na jeho účet, vzniknú práva a povinnosti
priamo zastúpenému (§ 22 Občianskeho zákonníka). V ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tiež
uvedené, kedy zastupovanie iného nie je možné pre rozpor so záujmami zastúpeného. Táto kolízia má
za následok, že právne úkony zástupcu urobené v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú neplatné.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je i podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že právne
úkony osvedčené v notárskej zápisnici, nahradzujúce vyhlásenia účastníka o uznaní právneho záväzku
v súlade s vykonateľnosťou a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku,
nemožno považovať za platné, ak ich za účastníka urobil zástupca, ktorý bol zároveň zástupcom i
veriteľom dlžníka (vynechávajúc posúdenie neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 39 OZ). V
danom prípade treba poukázať i na to, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, už v zmysle
judikovanej praxe ústavného súdu (18/2000) hlavný dôraz zákonodarcom bol kladený na výslovný
"súhlas povinnej osoby s exekúciou." Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal
v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi
právne relevantnými vadami. Za takúto vadu môžeme rozhodne považovať aj danú situáciu, keď prejav
za účastníka urobil zástupca, ktorý je zároveň zástupcom druhej strany - v tomto prípade veriteľa. Z
právneho hľadiska takýto úkon je potrebné považovať za neplatný v celom rozsahu nielen čo sa týka
príslušenstva, a preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že exekučný titul,
na základe ktorého sa oprávnený domáhal exekúcie, je v rozpore so zákonom. Na základe uvedených
skutočností odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazoval na prekážku rozhodnutej veci v súvislosti s udelením poverenia
na vykonanie exekúcie, s takýmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Účelom exekučného konania je
nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje
za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku
oprávneného. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného
i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonávanými prostriedkami
núteného výkonu rozhodnutia a práve ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu kedykoľvek
za konania skúmať, či tu neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie, a preto prvostupňový súd



postupoval správne, keď i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
skúmal, či neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie a tak ako je vyššie uvedené, vo veci správne
rozhodol. V súvislosti aj s ďalšími dôvodmi odvolania (právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu
ochranu, "rovnosť zbraní") je potrebné uviesť, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi
oprávneným a povinným, ale v exekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa
všetky náležitosti pre jeho vykonateľnosť. Odvolací súd sa nedomnieva, že by týmto postupom bolo
oprávnenému znemožnené právo na súdnu ochranu, resp. realizovať svoje práva pred súdom.

Odvolací súd návrhu oprávneného na prerušenie predmetného konania z ním uvádzaných dôvodov
nevyhovel.

Odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva únie (výklad zmlúv,
platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie) a nie uplatňovať právo na
skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha
rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych
názoroch na výklad a uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho
súdu po zistení, že pri vydaní jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva únie. „Pánom“
rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý
dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú
pomoc Súdneho dvora EÚ. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný
prostriedok, Súdny dvor EÚ definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku, rozhodnutie
Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci Cilfit C-283/81. Táto situácia nastane v prípade, ak predložená
otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní a
v prípade, ak je správne uplatňovanie práva únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné
pochybnosti.

Odvolací súd nepovažoval v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne
relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, preto ani nevzhliadol dôvod na ich predloženie
Súdnemu dvoru EÚ.

Naviac, odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia úniového práva (ohľadom aplikácie Smernice rady
č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) je natoľko zrejmá, že
nie je potrebné predložiť prejudiciálne otázky na Súdny dvor EÚ v súlade s doktrínou Act é Clairé.

V nadväznosti na to, že uznesenie okresného súdu je plne v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nebol
úspešný v odvolacom konaní a povinný si trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.