{"guid": "140dca2a-9e12-4c29-b6f3-7760c3ccc892:b278ee33-80ed-4ae0-8c1d-601a49367dea", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2", "spisova_znacka": "10CoP/69/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/69/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. decembra 2016, sp. zn. 10CoP/69/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2", "identifikacne_cislo": "5714216440", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Judita Juráková", "sudca_id": 385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-jurakova-385", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Cdo/93/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "20d00782-3571-42dc-aa31-99031bdea8e3:823c6ae6-69d4-4044-8a5d-9f5692c5b4c5", "datum": "2017-08-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b278ee33-80ed-4ae0-8c1d-601a49367dea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714216440.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: Adam T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - Y. W., rod. P., nar.XX.X.XXXX,
bytom W. XXXX/X, P. a otec - MVDr. P. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. C. XXXX/XX, P., právne zastúpený
spoločnosťou AK JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom Červenej armády 1, Martin, v konaní
o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na základe odvolania otca proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/269/2014-100 zo dňa 29. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Otec j e  o p r á v n e n ý   stretávať sa s maloletým Y. T., nar.X.X.XXXX:

každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a to len počas
príslušného školského roka,
každú stredu v kalendárnom roku od 14,30 hod. do štvrtku do 8,00 hod. a to len počas príslušného
školského roka,
cez Veľkú noc každý kalendárny rok Veľkonočný pondelok od 9,00 hod. do 17,00 hod. a párny kalendárny
rok od štvrtku predchádzajúcemu veľkonočným sviatkom od 9,00 hod. do utorku po veľkonočných
sviatkoch do 19,00 hod.,
cez letné prázdniny každý kalendárny rok od 12.8. od 9,00 hod. do 3.9. do 19,00 hod. nepretržite,
cez Vianoce, Nový rok a vianočné prázdniny každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9,00 hod. do 6.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 19,00 hod. nepretržite.

Matka je   p o v i n n á   maloletého Y. T. na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť.

Otec   si   maloletého Y. T.   p r e v e z m e   pred bytom matky a  po  ukončení styku   o d o v z d
á   matke pred týmto bytom.

Rodičia sú   p o v i n n í   v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť
si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Týmto  s a   m e n í  rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/358/2005 zo dňa 22.5.2006.

Žiaden z účastníkov  n e m á   p r á v o  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsah (ktorý podrobne špecifikoval vo výroku) stretávania
otca s maloletým Y.. Vychádzal z toho, že od poslednej súdnej úpravy stretávania (rozsudkom vo veci



sp. zn. 20P/358/2005 zo dňa 22.5.2006) uplynulo desať rokov, maloletý vtedy navštevoval materskú
škôlku, aktuálne je  siedmak na základnej škole a je preto dôvodné iným spôsobom upraviť stretávanie
tak, aby pokrylo zmeny, ktoré nastali v súvislosti s plnením školskej dochádzky a záujmami maloletého.
Nadväzne zdôraznil, že hoci otec je vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností
- predovšetkým zo sústavného výchovného pôsobenia k svojmu dieťaťu, nie  je zbavený zodpovednosti
za jeho všestranný vývoj. Zároveň má úprava osobného styku v záujme zdravého psychického vývoja
dieťaťa, udržiavania a prehlbovania rodičovského vzťahu a upevňovania citového puta nezastupiteľnú
úlohu. Vyslovil preto presvedčenie, že rozšírený styk otca s maloletým Y. bude k ich prospechu, pričom
nezistil žiadne dôvody brániace otcovi alebo maloletému v častejšom stretávaní, nakoľko otec má
vytvorené všetky podmienky potrebné pre stretávanie, maloletý sa na stretnutia a čas strávený s otcom
teší a nemá problém byť u neho aj dlhšie a prespať.
2.Z opísaných dôvodov pristúpil okresný súd k zmene (pri aplikácii § 36 ods. 1 zák. 36/2005 o rodine,
ďalej len „ZoR“ v spojení s § 24 ods. 4, § 28 ods. 2 ZoR, a článkov 3 ods. 1, 7 ods. 1 a 12 ods. 1, Dohovoru
o právach dieťaťa) predchádzajúcej úpravy stretávania a to konkrétne tak, že posunul hodinu prevzatia
dieťaťa v piatok zo 17.00 hod. na 16.00 hod., v stredu zo 16.00 hod. na 14.30 hod., hodinu odovzdania/
vrátenia v nedeľu zo 17.00 hod. na 19.00 hod., s tým, že víkend a streda sa týkajú len školského roka a to
vzhľadom k tomu, že sa podstatne rozšírilo stretávanie v lete  a to zo 7 na 36 dní. Dlhší nepretržitý pobyt
považoval za súladný so záujmami aj názorom maloletého Y., ktorý bude môcť využiť toto obdobie aj na
dovolenku a ďalšie aktivity. Naviac upravil Veľkú noc každý párny rok celkom na 6 dní,  taktiež Vianoce
a Nový rok vrátane prázdnin z pôvodných 3 dní v párnom a nepárnom roku na 15 dní v párnom roku.

3.Súd prvej inštancie v predmetnej spojitosti uviedol, že nebolo možné vyhovieť návrhu maloletého
Y., aby si sám určoval kedy sa bude s otcom stretávať. Mal síce za to, že maloletý je inteligentný,
primerane rozumovo vyspelý, stále však ide o 13-ročné dieťa a je potrebné, aby úpravu stretávaní
vymedzil súd pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť. Sám maloletý označil vzájomné vzťahy rodičov za
zlé, komunikácia fakticky ide len „cez neho“, čo ho zaťažuje. Okresný súd tu poukázal na snahu matky
o primeranú komunikáciu, ktorú (snahu) následne vzdala, nakoľko otec veci rieši radšej cestou polície.
Nezúčastnil sa ani súdnych pojednávaní s poukazom na plnenie svojich pracovných povinností,  hoci
pracuje ako konateľ v spoločnosti svojej matky a ďalšia jeho práca je externá. Na základe toho súd
vyslovil pochybnosť, či je úprimnou jeho snaha o stretávanie s dieťaťom, alebo ide len o riešenie vzťahu
s matkou maloletého Y..
4.Ďalšie dokazovanie výsluchom maloletého Y. okresný súd nepovažoval za potrebné, nakoľko za
dostačujúce vyhodnotil jeho vyjadrenia prezentované pred kolíznou opatrovníčkou priamo na úrade
práce a vyjadrenia počas rozhovoru v kancelárii sudkyne za prítomnosti kolíznej opatrovníčky.
Poznamenal, že tento rozhovor nebol vedený povrchne a príliš účelovo, ako uviedol otec, ale tak ako
je to vhodné vzhľadom k veku maloletého. Následne bol názor maloletého braný do úvahy. Nebol
dôvod skúmať, ktoré predmety považuje za dôležité, na ktoré škola kladie väčší dôraz, akú podporu
má od rodičov pri projektoch, pri riešení starostlivosti o jeho zdravie a porovnávať čas, ktorý venujú
rozvoju jeho záujmov. Otec totiž v každom konaní na uvedené skutočnosti poukazuje, hoci nikdy nedošlo
k preukázaniu zanedbania akejkoľvek starostlivosti matky o maloletého, ani to, že otec desať rokov
nahradzuje nedostatočnú starostlivosť matky.

5.Následne, s cieľom aby k realizácii stretávania dochádzalo bez problémov, súd prvej inštancie určil
rodičom súvisiace povinnosti a to povinnosť matky pripraviť dieťa na styk s otcom a umožniť tento styk,
povinnosť otca prevziať dieťa pred bytom matky a po ukončení odovzdať matke na tom istom mieste, ako
aj vzájomnú povinnosť rodičov v prípade, že styk zo závažných dôvodov nebude môcť byť uskutočnený,
oznámiť si túto skutočnosť 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jeho vzniku. Napokon
vyslovil, že sa napadnutým rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/358/2005
zo dňa 22.5.2006.
6.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa zrušenia rozsudku a nariadenia
nového konania. Okresnému súdu vytýkal, že konal o nedostatočne odôvodnenom návrhu matky, keď
napríklad na otázku prečo chce styk otca s maloletým predĺžiť v nedeľu do 19.00 hod. odpovedala,
že otec sa s maloletým nepripravuje na školské vyučovanie a ona sa s maloletým nestihne večer
učiť. Maloletý totiž v rozhovore so sudkyňou uviedol, že v piatok nemá so sebou učebné pomôcky
na pondelok. Sudkyňa navyše ponechala maloletého v domnienke, že sám je povinný sa na styk s



otcom pripraviť a vziať si potrebné učebnice a tým neprípustne ignoroval porušenie platnej povinnosti
matky maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Rovnako súd opakovane ignoroval porušenie
povinnosti matky informovať otca o maloletom, jeho zdravotnom stave a jeho vývinových potrebách pri
každom stretnutí v rámci úpravy styku danej matke už predchádzajúcim rozsudkom. Nevysporiadaním
sa s porušovaniami rozsudkov súd v podstate schválil matke doterajšie porušovanie vydaných
rozsudkov. Za porušovanie práva na spravodlivé súdne konanie označil postup okresného súdu, ktorý
tvrdošijne popiera a odmieta jednoznačne dôkazy o poškodzovaní zdravia maloletého (ktoré podrobne
opísal), obsiahnuté v mnohých lekárskych správach. Znaky  diskriminácie podľa odvolateľa vykazuje
skutočnosť, že návrh otca na úpravu práv a povinností voči maloletému bol zamietnutý rozsudkom
č. 21P/191/2013-166 s odôvodnením, že od poslednej úpravy styku zo dňa 22.5.2006 nedošlo k
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných súdnych rozhodnutí, pričom tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2014. Už o 16 mesiacov však okresný súd rozhodol o
úprave práv a povinností voči maloletému na základe požiadaviek matky, hoci nezistil žiadne zmeny
v pomeroch účastníkov konania. Vykonštruovaný dôvod upraviť styk pre zmeny v súvislosti s plnením
povinností školskej dochádzky a záujmami maloletého neobstojí, pretože povinnosti školskej dochádzky
mal maloletý rovnaké pred 16 mesiacmi, dokonca mal viac záujmov, z ktorých niektoré mu medzitým
matka znechutila, odoprela či zakázala.

8.Otec maloletého ďalej namietal, že rozhovor s dieťaťom súd viedol účelovo v záujme matky, nakoľko
sudkyňa maloletého oboznámila s návrhom matky na úpravu styku, zatajila mu však návrh otca na
úpravu styku, ktorý otec predložil vo vyjadrení z 20.2.2015. Tým sudkyňa maloletému znemožnila
objektívny výber a ovplyvnila jeho rozhodnutie smerom, ktorý požadovala matka. Zároveň sudkyňa
maloletému podsunula neodôvodnené klamstvá o prospechu a učení, hoci je podľa prospechu očividné,
že maloletý má práve z predmetov, ktoré sa s ním učí matka najhorší prospech. Napriek týmto rozporom
súd nedoplnil dokazovanie výsluchom maloletého a znemožnil maloletému slobodne vyjadriť svoju vôľu
pred nezávislým súdom, čím došlo k porušeniu článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

9.Napokon je podľa odvolateľa vyhlásený rozsudok nevykonateľný, predovšetkým z dôvodov, že: a)
narušuje školskú dochádzku maloletého, keďže tento má byť pripravený na styk s otcom v stredu o 14.30
v byte matky. Pokiaľ totiž školské vyučovanie skončilo v minulom školskom roku v stredu 13.30 hod., je
takto stanovený čas problematický, navyše nepočíta s pravdepodobnosťou, že by už o dva mesiace v
nasledujúcom školskom roku bol rozvrh zmenený a v stredu môže vyučovanie končiť 7. hodinou, t.j. o
14.30 hod., b) hoci je matka v súčasnosti nezamestnaná, neskôr sa zamestná a pravdepodobne bude
mať pracovnú dobu od 7.00 do 15.30 hod., čiže určite nepripraví maloletého na styk s otcom v stredu
o 14.30 a určite nepreberie maloletého od otca pred jej bytom vo štvrtok o 8.00 hod. Tým sa  znovu
vyhne povinnosti informovať otca, c) pokiaľ vo výrokovej časti okresný súd stanovil, že si preberie pred
bytom matky, je potrebné, aby upresnil od koho si otec maloletého prevezme, d) otec maloletého môže
dodržiavať styk s maloletým počas školského roka v stredu od 14.30 do štvrtku 8.00 hod. len v spojení so
značnými finančným poškodením, porušením pracovnej doby. Okresný súd núti otca k styku s maloletým
v čase, ktorý ani v minulosti ani v súčasnosti otec pre maloletého nemal a nemá k dispozícii.

10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka maloletého žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že otec už niekoľko rokov bojuje o to, aby mu bol syn zverený, nakoľko podľa
jeho slov ona je alkoholik a nie je schopná postarať sa o syna. Nič z toho sa pritom nedokázalo, odvolateľ
má tendenciu ubližovať, ponižovať a krivo obviňovať, nakoľko si nevie poradiť so svojim životom a pre
jeho patologické myslenie musel syn už niekoľkokrát podstupovať rôzne výsluchy či už na polícii, súde,
resp. u psychológov. Syn sa otca bojí a nevie mu ešte protirečiť a povedať svoj názor.
11.Matka maloletého zdôraznila, že návrh podala z dôvodu šikany otca, ktorý nie je schopný
inteligentného jednania. Konkrétne sa jedná o stredu, ktorú odvolateľ vníma ako prostriedok manipulácie
počas dovoleniek alebo výletov. Neplatí žiadny ústny a ani písomný dohovor, aj napriek takémuto
písomnému dojednaniu sa (matka) vždy ocitne na oddelení policajného zboru. Otec namiesto toho, aby
si vychutnával prítomnosť syna počas súdom stanoveného času, posiela syna domov s odôvodnením,
že nemôžu byť spolu a hneď následne po synovom odchode odchádza na políciu nahlásiť marenie
rozsudku matkou. V danej spojitosti dodala, že má právo kľudnej a ničím nerušenej dovolenky (pokiaľ
ide o prázdniny), s odvolateľom sa však nie je možné dohodnúť, preto dúfala, že súd jej a jej synovi,
ktorému policajné návštevy tiež prekážajú, pomôže.
12.Po oboznámení sa s obsahom odvolania sa podľa matky maloletého potvrdila jej mienka, že otcovi
nejde o syna, ale o manipuláciu. Otec totiž získal to, čo roky žiadal a to širší styk so synom, napriek tomu



nie je spokojný. Pokiaľ ide o pracovný čas, otec pracuje na oddelení mikrobiológie ako externista, to
znamená, že jeho pracovná doba je pohyblivá. Nemôže teda dôjsť k finančnému poškodeniu a porušeniu
pracovnej doby. Uzavrela, že otec sa môže stýkať so synom aj nad rámec súdneho rozhodnutia, čo
však nikdy nevyužil.

13.V písomnom stanovisku k vyjadreniu matky otec zopakoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z objednávky matky. Úprava styku je v rozpore s potrebami maloletého, nerešpektuje vôľu
maloletého a nezohľadňuje časové možnosti dieťaťa ani otca. Doplnil, že aj on má 8 hodinový pracovný
deň, do ktorého sa nezapočítava čas strávený cestovaním počas pracovnej cesty a vzťahujú sa na
neho ustanovenia zákonníka práce. Nad rámec pracovného času robí povinnosti súvisiace s funkciou
konateľa. Aj keď má určitú časovú flexibilitu, neznamená to, že svoje pracovné povinnosti nemusí splniť,
ale sa musí nechať dlhodobo zneužívať matkou maloletého. Práci musí venovať určený čas, ak chce
dostať potrebný príjem. V tejto súvislosti sa takzvané rozšírenie styku ukazuje byť klamstvom, pretože
matka odobrala otcovi zo styku s maloletým letné víkendy a popoludnia v stredu a jednostranne mu
vnútila pracovné dni, kedy syn bude v náhradnej starostlivosti. Konkrétne v stredu stihne prísť k bytu
matky najskôr o 16.00 hod., rozhodne nie o 14.30 hod., vo štvrtok ráno musí syna odovzdať pred bytom
matky syna najneskôr o 6.00 hod., rozhodne nie o 8.00, v piatok mal syn basketbalový tréning do 18.30
hod. a teda rozhodne ho nepreberie o 16.00 hod, počas letných prázdnin nemá 4 týždne dovolenky a
k tomu počas zimných prázdnin takmer ďalšie dva týždne. Súhrnom to znamená, že so synom bude
reálne menej času ako podľa doterajšej úpravy styku.
14.Pokiaľ ide o dovolenky matky maloletého vyslovil odvolateľ presvedčenie, že boli doposiaľ kľudné,
keďže nikdy za 12 rokov ju netrávila so synom, s výnimkou dvoch pobytov. Sama trávila čas s milencom,
jediný krát bola na dovolenke so synom pri mori v roku 2004.

15.V podaní označenom ako doplnenie k odvolaniu odvolateľ uviedol, že v zmysle rozvrhu hodín
maloletého v školskom roku 2016/2017 končí školské vyučovanie v stredu po 7. vyučovacej hodine, t.j.
o 14.45 hod. V zmysle napadnutého rozsudku ale má byť maloletý už o 14.30 v byte matke, vzdialenom
3,5 km od školy. Poukázal tiež na to, že matka opätovne maloletého nepripravila na víkend s otcom, keď
mu nepriložila školské potreby, ani učebnice, hoci bola avizovaná písomná práca z matematiky.
16.Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že rieši zdravotnú starostlivosť u maloletého okrem čeľustného
ortopéda uviedol, že v roku 2016 nepoznala ani meno obvodného zubára maloletého. Navyše, podľa
zubného lekára maloletý mal absolvovať dva krát ročne preventívnu zubnú prehliadku ako podmienku
hradenej zdravotnej starostlivosti. Matka však nezabezpečila ani taký triviálny predpoklad pre úhradu
zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia. Uzavrel, že akákoľvek úprava styku s maloletým bude
poškodzovať právo maloletého, pokiaľ bude pretrvávať bezpríkladná nevšímavosť a nekonanie súdu vo
veci zabezpečenia výkonu právoplatných rozhodnutí.

17. Kolízny opatrovník ostal v odvolacom konaní nečinný.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),  po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19.Odvolacia argumentácia smerujúca k vyjadreniu nespokojnosti otca s výkonom už právoplatných
rozsudkov nie je (nemôže byť) predmetom tohto konania, ale práve a len/výlučne konania o výkon
rozhodnutia príslušného rozsudku. Inými slovami, v konaní o úprave styku súd nie je oprávnený riešiť/
posudzovať skutočnosť, či si matka riadne plní právoplatne uloženú informačnú povinnosť.

20.Naopak, predmetom odvolacieho prieskumu musela byť námietka o nedostatku relevantnej zmeny
pomerov ako zákonnom predpoklade pre zmenu súdneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv
a povinností. Krajský súd však predmetnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Predovšetkým
mu neprináleží posudzovať správnosť záverov vyslovených v už právoplatnom rozsudku vydanom
v (inom) konaní vedenom pod sp. zn. 21P/191/2013, ktorým (rozsudkom) bol zamietnutý návrh
otca z dôvodu absencie relevantnej zmeny pomerov. Z charakteru konaní, ktoré možno začať i bez
návrhu vyplýva, že k relevantnej zmene pomerov môže dôjsť kedykoľvek, i v krátkom časovom
odstupe od predchádzajúceho konania. Určujúcim je, že musí ísť o inú zmenu pomerov, než ktorá už



bola posudzovaná v predchádzajúcom konaní. V posudzovanej/aktuálnej veci sa možno stotožniť so
záverom, že kvalifikovanou zmenou odôvodňujúcou zásah do poslednej/ostatnej úpravy stretávania
otca s maloletým je predovšetkým nevhodnosť doterajšej úpravy predovšetkým v letnom období, kedy
sa malo realizovať stretávanie každú stredu, pričom vzhľadom na nerešpektovanie vzájomných dohôd
(o zmene termínu styku) zo strany otca nebolo možné matkou realizovať/plánovať letnú dovolenku.
Otec v rámci svojich vyjadrení ani nespochybňuje konkrétne tvrdenia matky, že nerešpektoval vzájomné
písomné dohody a napriek ich zneniu podával trestné oznámenia.
21.Logicky a zodpovedajúco relevantnej právnej úprave okresný súd odôvodnil ako relevantnú zmenu
pomerov aj potrebu širšej úpravy styku otca so synom. Uvedené v konečnom dôsledku korešponduje i
dlhoročne prezentovanej snahe otca, ktorý sa dokonca domáhal zverenia syna do svojej starostlivosti.
Z toho aspektu je nepochopiteľné jeho stanovisko v odvolacom konaní, v zmysle ktorého sa fakticky
rozšírenému styku bráni. Nie je pritom ani zrejmé, ako pri svojom tvrdenom pracovnom vyťažení a
obavách z finančného poškodenia mienil zabezpečiť sústavnú starostlivosť o dieťa (v prípade jeho
zverenia).
22.Obdobne  je vnútorne protirečivým i (otcom) neustále zdôrazňovanie nevhodnosti výchovného
prostredia u matky z hľadiska jej (údajnej) nedostatočnej starostlivosti o zdravie dieťaťa, keď odvolateľ
na druhej strane nie je ochotný prispôsobiť svoj pracovnú činnosť (hoci nespochybnil že ju nevykonáva
v podobe „štandardného“ pracovného pomeru zo závislej činnosti) tomu, aby mohol stráviť viac času so
synom, ale naopak „ponechá“ ho radšej v starostlivosti osoby, ktorá sa podľa neho o dieťa nedokáže
riadne postarať.

23.Konštatované skutočnosti vo svojom súhrne výrazne znižujú presvedčivosť argumentácie otca,
zároveň sú dostatočným predpokladom pre osvojenie si pochybnosti vyslovenej okresným súdom o
úprimnosti snahy otca o stretávanie s dieťaťom (skôr ide o snahu prezentovať matku ako „zlého“
rodiča) ako i úvahy matky maloletého o motivácii otca v tomto (i ďalších súdnych konaniach). Posledne
menovanej skutočnosti zodpovedá i značná konfliktnosť a útočnosť písomných podaní otca voči matke,
ktoré podania postrádajú čo i minimálny stupeň objektivity a snahy o konštruktívne riešenie situácie.
Možno v danej spojitosti len vysloviť poľutovanie, že otec síce dokáže argumentovať konkrétnymi
právami dieťaťa vyplývajúcimi z relevantných medzinárodných dohovorov a rozsiahlo nadužívať termín
„záujem dieťaťa“, uniká mu však, že sám najviac poškodzuje skutočný/reálny záujem dieťaťa, ktorý
spočíva v „obyčajnej“ požiadavke/potrebe harmonického prostredia.

24. V kontexte predchádzajúceho odseku otec maloletého nevidí žiadny problém vo vystavovaní dieťaťa
opakovaným úradným výsluchom, naopak domáha sa, aby bol maloletý  podrobený ďalšiemu. Okolnosť,
že v prípade výsluchu ide o „skúsenosť“, s emocionálnym  zvládaním/spracovaním ktorej má problém i
osoba dospelá - sám otec maloletého nevyužil ani jednu „príležitosť“ a všetkým súdnym pojednávaniam
sa radšej vyhol - zjavne podľa odvolateľa nie je v rozpore so záujmom (nepochybne psychicky ešte
nevyzretého) maloletého dieťaťa.
25. Krajský súd v danej spojitosti uzatvára, že ďalší výsluch maloletého vo vzťahu k otázkam úpravy styku
s otcom nie je potrebný. Maloletý bol rozsiahlo a opakovane k predmetnej otázke vypočutý, mal možnosť
prezentovať svoj názor a okresný súd sa s jeho názorom v odôvodnení rozsudku náležite vyporiadal,
keď uviedol z akého dôvodu nebolo možné vyhovieť požiadavke maloletého, aby si sám určoval kedy
bude s otcom a kedy s matkou. Z tohto hľadiska žiadny zásadný vplyv (tobôž porušenie článku 12 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa) nemá okolnosť, či súd osobitne oboznámil maloletého s rozsahom úpravy
styku, ktorý navrhoval otec, predovšetkým z dôvodu, že sa sudkyňa v rámci rozhovoru s maloletým
podrobne (napr. č.l. 47 spisu) venovala jednotlivým obdobiam roka z pohľadu ustálenia ideálneho rámca
stretávania sa s otcom, pričom maloletý mal ničím neobmedzený priestor na plnohodnotné vyjadrenie
svojho názoru, čo aj učinil (zápisnica o pohovore je v rozsahu 15 strán).

26.Neopodstatnenou je námietka odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení okolnosti, prečo má dôjsť k
predĺženiu styku s dieťaťom v nedeľu do 19.00 hod. Je totiž logickou úvaha/požiadavka, aby sa dieťa
pripravilo na školské vyučovanie u toho rodiča, u ktorého je fakticky „celý deň“ a nie až následne po
presune k druhému rodičovi vo večerných hodinách.
27.Správnym je i záver okresného súdu, že z hľadiska predmetu konania nie je potrebné osobitne
dokazovať, z ktorých predmetov má dieťa lepší prospech a či sa vo vzťahu k týmto s ním učí otec. Ak sa
totiž otec dieťaťa bráni širšej úprave styku s maloletým, takéto dokazovanie postráda akýkoľvek účel.



28.Je mimo rámca racionálnej pochybnosti, že akákoľvek/každá zmena školského rozvrhu nemôže byť
relevantným dôvodom  pre zmenu súdneho rozhodnutia  o úprave rodičovských práv a povinností.
Akceptovaním logiky odvolateľa by sa dospelo k absurdnému záveru, že matka maloletého je v zásadnej
miere vylúčená zo styku s dieťaťom, nakoľko podstatná časť obdobia, počas ktorého jej je maloletý
zverený, spadá do obdobia vyučovacieho procesu. Takýto prístup je pochopiteľne neakceptovateľný a
v konkrétnom skutkovom kontexte to znamená, že pokiaľ v dôsledku zmeny školského rozvrhu končí
vyučovanie v čase po začatí súdom stanoveného styku, k reálnemu výkonu stretávania dôjde po
skončení vyučovania.

29.Argumentáciu o potenciálne možnom zamestnaní matky je bezpredmetná pre svoju hypotetickú
povahu.
30.Stotožniť sa nemožno ani s požiadavku, aby bola osobitne vyslovená povinnosť matky odovzdať dieťa
otcovi, aby sa nevyhla informačnej povinnosti. Matke boli stanovené povinnosti súvisiace s výkonom
styku dieťaťa s otcom v nevyhnutnom rozsahu  a odvolací súd opakovane akcentuje, že informačná
povinnosť bola matke už právoplatne uložená (je vecou jej zváženia ako túto povinnosť zrealizuje
z dôvodu hrozby sankcie vykonateľnosti právoplatného rozsudku), preto niet právneho základu pre
určovanie ďalších povinností.

31.Zhrnúc doteraz konštatované odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vzťahu k novourčenému
rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom a súčasne pristúpil pri nezmenenom skutkovom stave k zmene
napadnutého rozsudku spočívajúcej len v odlišnej úprave styku (než určil súd prvej inštancie) počas
letných prázdnin, keď akceptoval otcom navrhovaný rozsah stretávania s maloletým v období od 12.8.
do 3.9.

32. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej krajský súd zmysle § 396 ods. CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP rozhodoval o trovách celého konania. Výrok o trovách následne vychádza z §
52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

33.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa  § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno



odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Cdo/93/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "20d00782-3571-42dc-aa31-99031bdea8e3:823c6ae6-69d4-4044-8a5d-9f5692c5b4c5", "datum": "2017-08-29", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5337619a-5fc0-4458-8eb0-6f52e58db937", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.493.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.493.2020.1"}, {"guid": "ussr:8dc3b02d-9d0f-41fa-8fc5-7293c39f374e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.57.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.57.2018.1"}]}