Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/54/2016 z 13. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 13. septembra 2016, sp. zn. 8CoP/54/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5616204698.1
Krajský súd Žilina | 8CoP/54/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5616204698.1 | 2016-09-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eab4962-3e0d-4ae6-a1c9-6ee0a6f287e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5616204698.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204698
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616204698.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: N. E., nar. XX. XX. XXXX a L. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, deti rodičov
- matky: Ing. N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N., Z. XXXX/XX, a otca (navrhovateľa): Q. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. V., P. XXXX/XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Andrejom
Garom, advokátom so sídlom E., G. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/157/2016-49 zo dňa 10. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 1P/157/2016-49 zo dňa 10. 08. 2016 zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.
V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným dňa 01. 07. 2016 sa otec maloletých detí domáhal
zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom určenej rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III. č. k. 37P/136/2013-254 zo dňa 05. 03. 2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 20CoP/34/2015-279 zo dňa 29. 07. 2015. Dňa 08. 08. 2016 otec maloletých detí
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil matke maloletých detí
povinnosť odovzdať deti do jeho osobnej starostlivosti.
Súd, aplikujúc ust. § 367 ods. 1, 2, § 113 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), §
324 ods. 1, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko z návrhu nevyplývajú také závažné skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že osobná starostlivosť o maloleté deti nie je poskytovaná v požadovanej kvalite.
Konštatoval, že odsťahovaním sa matky s deťmi do V. N. sa obmedzil pravidelnejší styk otca s deťmi,
táto skutočnosť však sama osebe nezakladá dôvodnosť nariadenia otcom požadovaného neodkladného
opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletých detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že zo strany súdu došlo k zásahu do výkonu rodičovských práv a práva na spravodlivý proces
zaručených Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Zdôraznil, že sa celý čas snaží o to, aby synovia boli jeho rozvodom s ich matkou čo najmenej
dotknutí. Matka mu však po ukončení konania o rozvod začala zatajovať všetky podstatné skutočnosti
týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane plánovaného odchodu synov do V. N. a
podieľa sa na vytváraní citovej priepasti medzi ním a synmi. Obe deti sa mu sťažovali na to, že sa im deti



v škole a škôlke posmievajú a čoraz viac prejavujú záujem bývať u neho. U mal. N. sa zhoršil prospech
a je presvedčený, že matka ho nedokáže prirodzenou formou ovplyvňovať a v budúcnosti ho nebude
zvládať.
Namietal tiež, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a nevyjadril k dôkazom pripojeným k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a len odkázal na potrebu dokazovania v konaní o zmenu
výkonu rodičovských práv a povinností. V telefonickom rozhovore uskutočnenom dňa 28. 07. 2016 pritom
synovia vyjadrili túžbu bývať v Z. V. spolu s ním.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu (§ 65, § 66 C. m.
p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení, na ktoré odkazuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
otec maloletých detí v súčasnosti neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie ním
navrhovaného neodkladného opatrenia.

5. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí sa
návrhom podaným vo veci samej domáha zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, možno konštatovať, že úlohou inštitútu neodkladného opatrenia v prejednávanej veci
by malo byť zabezpečenie efektívnosti základného konania (konania o zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom) súdnym zásahom do práv a povinností účastníkov konania do času,
kým sa nevyriešia všetky potrebné právne otázky v konaní vo veci samej. V takom prípade je základným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ je to vo vzťahu k prejednávanej veci potrebné.

6. Okresný súd vyhodnotením tvrdených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade nejde o
taký naliehavý skutkový ani právny stav veci, ktorý by vyžadoval úpravu pomerov účastníkov konania
neodkladným opatrením, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil. Preskúmaním napadnutého
uznesenia, odvolania otca a obsahu spisu ani odvolací súd nenadobudol pochybnosti o tom, že
doterajšou úpravou osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorú zabezpečuje matka, by bol v značnej
miere ohrozený fyzický či psychický vývin maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí poukazuje
na zhoršený prospech syna N., či sťažnosti detí na posmievanie sa ich spolužiakov, uvedené ešte
nenasvedčuje tomu, že by o maloleté deti nebolo matkou náležite postarané. Je logické, že vzhľadom
na prisťahovanie sa mal. detí do nového prostredia deti pociťujú istý diskomfort, vzhľadom na stratu
doterajších priateľov, ako aj obmedzený styk s otcom, čo však neodôvodňuje zmenu doterajšej osobnej
starostlivosti nariadením neodkladného opatrenia. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ otec maloletých
detí poukazuje na to, že deti trpia v dôsledku odlúčenia od neho, bude tomu rovnako v prípade ich
odlúčenia od matky. Otec maloletých detí svoje tvrdenia v uvedenom smere zároveň žiadnym spôsobom
nepreukázal, ani neosvedčil. Na nedostatočnú starostlivosť matky, ktorá by si vyžadovala odovzdanie
maloletých detí otcovi nariadením neodkladného opatrenia nenasvedčuje ani vyjadrenie maloletých detí
počas telefonického rozhovoru s otcom, ktorého záznam otec detí v konaní predložil, keď z tohto nie je
zrejmé v akom kontexte bolo uvedené vyjadrenie uskutočnené. Zo správy psychologičky C. Z., ktorú otec
pripojil k odvolaniu (ktorá však nie je podpísaná, a z ktorej zároveň nevyplýva kto uvedená psychologička
je a z akého dôvodu vykonala šetrenie u otca maloletých detí počas pobytu detí u neho), zároveň vyplýva,
že i keď starší syn prehlásil, že chce bývať sám s otcom v Z. V., uvedené nekorešponduje s pozorovaním,
projektívnymi metódami ani zoznamom jeho rodiny, kde na prvom mieste uvádza matku.



7. Dôvodom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia napokon nie je ani „odlúčenie“ otca
od detí, keď z obsahu spisu vyplýva, že otec detí je s deťmi v pravidelnom telefonickom, ale i osobnom
kontakte, deti má u seba aj počas víkendov, a teda odcudzenie sa otca a detí, či vznik „citovej priepasti“
v dôsledku ich odlúčenia v danom štádiu nemožno predpokladať.

8. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí spočívajúcou v nevykonaní navrhnutých dôkazov súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na
jeho charakter a zákonom stanovené lehoty na rozhodnutie (v danom prípade 7 dní od podania návrhu),
sa dokazovanie v zásade nevykonáva. Vykonávanie dôkazov na zistenie skutočností potrebných pre
konečné rozhodnutie v súlade so záujmom maloletých detí bude otázkou prebiehajúceho konania vo
veci samej (o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom), ako to v napadnutom
uznesení konštatoval i okresný súd.

9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie vyvodil, že nie sú
zrejmé dôvody a skutočnosti, ktoré by zakladali také ohrozenie maloletých detí, ktoré by si vyžadovalo
odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca neodkladným opatrením, preto uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Zároveň však dodáva, že uvedené
nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. nerozhodoval.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)