{"guid": "a4a31be0-c13c-4c51-8124-837a967995e1:a32f9aca-96c2-4eb7-8503-01c55384edb3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2", "spisova_znacka": "8Co/262/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/262/2016 z 21. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 21. júla 2016, sp. zn. 8Co/262/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2", "identifikacne_cislo": "5612211802", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a32f9aca-96c2-4eb7-8503-01c55384edb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/262/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612211802
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612211802.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpený splnomocneným
zástupcom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Michalská č. 14, IČO: 47
255 706, proti žalovanému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N., C. č. X, H., Česká republika, t.č.
W., N. W.. XX, J., Česká republika, o zaplatenie sumy 3.999,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/35/2013-103 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu  vo výrokoch  II., III. a IV.     p o t v r d z u j e.

Vo výroku I. zostáva uznesenie okresného súdu      n e d o t k n u t é .

Žalovaný    m á    p r á v o      na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 10C/35/2013-103 zo dňa 29.06.2015 zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.11.2012 č. k. 8Ro/391/2012-48 v plnom rozsahu
(výrok I.). Vyhlásil, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nemá právomoc konať vo veci (výrok II.). Konanie
zastavil (výrok III.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi
vrátil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 232,80 eur, prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s., po právoplatnosti výroku uznesenia (výrok IV.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 24.10.2012 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 3.999,99 eur, úroku vo výške 11,80 % ročne zo sumy 2.395,47 eur od 22.12.2010
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.395,47 eur od 22.12.2010 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.  Návrh odôvodnil neplnením záväzkov o splátkovom úvere č. 0252395176,
uzavretej medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 18.11.2004, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.999,99 eur. Súd vo veci vydal dňa 29.11.2012 platobný rozkaz
č. k. 8Ro/391/2012-48, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Vykonaným
šetrením bolo zistené, že žalovaný má bydlisko v Českej republike. Žalovanému bola doručená žaloba,
spolu s výzvou na oznámenie skutočností nevyhnutných pre účely posúdenia právomoci konať vo
veci, a to dňa 18.11.2013. Žalovaný pri výsluchu pred dožiadaným súdom v Českej republike dňa
17.04.2015 uviedol, že v Českej republike sa zdržiava 13-14 rokov. Jeho pobyt v Českej republike má
trvalý charakter.  Má české aj slovenské občianstvo. Od roku 2002 vlastní už len občiansky preukaz
vydaný Českou republikou.  V Českej republike sa mieni zdržiavať aj naďalej, trvalo. Taktiež uviedol,
že ošetrujúceho lekára má vo Veselí nad Moravou (ČR). V súlade s ust. § 173 ods. 1, 2, § 172 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p., súd platobný rozkaz zrušil, nakoľko ho nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk na území Slovenskej republiky. Doručenie platobného
rozkazu do cudziny je vylúčené. Súd ďalej citujúc ust. O. s. p. (§ 103, § 104 ods. 1 veta prvá),
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone



rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (čl. 66 ods. 1), Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (čl. 2 ods. 1, čl. 16
ods. 2, čl. 24, čl. 26 ods. 1) konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy keďže bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa  čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 preto bola daná na
konanie právomoc súdu členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ, t.j. žalovaný bydlisko. Žalovaný mal v
čase začatia konania bydlisko v Českej republike, čo mal súd preukázané z jeho vyjadrenia pri výsluchu
pred dožiadaným súdom. Podľa súdu v zmysle čl. 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 mohlo dôjsť
k založeniu právomoci konajúceho súdu v Slovenskej republike ak by sa žalovaný konania zúčastnil.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, na doručenú žalobu nijakým spôsobom nereagoval, zúčastnil sa
len výsluchu pred dožiadaným súdom v Českej republike, kde uviedol skutočnosti, z ktorých vyplynulo,
že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať vo veci. Súd preto vyhlásil, že v súlade s čl. 26
ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 nemá právomoc konať a konanie zastavil. V súlade s ust. §
146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie
bolo zastavené, pričom dôvodom zastavenia konania bol nedostatok v podmienke konania. Zároveň
rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v súlade s § 11 ods. 3 prvej
vety, ods. 4 a 6 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o vyslovení nedostatku právomoci vo veci konať, do
výroku o zastavení konania a do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Nesúhlasil s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením založeným na tvrdení, že žalovaný má podľa
jeho zistenia bydlisko v Českej republike. To kde sa žalovaný podľa jeho vlastného vyjadrenia mieni v
budúcnosti zdržovať je z hľadiska ustanovení O. s. p. nepodstatné. Namietal i to, že žalovaný tvrdí, že
ošetrujúceho lekára má (asi momentálne) vo Veselí nad Moravou. Pokiaľ žalovaný uviedol, že v Českej
republike sa zdržiava 13-14 rokov tak v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18.11.2004 ako i v zmluve o
zmenkovom vyplňovacom práve z rovnakého dňa uviedol bydlisko Q. K., ul. H.. XXX/X, pričom súd sa
s týmto jeho skorším tvrdením nevysporiadal. Od tohto  vyhlásenia (18.11.2004) prešlo v čase výsluchu
žalovaného (17.04.2015) 10 rokov a 5 mesiacov. Podľa súdom opisovaného zisťovania nijako nevyplýva
to, že by žalovaný namietol absenciu právomoci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, resp. iného súdu
v Slovenskej republike. Pre vadu nedostatočného odôvodnenia považoval žalobca preto rozhodnutie
súdu za nepreskúmateľné. V závere svojho odvolania citoval ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p.
spolu s komentárom, ohľadom správneho a zákonne vypracovaného odôvodnenia okresného súdu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v r. 2001-2002 odovzdal svoj občiansky
preukaz Slovenskej republiky na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši. Od tejto doby sa zdržuje
len v Českej republike a používa len doklady totožnosti vydané v Českej republike. Tvrdenie o mieste
ošetrujúceho lekára je len doplňujúce. Okresný súd posúdil, že od okamžiku odovzdania slovenských
osobných dokladov a na základe zistenia v evidencii obyvateľstva je jeho trvalé bydlisko mimo Slovenskú
republiku a preto platobný rozkaz zrušil. Tvrdil, že zmluvu o splátkovom úvere č. 0252395176 zo dňa
18.11.2004 a zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve z rovnakého dňa nikdy nepodpísal, nevie o aké
zmluvy sa jedná a v dobe podpisu týchto zmlúv už nebol držiteľom slovenských osobných dokladov.
Je pravdepodobné, že má i slovenské občianstvo, pretože o jeho zrušenie nepožiadal, ani požadovať
nebude. Napriek tomu trval, že je vrátane trvalého pobytu, sídla zamestnávateľa i pracovného miesta
občanom Českej republiky. Vzhľadom k tomu, že sa o veci poprvýkrát dozvedel dňa 03.04.2014 a to
len v základných informáciách, nebolo z jeho strany možné akokoľvek namietnuť absenciu právomoci,
nemohol sa ani dostaviť k súdu či vykonať akýkoľvek iný právny krok.

4. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že vec preskúmaval podľa ustanovení a z hľadísk
uvedených v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý zákon
nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 357 ods. 1 písm. a/ CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, 365



CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

6. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek
v priebehu konania. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje
do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok
zastavenie konania.

7. Podstatným pre správne posúdenie právomoci súdu konať v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky,
kde má žalovaný bydlisko. Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je
prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať
(registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať.

8. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol
odvolateľ, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie právomoci súdu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s jeho
skutkovým a právnym záverom, že súd v Slovenskej republike nemá právomoc konať vo veci čo
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania majúci za následok zastavenie konania

9. Námietky žalobcu v podanom odvolaní (pre vadu nedostatočného odôvodnenia nakoľko sa
nevysporiadal so skutočnosťami ním označenými, ktoré mu museli byť známe, mal za to, že rozhodnutie
je nespreskúmateľné) považoval za nedôvodné.

10. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení a v podstatných
bodoch na ne odkazuje. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
ustanoveniam (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O. s. p.). V tomto štádiu konania je dostačujúce vyjadrenie
žalovaného k skutočnostiam týkajúcim sa jeho bydliska, pretože jedine on môže poskytnúť v tomto
smere súdu relevantné vyjadrenie. Z tohto vyplýva, že nemá bydlisko v Slovenskej republike ale v Českej
republike kde dlhodobo býva (aj s poukazom na preukaz jeho totožnosti vydaný dňa 28.01.2010 v Českej
republike /č.l. 102 spisu/), pracuje a hodlá sa naďalej zdržiavať. Nebolo rozhodujúce, že žalovaný mal
uzavrieť zmluvu o splátkovom úvere dňa 18.11.2004 ako i zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve
z rovnakého dňa, kým podľa jeho tvrdenia sa zdržiava v Českej republike 13 - 14 rokov, čo však by
mohlo byť od jeho vyhlásenia (18.11.2004) len 10 rokov a 5 mesiacov. Aj tento čas je dlhodobým na
to, aby bolo možné konštatovať, že žalovaný má v Českej republike bydlisko. Naviac vo vyjadrení k
odvolaniu žalovaný spochybňuje uzavretie predmetných zmlúv. Odvolací súd mal preto tiež preukázané,
že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a okresný súd dôvodne v súlade s ust.
čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie tohto
sporu. Súd prvej inštancie si nemohol založiť svoju právomoc ani na ust. čl. 24 Nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001, keďže žalovaný sa aktívne nezúčastnil na konaní (bol len dožiadaným súdom vypočutý
k skutočnostiam ohľadom miesta jeho pobytu). Splnenie podmienky bydliska na území Slovenskej
republiky bolo podmienkou konania, bez ktorej si nemohol súd založiť svoju právomoc a pokračovať v
konaní.

11. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV.
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

12. Vo výroku, ktorým súd zrušil platobný rozkaz č. k. 8Ro/391/2012-48 zo dňa 29.11.2012 v plnom
rozsahu zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté, nakoľko nebolo napadnuté odvolaním.

13. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol len o
nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci t.j. v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).



Poučenie:

P o u č e n i e    o odvolaní:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

P o u č e n i e    o dovolaní:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/35/2013", "guid": "4d36f042-5eba-4bb6-81c3-0239b85a46fb:2870ac64-6b72-4db6-be8e-ad0b557cbf66", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6169f464-3b7c-41d2-a561-8c56cc470183:92c6d552-81f6-486c-a412-eb0dacc2b67c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Ro/391/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Ro/391/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6169f464-3b7c-41d2-a561-8c56cc470183:92c6d552-81f6-486c-a412-eb0dacc2b67c"}], "citovane_v": []}