Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/169/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Co/169/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5713202859.2 Krajský súd Žilina | 10Co/169/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5713202859.2 | 2016-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1db07cc4-6847-42d2-b6b5-2e3016687745 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5713202859.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/169/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202859
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713202859.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ul. Pajštúnska č. 5 proti žalovanému - T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.,
Ul. Z. č. XXXX/XX, s adresou doručenia T. XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778 (v pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného) v zastúpení JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom v F., J. E. X/B., o zaplatenie
2.055,64 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 7C/198/2013-207 zo dňa 29.10.2015 takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 25,82 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.3.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku p o t v r d z u j e .

P r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel čiastočne žalobe žalobcu a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 25,82 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 2.3.2010 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu súd zamietol. Žalobcu zároveň
zaviazal k povinnosti uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 274,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Ide v poradí o druhý rozsudok vydaný v merite veci, keďže prvý rozsudok (7C/198/2013-134 zo dňa
3.3.2014) Krajský súd v Žiline uznesením 10Co/671/2014-166 zo dňa 19. marca 2015 zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súd postupujúc v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, čiastočne zastavil
konanie - v časti o zaplatenie 1.719,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny
1.678,58 eur od 2.3.2010 do zaplatenia, stalo sa tak z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.
Uznesením 7C/198/2013-191 zo dňa 6.8.2015 pripustil zmenu žaloby a podľa pripustenej zmeny
predmetom rozhodovania zostal nárok žalobcu o zaplatenie istiny 335,66 eur s príslušenstvom (presne
špecifikovanými úrokmi z omeškania z jednotlivých dielčich súm - viď č.l. 191 - 192 spisu).



4. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že peňažné nároky žalobcu sa viažu k spotrebiteľskej
zmluve uzatvorenej podľa právneho režimu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a na to, že nároky žalobca vyvodil zo spotrebiteľskej
zmluvy, okresný súd postupujúc v zmysle noriem spotrebiteľsko-právnej ochrany zaoberajúc sa
námietkou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej o premlčaní pohľadávky preskúmal túto otázku, pri
prieskume a hodnotení premlčania postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, t.j. právnej
normy priaznivejšej pre spotrebiteľa. Aplikáciou ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval
premlčanie nároku žalobcu v trojročnej premlčacej dobe s výnimkou sumy 25,82 eur (predstavujúcu
poslednú splátku dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) s príslušenstvom.

5. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka titulom trov
právneho zastúpenia v sume 274,74 eur za 2 úkony právnej služby i s prislúchajúcim režijným paušálom
a DPH. Presnú špecifikáciu týchto trov súd uvádza na tretej strane písomného odôvodnenia rozhodnutia
(poukaz odvolacieho súdu na č.l. 209). Žalovanému, hoc mal úspech vo veci, náhradu trov konania
nepriznal, keďže tento procesne úspešný účastník si neuplatnil žiadne trovy.

6. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Jeho odvolanie smeruje
do výroku, v ktorom okresný súd jeho žalobu v zostávajúcej časti zamietol a do výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka. V týchto výrokoch žiada zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť žalobe
v celom rozsahu a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania nepriznať.

7. V odvolaním napadnutých výrokoch žalobca vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci a
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Podľa názoru odvolateľa mal okresný súd otázku premlčania
posudzovať podľa právneho režimu Obchodného zákonníka, dotknutá zmluva o úvere má charakter
absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. V súdenej veci úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.3.2006, pričom v období do 31.12.2007
sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva
o úvere ako zmluvný typ bola upravená v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako je to aj v súdenej veci, nie je možné
práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú podľa odvolateľa
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na účastníkov úverovej
zmluvy sa preto nevzťahovala ani povinnosť zakotvená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3
Občianskeho zákonníka. Odvolateľ poukazuje aj na právne závery Najvyššieho súdu SR vyslovené
v rozhodnutiach 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011, 6 MCdo/ 4/2012 zo dňa 27.3.2013 a na viaceré
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Trnave, v Prešove, v Košiciach, v ktorých súdy riešili
inštitút premlčania v obdobných veciach. Odvolateľ bol názoru, že má nárok na úhradu uplatnených
splátok dlhu (v zmysle podania zo dňa 31.1.2014) spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej
vyšpecifikovanej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

8. Odvolateľ nesúhlasil ani s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, namietal
účelnosť ich vynaloženia. Vytkol súdu, že neskúmal existenciu podmienok pre rozhodovanie o trovách
konania vyžadovaných v § 142 O.s.p., najmä, účelnosť vynaložených trov v konaní. Nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať, ak sa určité procesné
podania nadbytočne opakujú bez uvedenia nových procesne významných skutočností, navyše podania
vedľajšieho účastníka sú abstraktne všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky
uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Odvolateľ na podporu tejto odvolacej argumentácie
poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí 7 MCdo/15/2014 zo dňa 24.3.2015, v
rozhodnutí 6 MCdo/5/2013 z 19.3.2014 v obdobnej problematike. Ďalej dodal, že Združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. Vedľajší
účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa iba oznámením
o vstupe do konania. Nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vstup vedľajšieho účastníka je paušálny, pre takýto paušálny



vstup vedľajšieho účastníka neexistoval dôvod v konaní. Napokon odvolateľ poznamenal, že účelom
vstupu vedľajšieho účastníka do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu
právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Preto nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nedochádza podľa názoru žalobcu k
porušeniu základného práva na právnu pomoc, o to viac keď trovy nie sú účelne vynaložené a nie sú ani
v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný názor
vyslovil Ústavný súd SR v Náleze II.ÚS 78/03.

9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil ani žalovaný, ani Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
prípustnosti odvolania, podaného oprávnenou procesnou stranou v zákonom stanovenej lehote, vykonal
odvolací prieskum postupujúc podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 387 ods.1 CSP.

11. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca peňažný nárok voči žalovanému uplatňuje titulom
zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 24.3.2006 so
žalovaným. Žalobca sa stal nadobúdateľom pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
4.11.2009. V konaní pôvodne žaloval zaplatenie istiny 2.055,64 eur, táto suma pozostáva: 1/ neuhradená
istina - 1.678,58 eur ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných
na istinu, 2/ úrok z omeškania - 377,06 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami
započítanými na tieto úroky ). Žalobca v priebehu vedeného konania zobral žalobu čiastočne späť,
čiastočné späťvzatie žaloby súd prvej inštancie akceptoval a uznesením 7C/198/2013-170 zo dňa
23.4.2015 zastavil konanie v časti - o zaplatenie 1.719,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 1.678,58 eur od 2.3.2010 do zaplatenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
27.5.2015. Uznesením 7C/198/2013-191 zo 6.8.2015 došlo k pripusteniu zmeny žaloby (v zmysle
podania žalobcu zo dňa 5.2.2014) a v ďalšom štádiu konania predmetom rozhodovania zostala už iba
suma 335,66 eur, spolu s úrokom z omeškania v presne vyšpecifikovanej výške a zo špecifikovaných
súm, ako to uvádza súd prvej inštancie v uznesení na č.l. 191-192 spisu.

12. Je nesporne preukázané uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. 352374946 zo dňa 24.3.2006
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako i že pohľadávka z
uvedenej zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.11.2009. Správne uzatvoril súd prvej inštancie, že uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere
vznikol spotrebiteľský právny vzťah, zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, z tohto
dôvodu aj pri vyhodnotení nároku platili princípy spotrebiteľskej právnej ochrany aplikáciou tých noriem,
ktoré v danom prípade znamenali pre spotrebiteľa priaznivejšie rozhodnutie. Správne postupoval súd,
keď sa zaoberal vznesenou námietkou vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného
a vykonal prieskum premlčania žalovanej pohľadávky. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu
uzatvorili zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V dotknutom právnom vzťahu však
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. Nebolo preukázané, že by mu úver právny predchodca žalobcu
poskytol ako podnikajúcej osobe, či už právnickej alebo fyzickej pre účely podnikania. Jednoznačne
sa jednalo o úver spotrebiteľský a o zmluvu spotrebiteľskú. V riešenom zmluvnom vzťahu žalovaný
vystupoval v postavení spotrebiteľa, za tejto situácie potom ďalšie právne úvahy súdu prvého stupňa
v aplikácii ustanovení hmotnoprávnej normy (Občianskeho zákonníka) v otázke hodnotenia premlčania
znamenajúce v prospech spotrebiteľa priaznivejšie hodnotenie má svoj zákonný rámec.

13. Krajský súd dáva odvolateľovi do pozornosti právny režim Z.č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
konkrétne znenie ust. § 23a v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle
označenej právnej normy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.



V dobe uzatvorenia dotknutej zmluvy už bolo účinné aj ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zakotvujúce, že „ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon ( Občiansky zákonník ) priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Ust.§
54 ods.1 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, zákonodarca v druhej vete §
54 ods.1 OZ použil slovo „ najmä“. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie treba vykladať extenzívnym
spôsobom. Spotrebiteľ teda sa nemôže vzdať nielen práv, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho zákonníka,
ale ani ďalších práv, ktoré môžu v budúcnosti pre neho znamenať priaznivejšie a výhodnejšie právne
hodnotenie a postavenie. Do právneho rámca uvedenej hmotnoprávnej úpravy potom patrí aj prednostné
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka znamenajúce pre spotrebiteľa priaznivejšie postavenie v
rozhodujúcich vecno právnych otázkach, v konkrétnej súdenej veci hodnotenie premlčania nároku
veriteľa, premlčacej doby a jej plynutia podľa úpravy a ustanovení Občianskeho zákonníka znamená
pre spotrebiteľa priaznivejší výsledok.

14. Žalobca sa od žalovaného domáha zaplatenia neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňa
podania žaloby, t.j. 13 nepremlčaných splátok splatných od 1.3.2009 až do 1.3.2010 v celkovej výške
335,66 eur. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103
Občianskeho zákonníka prvá veta ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka
každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia
doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Žalobca podal žalobu u súdu 25.2.2013, čo
znamená, že okrem jednej splátky v sume 25,82 eur, všetky ďalšie splátky (ide o 12 splátok) boli
premlčané a z dôvodu ich premlčania nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať. Keďže 12
splátok bolo premlčaných, nebolo možné k týmto premlčaným splátkam priznať ani úrok z omeškania.
Súhrnom všetkých uvedených dôvodov krajský súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku vo výroku
v ktorom súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok od žalovaného iba na sumu 25,82 eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania.

15. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za
podmienok ustanovených zákonom. V zásade nikomu nemožno uprieť právo dať sa v konaní pred súdom
zastúpiť kvalifikovaným subjektom, teda advokátom. Zákon umožnil na strane spotrebiteľa zúčastniť sa
konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Pritom v súdenej veci jednoznačne boli riešené nároky plynúce zo spotrebiteľskej veci a spotrebiteľsko-
právna ochrana je poskytovaná podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 632/1992 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Z ustanovení § 18, 24 a 25 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 vyplynulo rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho
účastníka nechať sa v konaní zastupovať advokátom. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané za
účinnosti procesnoprávnej úpravy platnej a účinnej do 30.6.2016. Z tohto dôvodu uvedené procesné
ustanovenia platia vo vzťahu k náhrade trov prvostupňového konania aj u vedľajšieho účastníka
vzhľadom na článok 4 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 (ide o nový procesný
poriadok zavedený zákonom č. 160/2015 Z.z.). Zo žiadneho ustanovenia procesného poriadku v znení
účinnom do 30.6.2016 nevyplynulo, že by právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom vedľajší
účastník nemal. Nadväzne je potrebné poznamenať, že právo účastníka na zastúpenie advokátom na
jednej strane a právo na náhradu trov konania s tým spojených na strane druhej, sú síce práva, ktoré úzko
súvisia, sú však založené na iných základoch. Preto hoc krajský súd „nerozporuje“ právo vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v spore advokátom, ani právo na náhradu trov konania (samozrejme účelne
vynaložených), nemôže súd rezignovať na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia len z
toho dôvodu a z toho titulu, že účastník konania pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc. Odvolateľ namieta účelnosť vynaložených trov, pritom i túto otázku podľa názoru odvolacieho
súdu treba posudzovať vo svetle okolnosti každého jednotlivého súdeného prípadu.

16. Žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, za tejto situácie potom účasť vedľajšieho účastníka
podľa režimu procesných ustanovení účinných do 30.6.2016 treba považovať za účelné. Je potrebné
si uvedomiť, že účasť vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu spotrebiteľa v konaní má iný
účel, než účasť iného „typu“ vedľajšieho účastníka, teda vedľajšieho účastníka ako osoby majúcej
(hmotno) právny význam na výsledku konania. Účelom účasti vedľajšieho účastníka - Združenia na
ochranu spotrebiteľa je, ako už z jeho označenia vyplýva, ochrana práv a oprávnených záujmov



spotrebiteľa. V konkrétnej súdenej veci podanie vedľajšieho účastníka zastúpeného právnym zástupcom
malo charakter kvalifikovaného právneho podania. V písomnom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník
zastúpený právnym zástupcom v individuálnej rovine sa vyjadruje k predmetu sporu, v konkrétnej
rovine vzniesol námietku premlčania voči žalovanej pohľadávke. Práve hmotnoprávna námietka
vznesená vedľajším účastníkom zastúpeným v konaní advokátom, ktorá vyznela v prospech žalovaného
(spotrebiteľa) viedla súd k zamietnutiu žaloby v prevažnej časti po konštatácii premlčania 12 splátok
úverového dlhu. Z toho je zrejmé, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vynaložené
účelne, úkony právnej služby neboli vykonané iba vo formálnej rovine, ale zohľadnili špecifiká a
individualitu riešeného prípadu, čo sa odzrkadlilo aj v rozhodovaní súdu o vec samú v prospech
spotrebiteľa. Žalobca v odvolaní namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
z iných dôvodov. Uvedené úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie aj vo
výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.

17. Otázku náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným okresný súd riešil v súlade s § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

18. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 255
ods. 1 CSP, keď žalovanému - úspešnej procesnej strane v odvolacom konaní, ako aj Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, priznal nárok na náhradu trov od žalobcu -
neúspešnej strany v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolanom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.