{"guid": "c8904878-0914-4bd2-b619-3077dbfc41b8:3b0824d7-d588-4041-b94c-5563ae6a297f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1", "spisova_znacka": "7Co/172/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/172/2016 z 7. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. júna 2016, sp. zn. 7Co/172/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1", "identifikacne_cislo": "5715214335", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2016-06-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b0824d7-d588-4041-b94c-5563ae6a297f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/172/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., U. W. XXX/XX, proti odporcovi: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX
N., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 5C/433/2015-61 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že počnúc dňom 16.10.2015 je odporca povinný
prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 55,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Zameškané výživné od 16.10.2015 do 29.02.2016 v sume 67,68 Eur povolil odporcovi splácať v
mesačných splátkach 10,- Eur spolu s bežným výživným do úplnej úhrady pod následkom straty výhody
splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 13 rokov, keď rozhodnutie
o výživnom nadobudlo právoplatnosť 18.02.2013. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene
pomerov v tom, že v čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka strednej školy a preukazoval
nevyhnutné výdavky, ktoré spolu s matkou uhrádzajú za bývanie a bežné výdavky spojené so
stravovaním a nákladmi na osobné potreby. Z vlastnej iniciatívy si našiel ako študent prácu v snahe
pomôcť matke uhrádzať výdavky, aby si sám mohol zaplatiť kino alebo aspoň ísť s kamarátmi von počas
voľných dní. Prezentoval potreby spojené so štúdiom, nakoľko študuje odbor mechanik počítačových
sietí a potrebu počítača - výkonnejšieho, akým doma disponuje (tento má po bratovi), potreboval by
notebook, ktorý si iní spolužiaci nosia do školy. Na strane odporcu boli preukázané osobné a zárobkové
pomery, ktoré neodôvodňovali zvýšenie výživného v úplnej výške, ako požadoval navrhovateľ, a to
200,- Eur mesačne. Odporca je dlhodobo nezamestnaný, poberá len dávky zo sociálnej poisťovne s
tým, že jednorazovo mu bola vyplatená čiastka 805,- Eur v marci 2015 za úraz kolena. Výživné zvýšil
na čiastku 55,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ
potrebuje výživné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ktoré toto výživné aj tak nie je schopné pokryť
jeho výdavky ani v nevyhnutnom rozsahu. K tvrdeným zlým vzťahom medzi odporcom ako otcom a
navrhovateľom ako synom v čase konania už bolo možné len konštatovať, že navrhovateľ vyrastal od
3 rokov bez svojho otca, väzby medzi ním sa nevyvíjali a vlastne ani nevznikli. Avšak z pohľadu zlého
spolužitia nie je možné hodnotiť priznanie vyživovacej povinnosti, pretože navrhovateľ nemá ukončené
ani stredoškolské vzdelanie.



V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý poukazuje na to, že
navrhovateľ ako syn sa k nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, čo bolo preukázateľné aj na
samotnom pojednávaní. Pred súdom vypovedal nepravdivo o jeho osobe, že bol násilný a bil ich. Keď
odišli bývať k rodičom matky, navrhovateľ mal 2 roky, nemohol si to pamätať. Ďalej popisoval situáciu v
čase, keď sa s matkou navrhovateľa rozvádzal. Matka navrhovateľa mu bránila v styku s navrhovateľom,
preto niekoľkokrát navštívil odbor sociálnych vecí a rodiny v Martine, rozhodol sa podať návrh na výkon
rozhodnutia, avšak matka navrhovateľa využívala kamarátstvo zamestnankyne okresného súdu. Matka
navrhovateľa podala i návrh na zákaz styku, ktorý bol zamietnutý. Keď mu zamestnávateľ nevyplatil
mzdu na účet, o čom nemal vedomosť, nebolo uhradené ani výživné a pokiaľ to zistil, matka navrhovateľa
mu cez exekútora zadržala vodičský preukaz, ktorý potreboval na výkon povolania a tým mu bola
znemožnená zárobková činnosť. Navrhovateľ sa robí chudobný a pritom sa zúčastňuje tuningových
zrazov, dokonca ich usporadúva. Navrhovateľ je zamestnaný, kde v priemere zarobí 233,57 Eur, aj keď
na pojednávaní bol čítaný dôkaz, že zarobí 260,- Eur. On má základný plat v čistom okolo 350,- Eur a k
tomu mu boli vyplácané cestovné náhrady, ktoré sú určené na stravu a prežitie počas pracovných ciest
v zahraničí. Je dlhodobo práceneschopný a rok pred touto práceneschopnosťou bol tiež 9 mesiacov
práceneschopný, nakoľko ochrnul na pol tváre a predtým mal úraz kolena a následnú operáciu. Pokiaľ
ide o vyplatené peniaze z BSM 10.000,- Eur, musel si vyplatiť nejaké prenájmy, stravu a platiť aj
výživné a mal aj svoje výdavky. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
50 %. Zamestnankyňa okresného súdu, ktorá je známa matky navrhovateľa, má možnosť vplývať a
ovplyvňovať výsledky konania, ktoré sa týkajú jeho osoby a preto si bol istý, že bude aspoň čiastočne
vyhovené návrhu navrhovateľa aj napriek jeho vyjadreniam o rozpore s dobrými mravmi. Myslel si, že
navrhovateľ, keď bude dospelý, bude sa zaujímať, ako to všetko bolo, avšak sa sklamal. Je ovplyvnený
svojou matkou. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a rozhodnúť,  že vyživovacia povinnosť
dovŕšením 18. roku života navrhovateľa končí a vyplatené výživné po 18. roku života je povinný vrátiť
na jeho účet.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie i navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s
určenou výškou výživného. Od roku 2003 nebol podaný žiadny návrh na zvýšenie výživného a všetky
náklady spojené s jeho výchovou a výživou hradila výlučne matka. Na základe vyporiadania BSM matka
si musela zobrať pôžičku a vyplatiť otca. Výživné platil v sume 1.200,- Sk. Okrem toho inou sumou vôbec
nikdy neprispieval, nezaujímal sa o neho. Má za to, že v súčasnej dobe má odporca dostatok financií na
to, aby mu prispieval vyššou čiastkou, ako určil súd. Preto navrhuje rozhodnutie okresného súdu zrušiť
a určiť výživné vo výške 200,- Eur, ako požadoval.

Ani jeden z účastníkov sa navzájom k odvolaniu druhého účastníka nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že proti rozhodnutiu podal odvolanie včas
účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156
ods. 3 O.s.p.). Táto základná protestná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine,
podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je
odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí
jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného
rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia
o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že
doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene
výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia.

V preskúmavanej veci bolo zistené, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k
výživnému dňa 18.02.2003. Od tejto doby nebolo upravované výživné. V tom období mal navrhovateľ



6 rokov a v súčasnej dobe je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v Martine.
Býva spoločne s matkou a cez víkendy vykonáva brigádnickú činnosť, kde za obdobie od júna
2015 do decembra 2015 dosiahol priemerný mesačný príjem 233,57 Eur. Nie je pravdivé tvrdenie
odporcu v odvolaní, že by sa malo jednať o sumu 260,- Eur, nakoľko priemerná mzda z brigádnickej
činnosti navrhovateľa tak, ako ju ustálil okresný súd, vyplýva z listinného dôkazu, a to z potvrdenia
zamestnávateľa navrhovateľa (č.l. 31). Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná
a jej priemerný mesačný príjem je 444,70 Eur. Náklady spojené s bývaním majú vo výške - nájomné
120,- Eur, matriko 20,40 Eur, televízia, rozhlas a elektrina 36,77 Eur, poistka pre navrhovateľa 21,81
Eur, úhrady za telefón a úhrady splátok vo výške 66,34 Eur. Odporca je od 06.07.2015 práceneschopný,
ktorá práceneschopnosť trvala počas celého konania a sú mu vyplácané nemocenské dávky v priemere
mesačne 235,86 Eur v období od júla 2015 do februára 2016. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Martine zo dňa 06.10.2015 sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bez
peňažných prostriedkov na kompenzáciu s mierou funkčnosti poruchy 50 %.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v konaní prezentoval, že navrhovateľ sa k nemu nedobre správa a osočuje ho, preto priznanie
výživného a zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje s
vysloveným názorom okresného súdu vo svojom rozhodnutí ohľadne tejto skutočnosti a zdôrazňuje,
že bol to práve odporca, ktorý si nevytvoril väzby s navrhovateľom počas života a počas obdobia,
keď navrhovateľ bol maloletý. Odporca nemôže očakávať, že navrhovateľ sa bude sám zaujímať o
všetky skutočnosti, keď už bude dospelý, ako to vyjadril vo svojom odvolaní. Pokiaľ poukazuje na
to, že počas jeho maloletosti matka mu bránila v stretávaní sa s ním, je aj na odporcovi, aby oslovil
samotného navrhovateľa a pokúsil sa nadviazať tie väzby - otec a syn - v ktorých mala počas maloletosti
navrhovateľa podľa tvrdenia odporcu brániť matka navrhovateľa. V dospelosti navrhovateľa matka už
uvedené údajné bránenie nemôže ovplyvňovať, a preto je i na odporcovi, aby mal záujem nadviazať
kontakt s navrhovateľom. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporcu, že priznanie
výživného je v rozpore s dobrými mravmi.

Okresný súd správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, keď v čase
pôvodného rozhodovania mal 6 rokov a v súčasnej dobe je už študentom 3. ročníka strednej školy.
Vzhľadom na to vyhovel čiastočne jeho návrhu a zvýšil výživné, avšak toto výživné zvýšil i s poukazom
na možnosti a schopnosti odporcu, keď v konaní bolo preukázané, že tento počas celého konania v tejto
veci bol práceneschopný a boli mu vyplácané iba nemocenské dávky mesačne v priemere vo výške
235,86 Eur. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporca mal. finančné prostriedky z vyplatenia
BSM, odvolací súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že odporca si po tomto musel zabezpečiť nové
bývanie a v tejto súvislosti mu vznikli s tým ďalšie náklady, preto nie je možné na túto čiastku prihliadať.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V odvolacom konaní ani
jeden z účastníkov konania nemal úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/433/2015", "guid": "88d2cbc9-f079-4123-bf5e-3ff8b0fdd30a:19091f4e-e6a0-4fdd-8f9d-65e6f3f600fe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}