Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/125/2016 z 30. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. marca 2016, sp. zn. 9Co/125/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5712205267.2
Krajský súd Žilina | 9Co/125/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5712205267.2 | 2016-03-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa15237e-257e-45c2-8806-f83916475908
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5712205267.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/125/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712205267.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/
L. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom M. X, M. V. XXXX/XX, v rade 2/ mal. B. Y., nar. X. X.. XXXX, bytom
ako navrhovateľka v rade 1/, zastúpeného navrhovateľkou v rade 1/ ako zákonnou zástupkyňou, obaja
právne zastúpení JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom v M., C. X proti odporcovi: P. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. M. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová, zastúpenému JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so sídlom v M., P. XXXX/X, v
konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu v
Martine, č.k. 5C 67/12-103 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žiadnemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľom z titulu
nemajetkovej ujmy, každému po 10 000,- eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval,
že protiprávnym konaním odporcu - vraždou manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľa v
rade 2/ došlo k výraznému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov, kedy neprichádza do
úvahy len použitie ust. § 13 ods. 1 OZ, lebo žiadne morálne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu
nemôže. Ani náhrada ujmy v peniazoch síce nemôže odčiniť stratu blízkeho človeka, ale na druhej strane
čiastočne môže zmierniť následky takéhoto činu. Pri stanovení konkrétnej výšky prihliadal i na finančné
zabezpečenie pozostalých a celkovú sociálnu situáciu navrhovateľov. Aj keď navrhovateľka v čase smrti
manžela mala podaný návrh na rozvod, v tomto konaní nebolo možné rozhodným spôsobom posúdiť
otázku prípadného rozvodu, nakoľko išlo o rozvod dvoch mladých ľudí, ktorí začali spolu v nízkom veku
viesť spoločný život s maloletým dieťaťom, čo sa síce muselo nesporne odraziť v ich vzťahoch, ale tu
súd prihliadol i na výpovede rodičov nebohého, ktorých vypočul ako svedkov a ktorí zároveň potvrdili,
že medzi manželmi neboli významne narušené vzťahy a zo strany navrhovateľky v rade 1/ zrejme išlo
len o formu nátlaku na zmenu správania sa manžela vo vzťahu k spoločnej rodine. Aj v súčasnosti majú
s nevestou dobré vzťahy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na ich pomer úspechu a neúspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia. Nesúhlasili s výškou
náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko táto musí zohľadniť okolnosti prípadu a musí byť v súlade s



požiadavkou spravodlivosti, potom najmä vzhľadom na spôsob, akým odporca spáchal predmetný
obzvlášť závažný trestný čin vraždy, obom navrhovateľom spôsobené trvalé následky na celý život je
žalobný návrh v celom rozsahu opodstatnený. Poukázali aj na prípad odvysielaný na TV JOJ, kde Krajský
súd v Banskej Bystrici priznal pozostalým nemajetkovú ujmu vo výške 30 000 Eur ako aj na prípad R.
J. a 100-tisícové odškodné pre rodinu pozostalého. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom
nie je dostatočná, aby nahradila život nebohého manžela a otca navrhovateľom. Navrhli, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke v rade 1/
z titulu nemajetkovej ujmy sumu 16.597 Eur a navrhovateľovi v rade 2/ sumu 33.194 Eur.

Odvolanie bolo podané aj zo strany odporcu, ktorý žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne
vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami spočívajúcimi na vzájomných vzťahových väzbách
medzi navrhovateľmi a nebohým poškodeným B. Y., ktoré by boli dôvodné pre priznanie nároku z
titulu nemajetkovej ujmy a možnej výšky samotného nároku. Z vykonaného dokazovania vyplynul
rozsah existencie vzájomného vzťahu medzi navrhovateľkou a poškodeným, kde bolo preukázané, že
navrhovateľka pred smrťou poškodeného podala návrh na rozvod a nežila s ním v spoločnej domácnosti.
Už samotný návrh na rozvod, ktorý bol podaný na príslušný súd, naznačuje určitú rozvrátenosť rodiny,
vzájomných medziľudských vzťahov, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo napokon k rozvodu.
U navrhovateľov podľa jeho názoru nedošlo k takému zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, ktoré
by odôvodňovalo priznanie nároku, spočívajúceho v nemajetkovej ujme.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia;.

Ak odporca v priebehu odvolacieho konania (tak ako i pred prvostupňovým súdom) poukazoval na
rozvrátené vzťahy v manželstve, s touto skutočnosťou sa okresný súd dostatočne vyporiadal v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, keď vychádzal i z hodnotenia svedeckých výpovedí rodičov poškodeného
a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu
hodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa. I v prípade narušených
vzťahov medzi účastníkmi nemožno opomenúť citové väzby navrhovateľky v rade 1/ a poškodeného,
ktorí spolu uzavreli manželstvo, z ktorého pochádza ich spoločné dieťa a už z tohto pohľadu je finančné
zadosťučinenie, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, i podľa názoru odvolacieho súdu primerané.
Nemožno opomenúť ani výpovede rodičov poškodeného, ktoré napokon správne vyhodnotil súd prvého
stupňa a ktorí sami potvrdili, že v manželstve medzi účastníkmi neboli vážne nezhody, čoho potvrdením
sú i ich dobré vzájomné vzťahy s nevestou a vnukom.

Pokiaľ išlo o odvolanie navrhovateľov odvolací zdôrazňuje, že ako správne v odvolaní uviedli žiadna
suma priznaná súdom nebude dostatočná k im spôsobenej ujme.
V súčasnosti však platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak je
predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť na dve kritériá, a to
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia bude táto ujma čo
do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch)
a okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby.
S poukazom na uvedené musia súdy v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného
skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej
miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú funkciu
priznanej náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce
vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby.



Súd v predmetnom konaní postupoval podľa uvedeného a svoje úvahy, na základe ktorých dospel
k záveru o výške prislúchajúcej nemajetkovej ujmy (10.000 €) aj podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Priznaná výška nemajetkovej ujmy je teda výsledkom úvahy súdu, pri ktorej zohľadnil všetky kritériá
zaužívané v súdnej praxi, teda prihliadol na osobu navrhovateľov, ich doterajší život, prostredie, v ktorom
žijú, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj na závažnosť následkov,
ktoré im vznikli.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia, pokiaľ išlo o odvolanie odporcu a odporca,
pokiaľ išlo o odvolanie navrhovateľov, nakoľko každý z nich napadol iný výrok rozsudku, a preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie   n i e   j e     prípustné.