Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/73/2015 z 28. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. februára 2016, sp. zn. 6CoP/73/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5915200766.2 Krajský súd Žilina | 6CoP/73/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5915200766.2 | 2016-02-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5240f5b3-53e0-435d-98f1-d030a0f27e2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5915200766.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/73/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915200766.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok, dieťa rodičov matky: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX E., zastúpenej JUDr.
Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom U. X, XXX XX E. a otca: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. R. X. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou, so sídlom X. XX, XXX
XX E., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015-515 zo dňa 27.10.2015, v spojení
s uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015-528 zo dňa 27.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015-515 zo dňa 27. 10. 2015 v spojení s
uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015-528 zo dňa 27. 10. 2015 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletého U. I., nar.
XX.XX.XXXX, výživným vo výške 140,00 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc od 13.02.2015. Zameškané výživné za obdobie od 13.02.2015 do vyhlásenia
rozsudku vo výške 256,05 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň súd upravil styk otca s
maloletým U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom, každý utorok v čase od
14.00 hod. do 16.00 hod. a každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že prvé štyri
stretnutia sa uskutočnia v mieste bydliska maloletého dieťaťa a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa,
nasledujúce stretnutia v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a mimo bydliska maloletého dieťaťa.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu matky maloletého dieťaťa Okresný
súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5P/11/2015 - 205 zo dňa 31.03.2015 zveril maloletého U. I., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok, otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške
110,00 Eur mesačne, počnúc od 13.02.2015, zameškané výživné za obdobie od 13.02.2015 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 168,95 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 15 dní
od právoplatnosti výroku rozsudku a v ostatnej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň súd upravil styk
otca s maloletým U., a to každú stredu od v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za
prítomnosti matky maloletého dieťaťa s tým, že v prípade neuskutočnenia stretnutia otca s
maloletým dieťaťom je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom rozsahu.
Na základe odvolania matky dieťaťa proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. 6CoP 31/2015 - 250 zo dňa 30.06.2015 rozsudok okresného súdu vo výrokoch o
určení výživného otca na maloleté dieťa, určení výšky nedoplatku otca na výživnom, vo výroku, ktorým



súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj vo
výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti, t. j. v prvej
vete výroku zostal rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/11/2015 - 205 zo dňa 31.03.2015
nedotknutý. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd v Žiline nariadil okresnému súdu doplniť
dokazovanie zistením príjmu otca dieťaťa za rok 2014 a odôvodnených potrieb maloletého U. s
prihliadnutím na znenie § 63 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, s tým, že po doplnenom dokazovaní je potrebné
sa opätovne vysporiadať s otázkou výšky výživného na maloletého U. a nedoplatku otca na výživnom (s
prihliadnutím na už otcom zaplatené sumy výživného) a vyčísliť prípadný dlh otca na výživnom. Zároveň
je potrebné upraviť styk otca s maloletým U. s ohľadom na denný režim maloletého dieťaťa,
vyhodnotiť aj okolnosti na strane matky, ktoré nemôžu otca vylúčiť zo styku so synom.
Prvostupňový súd citoval ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a §
77 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej aj „Zákon o rodine") a uviedol, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že otec dieťaťa je konateľom a spoločníkom spoločnosti TRADEKON, s.r.o., ktorá
vznikla dňa 22.05.2013, pričom podľa účtovnej závierky uvedenej spoločnosti k 31.12.2014, spoločnosť
vykazuje za účtovné obdobie po zdanení zisk vo výške 1.689,00 Eur. Ďalej je otec
dieťaťa konateľom a spoločníkom spoločnosti SECURITEK, s.r.o., ktorá vznikla 16.08.2012, pričom
podľa účtovnej závierky uvedenej spoločnosti k 31.12.2014, zisk spoločnosti za účtovné obdobie po
zdanení predstavuje 1.716,00 Eur. Súčasťou sú i predložené prílohy týkajúce sa majetku a výdavkov
spoločnosti, ako aj daňové priznania k dani z príjmov uvedenej právnickej osoby, podľa ktorého
daňového priznania za rok 2014 výsledok hospodárenia pred zdanením predstavuje 2.195,91 Eur. Otec
dieťaťa je i konateľom a spoločníkom spoločnosti RELOCK, s.r.o., ktorá vznikla 01.01.2008, pričom podľa
predloženej účtovnej závierky uvedenej spoločnosti zostavenej k 31.12.2014, celkový súčet výnosov
spoločnosti predstavuje 39.771,39 Eur a náklady 35.0063,68 Eur. Podľa daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby - otca dieťaťa za rok 2014, príjem predstavuje 46.711,66 Eur a výdavky 41.898,57
Eur, základ dane 4.813,09 Eur). Z výpisu z evidencie motorových vozidiel bolo preukázané, že otec
maloletého dieťaťa nemá v držbe ani vo vlastníctve žiadne motorové vozidlo ako fyzická osoba, rovnako
ani ako fyzická osoba - podnikateľ, a ani spoločnosť SEKURITEK, s.r.o., RELOCK, s.r.o. V
držbe/vlastníctve má motorové vozidlo spoločnosť TRADEKON, s.r.o., ide o osobné motorové vozidlo
MERCEDES - BENZ ML 320 CDI. Otec dieťaťa býva sám v byte na ulici O. M. R. X. č. X, za ktorý uhrádza
mesačne čiastku 98,90 Eur, rozhlas a TV 4,64 Eur mesačne, elektrina záloha 25,00 Eur mesačne,
spláca úver, ktorý mu bol poskytnutý Prima bankou Slovensko, a.s. dňa 24.05.2013, úver poskytnutý
Dexia bankou Slovensko, a.s. a kontokorentný úver.
Matka dieťaťa uzavrela dňa 29.12.2014 manželstvo s U. M., dňa 16.03.2015 sa jej narodila dcéra
maloletá M. M., o ktorej skutočnosti sa súd dozvedel až z podaného odvolania. Spolu so svojím
manželom Ing. U. M. a maloletými deťmi býva matka v spoločnej domácnosti v nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve Ing. U. M. v O. U.. V období od 30.05.2014 do 31.01.2015 poberala
matka materskú vo výške 439,00 Eur mesačne, v mesiaci január 2015 jej vyplatený rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur, rovnako aj v mesiaci február 2015, v období od 16.03.2015 do 30.06.2015 jej
bolo vyplatené materské v celkovej výške 1.903,20 Eur. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Ružomberok zo dňa 01.06.2015 jej s účinnosťou od 01.04.2015 bol odňatý rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur a jej nárok na materské trvá do 08.11.2015, po uvedenom dátume bude poberať
rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, Zákon o rodine upravuje
zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom, pričom konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce
sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi
vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru, v neposlednom rade sú dôležité i odôvodnené potreby
dieťaťa. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je teda potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa
vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je oblečenie, obuv, výdavky na hygienu a zdravie, to jest
všetky nevyhnutné potreby, ktoré sú odstupňované v závislosti od veku maloletého dieťaťa a spôsobu
jeho života. Po oboznámení sa s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, ako aj so zárobkovými
možnosťami, schopnosťami oboch rodičov prvostupňový súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému dieťaťu na sumu 140,00 Eur mesačne. Podľa názoru súdu takto stanovené výživné
pokryje odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré spočívajú v zabezpečení výživy vo vlastnom
slova zmysle, hmotné potreby ako je oblečenie, obuv, potreby súvisiace so zdravotným stavom, pričom
miera týchto potrieb je vždy odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného



stavu. Maloletý U. vo veku jeden a pol ročného dieťaťa má odôvodnené výdavky na stravu, pričom si
však súd poznamenal, že matkou dieťaťa vyčíslené náklady na stravu, tak ako uvádza vo
svojom prehľade na č.l. 267 sú neprimerane vysoké a nedôvodné. Taktiež sa medzi odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa započítavajú výdavky na hygienu, ako sú plienky, vlhčené utierky, detská kozmetika,
ktoré sú taktiež vo výške požadovanej matkou neopodstatnené. Je prirodzené, že maloletému dieťaťu
vzhľadom na jeho rast je potrebné zakupovať i detské oblečenie. Výdavky, na ktoré poukazuje matka vo
svojom podaní (č.l. 267 spisu) sú však neprimerané a nadnesené. Matka dieťaťa tvrdí, že za obdobie
od 10.03.2015 do 25.08.2015 vynaložila na maloletého U. čiastku 3.095,30 Eur, čo je v priemere
552,73 Eur mesačne, z toho dôvodu z uvedenej sumy požaduje od otca dieťaťa polovicu, a to 276,37
Eur mesačne. Okresný súd však akcentoval, že v uvedenom "rozpise" matka zahrnula i výdavky celej
rodiny, náklady vynaložené pre celú domácnosť. Ďalšie náklady ako prebaľovacia taška, letná vložka do
kočíka, vlnená vložka do kočíka, nákup nového kočíka, ak aj hojdačka, box + hrniec, čalúnenie kočíka
sú podľa názoru súdu tiež neodôvodnené. Samotná matka v priebehu konania nevedela reálne vyčísliť
skutočné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo výške 552,00 Eur, na úhrade ktorých by sa podieľal
otec dieťaťa výživným vo výške 276,37 Eur. Skutočnosť, že matke dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť a jej náklady na seba, ako aj na druhé dieťa sú značné, najmä v súvislosti s nevyhnutným
cestovaním z Ružomberka do Martina, neodôvodňujú, aby súd určil výživné na maloletého U. vo vyššej
sume, nakoľko tieto tvrdenia sú vo vzťahu k určeniu výživného z strany otca maloletého
U. irelevantné. Otec dieťaťa má zo svojho príjmu zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa a nie
uhrádzať zvýšené finančné výdavky matky dieťaťa v súvislosti s narodením maloletej dcéry M., voči
ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť jej manžel Ing. U. M..
Z uvedeného dôvodu okresný súd potom zaviazal otca na platenie výživného vo výške 140,00 Eur
mesačne, ktoré je postačujúce na úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a v
ostatnej časti prevyšujúcej priznané výživné súd jej návrh ako nedôvodný zamietol, keďže neboli
preukázané reálne potreby maloletého dieťaťa, ktoré by naň odôvodňovali určenie vyššieho výživného.
Okresný súd konštatoval, že otec dieťaťa dostatočne preukázal svoje majetkové pomery, v zmysle §
63 ods. 1 Zákona o rodine, a to predložením daňových priznaní jednotlivých spoločností, účtovných
závierok, v ktorých zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve ukladá účtovným jednotkám povinnosť účtovať
majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
Vychádzajúc z toho, že doposiaľ tieto účtovné záznamy neboli spochybnené ani vyvrátené, súd I. stupňa
mal za to, že otec dieťaťa si svoju povinnosť splnil riadne. Konštatoval pritom, že súd nemá inú možnosť
než všetky okolnosti preukazované zo strany povinnej osoby, ktorá má príjem z inej než závislej
činnosti posúdiť práve z daňového priznania v spojení s príslušnými účtovnými
závierkami. V danom prípade súd nemal zákonný podklad na prezumovanie nesprávnosti daňového
priznania, t. j. že v ňom nie sú uvedené všetky dosiahnuté príjmy, pokiaľ ide o výdavky, súd je oprávnený
preskúmavať ich z hľadiska opodstatnenosti. Jediným takým výdavkom, na ktorý poukazovala matka
dieťaťa, bolo zakúpenie motorového vozidla pre spoločnosť TRADEKON, s.r.o., ktoré je však potrebné
za účelom výkonu podnikateľskej činnosti otca dieťaťa.
Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu na súd, teda od 13.02.2015 v súlade
s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd priznal výživné spätne, t. j. od narodenia maloletého dieťaťa, s uvedenou otázkou sa už
vysporiadal i Krajský súd v Žiline vo svojom zrušujúcom uznesení. Z toho dôvodu vzniklo otcovi dieťaťa
zameškané výživné za obdobie od 13.02.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 256,05 Eur (pomerná
časť výživného za mesiac február vo výške 75,00 Eur, po odpočítaní zaplateného zameškaného
výživného za mesiac február 2015 vo výške 58,95 Eur a výživné za mesiace marec až október 2015, t. j.
8 mesiacov po 140,00 Eur po odrátaní zaplateného výživného 8 x 110,00 Eur, rozdiel = 240,00
Eur). Zameškané výživné súd uložil odporcovi zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky
rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich
rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať, je na ňom, aby využíval aspoň
obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie
mal na výchovu dieťaťa vplyv a jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových
vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti, v danom prípade je to matka, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa



vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k
správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je jednou zo zložiek
rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ide o obojstranné právo. Jeho obsahom je tak právo rodiča
na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany jeho rodiča. Rodič,
ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nežije v spoločnej domácnosti,
je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Realizáciou styku
s ním však dochádza k ich výkonu, preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom
ovplyvňujúcim jeho ďalší život. Je potrebné v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa dbať za každých
okolností na to, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí. Záujem maloletého dieťaťa spravidla bez pochybností vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľal nielen jeden rodičov, a to ten, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
nakoľko jeho výchovné predpoklady majú zahrňovať aj to, aby uznal roľu a dôležitosť druhého rodiča
v živote maloletého dieťaťa. Pretože tento druhý z rodičov, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti
má tiež nezastupiteľné právo podieľať sa postupne na jeho vyvíjajúcej sa životnej orientácii. Vo veciach
úpravy styku sa priorizuje dohoda rodičov. V prípade, ak k dohode nedôjde, je úlohou súdu nájsť
vhodné riešenie a upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom. V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Žiline, prvostupňovým súdom stanovený rozsah stretávania otca s maloletým dieťaťom
(každá streda v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.) je nepostačujúci, z toho dôvodu by bolo vhodné
upraviť styk otca s dieťaťom aj počas víkendov, zároveň je potrebné prihliadnuť
na vek dieťaťa a pokiaľ dieťa nezíska citovú väzbu ku svojmu otcovi je namieste, aby styk prebiehal
za prítomnosti matky. Primárne je potrebné rešpektovať denný režim maloletého U., pričom matka je
povinná svoje záležitosti vo vzťahu k dcére usporiadať si tak, aby otcovi umožnila styk s dieťaťom. Je
prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého
dieťaťa. Matka nemôže brániť otcovi v styku s dieťaťom, je povinná vytvárať podmienky pre hladký
priebeh týchto stretnutí. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho denný režim a potrebu vytvorenia
vzťahu medzi otcom a maloletým U. okresný súd upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom každý
štvrtok v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že
prvé štyri stretnutia sa uskutočnia v mieste bydliska maloletého dieťaťa za prítomnosti matky dieťaťa a
nasledujúce stretnutia v neprítomnosti matky dieťaťa a mimo bydliska maloletého dieťaťa. Okresný súd
tiež poznamenal, že obom rodičom by malo v prvom rade ísť o záujem a blaho maloletého dieťaťa, aj
napriek tomu, že matka dieťaťa uzavrela manželstvo s iným mužom a z tohto zväzku pochádza maloletá
dcéra M.. Biologickým otcom maloletého U. je stále jeho otec, preto je potrebné rozvíjať citové väzby
medzi otcom a synom. Tieto vzťahy možno rozvíjať a budovať len na základe pravidelných stretnutí, a
to v rozsahu minimálne dvakrát do týždňa. Matkou dieťaťa navrhované stretávanie každú druhú sobotu
v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. nezabezpečuje dostatočný priestor na vytvorenie vzťahu medzi
otcom a synom. Stretnutia každý druhý týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a odstup
medzi jednotlivými stretnutiami je neprimerane dlhý, pre zintenzívnenie vzťahu medzi otcom a synom je
potrebné kratšie a častejšie stretnutie, tak aby si maloletý U. navykol na svojho otca. Vzhľadom na vyššie
popísané skutočnosti, najmä vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a skutočnosť, že je od narodenia
v osobnej starostlivosti svojej matky a prakticky so svojím otcom sa kontakty realizovali minimálne, je
potrebné, aby pri prvých stretnutiach bola prítomná i matka dieťaťa, avšak bez prítomnosti jej manžela,
vzhľadom k tomu, že jeho prítomnosť by mohla pôsobiť rušivo na priebeh celého stretnutia. Matka
dieťaťa je určitým bodom istoty pre maloletého U. a s jej pomocou by sa mal vytvoriť vzťah medzi
otcom a synom, k tomuto je však potrebná aj aktívna spolupráca matky. Z vyjadrení oboch rodičov
maloletého dieťaťa vyplýva, že medzi nimi existuje konfliktná komunikácia, v ich komunikácii chýba
vzájomná tolerancia, úcta a slušnosť. Obaja rodičia vo svojich prejavoch zvýrazňujú svoj záujem o
maloleté dieťaťa, avšak vo vzájomnej komunikácii neboli ochotní urobiť nič v záujme toho, aby si vytvorili
taký spôsob primeranej a slušnej komunikácie, ktorá by umožnila rozumné riešenia každodenných
problémov súvisiacich s výchovou maloletého dieťaťa. Pretrvávajúcimi nedorozumeniami, vyvolávaním
konfliktných situácii, neochotou rešpektovať jeden druhého pri riešení rodičovských práv obidvaja rodičia
ubližujú najviac svojmu maloletému synovi U.. Je preto dôležité, aby sa obidvaja rodičia snažili o
maximálnu tolerantnú spoluprácu pri realizácii jednotlivých stretnutí, aby sa v záujme lásky k svojmu
dieťaťu pokúsili o obojstranné rešpektovanie jeden druhého s cieľom riešiť záujmy a potreby svojho
dieťaťa.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.



Uznesením okresného súdu č.k. 5P/11/2015-528 okresný súd opravil IV. výrok napadnutého rozsudku
rozsudku tak, že upravil styk otca s maloletým U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
synom každý štvrtok v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00
hod. s tým, že prvé štyri stretnutia sa uskutočnia v mieste bydliska maloletého dieťaťa a za prítomnosti
matky maloletého dieťaťa, nasledujúce stretnutia v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a mimo
bydliska maloletého dieťaťa.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že postupom v zmysle ust. § 164 O.s.p. opravil zrejmú
nesprávnosť, keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol nesprávny deň stretávania sa otca s maloletým,
kde namiesto vo štvrtok bolo nesprávne uvedené v utorok.

Proti tomuto rozsudku (v spojení s jeho opravným uznesením) podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží otcovi
maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého U. sumou 276,37 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám, zameškané výživné od 13.02.2015 do vyhlásenia rozsudku uloží otcovi uhradiť do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a súčasne upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým U. každý štvrtok v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú sobotu v párnom
týždni v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v mieste bydliska dieťaťa za prítomnosti matky maloletého
dieťaťa.
Uviedla, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Primárne namietala, že hoci sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu,
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci pred rozhodnutím o výške výživného na maloleté dieťa.
Konštatoval, že v porovnaní s prvým meritórnym rozhodnutím súdu mal tento preukázaný viac ako
dvojnásobný príjem otca oproti predchádzajúcim zisteniam (sumu 969,60 Eur mesačne), avšak oproti
predchádzajúcej sume 455,00 Eur mesačne, pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca sa tento rozdiel
prejavil len minimálne, keď súd určil výživné na dieťa v sume 140,00 Eur mesačne, namiesto pôvodne
stanovených 110,00 Eur mesačne. V celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedená výška
príjmov otca, z ktorej súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, čo
spôsobuje neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ktoré výdavky matky na výživu maloletého dieťaťa súd považoval za
opodstatnené (do akej výšky), a ktoré už nie. Rovnako u otca nebol vyhodnotený výdavok otca na
zakúpenie osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz ML 320 CDI v roku 2015, tento výdavok
bol akceptovaný ako dôvodný, hoci nebola v konaní preukázaná jeho skutočná kúpna cena. Nie je
zrejmé ako súd dospel k záveru, že matka zahrnula do výdavkov maloletého aj výdavky celej rodiny.
Viaceré výdavky matka započítala na výživu maloletého U. len v 1 keďže ide napr. o súrodenecký kočík a
využívala ho aj jej dcéra. Výpoveď matky maloletého dieťaťa súd nevyhodnotil dostatočne, keďže závery,
napr. výdavky na cestovné Ružomberok - Martin sú už neaktuálne, nakoľko dcéra matky je už v domácej
starostlivosti. Súd opakovane vzal za svoju argumentáciu otca, že nie je povinný uhrádzať zvýšené
výdavky matky súvisiace s narodením jej dcéry a taktiež mal uviesť akú výšku odôvodnených potrieb
dieťaťa bral do úvahy a v akom pomere určil podiel otca na takýchto nákladoch, keďže je zrejmé,
že matka vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Keďže v odôvodnení rozsudku
nie sú uvedené ktoré výdavky a v akej výške považoval súd za určujúce pre zistenie odôvodnených
potrieb dieťaťa a taktiež žiadna suma týchto potrieb a rovnako nie je v ňom uvedený ani príjem otca, z
ktorého súd vychádzal, táto okolnosť spôsobuje aj do budúcna nemožnosť zistenia, či došlo k zmene
pomerov, či už na strane otca alebo maloletého dieťaťa v prípadnom konaní o zmene
výšky výživného na maloletého U.. Nielen odôvodnené potreby dieťaťa sú kritériom
pre určenie výšky výživného. Keďže otec má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, okresný súd sa mal riadiť pri rozhodovaní v predmetnej veci aj ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine.
Uvedené ustanovenie Zákona o rodine predpokladá zisťovanie výdavkov v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou a posúdenie ich opodstatnenosti vo vzťahu k určeniu výživného a nemá nič spoločné s
opodstatnenosťou výdavkov podľa daňových predpisov. Je zrejmé, že daňový úrad by nepreveroval
kúpu osobného motorového vozidla otca zn. Mercedes Benz ML pre jednu z obchodných spoločností, no
v konaní o určenie výživného mal súd posudzovať, či toto auto bolo nevyhnutným výdavkom, či ho bolo
potrebné vynaložiť a mal zisťovať okolnosti, za akých ku kúpe tohto vozidla došlo a podobne. Okresný
súd bez toho, že by bol skúmal výdavky zo živností a obchodných spoločností otca, považoval
všetky výdavky otca za oprávnené a opodstatnené, pričom k takýmto záverom by sa mohol v skutočnosti



dopracovať len keby tieto výdavky mal k dispozícii. V predmetnom konaní tak tomu nebolo a dokazovanie
v tomto smere nebolo vykonané. Matka sa preto k týmto výdavkom ani nemohla vyjadriť. Zdôraznila, že
nevidela ani jeden z dokladov týkajúcich sa podnikania otca. Vzhľadom na vysoké obraty spoločnosti
otca mal súd podľa názoru odvolateľky vykonať dokazovanie za účelom preskúmania opodstatnenosti
výdavkov uskutočniť. Okresný súd však nevykonal podstatnú časť dôkazov, ktoré matka navrhovala
za účelom zistenia majetkových pomerov otca. Len výdavok na kúpu vyššie uvedeného motorového
vozidla predstavoval sumu 11.500,00 Eur. Prvostupňový súd sa teda dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2
O.s.p. viažuce sa k predmetu tohto konania. Pokiaľ bol aj toho názoru, že výdavky matky na maloletého
uvádzané matkou sú nedôvodné, mal v tomto smere vykonať dokazovanie. Odvolateľka zdôraznila, že
len pokiaľ ide o základné potreby dieťaťa (lieky, hygienické potreby, plienky, kojenecké mlieko, osobitná
strava - kaše, mliečne doplnky, čaje, ovocie), výživné určené súdom otcovi nepokryje ani tieto náklady
a rozhodne nezohľadňuje ani znenie ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, t.j. osobnú starostlivosť matky
o dieťa.
Pokiaľ ide o súdom určený rozsah stretávania sa otca s maloletým, tento podľa názoru odvolateľky
nevychádza z ničoho, čo v konaní vyšlo najavo a nekorešponduje s rozhodovacou činnosťou súdu
v obdobných prípadoch. Tak otec ako aj kolízny opatrovník nenavrhovali taký rozsah stretávania ako
ho určil súd. Za nedostatok akejkoľvek empatie a rešpektovania záujmu dieťaťa, odvolateľka považuje
fakt, že po štyroch stretnutiach otca s dieťaťom, čo je celkovo v rozsahu 8 hodín, má byť dieťa vo
veku 1 rok a 4 mesiace schopné odísť od matky a stráviť bez nej 2 hodiny, hoci má k nej silné citové
puto. Takto realizovaný styk je nereálny. K rozvíjaniu väzieb medzi otcom a synom ťažko napomôže
rozhodnutie súdu, ktoré dieťa vystaví zbytočnému stresu a tlaku zo zmeny prostredia a neprítomnosti
matky. Súd v tomto smere nerešpektoval ani názor kolízneho opatrovníka prezentovaný na
pojednávaní dňa 06.10.2015, ktorý uviedol, že stretnutia by sa mali realizovať v mieste bydliska matky
a za jej prítomnosti. Ani otec nežiadal v rámci svojej výpovede styk s dieťaťom bez prítomnosti matky.
Zároveň sa súd pri svojom rozhodovaní vôbec nevysporiadal so vzdialenosťou bydliska otca a matky
(11 km jedna cesta, bežne v trvaní 20 až 25 minút). Takéto rozhodnutie súdu navyše narušuje možnosť
matky tráviť s dieťaťom víkendy.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Uviedol, že odvolanie matky je zavádzajúce, plné poloprávd až neprávd. Príjmy otca maloletého dieťaťa
boli preukazované v konaní daňovými priznaniami spolu s poznámkami k účtovnej závierke, teda
kompletnou účtovnou dokumentáciou. Samotná matka vo svojich vyjadreniach je rozporná, keď na
jednej strane chce využívať údaje z príjmovej časti týchto dokumentov, ale nechce brať do úvahy
výdavkové účty. V celom konaní sa opomína základné právo otca na styk s dieťaťom, ktorý sa od
začatia súdneho konania s maloletým U. stretol len raz, aj to v prítomnosti matky v mieste jej trvalého
bydliska. Matka účelovo vytvára obraz, že je časovo zaneprázdnená druhým dieťaťom, hoci je ju možné
takmer každý deň stretnúť v meste. Stretávanie otca s dieťaťom za prítomnosti matky nie je potrebné.
Posledný styk otca s dieťaťom sa uskutočnil v mesiaci september 2014 bez prítomnosti matky, pričom
dieťa bolo vtedy v útlejšom veku. Hoci rozhodnutia vo veciach maloletých majú vlastnosť predbežnej
vykonateľnosti, matka túto okolnosť zjavne ignoruje.
Nadobudnutie vozidla a jeho cenu otec preukázal v konaní zmluvou o pôžičke, ktorú založil do spisu.
Otec tiež založil do spisu jeho SMS komunikáciu s matkou dieťaťa, z ktorej je zrejmé, že celé konanie je
účelové a matka sa snaží o zvyšovanie sumy výživného, hoci to nie je v možnostiach a schopnostiach
otca. Jeho výška je neopodstanená tiež s prihliadnutím na bežné mesačné výdavky na dieťa. Nákupy
výbavičky pre druhé dieťa, súrodenecký kočík v hodnote 1.000,00 Eur považuje otec za neopodstatnené
náklady. Samotná matka uviedla, že nákupy platí manželovou platobnou kartou. Ak matka aktuálne žije
v nadštandardných podmienkach, podieľa sa na životnej úrovni maloletého dieťaťa aj ona. Hmotno-
právnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom na maloleté dieťa je
zmena pomerov. Z tohto hľadiska musí súd skúmať a porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane
maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov s poukazom
na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj občasné výdavky dieťaťa v
súvislosti so štúdiom a jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Na strane povinnej
osoby musí súd skúmať, porovnávať a preukázať zmenu pomerov, prípadne dôjsť k záveru, že k
zmene pomerov nedošlo v súvislosti s porovnaním príjmami povinnej osoby, s príjmami druhého rodiča
maloletého dieťaťa, počtom vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti
na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.
Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako



objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorý sa prezentuje navonok. Pri zmene pomerov
musí súd vždy prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Na strane druhej
súd podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Záujem
dieťaťa mal by byť vždy prvoradým záujmom. Povyšovanie svojich záujmov nad záujem dieťaťa by nemal
byť prípustný a dovolený. Rozsudok okresného súdu spĺňa všetky tieto kritériá. Súd v ňom správne
vyhodnotil podstatné skutočnosti, ktoré aj správne odôvodnil.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že maloletý U. je vo veku 1,5 roka. Má
odôvodnené výdavky na stravu, výdavky na jeho osobnú hygienu, ošatenie, hračky a nemá závažné
zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali zvýšené výdavky na zakupovanie liekov. Pri určení výšky
výživného zároveň prvostupňový súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov, ktoré boli
zistené z daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré predložil otec maloletého. Na základe
týchto vykonaných dôkazov súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na
sumu 140,00 Eur. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a s prihliadnutím
na preukázané zárobkové a majetkové pomery na strane otca, kolízny opatrovník navrhol, aby výška
výživného bola stanovená na sumu 160,00 Eur. Pokiaľ matka poukazovala na výdavky, ktoré vynaložila
na maloletého, niektoré boli vynaložené len jednorazovo a niektoré boli aj neodôvodnené. Čo sa týka
úpravy stretávania sa otca s maloletým, podľa názoru kolízneho opatrovníka súdom určený rozsah
stretávania otca so synom je postačujúci. Pokiaľ matka v opravnom prostriedku uvádza, že aj ona má
právo tráviť so synom víkendové dni a poukazuje na skutočnosť, že maloletý nemá k otcovi vytvorený
žiadny vzťah, kolízny opatrovník sa s jej tvrdením stotožnil, a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
úpravu styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý štvrtok v
čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v čase od 14.00 hod. do
16.00 hod. zatiaľ za prítomnosti matky a v mieste bydliska matky.

Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca i kolízneho opatrovníka zotrvala na svojich
tvrdeniach uvedených vo svojom opravnom prostriedku. Zdôraznila, že z ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine
vyplýva, že je povinnosťou súdu skúmať výdavky na strane otca, nakoľko tento má príjem z inej ako
závislej činnosti. Nakoľko súd sa v rámci vykonaného dokazovania nezaoberal posudzovaním výdavkov
otca, nebol ním riadne zistený skutkový stav, čo bolo dôvodom na podanie odvolania matky. Zdôraznila,
že má dve deti s malým vekovým rozdielom, preto je samozrejme časovo náročné zvládnuť starostlivosť
o ne. Nikdy však netvrdila, že by sa syn s otcom nemohol stretávať pre jej časovú zaneprázdnenosť.
Práve naopak, napriek tomu navrhla a súhlasila, aby stretnutia prebiehali za jej prítomnosti, aby bol ich
priebeh čo najpokojnejší. Hoci sa otec s prítomnosťou matky na týchto stretnutiach stotožnil, súd úplne
mimo rámca dokazovania rozhodol, že po krátkom čase, celkovo po 4 stretnutiach, sa syn má stretávať s
otcom už bez jej prítomnosti, čo je pri tak malom dieťati neobvyklé a v rozpore s rozhodovacou činnosťou
Okresného súdu Ružomberok v iných konaniach, no najmä v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
Naposledy sa otec stretol so synom v septembri 2014. V tom čase malo dieťa asi 2 mesiace a bolo
v kočíku. V súčasnosti má však 1,5 roka, vníma svoje okolie inak ako predtým a je na matku citovo
naviazané. Preto odlúčenie od nej a odchod z miesta, kde má domov, nemôže mať pozitívny vplyv na
jeho vývoj.
Pokiaľ ide o cenu vozidla, matka nemá vedomosť o tom, že by bola na pojednávaní oboznamovaná
akákoľvek zmluva v súvislosti s jeho nadobudnutím. Otec len pred súdom konštatoval, že sa to netýka
tohto konania a nemá sa vôbec čo nejakým spôsobom o to zaujímať, pretože je to iný právny subjekt.
Následne ohľadne sumy, za ktoré predal predchádzajúce dvojročné vozidlo uviedol, že je to predmetom
obchodného tajomstva. Práve tieto nedostatky viedli okresný súd k nesprávnym skutkovým záverom.
V podanom vyjadrení sa otec odvoláva na zmluvu o pôžičke, predložil však kúpnu zmluvu, ktorej údaje
sú sčasti začiernené, čo len potvrdzuje tvrdenia matky, že nemá záujem na riadnom zistení skutkového
stavu.
Matka opätovne poukázala na náklady syna tak ako ich vyčíslila v priebehu konania ako aj skutočnosť,
že súrodenecký kočík zahrnula do nákladov len v rozsahu jednej polovice. Prezentované stanoviská a
vyjadrenia otca v priebehu konania potvrdzujú len tvrdenie matky, že otec má priestor a možnosti na



vyššie platby výživného než bolo súdom určené. Má zrejme dôvody, pre ktoré nechce, aby súd skúmal
opodstatnenosť jeho výdavkov v rámci podnikania, čo by zrejme preukázalo jeho skutočné majetkové
pomery. Výživné určené okresným súdom preto nespĺňa pritom zákonné kritériá.
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu len potvrdzuje tvrdenia matky o nedostatočne zistenom
skutkovom stave súdu v prejednávanej veci. V časti je nepresné, pokiaľ sa vyjadril k výdavkom matky,
ktoré považoval za jednorazové a nedôvodné, no bližšie ich nešpecifikoval. Na strane druhej sa stotožnil
s odvolaním matky, ktorá žiadala, aby sa dieťa stretávalo s otcom v jej prítomnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní, a tiež v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.

Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je teda
vždy vecou súdov (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania.
V konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať bez návrhu, sa však súd naďalej spravuje
vyšetrovacou zásadou, v ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za
zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné
návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ teda matka vo svojom opravnom prostriedku
poukazovala na procesné návrhy účastníkov i kolízneho opatrovníka v tomto konaní, odvolací súd
opätovne zdôrazňuje, že súd v tomto konaní veciach nie je viazaný návrhmi účastníkov. Musí však
dôsledne vychádzať z hmotnoprávnej úpravy týkajúcej sa prejednávanej veci.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné
pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov
povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na
najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
(akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje,
ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri
existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie,
zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej
Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné stanovuje
súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní o výživnom nedôsledne aplikoval ust. § 63 ods. 2
Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. V
tomto prípade zákon nepriamo ukladá súdu pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa preskúmať
dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka znižujú daňový
základ. Až po ich zistení možno rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnuté vynaložiť a v akom rozsahu v
súvislosti so zárobkovou činnosťou povinného. Pritom nevyhnutnosť je v zmysle zákona najnižšia možná
miera dôvodnosti. Z tohto aspektu je súd povinný preskúmať všetky daňové výdavky povinného a po
ich prehodnotení vyvodiť predpokladaný príjem, aký by bol povinný dosiahol, ak by iné než nevyhnutné
výdavky nerealizoval. Súd má povinnosť vyvodiť schopnosti a možnosti u povinného z predpokladaného



príjmu získaného navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených podľa daňových predpisov,
ktoré však nie sú nevyhnutné výdavky podľa Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, že by okresný súd uvedeným spôsobom skúmal príjem otca. Aktuálne príjmy otca musia byť
pritom zistené tak, aby odrážali stav v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Netreba pritom opomenúť fakt, že ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a
ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Musí z neho vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V záujme
preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení
rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd
nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť
a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať
pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol
zaoberať vôbec.
Hoci prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí uviedol množstvo dôkazov, z ktorých vychádzal pri
vydaní napadnutého rozhodnutia, vykonané dokazovanie nevyhodnotil dostatočným spôsobom. Vo
svojej následnej argumentácii nedostatočne vysvetlil vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Námietka matky o
tom, že prvostupňový súd nedostatočne ustálil príjem otca je preto dôvodná. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku totiž nevyplýva, akú výšku priemerného mesačného zárobku otca, súd ustálil,
a teda z ktorej vychádzal pri určení výživného na maloletého U.. Rovnako treba ustáliť výšku
odôvodnených potrieb dieťaťa (t.zn. ktoré súd považuje za opodstatnené a ktoré už nie). Tak ako správne
poukázala matka vo svojom opravnom prostriedku do budúcna by tak nebolo možné porovnať zmenu
na strane pomerov otca a tiež zmenu v odôvodnených potrebách na strane maloletého dieťaťa.
Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým synom, odvolací súd opakovane poukazuje na svoju
argumentáciu uvedenú v uznesení sp. zn. 6CoP/31/2015 zo dňa 30.06.2015. Matka nemôže otcovi
brániť v styku s dieťaťom. Z obsahu spisu však vyplýva, že sama vlastným správaním dlhodobo pôsobila
práve opačne a dosiahla to, že v súčasnosti je otec pre dieťa cudzí človek. Matka je preto povinná
podrobiť sa rozhodnutiu súdu v tom smere, že otec sa bude s dieťaťom stretávať dvakrát do týždňa, z
toho jeden deň počas víkendu. Netreba opomínať fakt, že matka je aktuálne na materskej dovolenke,
a teda celé ostatné dni trávi s dieťaťom. Hoci matka formálne deklaruje práva otca, reálne sa im
nechce prispôsobiť a rešpektovať ich. Naďalej však nemôže izolovať otca od maloletého U.. Matka
má povinnosť podieľať sa na riadnom vybudovaní vzťahu otca s maloletým synom, ktorý s otcom
od jeho narodenia nežije v spoločnej domácnosti. Je preto povinnosťou matky zabezpečiť si svoje
ostatné rodinné záležitosti tak, aby umožnila pravidelne otcovi styk so synom. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že v konaní vo veciach maloletých, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a preto je právne
irelevantné, či a v akom rozsahu sa otec domáhal svojím návrhom úpravy styku s maloletým synom
a čo navrhoval kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, či matka. Primárne súd nesie zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu v tomto konaní a túto si bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy
a aktivitu účastníkov ( § 120 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na okolnosť, že maloletý U. aktuálne otca prakticky nepozná, je vhodné, aby sa otec počas
prvých šiestich mesiacov stýkal so synom dvakrát do týždňa za prítomnosti matky. Až následne bude
možné hovoriť o vybudovaní si jeho vzťahu s maloletým synom a následne sa bude môcť v tomto
prípadne väčšom rozsahu stretávať s dieťaťom aj sám, bez prítomnosti matky. Túto okolnosť je však
potrebné priamo upraviť aj vo výroku rozsudku o úprave styku tak, aby bolo zrejmé, kedy a kde si otec
dieťa od matky prevezme a kedy a kde je povinný ho matke naspäť odovzdať.
Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu však odvolací súd videl aj v tom, že napriek výroku rozsudku
vyhlásenému na pojednávaní, prvostupňový následne súd zmenil deň stretávania sa otca s dieťaťom,
čo nemožno považovať za zrejmé nesprávnosť. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú
judikatúru súdov publikovanú pod R 37/1969, z ktorej vyplýva, že opraviť rozsudok podľa § 164 O.s.p.
je možné iba v prípadoch, že ide o chyby v písaní a v počítaní a ďalej tiež o chyby, ktoré sú ako
zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t.j., ku ktorým došlo len zjavným



a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu
alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z
porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že okresný súd nemohol opravným uznesením zmeniť obsah výroku vyhláseného
rozsudku tak, že zmenil deň stretávania sa otca s maloletým U.. Pokiaľ tak učinil, jeho postup nebol
správny.

Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti konať pred súdom, t. j. procesným postupom sa účastníkom znemožnila realizácia ich
procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej (s výnimkou prvej vety výroku
odvolaním nedotknutej) i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. f), h), a ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd (tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.06.2015), opakovane poukazuje na
skutočnosť, že vzhľadom na vek maloletého U. a dlhodobé odopieranie styku otca s dieťaťom zo strany
matky, ktorého dôsledkom je absencia akéhokoľvek kontaktu otca so synom od mesiaca september
2014 je nevyhnutné, aby súd neodkladne ex offo upravil styk otca s maloletým U. predbežným opatrením
na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V ďalšom konaní okresný súd vzhľadom na čas rozhodovania doplní dokazovanie aj zistením príjmu otca
za rok 2015 a odôvodnených potrieb maloletého U. s prihliadnutím na znenie ust. § 63 ods. 2 a 3 Zákona
o rodine. Následne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov i
listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali účastníci i v štádiu tohto odvolacieho konania, vyporiada sa aj s
prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie dokazovania. Po doplnenom dokazovaní
sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou výšky výživného na maloletého U. a nedoplatku otca
na výživnom (s prihliadnutím na už otcom zaplatené sumy výživného) a vyčísli prípadný dlh otca na
výživnom. Zároveň súd upraví styk otca s maloletým U. s ohľadom na denný režim maloletého dieťaťa,
a skutočnosť, že dieťa aktuálne svojho otca nepozná. Z tohto dôvodu je primeraným rozhodnutie súdu v
tom znení, aby sa matka v prípade styku otca s dieťaťom počas prvých šesť mesiacov osobne zúčastnila
týchto stretnutí. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd vyporiada s otázkou nároku uplatneného
matkou v návrhu na začatie konania a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p.,
pričom výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané, a
z ktorých dôkazov vychádzal, a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ústavný súd SR už
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03).
Z uvedeného vyplýva, že nepostačuje, ak okresný súd podrobne rozpíše obsah vykonaných dôkazov,
pokiaľ tieto nevyhodnotí v súlade so zásadami upravenými v ust. § 132 O.s.p.

Pri svojom novom rozhodnutí je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)
vysloveným vyššie.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.