{"guid": "a2fd0577-5ca8-422b-a86e-ad0aa42d6435:c9bb1f19-c4c7-4ec1-9394-6bca2d107545", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8", "spisova_znacka": "8Co/421/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/421/2015 z 21. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. júla 2016, sp. zn. 8Co/421/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8", "identifikacne_cislo": "5711203152", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cdo/105/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "caf6bb06-78b7-43a1-ba5b-8c167b900143:7605ef4c-b00c-4529-ade7-8b359164801b", "datum": "2017-09-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9bb1f19-c4c7-4ec1-9394-6bca2d107545", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/421/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203152
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: K. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. X. G. B.. XX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou
Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom F., ul. A. č. XX proti žalovanej: Mgr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., ul. V. č. X/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou
so sídlom F., V. Z.. X, o zaplatenie sumy 17.160 eur, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 11C/18/2011-411 zo dňa 22. júla 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 11C/18/2014-462 zo dňa 11. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom    m e n í    tak, že žalobu žalobcu     z
a m i e t a .

Žalovaná    m á    p r á v o  na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/18/2011-411 zo dňa 22.07.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 11C/18/2011-462 zo dňa 11.05.2015 rozhodol, že odporkyňa (ďalej „žalovaná“) je
povinná zaplatiť navrhovateľovi (ďalej „žalobcovi“) sumu 9.900 eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške vyčíslenej po predložení kúpnej zmluvy rovnajúcej sa 20 % kúpnej
ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. V., zapísaná u
Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na LV č. XXXX, rodinný dom č. súp. XXXX, postavený
na parcele KN č. 778/57 a to s poukazom na dohodu z 03.06.1997 (ďalej len „Dohodu“) uzavretú medzi
účastníkmi konania. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 51 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, §
36 ods. 1, 2, § 34, § 35 ods. 1, 2 a § 495 ako i § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že žalovaná viackrát vo svojich vyjadreniach namietala rozpor skutočnej vôle účastníkov Dohody s
formálnym písomným prejavom tejto vôle. Podľa žalovanej jej skutočnou vôľou pri podpise Dohody nebol
jej záväzok vyplatiť žalobcovi 20 % z kúpnej ceny kedykoľvek pri prevode nehnuteľnosti v budúcnosti, čo
by bolo podľa jej tvrdenia v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na rozsiahle investície, ktoré začala
vykonávať do tejto nehnuteľnosti. Skutočným zámerom konajúcich účastníkov pri formulovaní klauzuly
o povinnosti vyplatenia 20 % bolo „poistenie situácie“, keď by ona nehnuteľnosť bezprostredne po jej
nadobudnutí darovaním od žalobcu špekulatívne predala so ziskom. Právna zástupkyňa zdôraznila, že



žalovaná naopak začala po podpise darovacej zmluvy s rozsiahlou rekonštrukciou domu, súčasne v
ňom 13 rokov s matkou žila, pokiaľ to bolo vzhľadom na jej zdravotný stav možné. S poukazom na
uvedené je podľa jej vyjadrenia nelogické, aby žalovaná trvala na vyporiadaní vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnosti, ku ktorej už v čase podpisovania darovacej zmluvy bolo zrejmé, že nutne vyžaduje
zásadnú rekonštrukciu a súčasne súhlasiť s tým, že 20 % z kúpnej ceny kedykoľvek v budúcnosti vyplatí
žalobcovi bez toho, aby tento bol povinný k akémukoľvek predchádzajúcemu alebo nasledujúcemu
plneniu, ktoré by bolo aspoň sčasti porovnateľné s takýmto záväzkom žalovanej. V tejto súvislosti súd
poukázal na skutočnosť, že predmetná Dohoda predstavuje právny úkon, ktorým žalovaná jednoznačne
prejavila svoju vôľu tak, ako je v nej uvedené.  V zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon
musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Z prejavu vôle musí nepochybne vyplývať, že
ide o dosiahnutie určitého právneho účinku podľa obsahu úkonu a musí byť teda zrejmé, k akému cieľu
prejavená vôľa smeruje. Podľa názoru súdu prejav vôle oboch zmluvných strán vyjadrených v Dohode
je zrozumiteľný a jednoznačný, nevzbudzujúci pochybnosti o úmysle strán. Pokiaľ mala žalovaná za to,
že jej vôľa a vôľa žalobcu pri podpise dohody bola iná, mala ju formulovať v Dohode a nemala svojím
podpisom potvrdiť jej obsah a súhlas s jej obsahom tak, ako bol formulovaný. V zmysle § 43 Občianskeho
zákonníka sú podľa súdu účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Sloboda a vážnosť vôle žalovanej pri uzatváraní predmetnej
Dohody bola potvrdená aj v čl. IV. Dohody, kde sa uvádza, že účastníci si túto prečítali a na znak toho,
že súhlasia s jej obsahom, ju vlastnoručne podpísali. Navyše podľa tvrdenia žalobcu písomný návrh
tejto Dohody predložila samotná žalovaná, čo táto nepoprela. Takisto záväzok žalovanej v predmetnom
právnom úkone je vyjadrený dostatočne zrozumiteľne a určito, pričom súd nemal pochybnosti o obsahu
záväzku žalovanej ani o rozpore vôle účastníkov Dohody. K námietke žalovanej týkajúcej sa rozporu
predmetného čl. III. Dohody s dobrými mravmi vzhľadom na to, že táto vykonala po nadobudnutí
rodinného domu rozsiahle rekonštrukcie a preto by bolo podľa jej tvrdenia nelogické, aby prevzala na
seba taký záväzok a následne začala vykonávať rozsiahle investície do rekonštrukcie, súd považoval
za potrebné uviesť, že žalovaná vykonala všetky investície do rodinného domu ako aj pozemkov s
ním súvisiacich z vlastnej vôle, pričom v samotnej Dohode takýto záväzok uvedený nie je. Žalovaná
sa rozhodla rekonštruovať nehnuteľnosť aj napriek tomu, že vedela o svojom existujúcom záväzku
voči žalobcovi. Skutočnosť, že sa žalovaná rozhodla rekonštruovať nehnuteľnosť, nemá za následok
zánik jej záväzku voči žalobcovi, nakoľko v samotnej Dohode nie je zmienka o tom, že z časti kúpnej
ceny, ktorú má vyplatiť žalovaná, budú vylúčené investície žalovanej do nehnuteľnosti a pokiaľ mal
súd vedomosť, k takejto Dohode medzi účastníkmi ani nedošlo. Vzhľadom na to, že v kúpnej zmluve,
ktorou žalovaná previedla rodinný dom, je dohodnutá kúpna cena za všetky nehnuteľnosti vrátane
predmetného rodinného domu, bolo potrebné z dôvodu určenia výšky nároku žalobcu ustáliť cenu len
rodinného domu bez pozemkov a garáže, za ktorým účelom súd nariadil znalecké dokazovanie na
určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej predaja. Mal za to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
stanovená znalcom Ing. Petrom Šrancom v sume 49.500 eur bola určená správne v súlade s vyhláškou
MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov.
V ďalšej časti rozhodnutia súd hodnotil svedeckú výpoveď T. X., matky účastníkov konania. Poukázal
na to, že na notársku zápisnicu spísanú dňa 09.05.2013 ako dôkaz prihliadal, avšak s poukazom na
skutočnosť, že notár neoveruje obsah skutočností (vyhlásenia) uvedených v notárskej zápisnici, za ich
pravdivosť nezodpovedá. Z týchto dôvodov notársku zápisnicu vyhodnotil ako jeden z dôkazov, ale do
úvahy bral skutočnosti zistené pri výsluchu svedkyne pred dožiadaným súdom. Svedkyňa nepoprela
okolnosti uzavretia darovacej zmluvy a následnej Dohody medzi žalobcom a žalovanou. Súčasne sama
uviedla, že nemala záujem o žiadny majetok a preto sa rozhodla, aby ho takýmto spôsobom, jej deti t.j.
žalobca a žalovaná medzi seba rozdelili a ďalej sa o jednotlivé skutočnosti nestarala. Podľa súdu sa mu
jednoznačne preukázať nepodarilo, či vôľa zmluvných strán viedla k inému významu a to ani výsluchom
svedkyne. Ak žalovaná poukazovala na rozpor s dobrými mravmi tou skutočnosťou, že žalobca bol
vlastníkom 1-tiny nehnuteľností, ktoré previedol na žalovanú a za ktorú by mu mala uhradiť 20 % z
predajnej kúpnej ceny, tak práve v rozpore s dobrými mravmi by podľa názoru súdu bola skutočnosť, že
ak matka, t.j. svedkyňa mala záujem rovnakým spôsobom rozdeliť majetok a dedičstvo medzi žalobcu
a žalovanú a nemala by záujem, aby v budúcnosti žalobca utrpel tým, že daroval svoj podiel žalovanej
a teda by z dedičstva po otcovi, ale ani z majetku po matke nič nenadobudol. Práve súdu sa zdá
spravodlivá dohoda, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá. V opačnom prípade by žalobca
nielenže nemal nič z dedičstva po svojom otcovi, ale nemal by v podstate ani nárok na majetok matky,
ktorý nadobudla počas manželstva. Nestotožnil sa preto s námietkou žalovanej, že treba vychádzať len z
vôle vyjadrenej a výsluchu svedkyne. Okrem toho poukázal na určité nezrovnalosti v jej výpovedi, podľa
toho, akým spôsobom bola otázka svedkyni položená, čo súd pripisoval odstupu času aj veku svedkyne,



je tak predpoklad, že si jednotlivé okolnosti už nepamätá. Aj v čl. III. Dohody sa žalovaná jednoznačne
vyjadrila, že plniac vôľu matky sa zaväzuje pre prípad budúceho predaja nehnuteľnosti uvedenej v čl. I.
tejto Dohody vyplatiť žalobcovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej uzavretej
kúpnej zmluve. Vôľa matky bola jasne formulovaná a prezentovaná. Súd dospel potom k záveru, že
úmyslom žalovanej bolo v prípade predaja nehnuteľnosti vyplatiť žalobcovi 20 % z dohodnutej kúpnej
ceny nehnuteľnosti reprezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve a žalobca má nárok na zaplatenie sumy
9.900 eur. Dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej. Vychádzal tak z ust. § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci konania prostredníctvom svojich
splnomocnených zástupcov.

3. Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V prvom rade uviedol, že v Dohode sa dohodol so žalovanou na vyplatení len 20 % kúpnej ceny
prezentovanej v kúpnej zmluve a to preto, že žalovaná poskytne starostlivosť a doživotné bývanie ich
matke. On sa teda časti svojho nároku z rodičovského domu z uvedeného dôvodu po dohode s matkou
a žalovanou vzdal v prospech žalovanej s tým, že žalovaná sa bude o dom a matku starať, tak aby
tam mohla do konca života bývať a teda sa malo jednať o akýsi zabezpečovací prostriedok trvalého
dožitia jeho matky a žalovanej v predmetnej nehnuteľnosti. K žiadnej písomnej zmene alebo zrušeniu
Dohody uzatvorenej medzi ním a žalovanou nedošlo, preto záväzok žalovanej zaplatiť mu 20 % kúpnej
ceny, za ktorú predala nehnuteľnosť zostáva v platnosti. V rokoch 1996 a 1997 teda bezprostredne pred
podpisom Dohody boli do rodinného domu vnesené ním investície, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť mu
z čoho vyplýva, že tento bol riadne udržiavaný a nebolo potrebné vykonávať rekonštrukciu len obvyklú
údržbu a opravy. Ak sa napriek tomu žalovaná rozhodla vynaložiť investície na rekonštrukciu domu bolo
to jej slobodné rozhodnutie a nebolo vylúčené žiadnou dohodou medzi spornými stranami.
Žalobca v súvislosti s výškou uloženej povinnosti vytýkal súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že
žalovaná predala rodinný dom s pozemkami spolu vo výmere 343 m2 a garážou za sumu 97.590
eur a túto skutočnosť ani nijako nevyhodnotil. Nesprávne vzal do úvahy len všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti stanovenú znalcom Ing. Petrom Šrancom vo výške 49.500 eur. Nezohľadnil znalecký
posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Oľgou Gašpárekovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu domu
na 85.800 eur. Napriek tomu obidvaja znalci vyjadrili v posudkoch cenu, ktorá sa zakladala na ich
subjektívnych pocitoch. Nakoľko konkrétna výška kúpnej ceny rodinného domu nebola „prezentovaná v
kúpnej zmluve“ bolo potrebné v konaní špecifikovať cenu vo výške 97.590 eur za ktorú boli nehnuteľnosti
predané. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne stanovil cenu rodinného domu vo výške 49.500 eur a
cenu garáže a pozemkov (spolu o výmere 343 m2) vo výške 48.090 eur, pretože podľa neho sa jedná
o značný nepomer. Naviac na súde niekoľkokrát uviedol, že pozemok na ktorom je predmetný dom
postavený nebolo potrebné vlastnícky vysporiadať (bol predmetom bezodplatného prenájmu od Mesta
Vrútky na 99 rokov z dôvodu, že ho právni predchodcovia sporných strán vypratali, nakoľko bol uvedený
pozemok smetiskom). Podľa žalobcu súd nezobral v tomto smere do úvahy ani listinný dôkaz (čestné
prehlásenie V. X. a T. X. z 17.04.2014). Vytýkal súdu, že nepresvedčivo nevyhodnotil ako dospel pri
dvoch tak veľmi rozdielnych posudkoch (rozdiel je 36.000 eur) k cene nehnuteľnosti prezentovanej v
kúpnej zmluve na sumu 49.500 eur.
Z výpovede svedkyne T. X., matky sporných strán pred súdom vyplynulo, že sa svedkyňa snažila
rozdeliť majetok medzi deti z dôvodu, že sa ona nemohla o tento majetok starať. Zo svedeckej výpovede
vyplynulo, že mnohé okolnosti si svedkyňa pamätá len v hrubých rysoch vzhľadom na odstup času.
Tvrdenie matky, že o všetko sa starala len dcéra a vždy sa obracala len na dcéru sa nijako neprieči
Dohode a nielen bolo ale aj je namieste, aby sa dcéra o matku starala, pretože sa k tomu aj v darovacej
zmluve zaviazala.

4. Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil tak, že návrh zamietne. Vytýkala
súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Trvala na tom, že skutočná vôľa konajúcich pri podpise Dohody v súvislosti s klauzulou nebola
zabezpečiť podiel žalobcovi na uvedenom majetku, ani budúci profit na ňou zveľadenej nehnuteľnosti.
Slúžila (a tak bola zúčastnenými vnímaná) ako poistka pre žalobcu v súvislosti s jeho obavou, že dom
chce nadobudnúť špekulatívne, aby ho obratom so ziskom predala, nie preto, aby  v ňom aj s matkou
bývala a zabezpečovala jej opateru. V tomto ohľade poukázala na okolnosti, ktoré tu boli pred uzavretím
Dohody (keď žalobca nebol ochotný podieľať sa ani na nutných opravách domu, v ktorom bývala ich



matka, ani prevziať na seba čo aj sčasti jej opateru). Vôľa k uzavretiu Dohody totiž nevznikla v deň
jej podpisu, ale bola výsledkom dlhšiu dobu trvajúcej (pre ňu osobne patovej) situácie a potreby jej
riešenia. Rovnako vo vzťahu k ustálenému obsahu skutočnej vôle konajúcich treba usudzovať aj zo
správania osôb následne po podpísaní Dohody (vynaloženie investícií a rekonštrukciu domu, ktoré
práve a najmä v tejto súvislosti súdu preukazovala). Podľa žalovanej z týchto okolností totiž objektívne
možno usudzovať, že je nepravdepodobné, že by ktokoľvek v obdobnom postavení (pri riešení otázky
vyporiadania vlastníckeho práva a starostlivosti o matku) mal záujem na dohodnuté podmienky, na
základe ktorej nadobudne 1 nehnuteľnosti v pôvodnom stave za jej cenu vo výške 20 % v stave po
celkovej rekonštrukcii za súčasného prevzatia zodpovednosti za starostlivosť a opateru o člena rodiny.
Tento fakt ostal úplne opomenutý, napriek tomu, že riadnu starostlivosť o ich matku až do súčasnosti
preukázala a táto otázka nebola ani medzi účastníkmi sporná. S poukazom na uvedené žalovaná
nepovažovala za správnu ani úvahu súdu o spravodlivosti Dohody, s ohľadom na zachovanie nároku na
podiel z dedičstva po otcovi, resp. matke pre žalobcu. Podľa žalovanej súd obmedzil posúdenie obsahu
skutočnej vôle len na hodnotení jediného dôkazu - a to výsluchu svedkyne. Z odôvodnenia rozsudku
tiež nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mal za preukázané z prehlásenia matky zo dňa 19.01.2012 ako aj z
obsahu notárskej zápisnice zo dňa 09.05.2013, ktorá je verejnou listinou ohľadom ktorej v zmysle ust. §
134 O. s. p. platí, že obsah listiny sa považuje za pravdivý, ak nie je dokázaný opak.  Žalovaná vytýkala
súdu, že pri posudzovaní základu uplatneného nároku vychádzal z písomného znenia uzavretej Dohody.
Naďalej trvala na tom, že v konaní nebola nijako preukázaná kauza (nie právny titul) v zmysle ust. §
495 Občianskeho zákonníka plnenia, ktorého sa žalobca domáha, pričom dôkazné bremeno má vždy
veriteľ, ktorý stav má potom za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho
zákonníka. Osobitne platí táto povinnosť u zmlúv nepomenovaných, z ktorých kauza právneho úkonu je
zrejmá tak, ako je tomu napr. pri konkrétnych zmluvných typoch. V napadnutom rozhodnutí akékoľvek
zdôvodnenie v tomto smere absentuje.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že znalec Ing. Šranc rozdiel medzi
cenou rodinného domu určenou jeho znaleckým posudkom a znaleckým posudkom Ing. Gašpárekovej
zdôvodnil tým, že  rozdielne určená cena nehnuteľnosti nepredstavuje cenu pozemku o výmere 343 m2 a
garáže, ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku, uvedená cena by mala zohľadňovať
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - rodinného domu bez pozemkov, t.j. v právnom stave v akom bol
rodinný v r. 1997 nadobudnutý. Je nesporné, že rodinný dom by bol v prípade, že by pozemky pod
ním a pod garážou neboli vlastnícky vyporiadané, je prakticky nepredajný, resp. uvedená skutočnosť
by podstatne znižovala aj cenu rodinného domu, keďže záujem o nehnuteľnosti s nevyporiadanými
vlastníckymi právami k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú, je podstatne nižší. Tieto skutočnosti
vyplývajú z posudku Ing. Šranca aj odborného vyjadrenia. Ing. A.. Záver potvrdila pri výsluchu aj Ing.
Gašpáreková. Navyše predmetom prevodu medzi ňou a žalobcom v roku 1997 bol rodinný dom len v
časti 1 k celku, nie celá táto nehnuteľnosti, čo rovnako zohľadnené nijako nebolo.
Navyše žalovaná dodala, že v žiadnom dokumente nie je uvedená jej povinnosť zabezpečiť trvalé
dožitie matky v predmetnej nehnuteľnosti. Bola dojednaná jej povinnosť opatery matky, ktorú si riadne
plní. Podľa nej žalobca nemá žiadnu vedomosť o zdravotnom stave matky, netuší, že táto jednoducho
potrebuje neustálu opateru a ďalšie bývanie v rodinnom dome by jej spôsobovalo len problémy. Keďže
ona pracuje, nebola schopná takúto celodennú starostlivosť zabezpečovať osobne. Po vzájomnom
rozhovore s matkou napokon zvolili možnosť jej umiestnenia v zariadení pre seniorov, kde potrebnú
opateru má. Tento pobyt ona financuje práve z predaja rodinného domu, ktorý je predmetom tohto
konania, čo v konaní aj preukazovala. Matku pravidelne navštevuje, je v kontakte so zdravotníckym
personálom zariadenia, zabezpečuje pre ňu dostatok finančných prostriedkov aj na jej osobné výdavky.
Matka vo svojich vyjadreniach jasne uviedla nezáujem syna o jej osobu, ako aj jeho predchádzajúci
nezáujem o dianie týkajúce sa rodinného domu, ktorý je predmetom konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že na základe Dohody sa žalovaná
zaviazala vyplatiť mu 20 % (nie viac) kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej v kúpnej zmluve  a to bez
ohľadu na čas kedy dôjde k predaju. Zvyšných 80 % pripadne žalovanej s tým, že ona sa postará o matku.
Taká bola skutočná vôľa sporných strán a ich matky. Dohodou bola žalovaná zaviazaná len na vyplatenie
20 % z kúpnej ceny pričom zvyšok sumy získanej v rámci predaja si táto ponechá. K tvrdeniu žalovanej,
že Dohoda mala slúžiť len ako akýsi druh poistky žalobca uviedol, že niečo také nebolo dohodnuté, nie
je ani v samotnej Dohode žiadnym spôsobom uvedené a ani sa o nej takto nikdy neuvažovalo. Považuje
to preto len za účelové vyjadrenie žalovanej so snahou akýmkoľvek spôsobom Dohodu spochybniť aj
napriek skutočnosti, že žalovaná ju sama na základe ich vzájomnej dohody spísala a on ju podpísal.



K tvrdeniam žalovanej uvedeným v odvolaní poukázal žalobca aj na skutočnosť, že Dohoda bola
uzatvorená pod vplyvom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zaopatrenia a bývania
zo dňa 01.06.1997 v rámci ktorej on daroval svoj ideálny spoluvlastnícky podiel nadobudnutý v rámci
dedičstva po otcovi sporových strán a vzdal sa aj svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý by mu
právom patril aj v prípade smrti matky. Preto tvrdenie žalovanej, v ktorom uvádza, že starostlivosť o
matku sporových strán zabezpečovala len ona, nemá žiadny vplyv na plnenie je povinnosti. Ani to, že
predmetnú nehnuteľnosť rekonštruovala len na svoje náklady a ak to skutočne robila, bola to jej slobodná
vôľa. Poukázal však aj na to, že žalovaná v čase jej tvrdenia rekonštrukcie nehnuteľnosti stavala vlastný
rodinný dom, zároveň rekonštruovala ďalší novonadobudnutý rodinný dom pre účely firmy, kupovala
byty. Sporná nehnuteľnosť nebola zanedbaná s ohľadom na investície v sume 100.000,- Sk, ktoré sa
mu žalovaná pred uzavretím Dohody zaviazala vrátiť. Okrem toho nebol povinný prispievať finančnými
čiastkami na udržiavanie a opravu nehnuteľnosti. Nakoľko v nej ani nebýval a žalovaná v ňom bývala
po dobu 40 rokov.

7. Žalobca napadol odvolaním aj dopĺňací rozsudok okresného súdu, ktorým súd vo zvyšku jeho návrh
zamietol lebo v rozsudku opomenul rozhodnúť o zvyšnej časti uplatňovaného nároku, keďže si v žalobe
uplatnil voči žalovanej sumu vo výške 17.160 eur.
Žalobca mal za to, že súd vo veci samej rozhodol v celom rozsahu aj keď s úvahou súdu pri stanovení
sumy vo výške rovnajúcej sa 20 % kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej v kúpnej zmluve nesúhlasí.
Považoval dopĺňací rozsudok za nesprávny z dôvodu, že v ňom absentuje zdôvodnenie, prečo súd
pristúpil k jeho vydaniu a v odôvodnení len poukázal na predchádzajúce konanie. Ďalšie dôvody sú
zhodné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku s jeho názorom
nesúhlasila. Uviedla, že rozsudkom súdu bolo rozhodnuté o nároku (uplatnenom v celkovej výške 17.160
eur) tak, že žalovanému bolo uložené zaplatiť sumu 9.900 eur, avšak súd sa súčasne nevyporiadal
(zamietavým výrokom) so zvyškom uplatneného nároku, k čomu pristúpil až následne podľa jej názoru
procesne správnym postupom podľa ust. § 166 O. s. p. vydaním dopĺňacieho rozsudku.

9. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že vec preskúmaval podľa ustanovení  uvedených v zákone
č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý zákon nadobudol účinnosť dňom
01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných
úkonov uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas strany v ktorých
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario,
§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), preskúmal rozsudok okresného súd v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP) a to z nasledovných
dôvodov:

11. V súvislosti s odvolaním žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:
V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou došlou súdu dňa 16.03.2011 domáhal, aby bola žalovaná
zaviazaná zaplatiť mu sumu vo výške vyčíslenej po predložení kúpnej zmluvy a rovnajúcej sa 20
% kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. V.
zapísaná u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č.
XXXX, postavený na parcele KN č. 778/57. Na pojednávaní dňa 24.04.2012 žalobca prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu uviedol: „Vzhľadom k tomu, že kúpna cena v kúpnej zmluve
bola prezentovaná 97.000 eur, bolo potrebné zistiť, pričom táto cena zahŕňala aj priľahlé pozemky,
čistú hodnotu rodinného domu, ktorú určila znaleckým posudkom Ing. Oľga Gašpáreková, s ktorého
výsledkom sa plne stotožňujeme, a teda navrhujeme, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu 20 % zo
sumy 85.800 eur, teda 17.160 eur a priznal náhradu trov právneho zastúpenia a trov konania. Uvedené
uviedol žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu aj  na poslednom pojednávaní dňa
01.07.2014 pred vyhlásením rozsudku (zrejme len chybou v písaní je uvedená v zápisnici pojednávaní
suma 17.100 eur lebo sa tiež odvoláva na 20 % z ceny stanovenej znalkyňou Ing. Gašpárekovou, ktorá
predstavuje 85.800 eur - poznámka odvolacieho súdu).



12. Podľa ust. § 152 ods. 2 vety prvej O. s. p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 9.900 eur a to do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku  s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na uvedené okresný súd nerozhodol o celom predmete konania,
ktorým bola suma 17.160 eur keď priznal žalobcovi sumu 9.900 eur. Správne preto doplňacím rozsudkom
zo dňa 11.05.2015 a to postupom podľa ust. § 166 ods. 1 O. s. p. rozhodol o zvyšnej časti predmetu
konania a teda o sume 7.260 eur. Odvolanie žalobcu v tejto časti nebolo preto dôvodné.

13. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení
vecného bremena, zaopatrenia a bývania zo dňa 01.06.1997, ktorá bola podpísaná dňa 09.06.1997
darovali T. X., rod. O. - matka účastníkov konania a žalobca - brat žalovanej ako darcovia žalovanej
ako obdarovanej svoje ideálne spoluvlastnícke podiely k označenej nehnuteľnosti. Žalovaná (podielová
spoluvlastníčka v 1-tine - poznámka odvolacieho súdu) tieto ideálne podiely od svojej matky vo výške
2/4-iny a od svojho brata - žalobcu v tomto konaní vo výške 1-iny prijala do svojho vlastníctva ako
dar. Uzavretiu darovacej zmluvy predchádzala „Dohoda“ uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa
03.06.1997. V tejto je v čl. I. konštatovaný obsah darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1997. Podľa čl.
II sa žalovaná zaviazala vyplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Sk v splátkach ako sumu, ktorú žalobca
vynaložil na investície do darovanej nehnuteľnosti. V čl. III dohody sa žalovaná plniac vôľu matky
T. X. zaviazala pre prípad budúceho predaja predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v čl. I tejto dohody
vyplatiť žalobcovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej uzavretej kúpnej zmluve.
Rovnako je nesporné, že dňa 09.07.2010 žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a to aj pokiaľ ide o rodinný dom, pričom celková kúpna
cena za predávané nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 97.590 eur.

14. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že prejav vôle oboch zmluvných strán vyjadrený v Dohode
považoval za zrozumiteľný a jednoznačný, nevzbudzujúci pochybnosti o úmysle strán. Sloboda a
vážnosť vôle žalovanej pri uzatváraní predmetnej Dohody bola potvrdená aj v čl. IV. Na dôvody žalovanej
(žalobca bol vlastníkom 1-tiny rodinného domu,  ktorý podiel previedol na žalovanú a za ktorú by mu mala
uhradiť 20 % z predajnej kúpnej ceny a to potom ako vynaložila investície na rekonštrukciu rodinného
domu) poukazujúce na rozpor predmetného čl. III. Dohody s dobrými mravmi neprihliadol. Naopak v
rozpore s dobrými mravmi podľa súdu by bolo ak žalobca nielenže nemal nič z dedičstva po svojom
otcovi, ale nemal by v podstate ani nárok na majetok matky, ktorý nadobudla počas manželstva.

15. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd vychádzal len z písomného znenia uzavretej Dohody.
Neprihliadol na skutočnú vôľu a okolnosti, ktoré tu boli pred jej uzavretím a správanie osôb po podpísaní
Dohody. S poukazom na uvedené žalovaná nepovažovala za správnu ani úvahu súdu o spravodlivosti
Dohody s ohľadom na zachovanie nároku na podiel z dedičstva po otcovi, resp. matke pre žalobcu.
Trvala na tom, že nebola nijako preukázaná kauza plnenia, ktorého sa žalobca domáha, pričom na ňom
bolo dôkazné bremeno.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom platnosti
záväzku ale prejednávanú vec nesprávne právne posúdil keď nekonštatoval, že ujednanie nie je v súlade
s dobrými mravmi.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje. V ust. § 3 ods. 1 upravuje len zásadu, že výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.



Ide o všeobecné ustanovenie hmotno-právnej povahy, ktoré umožňuje súdu vec posúdiť v tom smere,
či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je,
možnosť odoprieť právnu ochranu uplatneného práva.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v
spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.

19. V súdenej veci vychádzal odvolací súd z toho, že žalovaná mala splniť záväzok t.j. v prípade
budúceho predaja predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. tejto Dohody vyplatí žalobcovi 20 % z
dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností prezentovanej uzavretej kúpnej zmluve. Tento záväzok žalovaná
po predaji nehnuteľností nesplnila.

20. Pri skúmaní platnosti dojednania jednostranného zaväzujúceho záväzku a na to nadväzujúcej
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, zaopatrenia a bývania z hľadiska dobrých
mravov dôvody uvádzané súdom odvolací súd neakceptoval. Záver o rozpore požiadavky žalobcu na
zaplatenie peňažných prostriedkov s dobrými mravmi založil na tom, že pred uzavretím Dohody a
darovacej zmluvy boli žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu
a to každý v 1-tine, ktorý nadobudli dedičstvom po otcovi. Zvyšný podiel (1/2-ica) bol vlastníctvom ich
matky, ktorá v rodinnom dome spolu so žalovanou žila. Na zabezpečovaní opráv a údržby rodinného
domu sa mali preto podieľať všetci podieloví spoluvlastníci pričom nebolo rozhodujúce, či v ňom bývali
alebo nie. To, že žalovaná sa podieľala na opravách a údržbe rodinného domu ešte pred uzavretím
darovacej zmluvy svedčia ňou pripojené listiny z r. 1996. Žalobcu k uzavretiu darovacej zmluvy,
ktorým svoj spoluvlastnícky podiel 1-tinu previedol na žalovanú viedlo to, že žalovaná bude financovať
náklady spojené s rodinným domom a zabezpečí doživotné bývanie pre matku. Darom žalovaná získala
majetkovú výhodu ale aj v rámci vecného bremena povinnosť zabezpečiť matke zaopatrenie a bývanie
v darovanej v nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že záväzkom žalovanej získať 20 % z hodnoty nehnuteľnosti
v čase predaja mala táto zvážiť predaj nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že sa zaviazala poskytnúť ich
matke doživotné bývanie a starostlivosť (č.l. 162 spisu). Taktiež i to, že záväzkom malo ísť o vzdanie
sa jeho nároku z rodičovského domu v prospech žalovanej s tým, že zabezpečí udržiavanie domu a
poskytne matke doživotné bývanie. Ak by uvedené bolo aj pripustené,  vzhľadom na výpoveď matky
„o rozdelení majetku medzi deti“ tak podľa odvolacieho súdu záväzok žalovanej nemohol riešiť nároky
z dedičstva po matke, lebo táto osoba žila. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že hodnota
darovaných nehnuteľností v r. 1997 v rozsahu 25 % (1/4-tina) by sa žalobcovi priznaným podielom 20
% vrátila a naviac v r. 2010 cenovo zhodnotená (rekonštrukciou, opravou a údržbou) bez akéhokoľvek
podieľania sa napr. prípadnou pomocou matke. Ďalšími okolnosťami bolo, že k vzniku záväzku žalovanej
došlo v r. 1997 a k predaju rodinného domu v r. 2010, teda po 13 rokoch. Taktiež i to, že okolnosti
na strane matky, predstavujúce jej vek a zdravotný stav, viedli žalovanú so súhlasom matky k predaju
rodinného domu a zabezpečeniu iného vhodnejšieho bývania pre ňou - kúpou bytu a neskôr aj pobytu v
zariadení pre seniorov. S uvedeným súviselo aj uhradzovanie potrieb tohto bývania. Niet pochýb, že to
bolo aj z finančných prostriedkov získaných z predaja rodinného domu. Napokon nebolo namietané, že
žalovaná zabezpečovala potreby matky aj po tom ako došlo k predaju rodinného domu. Za nesporné bolo
možné považovať, že žalobca nejavil o matku a jej potreby náležitý záujem. Zvážiac celkové okolnosti
vzniku záväzku, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval by bolo podľa odvolacieho súdu v rozpore s dobrými
mravmi, aby bolo povinnosťou žalovanej splniť záväzok z Dohody z 03.06.1997 a preto je tento neplatný
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

21. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodný, nezaoberal sa už výškou
uloženej povinností, ktorú tento v odvolaní namietal.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietol.

23. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol len o
nároku žalovanej na náhradu trov  konania a pomere jeho úspechu vo veci t.j. v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde rozhodne v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.



24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Poučenie  o odvolaní:  Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je   prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z



akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cdo/105/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "caf6bb06-78b7-43a1-ba5b-8c167b900143:7605ef4c-b00c-4529-ade7-8b359164801b", "datum": "2017-09-07", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/18/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:007b9ea9-5eff-41a6-a26d-c2f648230250", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1"}, {"guid": "ussr:712c33d2-2c58-4009-828f-244cad14dabb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2"}]}