{"guid": "d97ec3af-1f51-40bb-9071-87a90c3b87ab:041c533f-9ec2-4623-8266-489cbb9ed0c9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3", "spisova_znacka": "11CoP/46/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/46/2016 z 17. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 17. júla 2016, sp. zn. 11CoP/46/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3", "identifikacne_cislo": "5814207112", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2016-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/041c533f-9ec2-4623-8266-489cbb9ed0c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207112
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814207112.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX, zastúpenej
Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom XXX XX B. XXX, a otca E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XX, XXX XX X., o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/173/2014-184 zo dňa 11. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/173/2014-184 zo dňa 11. mája 2016  potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa tento domáhal ochrany v zmysle § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obdobný návrh na nariadenie predbežného opatrenia
už navrhovateľ podával viackrát a súd ho zamietol. Súd prvej inštancie poukázal                    na fakt,
že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha striedavej starostlivosti, ktorú súd v princípe neodmieta,
avšak pre rozhodnutie o nej potrebuje vykonanie ďalších procesných úkonov, a to aj s ohľadom na
vek maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti nemohlo byť založené na subjektívnych
pocitoch bez objektívne podložených skutočností.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého
rozhodnutia a vyhovenia jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
4. Uviedol, že pôvodne určenú úpravu styku s dieťaťom na pár hodín týždenne nepovažuje za
postačujúcu. Je to práve matka, ktorá dieťa uniesla, opakovane marila výkon predbežného opatrenia
tým, že citovo dieťa vydiera a vynucuje si jeho lojalitu. Akcentoval fakt, že už dva a pol roka je
vylúčený z realizácie jeho rodičovských práv a postup súdu smeruje k poskytovaniu vyššej ochrany
matke. Odvolateľ poukázal na nenáležité tvrdenia sudkyne okresného súdu, ktorá sa na pojednávaní
odmietla zaoberať úpravou Dohovoru o právach dieťaťa, pretože jediným zákonom „nad všetko je zákon
o rodine“, k čomu pripojil zvukový záznam z pojednávania. Okresný súd nezobral na zreteľ záujem
maloletého dieťaťa, predovšetkým potrebu jeho zdravého psychického vývinu a zachovania vzťahu k
obom jeho rodičom. Otec poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/58/2014-41
zo dňa 04.11.2014, z ktorého zjavne vyplýva, že dieťa potrebuje lásku a starostlivosť oboch rodičov.
Podľa ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/58/2014-144 zo dňa 30.07.2014 musia
byť rešpektované práva dieťaťa uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych
predpisoch. Odvolateľ sa tiež odvolával na dôvodovú správu k úprave týkajúcej sa striedavej osobnej
starostlivosti, z ktorej je zrejmé, že táto forma porozvodovej (porozchodovej) starostlivosti je najlepšia
a najefektívnejšia forma opatery o dieťa. Okresný súd vo veci postupuje necitlivo a nezohľadnil fakt,
že otec je onkologický pacient. Dieťaťu je tak v rozhodujúcom veku budovania citových väzieb na celý



život hrubo obmedzovaný styk s rodičom, ktorého už možno nikdy nebude mať možnosť zažiť. Ďalej
otec v podanom odvolaní upriamil pozornosť na potrebu zisťovania názoru maloletého dieťaťa na vec.
Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1206/09, sp. zn. I ÚS 266/10,
ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 454/2011. Napokon otec namietal porušenie
práva na účinný prostriedok nápravy a tiež poukázal na kamerové záznamy a fotografie, ktoré potvrdzujú,
že dieťa bolo                 od 31.10.2015 do 07.112015 v starostlivosti otca spokojné.
5. V doplnení odvolania otec zopakoval svoju argumentáciu, že styk s dieťaťom v rozsahu 8 hodín
týždenne nie je postačujúci. Poukázal na skoršie rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorých okresný súd konštatoval neexistenciu naliehavej
potreby upraviť právne pomery účastníkov (potvrdené krajským súdom), avšak návrh matky akceptoval.
Zopakoval potrebu rovnocenného uplatňovania rodičovských práv a rešpektovania záujmov maloletého
dieťaťa.

6. Účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon                         č.
161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať
novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej
inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia
krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent
pôvodných predbežných opatrení.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia
uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

10. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to                    pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť
predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

11. Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a) a ods.
2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu
úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine a za situácie potreby neodkladnej úpravy podľa §
367 CMP (predtým § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

12. Z obsahu spisu vyplynulo, že medzi rodičmi maloletého pretrvávajú negatívne vzťahy, ktoré
sa následne prenášajú aj do problematickej komunikácie ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom.
Otec pritom opakovane poukazuje na potrebu zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti. Uvedené
skutočnosti boli už predmetom konania o návrhu otca na nariadenie predbežného (neodkladného)
opatrenia, ktorý okresný súd uznesením č. k. 1P/173/2014-151 zo dňa 20.11.2015 zamietol z dôvodu



nedostatku dôkazov. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené v odvolacom konaní
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/14/2016-175 zo dňa 25.02.2016, ktorý odkázal na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu 11CoP/58/2014-41 zo dňa 04.11.2014.

13. Ďalší návrh na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, o ktorom sa aktuálne koná,
podal otec deň predtým, ako mu bolo doručené spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k.
9CoP/14/2016-175 zo dňa 25.02.2016. V tomto ďalšom návrhu poukázal na „nové skutočnosti“, ktoré
mali spočívať v úbytku hmotnosti dieťaťa o 0,4 kg a v tom, že hmotnosť maloletého V. je 3kg pod
priemernou váhou zdravého dieťaťa v jeho veku. Z dôvodu pochybností kontaktoval lekára MUDr. R.,
ktorý potvrdil, že dieťa je v poriadku. Inak v návrhu zopakoval argumentáciu, ktorá bola predmetom
posudzovania už v skorších fázach konania.

14. Je zrejmé, že v priebehu súdneho konania súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o skoršom
návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, z ktorého dôvodu nemohol krajský
súd v danom prípade revidovať predtým vyslovené názory okresného súdu, ako aj krajského súdu,
pokiaľ sa opierali o rovnaké argumenty, aké prezentoval otec v aktuálnom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Krajský súd venoval pozornosť len novým skutočnostiam, ktoré by mohli
eventuálne znamenať potrebu zmeny časového harmonogramu stretnutí otca a dieťaťa. Marginálne
úbytky v hmotnosti dieťaťa neboli v žiadnom prípade dôvodom pre zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti rodičov, najmä ak sám otec poukázal  na vyjadrenie pediatra o uspokojivom zdravotnom
stave syna.

15.  Krajský súd mal za to, že pokiaľ o predbežnom (neodkladnom) opatrení už bolo právoplatne
rozhodnuté iným rozhodnutím a otcom prezentované nové skutočnosti neboli spôsobilé revidovať
pôvodne určenú dočasnú úpravu styku rodiča a dieťaťa, potom bolo plne v súlade s právnou úpravou
napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.

16. Na záver tiež odvolací súd dodáva, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej
a nijako ho nemôže ovplyvniť. V ďalšom konaní (o rozvod a úpravu práv a povinností manželov na čas
do rozvodu) budú komplexne posúdené všetky možnosti úpravy styku otca s maloletým V..

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                            od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk                s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1P/173/2014", "guid": "f112bc5c-92ab-458d-9ef7-021a23b3a454:3a21ad72-0e4d-4b6e-a696-e0e4a62a4710", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb"}, {"guid": "d89dc956-f097-41ae-b681-de2a3ba4ef7b:ac54812e-efcc-43a0-8c09-6e9be595d6b0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8215206503.1", "spisova_znacka": "9CoP/14/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoP/14/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8215206503.1"}, {"guid": "9ff5ee39-233d-4acb-989e-6f5a79d50c41:d6154f57-d617-4ccb-8207-4bee8ab6a9fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5814205131.3", "spisova_znacka": "11CoP/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/58/2014 z 3. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-11-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5814205131.3"}], "citovane_v": []}