Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/60/2016 z 7. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. decembra 2016, sp. zn. 9CoP/60/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5615208766.2 Krajský súd Žilina | 9CoP/60/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5615208766.2 | 2016-12-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df0bde50-012d-45b2-96f6-ce5a21e633a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5615208766.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/60/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208766
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615208766.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.
D., nar. XX. XX. XXXX, Q. D., nar. XX. XX. XXXX a M. D., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov, matky Mgr. N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X., M. XXXX/XX, a
otca W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, H. X., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1P/118/2015-34
zo dňa 10. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zaviazal otca platiť výživné na maloletú M. v sume
70 eur, potvrdzuje.

Vo výroku o úprave styku ponecháva rozsudok nedotknutý.

V ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú
oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého Patrika sumou 120,- eur mesačne, maloletej Q. sumou 100,- eur
mesačne a maloletej Barbory sumou 70,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky. Styk s maloletými upravený nebol a zároveň rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2) Preukázané bolo, že obidvom rodičom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť ku dcére M.. Všetkým
trom deťom poskytuje osobnú starostlivosť matka, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. U otca
sa zvýšil príjem o zárobok v spoločnosti HRQ servis SK, s.r.o. Oproti predchádzajúcemu obdobiu,
kedy mala matka v starostlivosti len dve maloleté deti, sa znížil jej príjem, napriek starostlivosti
aj o tretie dieťa, o necelých 20 eur. Maloleté deti Q. a Q. sú od ostatného rozhodnutia súdu o
viac ako 2 roky staršie, pričom za celé obdobie matka nežiadala ani raz o zvýšenie výživného. S
pribúdajúcim vekom sa zvyšujú náklady na ich ošatenie, stravovanie, na uhrádzanie nákladov spojených
s návštevou materskej školy a mimoškolskými aktivitami, a taktiež i náklady spojené so zdravotnou
starostlivosťou o ne. Zmena pomerov na strane týchto maloletých detí je dôvodom pre rozhodnutie súdu
o zvýšení výživného. Objektívne nespochybnený vývoj životných nákladov spojených so starostlivosťou
o maloletých, súčasné zohľadnenie možností a schopností na strane otca, ktorý má oproti obdobiu
predchádzajúceho rozhodovania príjem vyšší minimálne o 40 eur, sú podstatné dôvody, pre ktoré súd



návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti Q. a Q. a určenie výživného pre maloletú M.
vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Súd nezohľadnil pri určovaní výšky
výživného všetky skutočnosti. Poukázal na jeho súčasný zárobok, pričom ide iba o pohyblivý čistý
mesačný zárobok. Súd nezohľadnil skutočnosť, že so svojimi deťmi sa stretáva niekoľkokrát do týždňa,
pričom väčšinu nákladov hradí on. Rešpektuje skutočnosť, že výživné na maloleté deti má prednosť pred
inými záväzkami, ale nie je možné od neho objektívne požadovať v súčasnej dobe platenie výživného
tak, ako je to uvedené v rozhodnutí súdu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

4) K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Súd sa podľa jej názoru zaoberal všetkými tvrdeniami
otca a zvážil jeho nevyhnutné náklady na pokrytie živobytia. Súd mal riadne doložený jeho príjem. Otec
vzal deti na výlet trikrát, aj to pred pojednávaním, a to práve preto, aby to mohol na pojednávaní uviesť.
Nespochybnila tvrdenia o výletoch a ošatení, ktoré deťom zabezpečuje, ale je to iba v malom rozsahu.
Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo
výroku, ktorým zaviazal otca platiť výživné na maloletú M. v sume 70 eur, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a vo výroku, ktorým zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého Q. v sume 120 eur a na
maloletú Q. v sume 100 eur mesačne, rozsudok prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh zamietol.

6) Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
8P/75/2013-23 zo dňa 06.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.01.2014, boli maloleté deti Q. a
Q. D. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého
Q. sumou 110 eur mesačne a na maloletú Q. sumou 90 eur mesačne.
7) Vychádzajúc z týchto skutočností je potrebné potom posudzovať návrh matky vo vzťahu k týmto deťom
ako návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia v zmysle ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, na základe
čoho už súd prvej inštancie nemal dôvod opätovne zverovať deti do osobnej starostlivosti (keďže o tom
už bolo právoplatne rozhodnuté). V zmysle citovaného ustanovenia je v takomto prípade súd oprávnený
skúmať len to, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Nie je oprávnený skúmať, či pôvodne určené
výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného
rozhodnutia.
8) Posudzujúc potom návrh matky vo vzťahu k maloletým deťom Q. a Q. na základe vyššie uvedených
skutočností, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane
účastníkov k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, a preto v
tejto časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietol. Pokiaľ sa i otcovi zvýšil príjem cca
o 40 eur, ako to konštatuje súd prvej inštancie, táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje zvýšenie
výživného vo vzťahu k maloletým deťom Q. a Q..
9) Nemožno totiž nechať bez povšimnutia skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletej M., o ktorej zároveň súd v tomto konaní, na základe návrh matky rozhodoval. Vo vzťahu k
tomuto maloletému dieťaťu potom prvoinštančný súd postupoval správne, keď rozhodol o jej zverení do
osobnej starostlivosti matky a určil výživné vo výške 70 eur mesačne. V tejto časti sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, lebo je toho názoru, že výživné vo výške
70 eur je primerané vzhľadom na vek dieťaťa, ako i na možnosti a schopnosti otca.

10) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o
nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.).

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).