{"guid": "7fb75e06-80de-4a8c-b9f6-294bccbadb35:bb14e24b-b537-4857-b904-0617fae47374", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1", "spisova_znacka": "11CoP/40/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/40/2015 z 22. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. februára 2016, sp. zn. 11CoP/40/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1", "identifikacne_cislo": "5714200998", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Imrich Volkai", "sudca_id": 472, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-imrich-volkai-472", "datum_vydania": "2016-02-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb14e24b-b537-4857-b904-0617fae47374", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200998
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714200998.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom prace,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, D.
a otca: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y. č. XXX, okres B., v súčasnosti D. XXXX/XXX, B. E., Y.,
Česká republika, právne zastúpeného Mgr. Martinou Holotňákovou, advokátkou, so sídlom v Y., B. XX,
v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného a o návrhu otca o zníženie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16P/111/2014-206 zo dňa 20.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh otca o zníženie výživného na maloletého H.,
nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu zamietol a vo výroku o trovách konania    p o t v r d z u j e .

Rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh matky o zvýšenie výživného na maloletého H.,
nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu zamietol, sa    n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov    n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky o zvýšenie výživného, ako aj návrh otca o
zníženie výživného.
Svoje rozhodnutie oprel prvostupňový súd o ustanovenie § 78 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O. s. p..
Prvostupňový súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení, vychádzajúc z
citovaných zákonných ustanovení, preukázaného a zisteného skutkového stavu, rozhodol tak, že
návrhy rodičov v celom rozsahu zamietol, keď zvolil kompromis medzi obidvoma návrhmi, lebo mal
za nepochybné, že sa zmenili pomery rodičov i maloletého. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil
okresný súd jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede všetkých účastníkov
konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v
čase vyhlásenia. Za preukázané okresný súd považoval u rodičov ich príjmy, splácanie úverov, výdavky
bývania a výdavky maloletého syna. Ďalej okresný súd dôvodil, že rozsah výživného v účinnom Zákone
o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má
byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú
by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu
povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický a psychický vývoj maloletého, do čoho je
potrebné zahrnúť aj záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je vždy bezplatná.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania v máji 2010 s
okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v máji 2015 mal prvostupňový súd za preukázané, že



v priebehu času za päť rokov došlo k takej zmene pomerov oprávneného maloletého syna a rodičov,
ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Maloletý už nie je tretiak na prvom stupni základnej
školy, ale ôsmak na druhom stupni, pričom sa aktívne venuje futbalu, predtým bol v prípravke, čo sú
objektívne zmeny pomerov spojené so zvýšením výdavkov. Vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie
bežných hmotných potrieb, ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku
rastu, fyzického a psychického vyspievania, ale aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti. V roku 2014
i začiatkom roka 2015 sa spotrebiteľské ceny vyvíjali a vyvíjajú pozitívnejším smerom, čo nebolo v
predchádzajúcich rokoch, keď miera inflácie napríklad v roku 2011 dosiahla 3,9 %, 3,6% v roku 2012, 1,4
% v roku 2013 a -0,1 % v roku 2014, okresný súd porovnáva pomery za päť rokov a je nespochybniteľná
zmena a nárast výdavkov na všetky potreby maloletého. Časť jeho výdavkov sú jednorazové ako platby
v škole na začiatku školského roka, na zakúpenie väčšiny školských potrieb, časť sú tie, ktoré potrebuje
nepravidelne,  ale  podstatnú  časť  tvoria  opakujúce sa výdavky, lebo jesť potrebuje každý deň, rovnako
používať hygienické a kozmetické potreby, je potrebné zakúpiť každý mesiac niečo na oblečenie, platiť
úhrady za bývanie vrátane prepočítaných ročných platieb, čo je tiež súčasť výživného. Základné výdavky
v škole sú mesačne cca 60,- eur (strava 28,- eur, platby za ZRPŠ a akcie 4,- eur, doučovanie 28,-
eur), mobil a poistenie 21,- eur, bývanie 95,- eur, spolu 176,- eur, k tomu výdavky spojené s futbalom -
minimálne 25,- eur poplatok, na školské potreby, bežné oblečenie, obutie, hygiena a strava. Potom by
tu bol podľa okresného súdu určite dôvod na zvýšenie výživného, ako navrhla matka.
Na druhej strane okresný súd konštatoval zmeny, ktoré nastali u rodičov. Matke sa zvýšila mzda o
cca 145,- eur a otcovi sa mesačný príjem znížil o cca 700,- eur, pričom ani jednému nepribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, ale matka má pravidelné výdavky na liečbu svojho ochorenia. Podľa názoru
okresného súdu bolo potom dôvodné nemeniť výšku výživného a ponechať ju v doteraz určenej výške
120,- eur. Otec dlhodobo žije a pracuje v Čechách, kde začal vykonávať živnosť, v ktorej nemá väčší
zisk, hoci ide o oblasť, v ktorej môže pracovať celý rok, podnikanie nie je závislé od ročného obdobia.
Ani za súčasných podmienok nebude rozhodnutím súdu ohrozená jeho doterajšia životná úroveň a
zabezpečovanie jeho potrieb. U obidvoch rodičov okresný súd prihliadol na výdavky bývania, ktoré matka
platí sama a otec sa na nich podieľa spoločne so svojou partnerkou, u matky z preukázaných dôkazov
predstavujú mesačne vrátane prepočítaných ročných platieb spolu 189,15 eur, čo je na osobu 94,58 eur
a u otca 352,56 eur, čo je na osobu 88,14 eur, pričom s jeho podielom k maloletej dcére Y. spolu 132,21
eur a potom jeho príspevok je primeraný. Spornou ostala otázka spoločného bývania otca s matkou
jeho druhého dieťaťa, ale okresný súd ju nepovažoval za potrebné bližšie preukazovať vzhľadom na
ostatné dokazovanie. Zobral do úvahy i to, že časť potrieb maloletého je krytá prídavkami na dieťa,
ktorého výška sa zvýšila len minimálne. Dôvodil tiež tým, že otec sa s maloletým dlhšiu dobu nestretáva
a neplní si ani pravidelne a v určenej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, jeho dlh je značný,
a napriek odsúdeniu k zmene nedošlo. Podľa presvedčenia okresného súdu nie ju tu dôvod na zmenu
výšky výživného a výživné 120,- eur dokáže zabezpečiť i zvýšené potreby maloletého syna H..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil so zamietnutím
návrhu o zníženie výživného. Vo svojom odvolaní uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri svojom rozhodovaní vo veci samej opomenul druhú
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére Y., ktorá sa od posledného rozhodovania súdu v roku 2010
zmenila. Vzhľadom k 5-ročnému omeškaniu od posledného rozhodovania sa zmenili pomery na strane
maloletej Y., ktorej výdavky sa tak podstatným spôsobom zvýšili, zatiaľ čo majetkové pomery otca sa od
posledného rozhodovania súdu významných spôsobom znížili tak, ako je uvedené v rozhodnutí súdu až
o cca 700,- eur mesačne. Otec nemá žiadne iné výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred vyživovacou
povinnosťou, okrem výdavkov spojených so živnostenskou činnosťou a opakujúcich sa výdajov na
stravu, hygienu a oblečenie. Súd neprihliadol k otázke životného minima otca, ktoré mu s ohľadom na
rozhodnutie súdu nezostane, a je tak odkázaný na pomoc priateľov, prípadne príbuzných. Okresný súd
nevzal do úvahy ani rozhodnutie súdu v trestnom konaní, vedenom pod sp. zn. 3T/149/2014, z ktorého
rozhodnutia vyplýva, že u otca maloletého došlo k výraznému zníženiu majetkových pomerov už v roku
2013, kedy nebol schopný plniť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť. Súdom stanovená vyživovacia
povinnosť je s ohľadom na majetkové pomery otca neprimeraná a dostáva ho do situácie, kedy pre jej
splnenie je nútený brať si pôžičky. Súd nesprávne posúdil majetkové pomery otca, keď sám uviedol, že
jeho príjem sa znížil o cca 700,- eur, s čím otec nesúhlasí a je toho názoru, že jeho príjem sa znížil o
cca 750,- eur a vzhľadom k porovnaniu zmien majetkových pomerov rodičov maloletého, keď došlo na



strane matky k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu o cca 46 %. Vzhľadom k uvedenému navrhuje
zmeniť rozsudok okresného súdu podľa návrhu otca.

Matka a kolízny opatrovník sa k rozsudku prvostupňového súdu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania -
otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal
v rozsahu danom ustanovením                 § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa § 219           ods. 1 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorým súd návrh matky o
zvýšenie výživného na maloletého H. zamietol v celom rozsahu, sa odvolací súd nedotkol, keďže nebol
napadnutý.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie,
v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Aj pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V danej veci treba konštatovať, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Čadca č. k. 6C/172/2009-59, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a ktorým bolo rozhodnuté, že
maloletý H. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke ako matky a otcovi ako odporcovi bola
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- eur mesačne k rukám matky.
Prvostupňový súd vychádzal z toho, že matka v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahovala
priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 313,91 eur za rok 2009, pričom otec dosahoval priemerný
čistý príjem 918,16 eur. Otec mal v čase rozvodového konania ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči
2,5 ročnej dcére Y., ktorá pochádzala z jeho vzťahu s priateľkou, s ktorou žil v spoločnej domácnosti
spolu s jej dvomi maloletými deťmi.  Maloletý H. navštevoval 3. ročník základnej školy, stravoval sa v
školskej jedálni a navštevoval taktiež školský klub. Čo sa týka námietky otca ohľadne tej skutočnosti, že
jeho priemerný čistý príjem sa znížil o 750,- eur a nie 700,- eur, ako konštatuje prvostupňový súd, treba
uviesť, že prvostupňový súd túto sumu konštatoval v približnej výške, ktorá sa od skutočnej čistej mzdy
za skúmané obdobie odlišovala nepatrným rozdielom. Argumenty otca, že jeho vyživovacia povinnosť
je neprimeraná a jeho majetkové pomery za posledných pár rokov sa tak zhoršili, že nie je schopný
plniť vyživovaciu povinnosť, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Otec vo svojom vyjadrení (č. l.
34 spisu) k svojim pomerom sám písomne uviedol, že má auto na leasing spoločne s priateľkou, ktoré
musí využívať k svojej práci, čo je 6.999,- Kč mesačne a vo výpovedi zo 14.01.2015 tvrdil, že úver na
auto spláca priateľka (č. l. 105 spisu), ktorá auto aj kúpila. Tvrdenia otca sa odvolaciemu súdu javia ako
účelové vzhľadom na predložené výpisy z účtu otca, z ktorých jednoznačne vyplývajú platby označené
ako „auto“ vo výške 6.993,- Kč. Navyše takýto výdavok nemožno hodnotiť zo strany otca ako výdavok
nevyhnutný, a teda nemožno naň prihliadať pri posudzovaní jeho celkových majetkových pomerov a



už vôbec vyhodnotiť jeho finančnú situáciu ako krízovú. Okrem toho v súvislosti s úhradou nákladov
otca spojených s bývaním u priateľky na štátny byt (prehlásenie priateľky č. l. 176 zo dňa 28.04.2015
vo výške 3.030,- Kč), a to napriek tomu, že nežijú od januára 2015 v spoločnej domácnosti, a otec
„býva po kamarátoch“, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ si otec môže dovoliť finančne prispievať na
bývanie, ktoré nevyužíva, resp. využíva sporadicky, nemožno takýto výdavok považovať zo strany otca
za nevyhnutný.
Odvolací súd k argumentácii otca ohľadne toho, že prvostupňový súd opomenul druhú vyživovaciu
povinnosť k maloletej Y., sa nezakladá na pravde, nakoľko prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval rozsah podieľania sa otca na výdavkoch maloletej Y. vo výške 132,21 eur
(1.500,- Kč výživné, 1.500,- Kč výdavky na mažoretky a iné výdavky).
Pokiaľ otec namieta, že matke sa zvýšil priemerný mesačný príjem, odvolací súd konštatuje že matkin
príjem sa síce zvýšil, avšak na strane matky je potrebné prihliadnuť na to, že zabezpečuje maloletému
H. osobnú starostlivosť, čo je postavené na roveň finančným plneniam, ako aj bytovú otázku (berúc do
úvahy splácanie hypotéky). Navyše od marca 2015 je matka poberateľkou dávky v nezamestnanosti
po dobu 6 mesiacov. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s
dôvodmi, pre ktoré zamietol návrh otca o zníženie výživného.

Odvolací súd zároveň potvrdil výrok prvostupňového súdu o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania sa opiera o ustanovenie § 224
ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/111/2014", "guid": "9035da7c-e35d-4570-b316-d5fa79522f7d:e5db7cc4-df03-454a-a7f0-219b701ff9c0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}