{"guid": "243afe2b-3204-47c5-9886-327910c28b83:b6081a72-a58c-4f22-a5d7-96a7214b56f1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2", "spisova_znacka": "8Co/655/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/655/2015 z 25. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. augusta 2016, sp. zn. 8Co/655/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2", "identifikacne_cislo": "5614210398", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2016-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6081a72-a58c-4f22-a5d7-96a7214b56f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/655/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210398
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 2/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Dr. A. W. XXXX/X, J. Q., 3/ V.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 4/ X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, žalobcovia 1/ až 4/
zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom I. X, J. Q.,
proti žalovaným: 1/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 2/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom
Z. XX, W. K. B., o zaplatenie 24.999,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/6/2015-188 zo dňa 18. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu     potvrdzuje.

Žalobcovia v rade 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/6/2015-188 zo dňa 18.08.2015 uložil žalovaným
1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku,
žalobcovi 1/ sumu 11.857,37 eur, žalobkyni 2/ sumu 642,62 eur, žalobcovi 3/ sumu 11.214,75 eur a
žalobcom 3/, 4/ sumu 1.285,25 eur, všetko s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.07.2012 do
zaplatenia. Žalobcom súd zároveň priznal náhradu trov konania, a to žalobcovi 1/ náhradu súdneho
poplatku 711,- eur a trov právneho zastúpenia 750,71 eur (spolu 1.461,71 eur), žalobkyni 2/ náhradu
súdneho poplatku 38,50 eur a trov právneho zastúpenia 136,61 eur (spolu 175,11 eur), žalobcovi
3/ náhradu súdneho poplatku 672,50 eur a trov právneho zastúpenia 709,21 eur (spolu 1.381,71
eur) a žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne náhradu súdneho poplatku 77,- eur a trov právneho
zastúpenia 186,36 eur (spolu 263,36 eur), ktoré uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne
splnomocnenej zástupkyni žalobcov v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou doručenou dňa 22.12.2014 domáhali voči žalovaným
1/, 2/ zaplatenia sumy 24.999,99 eur s príslušenstvom titulom kúpnej ceny, a to na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 10.02.2012, ktorej predmetom bol rodinný dom č. 281, garáž bez súpisného čísla
a hospodárska budova bez súpisného čísla, postavené na pozemku C-KN č. 252/1, 2, 3, zapísané na
LV č. XXXX, k. ú. S. I. a sumy 5.141,- eur predstavujúcej kúpnu cenu za pozemky - parcely C-KN č.
252/1, 252/2, 252/3 a 253, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S. I..
Citujúc ust. § 588, § 559 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel. Mal za preukázané, že
žalobcovia a žalovaní uzavreli platnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam individuálne označeným v tejto kúpnej zmluve za kúpnu cenu 50.000,- eur. Prvú
splátku kúpnej ceny 25.000,- eur žalovaní zaplatili, druhú splátku 25.000,- eur nezaplatili napriek tomu,
že nadobudli vlastníctvo rozhodnutím o vklade zo dňa 04.07.2015.



Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že splatnosť druhej splátky kúpnej ceny
vo výške 25.000,- eur nastala dňom 19.07.2012 (15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). Tvrdenie žalovaných, že nenastala splatnosť
druhej splátky kúpnej ceny z dôvodu, že žalobcovia im neposkytli súčinnosť dojednanú v zmluve, v
konaní nebolo preukázané. Podľa zmluvných dojednaní sa kupujúci - žalovaní zaviazali zabezpečiť pre
Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s., všetky potrebné podklady na čerpanie úveru tak, aby v dohodnutom
termíne mohli zaplatiť druhú časť kúpnej ceny. Žalovaní nepreukázali, že doklady potrebné pre získanie
úveru zabezpečili, pričom z ich výpovede vyplýva, že dôvodom boli nevysporiadané vlastnícke vzťahy k
pozemku, o čom boli informovaní žalobcami, pričom táto skutočnosť je uvedená aj v zmluve (čl. IV., bod 5,
písm. e/) a vyplývala aj z listu vlastníctva, ktorý bol podkladom pre vypracovanie kúpnej zmluvy. Žalovaní
nepreukázali ani svoje tvrdenie, že hypotekárny úver nedostali zavinením žalobcov, keď z odporu proti
platobnému rozkazu aj z výpovede žalovanej 2/ vyplýva, že dôvodom neposkytnutia stavebného úveru
mali byť nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku a nie neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcov.
Nakoľko súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaní neboli povinní zaplatiť druhú splátku kúpnej
ceny do 15 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalobnému návrhu
vyhovel. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety, ods. 2 Občianskeho zákonníka súd žalovaným uložil zaplatiť
žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne počnúc dňom 20.07.2012, keď
druhá časť kúpnej ceny bola splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva, ktorá lehota uplynula dňom 19.07.2012.
Pokiaľ žalovaní poukázali na sumu 400,- eur, ktorú vyplatila U. B.alobcovi 1/, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že sa nejednalo o splátku kúpnej ceny, ale o poplatok za užívanie domu žalovanými
do konca januára 2012.
Súd žalobcom ako úspešným účastníkom konania priznal i náhradu trov konania v zmysle § 10 ods.
1, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby (prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientom, dňa 28.03.2014, návrh na začatie konania zo dňa 22.12.2014, účasť na pojednávaní dňa
25.06.2015 (2x) a dňa 18. 08. 2015), vrátane režijného paušálu podľa výšky uplatnenej sumy tým -
ktorým žalobcom.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby.
Mali za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasili s
konštatovaním súdu, že sa vyjadrili tak, že si zvyšné podiely vysporiadajú sami ani, že si boli vedomí,
že pokiaľ žalobcovia pozemky vysporiadajú pred uzavretím kúpnej zmluvy, bude cena nehnuteľností
vyššia od 10.000,- eur. Žalobcovia ich ubezpečili, že predávané nehnuteľnosti sú právne spôsobilé byť
predmetom záložného práva voči Prvej stavebnej sporiteľni a. s., po podpísaní kúpnej zmluvy a jej
predložení v sporiteľni však boli informovaní, že úver im nebude poskytnutý aj z dôvodu, že prevádzané
pozemky sú nevysporiadané.
Nesprávny je podľa nich i záver súdu, že len predpokladali, že na druhú splátku kúpnej ceny im bude
poskytnutý stavebný úver, keď z gramatického výkladu čl. III. bodu 3b/ kúpnej zmluvy je nepochybné,
že celá kúpna cena mala byť uhradená zo stavebného úveru a nie len jej druhá časť. Nie je ani pravda,
že im finančné prostriedky na zaplatenie prvej splátky poskytla U. B..
Zavádzajúce je i tvrdenie súdu, že dôvodom neposkytnutia stavebného úveru mali byť nevysporiadané
vlastnícke vzťahy k pozemku a nie neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcov, pretože neposkytnutie
stavebného úveru bolo predovšetkým z dôvodu, že žalobcovia neposkytli potrebnú súčinnosť, pretože
nepodpísali záložné zmluvy. To potvrdzuje aj tá skutočnosť, že po právoplatnom ukončení konania
vedeného pod sp. zn. 8C/129/2012 už pozemky boli vysporiadané, ale k poskytnutiu úveru zo strany
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., aj tak nedošlo, z čoho logicky vyplýva, že to bolo spôsobené hlavne
nesúčinnosťou žalobcov. Žalobcov k uzavretiu záložnej zmluvy vyzývali, títo však záložnú zmluvu
uzatvoriť odmietli. Je len pochopiteľné, že žiaden návrh záložnej zmluvy nebol vyhotovený, ak vopred
bolo zrejmé, že takúto zmluvu žalobcovia nepodpíšu.
V čase splatnosti druhej splátky kúpnej ceny teda s poukazom na ust. § 520 Občianskeho zákonníka
neboli a nie sú v omeškaní. Sú toho názoru, že žalobcovia porušili ustanovenia kúpnej zmluvy,
predovšetkým čl. III. bod 4 a čl. IV. bod 1 a neposkytli potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu, a teda v
omeškaní sú žalobcovia.
Súd sa podľa nich nesprávne vysporiadal aj s potvrdením o vyplatení sumy 400,- eur žalobcovi 1/
prostredníctvom U. B.. Aj keď na potvrdení je uvedené, že ide o poplatok za užívanie domu do



konca januára 2012, vôľa zmluvných strán smerovala k čiastočnému zaplateniu kúpnej ceny, keď
z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia im umožnili ešte pred podpísaním kúpnej zmluvy užívať a
rekonštruovať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom predaja, a to bezodplatne.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Mali za to, že dôvody uvádzané žalovanými už v priebehu prvoinštančného konania, ako aj dôvody
uvedené v odvolaní sú účelové a bezdôvodné. Ako predávajúci neporušili žiadnu povinnosť vyplývajúcu
im z kúpnej zmluvy a nie je pravda, že by odmietli uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva, v
dôsledku čoho nebol žalovaným poskytnutý hypotekárny úver. Žalovaní ich nikdy k uzavretiu záložnej
zmluvy nevyzvali a nikdy im nebol predložený ani návrh záložnej zmluvy. Obrana žalovaných, že
boli nimi ubezpečení, že prevádzané nehnuteľnosti sú právne spôsobilé byť predmetom záložného
práva je nelogická, pretože vedeli, že predmetom predaja sú len ich spoluvlastnícke podiely, navyše
o právnej spôsobilosti nehnuteľností byť predmetom záložného práva rozhoduje a podmienky určuje
poskytovateľ úveru a nie predávajúci. Bolo teda na žalovaných, aby si pred uzavretím kúpnej zmluvy,
ktorej vypracovanie navyše objednali sami, zistili podmienky poskytnutia úveru zo strany banky. Úhrada
kúpnej ceny, resp. jej druhej splátky ako bolo dohodnuté v čl. II kúpnej zmluvy nebola podmienená,
resp. viazaná na získanie úverových prostriedkov, len súhlasili s jej úhradou z finančných prostriedkov
poskytnutých bankou a zaviazali sa k súčinnosti. Pokiaľ ide o úhradu sumy 400,- eur svedkyňou U. B.,
stotožnili sa s názorom súdu, že bolo preukázané, že uvedená suma bola poskytnutá ako úhrada za
užívanie nehnuteľností a nejednalo sa o splátku kúpnej ceny. Nie je preto dôvodné, aby súd túto sumu
posúdil ako platbu podľa § 498 Občianskeho zákonníka.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým
§ 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti,
ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie
a ktoré by mali vplyv na správnosť jeho záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania
je pohľadávka žalobcov z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcami a žalovanými dňa 10.02.2012,
v ktorej sa žalovaní zaviazali za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, zaplatiť kúpnu cenu
50.000,- eur, a to v dvoch splátkach po 25.000,- eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny bola žalovanými
uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy a druhá časť kúpnej ceny bola splatná do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného Správou katastra Liptovský Mikuláš o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúcich. Nakoľko žalovaní druhú časť
kúpnej ceny žalobcom dosiaľ neuhradili, a to napriek tomu, že rozhodnutím Správy katastra Liptovský
Mikuláš zo dňa 04.07.2012 pod číslom vkladu V 1310/12 bol povolený vklad vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných, s účinkami vkladu dňa 04.07.2012, súd prvej
inštancie správne žalobe žalobcov vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu
s úrokmi z omeškania počnúc dňom 20.07.2012.

8. Pokiaľ žalovaní namietajú omeškanie so splnením svojho dlhu s poukazom na omeškanie žalobcov
ako veriteľov v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalobcov pri uzavretí záložnej



zmluvy v zmysle ust. § 520 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvedenú námietku (rovnako ako súd
prvej inštancie) vyhodnotil ako nedôvodnú. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že splatnosť druhej
časti kúpnej ceny bola viazaná na právoplatnosť rozhodnutia príslušného orgánu o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných, nie na poskytnutie hypotekárneho
úveru žalovaným, ktorého podmienkou malo byť uzavretie záložnej zmluvy. Pokiaľ žalovaní poukazovali
na to, že kúpna cena mala byť uhradená z prostriedkov stavebného úveru poskytnutého Prvou
stavebnou sporiteľňou, a. s., z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané
na poskytnutie tohto úveru žalovaným, žalobcovia len vyjadrili súhlas s úhradou druhej časti kúpnej
ceny z prostriedkov takto získaných. Nikde z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by v prípade neposkytnutia
úveru zanikla povinnosť žalovaných uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny, prípadne, že by jej splatnosť
bola pre prípad neposkytnutia stavebného úveru upravená inak. Ako správne konštatoval i súd prvej
inštancie, žalovaní nepreukázali ani svoje tvrdenie o odmietnutí uzavretia záložnej zmluvy žalobcami,
v dôsledku čoho nebol žalovaným poskytnutý stavebný úver. Žalovaní nepreukázali, že by žalobcov
vyzvali na uzavretie záložnej zmluvy, a že by ju títo odmietli uzavrieť. V tejto súvislosti odvolací súd
dodáva, že z vyjadrení žalovaných vyplýva, že úver im nebol poskytnutý z dôvodu, že pozemky, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli vysporiadané, z čoho možno vyvodiť, že i v prípade, ak by
žalobcov na uzavretie záložnej zmluvy vyzvali, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., by nebola ochotná túto
bez vyporiadania vlastníctva k pozemkom uzavrieť. O tom, že predmetné pozemky boli v podielovom
spoluvlastníctve i iných osôb než žalobcov (predávajúcich) pritom mali žalovaní pred uzavretím kúpnej
zmluvy vedomosť, keď uvedená skutočnosť vyplýva i zo samotnej kúpnej zmluvy. Neobstojí ani námietka
žalovaných, že ich žalobcovia ubezpečili, že poskytnutie úveru nebude problém, keď, ako správne
uviedli žalobcovia vo vyjadrení, podmienky pre poskytnutie úveru si stanovuje každá finančná inštitúcia
samostatne. Žalovaným pritom nič nebránilo, aby sa v príslušnej finančnej inštitúcii dotazovali i na
možnosť poskytnutia úveru za daných konkrétnych okolností, t. j. i pre prípad, ak nadobudnú len
spoluvlastnícky podiel k pozemkom (tu odvolací súd dodáva, že spoluvlastníctvo iných osôb nemá vplyv
na spôsobilosť veci v podielovom spoluvlastníctve byť predmetom právnych vzťahov, keď predmetom
právnych vzťahov môže byť aj len spoluvlastnícky podiel, ako tomu napokon bolo i v tomto prípade). V
tejto súvislosti odvolací súd dáva zároveň do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt\", t. j. „práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti
je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne.

9. Odvolací súd za nedôvodné považoval i odvolacie námietky žalovaných, pokiaľ títo namietali
správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, keď všetky namietané zistenia súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Záver o vedomosti žalovaných o vyššej kúpnej cene nehnuteľností, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, v prípade vyporiadania pozemkov žalobcami vyplýva tak z výpovede
žalobcov 1/, 3/, ako aj výpovede žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 25.06.2015. Pokiaľ žalovaní namietali
nesprávnosť skutkového zistenia, že prostredníctvom stavebného úveru mala byť zaplatená len druhá
časť splátky kúpnej ceny, odvolací súd uvádza, že z odporu proti platobnému rozkazu, ale aj výpovede
žalovanej 2/ vyplýva, že prvú časť kúpnej ceny žalovaní mali zaplatiť z už čerpaných pôžičiek, nakoľko
žalobca 2/ nesúhlasil so zaplatením celej kúpnej ceny prostredníctvom úveru, ktorá skutočnosť bola
žalovaným známa už v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní tak už pred uzavretím kúpnej zmluvy mali
vedomosť o tom, že predmetné ustanovenie zmluvy nezodpovedá skutočnosti (pokiaľ ide o prvú splátku
kúpnej ceny), pričom v odpore proti platobnému rozkazu sami uviedli, že práve zaplatenie druhej časti
kúpnej ceny bolo viazané na poskytnutie stavebného úveru. Ďalšie namietané skutkové zistenie súdom
prvej inštancie, a síce, že žalovaným finančné prostriedky na zaplatenie prvej splátky poskytla U. B.
vyplýva z výpovede tejto svedkyne na pojednávaní dňa 18.08.2015, pričom žalovaní tvrdenie tejto
svedkyne nerozporovali. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že i keď žalovaní preukázali, že pred
uzavretím kúpnej zmluvy čerpali úvery, nepreukázali, že na uhradenie prvej splátky kúpnej ceny použili
práve tieto finančné prostriedky. To aké finančné prostriedky boli použité na úhradu prvej splátky kúpnej
ceny je pritom pre rozhodnutie danej veci bez významu, rovnako ako výška kúpnej ceny v prípade
vyporiadania vlastníckeho práva k pozemkom pred uzavretím kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa
napokon správne vysporiadal i s potvrdením o zaplatení sumy 400,- eur U. B.alobcovi 1/, v ktorej
časti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje, nepovažujúc za potrebné tieto závery opakovať.



10. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, s ktorými skutočnosťami
sa zároveň vo svojom rozhodnutí už (správne) vysporiadal i súd prvej inštancie, odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania (proti ktorému nesmerovali osobitné
odvolacie námietky), ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia, a to v celom rozsah,
preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/6/2015", "guid": "31894ee8-8f19-4552-8ffd-83fbdc542b32:fda90823-2684-454f-972b-e9bba97ec08d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "243afe2b-3204-47c5-9886-327910c28b83:72ad6f97-bd78-4f6b-b58c-a44cd2f56099", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2", "spisova_znacka": "8Co/655/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/655/2015 z 25. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614210398.2"}]}