Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/29/2016 z 18. 7. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. júla 2017, sp. zn. 31S/29/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200725.3
Krajský súd Žilina | 31S/29/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200725.3 | 2017-07-18 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e8d6fff-63d0-4618-a6fc-3eb985f63c0b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200725.3

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200725
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200725.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: D.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXXX/XX, XXX XX A. J., právne zast.: AKSK, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších
účastníkov administratívneho konania: 1/ TLM INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Zadunajská 6/A, 851 01
Bratislava, IČO: 46250956, 2/ TLM Group, s.r.o., so sídlom Zadunajská 6/A, 851 01 Bratislava, IČO:
44678878, obaja právne zast.: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, so sídlom W. cesta XX, XXX XX D. D., 3/
PaeDr. I. C., bytom O. I. XXXX/XX, XXX XX A. J., 4/ Ing. E. K., bytom S. XXXX/X, XXX XX A. J., 5/ K. J.,
bytom P. XXXX/X, XXX XX A. J., 6/ Ing. V. J., V. N.. č. XX, XXX XX A. J., v konaní o všeobecnej správnej
žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/019451/KRA zo dňa 17.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline  z r u š u j e  rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/019451/KRA zo dňa 17.06.2016, ako aj rozhodnutie Mesta Dolný Kubín
č. 3474/2016/30 TS1/A10 zo dňa 18.01.2016 a vec                             v r a c i a Mestu Dolný Kubín
na ďalšie konanie.

Žalobca   m á    n á r o k  vo vzťahu k žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Ďalší účastníci konania v rade 3/, 4/ a 5/  m a j ú  p r á v o proti žalovanému na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Dolný Kubín ako stavebný úrad rozhodnutím pod č. 3474/2016/30 TS1/A10 zo dňa 18.01.2016
rozhodlo vo vzťahu k stavebníkovi TLM INVESTMENT, s.r.o., Bratislava podľa § 88 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 88a ods. 4 Stavebného zákona a vydalo dodatočné povolenie stavby: rodinný dom na
pozemku parc. KN-C č. 1434/3, 1434/5 kat. úz. A. J.. Zároveň uviedlo, že stavba obsahuje:
Rozostavaná stavba rodinného domu  s dvomi nadzemnými podlažiami, rozostavaným podkrovím.
Stavba je podpivničená. Všetky byty sa napájajú na hlavnú komunikačnú os -  schodisko, ktoré bude
mať v zrkadle umiestnený výťah. Pôdorysný rozmer objektu je 21,84x15,9 m.
Konštrukčne je objekt riešený ako  stĺpová železobetónová konštrukcia - železobetónový skelet (stĺpy,
prievlaky, doska), doplnená murivom. Zadná -  východná stena suterénu je riešená ako nosná
železobetónová konštrukcia.
Na 1. podzemnom podlaží    sa nachádzajú garáže,  kancelárske priestory,   technická miestnosť.
Na l. NP sa nachádza jedna bytová jednotka s 5 obytnými miestnosťami, toto podlažie je riešené ako
ustupujúce podlažie oproti l. PP.
Na 2.NP sa nachádza jedna bytová jednotka s 5 obytnými miestnosťami. Pôdorysný rozmer je rovnaký
ako pôdorys l. NP.



Na poslednom nadzemnom podlaží - budúcom podkroví -   sa nachádza jedna bytová jednotka s
2 obytnými miestnosťami, s terasou a pracovňa. Pracovňa má samostatný vstup zo schodiskového
priestoru.
Objekt je zvonka zateplený, osadené sú výplne otvorov- okenné a dverné.
Súčasťou je aj stavba oplotenia, zrealizovaného zo západnej strany ako železobetónové - pohľadový
železobetón, s bránami zo strany z ulice.
Zo severnej strany je zrealizované pletivové oplotenie - stĺpiky + pletivo.
-   Zrealizované sú oporné múriky - zo severnej a južnej strany, výška rôzna - v úrovniach  od
cca 1,2 m do 3 m.

Dokončiť je potrebné:
Budova má nedokončený byt v podkroví, nedokončenú strechu. Ako zastrešenie j e navrhnutá
atypická sedlová strecha, nesymetrická,  s vikierom, ktorá bude prekrývať súčasnú terasu na západnej
strane posledného podlažia. Na terase je zrealizované obvodové murivo do výšky cca 1100 mm, na
ktoré bude kotvená konštrukcia strechy podkrovia. V streche budú zrealizované strešné okná, ktoré
presvetlia obytnú  miestnosť. Okenné otvory z miestností smerujúce na terasu budú zamurované, resp.
obvodové murivo medzi okennými výplňami v obytnej miestnosti podkrovia bude odstránené a spolu
s novovytvorenou časťou obytnej miestnosti (na pôvodnej terase) bude vytvorený jeden veľkoplošný
obytný priestor.
Objekt bude napojený na verejný vodovod, kanalizáciu a verejné rozvody NN (v zmysle
pôvodného stavebného povolenia).
Dokončiť je potrebné vnútorné úpravy miestností na l.NP, 2. NP (podlahy, omietky),
vonkajšie úpravy fasády stavby. V podkroví   zo západnej strany objektu,   nad súčasnou
terasou,  konštrukciu obvodového muriva a konštrukciu   strechy a zrealizovať úpravy
súvisiace s úpravou podkrovnej časti stavby - terajšej terasy - na bývanie.
Technické údaje stavby:
- Počet podzemných podlaží - 1
- Počet nadzemných podlaží vrátane podkrovia -  3
- Zastavaná plocha           348 m2
- Úžitková plocha celkom    929,33 m2
- Obytná plocha celkom       443,58 m2
- byt na l. NP -     podlahová plocha 214,63 m2
obytná plocha  157,95 m2 (5 OM)
- byt na 2. NP       podlahová plocha  214,63 m2
obytná plocha  157,95 m2 (5 OM)
- byt na 3. NP (podkrovie) podlahová plocha  210,15 m2 (vrátane pracovne)
obytná plocha  142,76 m2 (2 OM)
Osadenie stavby:
Rodinný dom:
- je osadená 9,26 m od rodinného domu na pare. KN č. 1435/3
- 3,2-3,8 m od prednej hranice pozemku
- 6,7-7,2 m od pare. KN č. 1434/10
oporný múr:
je osadený 3,7 m od pare. KN č. 1434/10
je osadený 3,7 m od rodinného domu na pare. KN č. 1435/3.
Zároveň vo výrokovej časti stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie stavby primerane podľa
§ 66 stavebného zákona, ktoré uviedol v tejto časti výroku rozhodnutia. Zároveň výrokovou časťou
rozhodnutia rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, ktoré boli vznesené na ústnom pojednávaní
dňa 23.10.2015 žalobcom + účastníkom konania p. C., pričom tieto námietky zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že na stavbe rodinný dom stavebníka - ďalšieho účastníka konania v
rade 1/ vykonal dňa 19.06.2013 štátny stavebný dohľad, pričom bolo zistené, že stavebník realizuje
stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením č. 5304/2012/2011 zo dňa 31.07.2012, ktorým bola
povolená stavba rodinného domu. Podľa predmetného stavebného povolenia sa jedná o výstavbu
rodinného domu a prípojok na verejné inžinierske siete na S. ul.. Rodinný dom bude nepodpivničený
s troma nadzemnými podlažiami, pričom zadný múr prízemia bude vzhľadom na svahovitosť terénu
plniť funkciu oporného múru. Pôdorys objektu bude obdĺžnikového rozmeru 16,685 x 15,7 m. Strecha
objektu bude sedlová asymetrická. Na 1. Nadzemnom podlaží je riešená garáž, kancelária so zázemím,
kotolňa, na 2. a  3. nadzemnom podlaží budú tri bytové jednotky. Základy stavby  budú monolitické



pásové z prostého betónu. Obvodovú murivo bude z tvárnice YTONG, v časti  zapustenej do terénu z
debniacich tvárnic Premac, stropné konštrukcie budú monolitické železobetónové dosky. Strešnú nosnú
konštrukciu krovu tvorí sústava oceľových väzníc, konštrukcia krovu bude drevená. Poukázal na to,
že v rozpore s vydaným stavebným povolením je zrealizovaná obvodová konštrukcia objektu, keďže
pôvodný objekt mal byť murovaný, zrealizovaná je železobetónová, skeletová konštrukcia s murovanou
výplňou. Objekt je oproti stavebnému povoleniu pôdorysne zväčšený - pôvodné pôdorysné rozmery
boli 16,68 x 15,7 m a zrealizovaný je objekt s rozmermi 21,84 x 15,9 m. Pôvodne 3. NP, ktoré bolo
povolené ako podkrovie, je zrealizované ako ustupujúce podlažie.  Bolo začaté listom zo dňa 28.06.2013
konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré je zrealizované na pozemku parc. KN-C č. 1434/3, 1434/5
kat. úz. A. J. vo vzťahu k účastníkovi konania v rade 1/, pričom zároveň bol stavebník vyzvaný na
doloženie špecifikovaných dokladov. Zároveň stavebný úrad uviedol, že na základe posúdenia súladu
realizovanej stavby s územným plánom mesta A. J. bolo zistené, že stavba nie je realizovaná v
jeho súlade, t.j. bol preukázaný rozpor s verejným záujmom. Zároveň uviedol, že predmetná parcela
patrí do polyfunkčných plôch, ktoré predstavujú kombináciu obytných plôch, území s nízkopodlažnou
zástavbou a plôch občianskej vybavenosti, pre ktorú záväzné regulatívy určujú -  hlavná funkcia bývanie -
rodinné domy a občianska vybavenosť s rešpektovaním charakteru prostredia, mierka stavieb, výškové
zónovanie, uličné čiary. Následne bolo nariadené rozhodnutím zo dňa 08.08.2014 odstránenie časti
stavby KN-C č. 1434/3, 1434/5 kat. úz. A. J. zrealizovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením,
ktorá je v rozpore s verejným záujmom, t.j. územným plánom Mesta A. J.. Proti rozhodnutiu bolo
podané odvolanie, pričom žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad poukázal na to,
keďže stavba už nespĺňa definíciu rodinného domu, v novom konaní stavebný úrad už začal konanie
o nepovolenej stavbe - bytová budova podľa projektu predloženého stavebníkom k žiadosti o vydanie
dodatočného povolenia stavby vypracovaného Ing. V. J., V. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby  alebo uskutočňovanej stavby v rozpore so stavebným povolením, nie
je v rozpore s verejným záujmom je na stavebníkovi, keďže sa dopustil porušenia zákona. Stavebník
bol vyzvaný na doloženie dokladov, že dodatočné povolenie stavby - bytovej budovy nie je v rozpore
s verejnými záujmami. Stavebný úrad uviedol, že v zmysle predloženej projektovej dokumentácie sa
v predmetnej stavbe jedná o rodinný dom. Na základe posúdenia podľa čl. 4.1.6. STN 73 4301 má
prvé podlažie charakter podzemného podlažia. Objekt má pravidelný pôdorysný tvar - obdĺžnik, preto
stačia v zmysle vyššie uvedeného článku na posúdenie 4 rohy budovy (2570+2570+0+0):4= 1285 mm,
čo je v priemere nižšie ako 800 mm, požadovaných podľa tohto článku normy na zaradenie podlažia
ako podzemné podlažie. Na základe posúdenia podľa čl. 2.19. STN 73 4301 má v zmysle predloženej
dokumentácie posledné nadzemné podlažie charakter podkrovia: celková podlahová plocha podkrovia
je 210,15 m2, plocha podlažia, ktorá má zošikmený stroj je 86,86 m2, čo je viac ako 1/3 z 210,15
m2. Zvislá obvodová stena, ktorá nadväzuje na šikmú konštrukciu krovu, je výšky 1,2 m, čo je menej
ako polovica bežného nadzemného podlažia domu. V zmysle posúdenia tohto podlažia po dokončení
v zmysle predloženej projektovej dokumentácie sa v zmysle STN 73 4301 jedná o podkrovie. Taktiež
poukázal na to, že predložené stanoviská a po ich posúdení s verejnými záujmami bol zistený ich
súlad. Vo vzťahu k námietkam účastníkov konania p. J. a p. C. uviedol vo vzťahu k názoru, že prvé
podzemné podlažie je v skutočnosti  prvé nadzemné podlažie a podkrovie nie je podkrovím, ale je zle
určené v zmysle STN. Tieto námietky boli zamietnuté, keďže na základe posúdenia navrhnutej stavby
podľa prepracovanej projektovej dokumentácie v zmysle STN 73 4301 sa jedná o stavbu rodinného
domu a prvé podlažie podľa tohto posúdenia je podzemným podlažím a posledné podlažie bude po
dokončení stavby v zmysle projektovej dokumentácie pre konanie o dodatočnom povolení stavby,
podkrovím. Vo vzťahu k návrhu, aby bolo komplexne posúdené navrhnuté riešenie stavby rodinného
domu, že táto stavba sa nehodí do okolitej zástavby, vo vzťahu k tejto zamietnutej námietke uviedol,
že v zmysle posúdenia podľa územnoplánovanej dokumentácie, resp. vyjadrenia dotknutých orgánov,
ktorým prináleží toto posúdenie, neboli predložené stanoviská, ktoré by bránili povoleniu stavby z
hľadiska estetiky, architektúry. Vo vzťahu k námietkam p. C., čo sa týka prešetrenia predmetnej stavby
na prokuratúru a súd, uviedol, že touto sa stavebný úrad nezaoberal. Vo vzťahu k námietke, že vlastníci
susedných pozemkov trvajú na stretnutí so zamestnancom mesta, ktorý vydával stanovisko za odbor
výstavby, uviedol, že projektová dokumentácia je vlastníctvom projektanta, resp. stavebníka, ktorý si
projektovú dokumentáciu objednal, resp. obstaral. Vo vzťahu k námietke, že 3 byty navrhnuté v objekte
nie sú reálne, v skutočnosti tam bude určite viac bytov, tak isto táto námietka bola zamietnutá, nakoľko z
predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že stavba rodinného domu je navrhnutá tak, že obsahuje
3 byty. Rovnako zamietol námietku vo vzťahu, že vlastníci susedných pozemkov majú výhrady, ktoré
vyjadria po vysvetlení stanoviska mesta k dodatočnému povoleniu stavby, túto námietku zamietol s



poukazom na koncentračnú zásadu v stavebnom konaní. Na základe posúdenia súladu realizovanej
stavby s územným plánom Mesta A. J. bolo zistené, že stavba po dokončení v súlade s projektovou
dokumentáciou predloženou ku konaniu o dodatočnom povolení stavby bude v súlade s verejným
záujmom.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, v ktorom odvolaní žalobca
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre pojmovú rozpornosť, a to rozpor medzi predmetom
konania vymedzeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a predmetom konania v zmysle výroku
napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na rozpornosť predložených/zadovážených stanovísk.
Stanovisko Mesta Dolný Kubín, Mestský úrad, odbor výstavby a životného prostredia o dňa 13.07.2015,
ktoré bolo vydané k stavbe ako rodinného domu a nie k projektu stavby ako bytová budova. Predmetné
stanovisko nenapĺňa ani základnú požiadavku stanovenú v § 140b ods. 2 stavebného zákona. Tiež
namietal aj porušenie  § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého dotknutým orgánom
podľa stavebného zákona je obec, ak nie je stavebným úradom podľa stavebného zákona. V rozpore
s týmto ustanovením je pritom Mesto Dolný Kubín stavebným úradom a zároveň aj dotknutým
orgánom. Ďalej namietal nespôsobilosť záväzného stanoviska mesta s poukazom na to, že neobsahuje
zdôvodnenie, ale len konštatuje súlad stavby s územným plánom Mesta Dolný Kubín. Namietal rozpor
stavby s definíciou rodinného domu, tým, že stavba stavebníka sa skladá zo štyroch nadzemných podlaží
a teda nie je ju možné kvalifikovať ako rodinný dom, ale ako bytový dom. Poukazoval aj nesúlad s
územným plánom Mesta Dolný Kubín a rozpor dodatočného povolenia stavby s verejným záujmom.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.06.2016, a to tak,
že odvolanie žalobcu a okrem iného aj ďalších odvolateľov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu
potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na odvolacie dôvody
žalobcu s tým, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací orgán zisťoval, či stavebný úrad dôsledne sa
riadil právnym názorom vysloveným rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2014, ktorým zrušil rozhodnutie
Mesta Dolný Kubín, ktorým bolo nariadené odstránenie časti stavby vo vzťahu k stavebníkovi - žalobcovi.
Poukázal na skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, pričom tiež konštatoval, že
dokazovanie súladu stavby s verejnými záujmami je povinnosťou stavebníka. Poukázal na jednotlivé
ust. § 88a ods. 1, 2 až 4 stavebného zákona. Pre posúdenie súladu stavby s územným plánom Mesta
Dolný Kubín zaobstaral stavebník  vyjadrenie mestského úradu, odbor výstavby a životného prostredia
zo dňa 13.07.2015, v ktorom bola vyhodnotená predložená projektová dokumentácia skutočného
vyhotovenia stavby a jej umiestnenia na pozemku z hľadiska súčasného záväzného ÚPN mesta, a to z
hľadiska požiadaviek kladených na predmetné územie, ktoré je v ňom označené ako polyfunkčné plochy
ZÚ-15, t.j. obytné územia s nízkou zástavbou a plochy občianskej vybavenosti. Predmetná parcela
patrí do polyfunkčných plôch, ktoré predstavujú kombináciu plôch obytných území s nízkopodlažnou
zástavbou a plôch občianskej vybavenosti - ZÚ - 15 zmiešané územie s prevahou plôch pre bývanie,
pre ktorú záväzné regulatívy určujú hlavná funkcia bývanie - rodinné domy a občianska vybavenosť
s rešpektovaním charakteru prostredia, mierku stavieb, výškové zónovanie, uličné čiary a pod.. Vo
vyjadrení bol súhlas podmienený podmienkou dodržať podiel spevnených plôch, ktorý nesmie prekročiť
40 % z celkovej výmery pozemku, prináležiacemu k predmetnému rodinnému domu a dodržať parametre
určené pre rodinné domy v zmysle platných predpisov. Vo vzťahu k námietke záväzného stanoviska
vydaného Mestom Dolný Kubín, odbor výstavby a životného prostredia uviedol, že stanovisko Mesta
Dolný Kubín nebolo vyjadrením dotknutého orgánu ale bolo iba podkladom pre stavebný úrad, aby mohol
posúdiť súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorej požiadavky kladené
pre dané územie boli uvedené v tomto vyjadrení. Vo vzťahu k námietke označenia a zaradenia
povoľovanej stavby ako rodinný dom poukázal na to, že si zaobstaral fotodokumentáciu uskutočnenej
nedokončenej stavby a túto porovnal s predloženou projektovou dokumentáciou a námietku zamietol ako
nepreukázanú. V otázke podzemného podlažia, resp. nadzemného podlažia a podkrovia sa stotožnil s
argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací orgán mal za to, že boli splnené všetky
požiadavky, ktoré sa na predmet konania vzťahujú a vyplývajú z príslušných vykonávacích vyhlášok a
STN.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bola podaná v zákonom stanovenej lehote
všeobecná správna žaloba. Žalobca namieta, že stavebník svojim konaním vedome porušil právoplatné
rozhodnutie stavebného úradu, ktorým stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 21.06.2013 zastavil s
okamžitou platnosťou všetky práce na stavbe, pričom podotkol, že rozhodnutie nebolo do dnešného
dňa zrušené. Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia ako rozhodnutia stavebného úradu, tak aj



rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to žalovaného. Pokiaľ stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatuje
a popisuje stav rozostavanej stavby, poukazuje na pôdorysné zväčšenie objektu a zrealizovanie pôvodne
tretieho nadzemného podlažia, ktoré bolo povolené ako podkrovie ustupujúceho podlažia. V tomto
výpočte stavebný úrad v rozpore so skutočnosťou, zrejmou aj z obsahu jeho rozhodnutia neuvádza
ďalšie zmeny realizované na stavbe v rozpore s vydaným stavebným povolením. Z popisu stavby podľa
vydaného stavebného povolenia plynie, že rodinný dom má byť nepodpivničený. Z výroku rozhodnutia
popisujúcej obsah stavby, t.j. jej terajší stav, je uvedené, že stavba je podpivničená. Ďalším rozdielom
oproti stavu podľa stavebného povolenia je určenie charakteru jednotlivých podlaží ako aj ich účelového
určenia. Podľa vydaného stavebného povolenia, ktoré nepočítalo s existenciou nejakého podzemného
podlažia, mali byť na prvom nadzemnom podlaží garáž, kancelária so zázemím, kotolňa, na druhom
a treťom nadzemnom podlaží 3 bytové jednotky. Za terajšieho stavu stavby, ktorá je podpivničená, sa
počíta prvé podzemné podlažie, kde majú byť garáže, kancelárske priestory, technická miestnosť, druhé
nadzemné podlažie s budúcim podkrovím, v ktorých majú byť 3 bytové jednotky. Napokon ďalší rozpor
predstavuje aj stavba oplotenia, s ktorým sa vo vydanom stavebnom povolení nepočítalo, avšak v popise
terajšieho stavu stavby vo výroku rozhodnutia sa hovorí o stavbe oplotenia ako o súčasti stavby, ktoré
sa dodatočne povoľuje.
Podmienky stavby uvedené vo výroku rozhodnutia nezodpovedajú plne zákonným náležitostiam a
zákonom požadovanému rozsahu a spôsobu ich uvedenia ani stanovenia podmienok pre dokončenie
stavby.
Stavebný úrad nevymedzil ako predmet konania posudzovania orgánov stavbu rodinného domu, ale
stavbu bytovej budovy. Vzhľadom na uvedené poukazuje žalobca na nesprávny a nezákonný postup
správneho orgánu, ktorý začal konanie pre neurčitý predmet konania, ktorý následne bez vykonania
akéhokoľvek miestneho zisťovania a v rozpore so skutočným stavom veci vo vydanom rozhodnutí
prekvalifikoval. Ani samotný Mestský úrad Dolný Kubín, odbor výstavby a životného prostredia nebol
stotožnený s posúdením posudzovanej stavby v stave, v akom sa v dobe posudzovania nachádza
ako rodinného domu. Mestský úrad Dolný Kubín, odbor výstavby a životného prostredia vo svojom
stanovisku nevyslovil súlad posudzovanej stavby s územným plánom a ani nijak nezdôvodnil zaujatie
svojho rozhodnutia o súhlase s posudzovanou stavbou, resp. o súlade s územným plánom. V jeho
záväznom stanovisku chýba naplnenie základnej požiadavky v zmysle § 140b stavebného zákona, kedy
neuviedol, na základe akého ustanovenia uplatňuje vo veci svoju pôsobnosť. Namietal, že v konaní
zákon vylučuje, aby bola v konaní dotknutým orgánom podávajúcim záväzné stanovisko obec, ktorá je
v danom konaní súčasne stavebným úradom podľa stavebného zákona s poukazom na § 140a ods. 1
písm. b) stavebného zákona.
Stavebný úrad pri posudzovaní stavby stavebníka ako stavby splňujúcej všetky náležitosti rodinného
domu pritom vychádzal výlučne z prepracovanej projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom.
Vo veci v rozpore s uvedenými ustanoveniami vôbec nevykonal miestne zisťovanie, ani nijako inak
si neoveril súlad údajov predloženej prepracovanej projektovej dokumentácie zo skutočnosťou. Ďalej
poukázal na to, že bez vykonania akýchkoľvek stavebných úprav stavebníkom okrem prisypania
zeminy okolo prvého nadzemného podlažia, vychádzal z údajov predloženej prepracovanej projektovej
dokumentácie posúdil stavbu ako rodinný dom. V tejto súvislosti je namieste otázka ako sa bez zmeny
výšky stavby stalo z nadzemného podlažia podlažie podzemné. Stavebný úrad má  v rámci konania
posudzovať stav stavby podľa toho, aký je v tej dobe, nie aký bude po dokončení podľa predloženej
projektovej dokumentácie. Súladná s verejným záujmom a  územným plánom má byť stavba, ktorá
bola vykonaná v rozpore s vydaným stavebným povolením a nie tá, ktorá bude po jej dokončení podľa
predloženého stavebného plánu.
Nemožno súhlasiť s posúdením stavby stavebníka ako rodinného domu vzhľadom na už uvádzanú
skutočnosť, že by stavebník vykonal akékoľvek stavebné úpravy. Jedinú stavebnú úpravu oproti stavu
podľa prvého posúdenia predstavuje prisypanie zeminy okolo prvého nadzemného podlažia tak, aby
budilo dojem podlažia podzemného. Výška samotnej stavby sa pritom vôbec nezmenila a okolitým
vlastníkom stavba cloní rovnako. Ďalej poukázal na to, že prvé podzemné podlažie nie je podzemným,
ale je nadzemným podlažím. Z tohto dôvodu namietal aj posudzovanie týchto podlaží, ktoré vychádzali
z posúdenia stavebných úradov z STN 73 4301. Namietal rozpornosť so skutočnosťou, nakoľko údaje
referenčných bodov umiestnených v rohu miestnosti, ktoré sa stretávajú, musia mať z technického
hľadiska hodnoty záporné a nulové. Stavba stavebníka teda pozostáva zo štyroch nadzemných podlaží,
čo je v rozpore s definíciou rodinného domu podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, a teda stavbu
stavebníka rozhodne nie je možno posudzovať ako rodinný dom. Stavba stavebníka, ktorá stojí na
špecifikovaných pozemkoch je v  rozpore s územným plánom Mesta Dolný Kubín, nakoľko táto stavba
stojí na pozemkoch, na ktorých stavba stojí, tieto patria do polyfunkčných plôch, ktoré predstavujú



kombináciu plôch obytných území s nízkopodlažnou zástavbou a  občianskej vybavenosti, pre ktorú
záväzne regulatívy určujú ako hlavnú funkciu bývanie - rodinné domy a občianska vybavenosť, kedy
zároveň vyžadujú rešpektovať charakter prostredia, mierku stavieb, výškové zónovanie a uličné čiary.
Tieto regulatívy však stavba stavebníka, ktorá nie je rodinným domom, a ktorá svojou výškou vysoko
vyčnieva v oblasti s nízkopodlažnými rodinnými domami, rozhodne nespĺňa. Z tohto dôvodu postup
stavebného úradu považuje žalobca za nezákonný, odporujúci ustanoveniam stavebného zákona, § 43b
ods. 3 stavebného zákona, § 88a ods. 1, 2 stavebného ako aj norme STN 73 4301 budovy na bývanie.
Tak isto namietal aj neodôvodnenie zamietnutia námietky žalobcu.
Žalobca namietal aj poukaz na odborné vyjadrenie znalca, ktorý bol použitý z trestného konania
zo dňa 29.12.2013, pričom stavebný úrad sa neoprávnene aj v tomto ohľade spoľahol na podklady
zaobstarané iným subjektom a skutočný stav zistiteľný v rámci miestneho zisťovania, ktoré nevykonal,
nijako nezisťoval. V tomto smere stavebný úrad postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku.
Stavebný úrad právne relevantným spôsobom absolútne neposúdil, neskúmal otázku porušenia/
neporušenia občianskych práv a zníženia/nezníženia štandardu bývania žalobcu a účastníkov 3/ -
5/. Žalobca rovnako namieta aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. K námietke
žalobcu o posúdenie stavby iba na základe predloženej projektovej dokumentácie bez zistenia
skutočného stavu veci, žalovaný uviedol, že si ako odvolací orgán zabezpečil fotodokumentáciu
uskutočnenej nedokončenej stavby a túto porovnal s predloženou projektovou dokumentáciou a
námietku žalobcu zamietol ako nepreukázanú bez bližšieho vysvetlenia. Žalobca nerozumie tomu ako
mohol žalovaný z fotografií overiť správnosť zvolenia reprezentatívnych bodov a odmerať na podklade
určenia úroveň podlahy v zmysle čl. 4.1.6 STN 73 4301 budovy na bývanie  a ako mohol overiť, premerať
výšku zvislej obvodovej steny štvrtého nadzemného podlažia, či je súladná s jej výškou uvádzanou v
prepracovanej projektovej dokumentácii. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na rozdiel od stavebného
úradu posudzoval výšku oboch zvislých stien nadväzujúcich na šikmú strešnú konštrukciu, pričom
pochybenie stavebného úradu pri hodnotení výšky len jednej z dvoch zvislých obvodových stien pre
potreby posudzovania štvrtého podlažia ako podkrovia v zmysle čl. 2.19 STN 73 4301 budovy na bývanie
vôbec nehodnotil a nezákonný postup stavebného úradu aj v tomto smere odobril.
Žalovaný rozporne na jednej strane konštatuje povinnosť správneho orgánu s ohľadom na povahu
veci zisťovať a overovať skutočný stav veci, na druhej strane však schvaľuje postup staveného úradu
vychádzajúceho výlučne z dokladov predložených stavebníkom, ktorý skutkový stav stavby mimo
predloženej projektovej dokumentácie nijako nezisťoval, ktorý nevykonal vo veci miestne zisťovanie.
Poukázal opätovne na § 140a ods. 4 stavebného zákona, ktorý upravuje postavenie obce ako
dotknutého orgánu, ktorý v konaniach uplatňuje obsah územnoplánovacej dokumentácie najmä zásady
a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy. Povahe záväzného
stanoviska dotknutého orgánu odpovedá aj samotná štylizácia stanoviska Mestského úradu Dolný
Kubín, odbor výstavby a životného prostredia k stavbe, v ktorom podmieňuje svoj súhlas zo stavbou
splnením dvoch podmienok. Podotkol, že zaobstaranie stanoviska pre účely posúdenia súladu stavby s
verejným záujmom si vyžiadal práve stavebný úrad, ktorý ho sám označuje ako stanovisko. Predmetné
stanovisko bolo vydané k stavbe ako k rodinnému domu, a preto je viac ako nespôsobilým podkladom
pre posúdenie súladu stavby s verejným záujmom.
Žalovaný konštatuje splnenie povinnosti, a teda skúmania, či nedošlo k porušeniu práva na ekologické,
hygienické, občianske práva, či k zníženiu štandardu bývania v okolitej jestvujúcej zástavbe, a to s
poukazom na vyjadrenie znalca z trestného konania zo dňa 29.12.2013. V postupe žalovaného, ktorým
odobril nesplnenie povinnosti stavebného úradu skúmať otázku porušenia občianskych práv a zníženia
štandardu bývania vlastníkov susediacich rodinných domov, žalobca vidí jeho nezákonné a svojvoľné
konanie.
Vydaním rozhodnutí obidvoch správnych orgánov, ktoré umožnili dodatočné povolenie stavby rozpornej
s vydaným stavebným povolením, došlo k zásahu so subjektívnych práv žalobcu ako vlastníka
susedného rodinného domu, ktorému stavba stavebníka zrealizovaná v rozpore s vydaným stavebným
povolením, bráni v riadnom výkone jeho vlastníckych oprávnení, nakoľko mu cloní vo výhľade z
jeho rodinného domu v smere rovno, kedy znižuje nad únosnú mieru výhľad z úrovne všetkých
podlaží žalobcovho rodinného domu, a tak celkovo znižuje štandard bývania žalobcu. Obidve
rozhodnutia správnych orgánov spočívajú v nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu
veci, pričom vôbec správne orgány neoverovali súlad projektovej dokumentácie, údajov v nej uvedených
so skutočným stavom rozostavanej stavby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Mesta Dolný Kubín zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, pričom mal za to, že obsah žalobných námietok
je identický s námietkami odvolania, ktoré boli podané proti rozhodnutiu Mesta Dolný Kubín ako
stavebného úradu. Žalovaný zastal názor, že odvolacie rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

6. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ podali k žalobe rovnako písomné vyjadrenie, mali  za
to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca, pokiaľ nesúhlasil s vykonaným dokazovaním, mal
odborné stanovisko zabezpečené z trestného konania považovať za nesprávne, mal právo navrhnúť
dokazovanie vypracovaním nového znaleckého posudku, resp. si takýto posudok alebo odborné
stanovisko zabezpečiť sám. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je podstatná len skutočnosť -
zníženie komfortu bývania ako porušenie subjektívneho práva žalobcu a nie posúdenie, či bola správne
stavba zaradená ako rodinný dom, resp. či je alebo nie je v súlade s verejným záujmom a pod.. Keďže
ochranu iných práv,  dodržiavanie zákonnosti zabezpečuje prokurátor a len ten je oprávnený takéto
porušenie práva napadnúť. Ani prípadné porušenie zákonnosti napr. rozpor s verejným záujmom nemusí
a priori zasiahnuť do subjektívneho práva žalobcu. Mal za to, že skutkový stav bol žalovaným zistené
úplne a správne a jeho právne posúdenie veci zodpovedá zákonným normám. Žalobca nepreukázal,
že jeho subjektívne právo, a to zníženie štandardu bývania, bolo napadnutým rozhodnutím, resp.
rozhodnutím Mesta Dolný Kubín porušené.

7. Ďalší účastníci konania v rade 3/,4/ a 5/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.

8. Ďalší účastník konania v rade 6/  považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal žalobu zamietnuť.

9. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 20.3.2017,
zotrval na dôvodoch žaloby, zdôraznil, že žalovaný viac ako správnosť vlastného rozhodnutia vo veci
bráni súkromné záujmy ďalšieho účastníka v rade 1/.

10. Uznesením pod č.k. 31S/29/2016-255 zo dňa 3.4.2017 v spojení s opravným uznesením pod č.k.
31S/29/2016-274 zo dňa 22.5.2017 súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

11. Krajský súd vo veci nariadil termín pojednávania na 19.7.2017, pričom súd vec prejednal aj v
neprítomnosti ďalšieho účastníka konania v rade 6/ s poukazom na ust. § 114 SSP.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby.

13. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že so všetkými žalobnými námietkami žalobcu sa
žalovaný zaoberal už v odvolacom konaní, zastala názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom.

14. Právna zástupkyňa ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/  uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia
k žalobe, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Ďalší účastník konania v rade 3/ poukazoval na to, že stavebníka od začiatku stavby upozorňovali
na flagrantné porušovanie zákona, vrchol bezočivosti je to, že dom, nie že bude mať o niekoľko metrov
viacej, ale bude tam treba dorobiť ešte krov.

16. Ďalšia účastníčka konania v rade 4/ na pojednávaní uviedla, že žiada zrušiť dodatočné stavebné
povolenie, poukázala na to, že aj malému dieťaťu je zrejmé, čo je to za stavbu. Uviedla, že v danom
prípade sa nejedná o nejaké podzemné podlažie, poukazovala na znehodnotenie okolitých pozemkov v
dôsledku predmetnej stavby, tiež zdôrazňovala a poukazovala na územný plán Mesta Dolný Kubín pre
dané územie, ktorý v danom prípade ráta s nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov. Ako susedom
im nie je jedno, že z predmetnej stavby budú vychádzať z niekoľkých rodín autá, ktoré vychádzajú na
štátnu cestu I. triedy, kde je veľká prevádzka. Ona má za to, že v predmetnej stavbe ide o 4 poschodia.

17. Ďalší účastník konania v rade 5/  poukazoval na postavenú stavbu ako opachu, ktorá bola postavená
vedľa jeho stavebnej parcely, tiež poukazoval na to, že v dôsledku tejto stavby má znehodnotenú
stavebnú parcelu na nulu, trval na zrušení rozhodnutia.



18. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia, vrátane ich postupov v rozsahu žalobných dôvodov žalobcu mal za to, že rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť postupom cez ust.  § 191 ods. 1 pís. d) SSP - pre nezrozumiteľnosť
rozhodnutia a nedostatok dôvodov rozhodnutia, § 191 ods. 1 písm. e) SSP pre nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci a § 191 ods.1 písm. g) SSP, nakoľko v konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov:

19. Podľa § 140 stavebného zákona - zákon č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy,
fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a
rozhodnutie.

24. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.

25. Podľa § 34 ods. 1-6 zákona č. 71/1967 Zb.na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.  Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

26. Podľa § 43b ods. 1 -6 Stavebného zákona, bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria
a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské
domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Bytový dom je budova určená na bývanie
pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z
verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Byt je obytná
miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným
uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým



riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú
miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

27. Podľa § 88 ods. 1 pís. b) Stavebného zákona - č. 50/1976 Zb. Stavebný úrad nariadi vlastníkovi
stavby odstránenie  stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez
písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie
stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným
záujmom,

28. Podľa § 88a ods. 1 - 9 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.  Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží
v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný
úrad nariadi odstránenie stavby.  Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku
zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58
ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný
úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené
až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný
úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo
nariadi úpravy už realizovanej stavby.  Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor
s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj
v prípade, ak stavebník v určenej lehote  nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní
podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.  Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.  Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej
jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). S konaním
o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

29. Podľa § 140a ods. 1 - 4 Stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je  a) orgán
verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie
podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona,
má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a
konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis. 15)  Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú
dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu
mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného
úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
alebo mesto Košice.  Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v §
126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné
stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so
stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach
obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.

30. Oznámením č. 3996/2015/10 zo dňa 12.3.2015 o začatí nového prejednania vo veci dodatočného
povolenia stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona, stavebný úrad - Mesto Dolný
Kubín začal konanie o dodatočnom povolení stavby stavebníka - TLM INVESTMENT, s.r.o., Bratislava.
V oznámení bolo uvedené, že Mesto Dolný Kubín nariadilo rozhodnutím zo dňa 08.08.2014 pod č.
3903/2014/95 odstránenie časti stavby na parc. KN-C č. 1434/3, 1434/5 kat. úz. A. J. zrealizovanej
v rozpore s vydaným stavebným povolením, a ktorá je v rozpore s verejným záujmom, t.j. územným
plánom Mesta Dolný Kubín. Predmetné rozhodnutie bolo zo strany odvolacieho orgánu zrušené a



vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej tu bolo uvedené, keďže stavba už nespĺňa
definíciu rodinného domu, v novom konaní stavebný úrad bude posudzovať stavbu ako bytová budova
s projektom predloženým stavebníkom v žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby vypracovaný
Ing. V. J., V.. Bolo teda začaté nové prejednanie vo veci konania o dodatočnom povolení stavby - bytová
budova v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. Konanie bolo zároveň prerušené za účelom výzvy na
stavebníka, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie rozostavanej stavby: bytová budova
na parc. KN-C č. 1434/4, 1434/5 kat. úz. A. J. nie je v rozpore s vereným záujmom, pričom vo výzve boli
zároveň špecifikované aké doklady je potrebné, aby stavebník v stanovenej lehote predložil. Oznámenie
bolo doručené len ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ - stavebníkovi.

31. Oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania zo
dňa 07.10.2015 pod č. 3996/2015/10 Mesto Dolný Kubín ako stavebný úrad oznámilo začatie konania
o dodatočnom povolení stavby rodinný dom na parc. KN-C č. 1434/3, 1434/5 kat. úz. A. J. a súčasne
nariadilo ústne pojednávanie na deň 23.10.2015 o 10:00 hod. na Mestskom úrade v Dolnom Kubíne.
Zároveň upozornilo, že námietky a pripomienky môžu účastníci konania uplatniť najneskôr na ústnom
pojednávaní, inak na ne nebude prihliadnuté. Uvedené oznámenie bolo doručené jednak stavebníkovi,
aj žalobcovi a aj ďalším účastníkom konania v rade 2/ - 6/.

32. Ďalej bolo zistené, že dňa 23.10.2015 bola z priebehu konania o dodatočnom povolení stavby rodinný
dom spísaná zápisnica z konania, na ktorom boli vznesené aj námietky žalobcu ako účastníka konania v
tomto konaní o dodatočnom povolení stavby. Konanie prebiehalo na Mestskom úrade v Dolnom Kubíne.

33 .Stavebný úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy a následne žalovaný správny orgán
neprihliadli na námietky žalobcu a stavbu špecifikovaného rodinného domu dodatočne povolili.

34. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktoré je prvotné
vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom toto dôkazné bremeno
je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod
sp.zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28.04.2011). Individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nie je
možné povýšiť na záujem verejný a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej
stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať stavebník - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Sžp/7/2013 zo dňa 29.01.2014.

35. Z ods. 1 a 2 § 88a Stavebného zákona (zákona č. 50/1976 Zb.) vyplýva, že dôkazné bremeno
preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so
stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa
dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné
náklady  musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých
orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem
a pod.. Posúdenie súladu s nimi musí vykonávať príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí
posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným
využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je
taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 stavebného
zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký
druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba
umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod..

36. Je predovšetkým potrebné poukázať na to, že základná žalobná námietka (predtým aj odvolacia
námietka proti rozhodnutiu stavebného úradu) zo strany žalobcu je tá, že v rámci konania o dodatočnom
povolení stavby správne orgány posúdili nesprávne predmetnú stavbu stavebníka ako rodinný dom
(§ 43b ods.3 Stavebného zákona), pričom podľa názoru žalobcu v skutočnosti ide pri posudzovaní
stavby stavebníka o  bytový dom (§ 43b ods. 2 Stavebného zákona) a z tohto dôvodu správne orgány
bez akéhokoľvek miestneho zisťovania, v rozpore so skutočným stavom veci nesprávne identifikovali
predmet samotného stavebného konania. Žalobca predovšetkým mal za to, že predmetná stavba
stavebníka - ďalšieho účastníka konania pozostáva zo 4 nadzemných podlaží, pričom zdôraznil, že
posúdenie stavby ako rodinného domu zo strany správnych orgánov je v rozpore s definíciou rodinného



domu v zmysle § 43b ods. 3 Stavebného zákona (2 nadzemné podlažia) naviac keď zo strany stavebníka
došlo k jedinej stavebnej úprave oproti predchádzajúcemu posúdeniu (odstránenie časti stavby) a to
prisypanie zeminy okolo 1. nadzemného podlažia, tak aby budilo dojem podlažia podzemného, pričom
výška samotnej stavby sa vôbec nezmenila. Podľa názoru žalobcu podlažie stavby posúdené ako 1.
podzemné podlažie nie je podzemným, ale nadzemným. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že
pozemkové parcely na ktorých stavba stavebníka stojí patria do polyfunkčných plôch, ktoré predstavujú
kombináciu plôch obytných území s nízkopodlažnou zástavbou a plôch občianskej vybavenosti, pre ktorú
záväzné regulatívy určujú ako hlavnú funkciu bývanie - rodinné domy a občianska vybavenosť, kedy
zároveň vyžadujú rešpektovať charakter prostredia, mierku stavieb, výškové zónovanie a uličné čiary.
Vzhľadom na to poukazoval aj na rozpornosť predmetnej stavby s územným plánom Mesta Dolný Kubín
a teda s verejným záujmom, keď stavba stavebníka svojou výškou vyčnieva v oblasti s nízkopodlažnými
rodinnými domami.

37. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o dodatočnom stavebnom povolení č.
3474/2016/30TS1/A10, zo dňa 18.1.2016, z jeho odôvodnenia je zrejmé, že stavbu stavebník - ďalší
účastník konania v rade 1/ realizoval v rozpore s vydaným stavebným povolením č. 5304/2012/211
zo dňa 31.7.2012, ktorým bola povolená stavba rodinného domu, pričom zo strany súdu bolo zistené,
že  súčasťou administratívneho spisu nie je predmetné rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia vo
vzťahu k rodinnému domu stavebníka ako ďalšieho účastníka konania v rade 1/.

38. Je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, že žalobca svoje námietky proti predmetnému
stavebnému konaniu o dodatočnom povolení stavby uplatnil včas v stanovenej lehote na ústnom
konaní dňa 23.10.2015. Žalobca namietal, resp. z charakteru žalobných námietok žalobcu vyplynulo,
že namietal charakter posudzovanej stavby, že podľa jeho názoru je prvé podzemné podlažie stavby v
skutočnosti prvé nadzemné podlažie. Navrhol, aby bolo komplexne posúdené navrhnuté riešenie stavby
rodinného domu s tým, že táto stavba sa nehodí do okolitej zástavby. Prvostupňový správny orgán
predmetnú stavbu posúdil ako rodinný dom podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona s poukazom aj
na špecifikované STN, ktoré citoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Túto námietku žalobca
vzniesol aj do svojho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o dodatočnom
povolení predmetnej stavby, pričom  žalovaný správny orgán poukázal na správne riešenie tejto
skutkovej otázky prvostupňovým správnym orgánom. Zotrval na zistení a poukázaní na to, že v danom
prípade ide o rodinný dom s poukazom na § 43b stavebného zákona  a tiež špecifikované normy STN.

39. Podľa názoru súdu správne orgány v danom prípade nepostupovali v súlade so zákonom, jednak
Stavebným zákonom a tiež aj zákonom č. 71/1967 Zb.. Žalobca v žalobe a aj v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietol, že v predmetnom konaní žalovaný ( a
nakoniec ani prvostupňový správny orgán ) ani len nevykonali miestne zisťovanie ohľadom predmetnej
stavby, vychádzali len z predloženej projektovej dokumentácie zo strany stavebníka - ďalšieho účastníka
konania v rade 1/, neskúmal bližšie otázku porušenia občianskych práv a zníženia štandardu bývania
vlastníkov susediacich rodinných domov, teda aj žalobcu s tým, že žalobca sa nestotožňuje s posúdením
stavby ako   rodinného domu. Aj podľa názoru súdu v konaní o dodatočnom povolení stavby je
predovšetkým potrebné  s poukazom na ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona zistiť, či predmetná stavba
nie je v rozpore s verejným záujmom, chráneným týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Ako prvotné bolo potrebné ustáliť z hľadiska porovnania s Územným
plánom Mesta Dolný Kubín o akú stavbu ide.  Samotný žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje,
že predmetná stavba, ktorá bola správne posúdená zo strany Stavebného úradu ako rodinný dom s
dvoma nadzemnými podlažiami a jedným podzemným podlažím, pričom jej umiestnenie z hľadiska
súčasného záväzného ÚPN mesta Dolný Kubín pre predmetné územie, ktoré je v ňom označené ako
polyfunkčné plochy ZÚ - 15, t.j. obytné územia s nízkou zástavbou a plochy občianskej vybavenosti,
pričom predmetná parcela patrí do polyfunkčných plôch, ktoré predstavujú kombináciu plôch obytných
území s nízko podlažnou zástavbou a plôch občianskej vybavenosti (ZÚ - 15 zmiešané územie s
prevahou plôch pre bývanie), pre ktoré záväzné regulatívy určujú:
Hlavná funkcia bývanie  - rodinné domy a občianska vybavenosť
- neprípustné sú hlučné a nehygienické prevádzky a prevádzky náročné na dopravu, prípustné
menšie remeselné a skladové prevádzky bez nepriaznivých vplyvov na bývanie, rešpektovať charakter
prostredia, mierku stavieb, výškové zónovanie, uličné čiary, odstavné plochy pre motorové vozidlá riešiť
na vlastných pozemkoch rodinných domov, vybavenosti a prevádzok.



40. Súd sa stotožnil predovšetkým so žalobnou námietkou žalobcu, že nie je vo veci dostatočne zistený
skutkový stav veci ohľadne posúdenia stavby ďalšieho účastníka v rade 1/ - stavebníka, či v danej
stavbe ide o dodatočné povolenie stavby rodinného domu resp. bytového domu s poukazom na ust.
§ 43b ods. 2,3 Stavebného zákona.  Správne orgány konštatujú a zároveň špecifikujú čo konkrétne
je zrealizované v rozpore s vydaným stavebným povolením, ohľadne predmetnej stavby rodinného
domu, avšak toto rozhodnutie nie je súčasťou administratívneho spisu. Medzi účastníkmi konanie nie je
sporná skutočnosť, že Mesto Dolný Kubín nariadilo rozhodnutím pod č. 3903/2014/95, zo dňa 8.8.2014
odstránenie časti stavby na par. č. KN č. 1434/3, 1434/5, kat. územie A. J. zrealizovanej v rozpore
s uvedeným vydaným stavebným povolením, a ktorá stavba je v rozpore s verejným záujmom, t.j.
Územným plánom Mesta Dolný Kubín. Uvedené rozhodnutie na základe odvolania stavebníka bolo
žalovaným zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Tieto rozhodnutia rovnako nie sú súčasťou
predloženého administratívneho spisu. Následne už potom zo strany prvostupňového správneho orgánu
z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia došlo k posúdeniu stavby stavebníka ako rodinného
domu s poukazom na predloženú projektovú dokumentáciu a uvedené STN. Žalovaný pri posudzovaní
predmetnej stavby stavebníka ako rodinného domu poukazoval rovnako na príslušné STN a predloženú
projektovú dokumentáciu, vôbec sa nezaoberal tiež tvrdením žalobcu, že podzemné podlažie v podstate
vzniklo len zahrnutím zeminy okolo 1. nadzemného podlažia a aký to má vplyv na posúdenie stavby
(jej charakteru podľa stavebného zákona) ako takej. Čo sa týka meraní ohľadne predmetnej stavby
(ohľadne najmä výšky stavby) žalovaný vychádzal taktiež len z predloženej projektovej dokumentácie,
ktorú zabezpečil stavebník, pričom žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhoval
miestne zisťovanie, ktoré za prítomnosti všetkých účastníkov konania by aj podľa názoru súdu prispelo
k objektívnejšiemu posudzovaniu predmetnej stavby stavebníka. Žalobca bol účastníkom konania o
dodatočnom povolení stavby, preto mu prislúcha podávať námietky, ktoré súvisia so stavbou aj s
poukazom na ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona, t.j. má právo namietať aj to, že stavba je v rozpore s
verejným záujmom, najmä teda s cieľmi a zámermi územného plánovania, aj keď v prvom rade by tieto
skutočnosti mal predovšetkým skúmať a dohliadať na naplnenie tohto ustanovenia Stavebného zákona
samotný Stavebný úrad (§ 117 ods. 1 Stavebného zákona).

41. Podľa názoru súdu v predmetnej veci bude potrebné opätovne prehodnotiť skutočnosť, či predmetná
stavba, po zistení o akú stavbu ide v zmysle § 43b ods. 2,3 Stavebného zákona,  nie je v rozpore
s verejným záujmom najmä teda s cieľmi a zámermi územného plánovania vzhľadom aj na to,
že predchádzajúcim rozhodnutím Stavebného úradu bolo nariadené odstránenie časti stavby, bez
ohľadu na zrušenie tohto rozhodnutia. Podľa názoru súdu v predmetom prípade chýba posúdenie a
v danom prípade aj odborné vzhľadom na rozpornosť tvrdení jednak žalobcu a žalovaného a teda
aj prvostupňového správneho orgánu, čo sa týka charakteru predmetnej stavby, či v danom prípade
ide o rodinný dom, resp. bytový dom najmä s poukazom na § 43b stavebného zákona, ktorý definuje
bytové budovy v § 43b ods. 1 Stavebného zákona, medzi ktoré patria a) bytové domy, b) rodinné
domy, c) ostatné budovy na bývanie. V § 43b ods. 2 je zároveň charakterizovaný bytový dom ako
budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z
verejnej komunikácie. § 43b ods. 3 stavebného zákona charakterizuje rodinný dom, ako budovu určenú
predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac
tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Vzhľadom na namietanú skutočnosť, že predmetná stavba
bola zo strany správnych orgánov  klasifikovaná ako rodinný dom len z dôvodu toho, že prvé nadzemné
podlažie bolo zahrnuté zeminou, hlinou a z tohto dôvodu bola takto charakterizovaná v súlade s § 43b
ods. 3 Stavebného zákona, a to tým, že má len dve nadzemné podlažia. Žalovaný a ani prvostupňový
správny orgán sa riadne s námietkou žalobcu, čo sa týka charakteru posúdenia predmetnej stavby
nevysporiadali najmä s poukazom na to,  že nebolo nariadené miestne zisťovanie predmetnej stavby,
prípadne aj za účasti nestranného odborníka v konaní, prípadne zabezpečenia znaleckého posudku v
rámci tohto konania a posúdenia, či v danom prípade ide o charakter stavby rodinného domu, resp.
bytového domu, ktoré je podľa názoru súdu potrebné posúdiť aj z hľadiska súladu predmetnej stavby
s verejným záujmom, resp. cieľmi a zámermi územného plánu predmetnej obce tak, ako to vyplýva
z ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Z tohto dôvodu vzhľadom aj na Územný plán Mesta Dolný
Kubín pre danú lokalitu ZÚ- 15 s hlavnou funkciou bývanie - rodinné domy a občianska vybavenosť
s rešpektovaním charakteru prostredia, mierkou stavieb, výškovým zónovaním bude tiež potrebné sa
zaoberať aj výškou predmetnej stavby, či táto nie je v zjavnom nepomere oproti okolitej zástavbe, z tohto
dôvodu bude potrebné aj uviesť charakter zastavaného prostredia.



42. V tomto smere súd poukazuje na to, že aj na konanie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahuje
správny poriadok, t.j. zákon č. 71/1967 Zb., a to konkrétne ust. §§ 3 ods. 4 a  32 ods. 1 Správneho
poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. V daných ustanoveniach ide o zakotvenie zásady materiálnej pravdy a z obsahu tejto zásady
vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia) (  rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžo/87/2008). Vzhľadom na
uvedené je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak
doplniť podklad pre rozhodovanie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie,
táto povinnosť sa vzťahuje na správny orgán až  do vydania rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu
je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Zistenie úplného
a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Správne konanie má celý rad aspektov odlišných od občianskoprávneho konania. Tieto odchýlky
medzi správnym a civilným konaním sa prejavujú predovšetkým v postavení orgánu, ktorý konanie
vykonáva a v jeho úlohe v tomto konaní. Správny proces je založený najmä na inkvizičnej zásade,
ktorej podstatou je aktívna úloha správneho orgánu pri zabezpečovaní dôkazov. Občianskoprávne
konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá ukladá povinnosť účastníkov konania byť aktívnymi
v prejednávaných veciach. Pri zisťovaní skutočného stavu veci zabezpečuje správny orgán podklady
pre rozhodnutie aj sám. Pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný len návrhmi účastníkov ( pozri aj
rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sž/49/2004 ).  Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v
súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch
svedkov, znalecké posudky a listiny  a ohliadka. Podľa názoru súdu, pokiaľ teda zostala spornou
skutočnosťou otázka charakteru predmetnej dodatočne povoľovanej stavby (vzhľadom na námietky
žalobcu už uvedené, nevykonané miestne zisťovanie zo strany správnych orgánov), bolo potrebné
zabezpečiť, resp. zaobstarať v rámci konania odborné posúdenie, ktoré by sa vyjadrilo  k odbornej
otázke, či v danom prípade v postavenej stavbe stavebníka ide o stavbu rodinného domu alebo bytového
domu v zmysle charakteristiky  uvedenej v § 43b stavebného zákona, aj v súvislosti s námietkami žalobcu
ohľadom zahrnutia prvého nadzemného podlažia.

43. To znamená, že už v konaní, v ktorom je zrejmé, že došlo k porušeniu zákona zo strany stavebníka,
keďže začalo konania o dodatočnom povolení stavby, je nevyhnutne potrebné mať vyriešenú základnú
otázku charakteru predmetnej stavby, čo podľa názoru súdu v danom administratívnom konaní nebolo
splnené. Uvedené odborné posúdenie je potrebné bez ohľadu na skutočnosť tvrdenia zo strany
správnych orgánov, že predmetná  stavba  bola posúdená ako rodinný dom aj v súlade  s STN 73 4301,
vzhľadom na odôvodnené pochybnosti vznesené zo strany žalobcu v rámci administratívneho konania
vo vzťahu k meraniam a k aplikácii príslušnej STN bez zisťovania na mieste samotnej realizovanej
stavby. Znalec sa tiež vyjadrí, či v predmetnom prípade boli správne aplikované aj príslušné normy
STN, posúdi predloženú projektovú dokumentáciu stavby s už zrealizovanou stavbou a zabezpečí aj
premeranie stavby z hľadiska výškového, tiež sa vyjadrí aký vplyv má predmetná stavba vo vzťahu
k žalobcovi, čo sa týka občianskoprávnych atribútov tienenia, zníženie pohody bývania ohľadne jeho
výhľadu a pod. Taktiež je potrebné, aby správne orgány do administratívneho spisu zabezpečili  všetky
rozhodnutia a podklady na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukazujú a to pôvodné rozhodnutie -
stavebné povolenie vo vzťahu k rodinnému domu stavebníka, rozhodnutie o odstránení časti stavby,
vrátane jeho zrušujúceho rozhodnutia a  taktiež odborné vyjadrenie znalca z trestného konania. Z týchto
dôvodov bolo potrebné, aby súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudkom
postupom cez ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) a g) SSP a to pre nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov
rozhodnutia, ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci ako
aj z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň na základe ust. § 191 ods.
3 a 4 SSP správny súd vec vrátil na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, t.j. Mestu Dolný
Kubín.

44. V ďalšom konaní správne orgány zabezpečenia po predchádzajúcom miestnom zisťovaní za účasti
všetkých účastníkov konania odborné posúdenie vo veci, aby bolo možné zistiť charakter dodatočne



povoľovanej,  za týmto účelom zabezpečia, či už odborné vyjadrenie znalca z odboru stavebníctva,
resp. nariadia znalecké dokazovanie, pričom voľba bude na správnom orgáne, resp. aj na vyjadrení
a návrhoch jednotlivých účastníkov stavebného konania. Znalec sa vyjadrí aj k aplikovaným STN
správnym orgánom prvého stupňa, resp. žalovaným správnym orgánom a posúdi z hľadiska odborného,
technického aj námietky žalobcu, aký vplyv na uvedené (na charakter stavby) má tvrdené zasypanie
prvého nadzemného podlažia stavby zo strany stavebníka. Rovnako bude potrebné zabezpečiť
premeranie stavby (najmä výškové) vzhľadom na územný plán Mesta Dolný Kubín, ktorý v predmetnej
lokalite ráta s kombináciou plôch obytných území s nízkopodlažnou zástavbou, posúdiť daný charakter
územia s predmetnou stavbou, či teda je alebo nie je v rozpore s územným plánom Mesta Dolný
Kubín, tak ako súd vyššie uviedol. Taktiež súd poukazuje na to, že správne orgány zabezpečia, aby
administratívny spis bol riadnym spôsobom žurnalizovaný (očíslovaný) a zviazaný, tak aby bolo možné
posúdiť, či tento je alebo nie je kompletný, teraz predložený spis nebol predložený zviazaný, číslovanie
strán spisu bolo doplnené len ceruzkou a to tiež nie na všetkých stranách spisu.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný účastník v konaní, má právo, resp. nárok na náhradu trov
konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

46. Ďalší účastníci konania v rade 3/ - 5/ majú právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v
zmysle ust. § 169 SSP, t.j. tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou na nariadenom pojednávaní,
pričom o výške trov rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,                   § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca  od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.