Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/53/2016 z 29. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2017, sp. zn. 24Sa/53/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200743.1 Krajský súd Žilina | 24Sa/53/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200743.1 | 2017-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 1 písm. e) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea0ea0dc-d8b8-419b-afd6-2ca4fbdebc12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200743.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200743.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: K. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko
Žilina, Ul. J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. ZA/2016/7321/3-MAG zo dňa 22.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Žilina č.
ZA/2016/7321/3-MAG zo dňa 22.06.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. ZA1/OPPNKTZPaPČ/SOC/2016/62334, PP1124/2012/Hru zo dňa
13.04.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa § 52 písm. a) bod 2 zák.č. 447/2008
Z.z. rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu č. 239091 K. F., fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorý bol vydaný dňa 18.10.2013, stanovil mu povinnosť vrátiť parkovací preukaz do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, lebo podľa komplexného posudku č. záznamu
2016/107793, č. spisu: ZA1/OPPNKTZPaPČ/SOC/2016/62334, PO 1124/2012/Ma zo dňa 29.03.2016
sa K. F. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale v oblasti mobility a orientácie
nie je fyzickou osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14
ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. a tiež netrpí praktickou či úplnou slepotou oboch očí. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že K. F. požiadal 10.02.2016 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, za ktorým účelom
bol komplexne prehodnotený jeho zdravotný stav a posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina bol vydaný lekársky posudok s mierou funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č.
3 zák.č. 447/2008 Z.z. (časť V. bod 1 písm. f/). U K. F. sa z medicínskeho hľadiska jedná o stav
po kraniocerebrálnom poranení mozgu v 3/2012 s ľavostrannou hemiparézou. Z lekárskeho posudku
vyplýva, že sa stav liečbou stabilizoval, t.č. je bez záchvatov, pretrváva ľavostranná ťažká hemiparéza
s poruchou krátkodobej pamäti. Jeho chôdza je samostatná bez opory, na dlhšie vzdialenosti používa
ako oporu dve francúzske barle, bez deficitu orientácie, komunikácie, v sprievode inej fyzickej osoby je
schopný k preprave využívať prostriedky hromadnej a železničnej prepravy osôb, čo sám uviedol i pri
spisovaní posudkového záveru so sociálnou pracovníčkou 01.03.2016. Z uvedeného vyplýva, že K. F.
nespĺňa legislatívne kritériá byť držiteľom parkovacieho preukazu.



2. Proti tomuto rozhodnutiu účastník konania K. F. podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím č. ZA/2016/7321/3-MAG zo dňa 22.06.2016 tak, že jeho odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vypracovaniu tohto
rozhodnutia predchádzalo vydanie lekárskeho posudku č. ZA/2016/6272/2 zo dňa 25.05.2016 a
následne komplexného posudku č. ZA/2016/6272/3 zo dňa 21.06.2016 v zmysle zák.č. 447/2008 Z.z.,
ktorý je podľa § 55 ods. 7 citovaného zákona podkladom rozhodnutia. Posudková lekárka žalovaného
vydala dňa 25.05.2016 na základe lekárskeho nálezu a priložených medicínskych nálezov lekársky
posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy menovaného 50% v zmysle prílohy č. 3 k citovanému
zákonu, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho
hľadiska ide o centrálne neurogénne poruchy s ľavostrannou hemiparézou. Posudková lekárka
konštatovala, že K. F. je po úraze hlavy s pomliaždením mozgu a s dekompresívnou kraniotómiou.
Prítomná je ľavostranná hemiparéza, tiež je liečený pre epilepsiu, posledný záchvat mal v roku 2012.
Má dokumentované poruchy krátkodobej pamäti a bolesti hlavy. Taktiež je psychiatrom liečený pre
poúrazovú poruchu osobnosti, psychologické vyšetrenie nie je doložené. Podľa druhostupňového
lekárskeho posudku z 25.05.2016 K. F. nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, nakoľko mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná a je schopný premiestniť sa k vozidlám
verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z
nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy
osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona. Keďže K. F. podľa
lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a taktiež
nemá dokumentovanú praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, nespĺňa už legislatívne kritériá pre
vyhotovenie, resp. pre držiteľstvo parkovacieho preukazu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V rámci žalobných
bodov namietal postup žalovaného, v ktorom rozhodol o odobratí parkovacieho preukazu, ktorý mu
bol vydaný v roku 2013. Poukázal na § 12 zák.č. 447/2008 Z.z. s tým, že v komplexnom posudku
zo dňa 30.09.2013 mu posudkový lekár neurčil termín opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu.
Z dikcie zákona vyplýva, že jeho zdravotný stav bol v roku 2013 posúdený ako chronický s trvalým
poškodením a miera funkčnej poruchy bola definitívne určená. Zároveň bolo v komplexnom posudku
konštatované, že sa považuje za osobu odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Vyhotovenie nových komplexných posudkov Úradu práce Žilina zo dňa 29.03.2016 a ústredia
práce zo dňa 21.06.2016 nemá oporu v zákone o kompenzáciách. Ich vyhotovenie považuje za
účelové, s cieľom odobrať mu parkovací preukaz ako druh kompenzácie jeho ťažkého zdravotného
postihnutia. Na vyhotovenie nových komplexných posudkov Úrad práce Žilina a ústredie práce nemali
dôvod, navyše vychádzali z nesprávne posúdeného zdravotného stavu. Je pravda, že 10.02.2016
podal žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla, avšak Úrad práce Žilina mal posudzovať výlučne sociálne dôsledky
jeho ťažkého zdravotného postihnutia, a tak určiť, či má na príspevok nárok a nie meniť komplexný
posudok v časti lekárskeho posúdenia, v ktorej bol jeho zdravotný stav posúdený ako chronický s trvalým
poškodením a miera funkčnej poruchy bola definitívne určená. Ďalej poukázal na ust. § 15 ods. 3,
6, 8, § 11 ods. 13, 15 a uviedol, že jeho zdravotný stav sa od roku 2013 nezlepšil, stále trpí ťažkou
poúrazovou organickou poruchou osobnosti, má narušenú krátkodobú pamäť, potrebuje sprievod pri
realizácii základných sociálnych aktivít, nie je schopný ani v sprievode inej osoby používať prostriedky
verejnej hromadnej a železničnej dopravy a na základe lekárskych správ od neurológa (lekárska správa
MUDr. J. J. zo dňa 20.04.2016) nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu
v mieste dekompresívnej kraniektómie. Odňatím parkovacieho preukazu sa cíti veľmi ohrozený, keďže
sa jeho lebečná kosť hýbe a hrozí mu riziko mechanického poškodenia mozgu v miestach kraniálneho
poranenia už aj pri slabšom údere, napr. následkom prudkého zabrzdenia, keďže v autobusoch a vlakoch
sa nenachádzajú bezpečnostné pásy, alebo následkom prudkého pohybu spolucestujúcich. Poukázal
tiež na ust. § 177 ods. 1, § 199 SSP s tým, že sa cíti byť poškodený na svojich právach postupom
a vydanými rozhodnutiami správnych orgánov, z ktorého dôvodu podáva správnu žalobu v sociálnych
veciach. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, súčasne zrušil aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.09.2016. Zotrval na stanovisku správnych orgánov,
že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6
zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, z medicínskeho hľadiska ide o centrálne neurogénne



poruchy s ľavostrannou hemiparézou. Námietky uvádzané v žalobe nepovažuje za opodstatnené,
pretože posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa
10.02.2016 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. V konkrétnom prípade nebolo možné použiť lekársky a
komplexný posudok z roku 2013. Posudkový lekár síce v lekárskom posudku z 30.09.2013 uvádza,
že ide o pacienta s organickým psychosyndrómom - stav trvalý. K novej žiadosti však žalobca priložil
psychiatrické vyšetrenie MUDr. Q. zo dňa 20.04.2016, podľa ktorého jeho aktuálny zdravotný stav nie
je totožný so zdravotným stavom popisovaným v lekárskom náleze z roku 2013. S poukazom na § 55
ods. 3 citovaného zákona žalovaný uviedol, že súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález (nie starší
viac ako 6 mesiacov) okrem prípadov uvedených v § 11 ods. 7 a 8 citovaného zákona. V konkrétnom
prípade posudkoví lekári konštatovali stav liečbou stabilizovaný, bez deficitu orientácie, komunikácie.
K. F. má poruchu krátkodobej pamäti a bolesti hlavy, mobilita je zachovaná. Z predložených lekárskych
nálezov bolo preukázané, že v zdravotnom stave žalobcu došlo od roku 2013 k zmenám, preto posudkoví
lekári prvého i druhého stupňa boli povinní v správnom konaní prehodnotiť zdravotný stav i príslušné
odkázanosti. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 30.01.2017 v súlade s
podanou žalobou zo dňa 22.08.2016 navrhol zrušiť rozhodnutia orgánov oboch stupňov a žiadal, aby
mu bol parkovací preukaz ponechaný. V dôsledku rozhodnutí žalovaného sa cíti psychicky horšie, o
čom predložil súdu nálezy z psychiatrických kontrolných vyšetrení, ako aj neurologického vyšetrenia zo
dňa 11.11.2016. Popísal okolnosti, za ktorých bolo vyhovené až jeho opakovanej žiadosti o vyhotovenie
parkovacieho preukazu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových
činností Žilina zo dňa 15.10.2013. Parkovací preukaz mu bol vyhotovený, až keď osobne prišiel s
francúzskymi barlami na úrad práce a pýtal sa, či nemá na tento nárok, keď má dieru v hlave, len kožu
na mozgu a mal zakázané doktorom, čo aj má stále, cestovať mestskou hromadnou dopravou. Úrad
práce neprihliada na lekárske správy, kde MUDr. Q. aj MUDr. J. mu zakazujú cestovať, lebo lebečná
kosť sa mu hýbe a už pri údere, čo sa mu stalo aj nechtiac, spolucestujúci v autobuse mal pod pazuchou
dáždnik a keď sa otáčal, nechtiac mu zavadil do hlavy s dáždnikom. Má strach cestovať, má 3 deti a
chce sa dožiť aj vnúčat, pričom žalovaný absolútne neberie do úvahy jeho zdravotnú dokumentáciu, kde
má zakázané cestovať hromadnou dopravou. Zaujíma ich iba to, či sa dokáže premiestniť s francúzskou
barlou na autobusové nástupištia, cestovať vlakom a vôbec neberú do úvahy, že má pohyblivú lebečnú
kosť, ktorá sa nikdy nescelí, čo má potvrdené primárom neurochirurgie, že to už zostane doživotne,
lebo mal 7 mesiacov lebečnú kosť preč. Sám nepožiadal o poskytnutie príspevku na naftu, pracovníčka
úradu práce, keď už pracoval v Bytči, mu povedala, že si môže požiadať o príspevok, on aj podpísal
nejaký dokument, na základe ktorého mu ho poskytnú, ale prišlo mu zamietnutie tejto žiadosti a dokonca
aj to, že mu odoberajú parkovací preukaz. Jeho manželka poberala príspevok za opatrovanie vo výške
220,- € mesačne a na úrade práce im povedali, že ak chce pracovať na polovičný úväzok vo Veľkom
Rovnom, nemá nárok na tento príspevok, že ho musia zrušiť. Pracoval v Nástrojárni, s.r.o. Veľké Rovné
od septembra 2015, zmluvu mal do 31. augusta 2016.

6. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení žalovaného
zo dňa 27.09.2016, ako aj na vyjadrení z 26.01.2017 k vyjadreniu komisárky pre osoby so zdravotnými
postihnutím. Uviedla, že v tomto konkrétnom prípade došlo k zmene zdravotného stavu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, čo aj zo strany žalobcu nie je sporné, keďže predtým bol odkázaný
na opatrovanie a následne v ďalšom období bol od septembra 2015 zamestnaný, z ktorého dôvodu
bolo nutné aj podľa § 15 ods. 8 citovaného zákona vydať nový lekársky posudok z titulu podania
novej žiadosti, aj zmeny zdravotného stavu. Poukázala tiež na ust. § 45 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z. s
tým, že lekárska správa psychiatra MUDr. Q. zo dňa 20.04.2016 bola zahrnutá posudkovou lekárkou
druhostupňového správneho orgánu do lekárskeho posudku, bola vyhodnotená a posudková lekárka
nemala pochybnosti o správnosti svojich záverov. Ďalšie lekárske nálezy, na ktoré poukazuje žalobca,
boli vydané po vydaní lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu, teda po 25.05.2016. K
vyjadreniu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa žalovaný vyjadril písomne, sprievodca
a odkázanosť na individuálnu prevádzku osobným motorovým vozidlom nie je možné stotožňovať, v
ktorej súvislosti tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžso/68/2014 zo dňa 16.03.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť 14.04.2016. V tomto rozsudku tak isto ide o osobu, ktorá má preukaz
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.



7. V predmetnom prípade ide s poukazom na ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP a § 199 ods. 1 písm. c)
SSP o správnu žalobu v sociálnych veciach, nakoľko žalovaným je Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava.

8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, vrátane ich postupov s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP má za to, že rozhodnutie je potrebné
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

10. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy

14. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a dôvody možno zmeniť alebo doplniť
až do rozhodnutia správneho súdu.

16. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

17. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.)
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo inú
slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia
o parkovacom preukaze.

18. Podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.

19. Podľa § 11 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely
preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6
(ďalej len „lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v
Prílohe č. 1.

20. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie,
preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom
lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadňuje v lekárskom
posudku.

21. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je
starší ako 6 mesiacov.



22. Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej
dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmunálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

23. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností Žilina zo dňa 15.10.2013 bolo vyhovené
žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu, keďže v oblasti mobility a orientácie je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2013.

24. Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd ďalej preukázané, že správne orgány v
rámci konania vydali jednak lekárske posudky, aj komplexné posudky na oboch stupňoch správnych
orgánov. Lekársky posudok na prvostupňovom orgáne bol zo dňa 03.05.2016, z ktorého vyplýva z bodu
3..., že žalobca odkázanosť na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 nespĺňa s odôvodnením, že:
„neurologický nález stabilizovaný, bez záchvatov, chôdza samostatná bez opory, v doprovode schopný
cestovať." Tak isto prvostupňový správny orgán vypracoval aj komplexný posudok dňa 29.03.2016, v
ktorom bolo konštatované, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v
oblasti mobility a orientácie má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku stavu po kraniocerebrálnom
poranení mozgu v 3/2012 s ľavostrannou hemiparézou. Chôdza je samostatná bez potreby používania
ortopedickej pomôcky, možná aj na dlhšie vzdialenosti. Podľa vyjadrenia posudkového lekára je schopný
v sprievode inej osoby k preprave používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej prepravy,
premiestniť sa k nim, nastúpiť a vystúpiť z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať v nich iné situácie.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Taktiež netrpí praktickou ani úplnou slepotou
oboch očí. V oblasti orientácie nemá fyzická osoba sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.

25. V priebehu druhostupňového konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky
posudok zo dňa 25.05.2016, v rámci ktorého posudková lekárka MUDr. K. I. síce vyhodnotila
neurologické vyšetrenie žalobcu vykonané MUDr. J. dňa 20.04.2016, pričom žiadnym spôsobom sa ale
nevysporiadala s jeho záverom, že pacient (t.j. žalobca) nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko
poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že i z lekárskeho nálezu z neurochirurgie, vystaveného MUDr. F. dňa 22.07.2016, vyplýva, že u žalobcu
ide o stav po kranioplastike vlastnou kosťou, nejedná sa o fyziologický stav, riziko poškodenia nervových
štruktúr pri prípadnom úraze je však vyššie ako pri intaktnej lebke. Uvedený nález bol síce vystavený až
po rozhodnutí žalovaného, preukazuje však opodstatnenosť záveru neurologického vyšetrenia žalobcu
zo dňa 20.04.2016, s ktorým sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. V rámci druhostupňového
konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky posudok dňa 25.05.2016, z
ktorého len vyplynulo, že žalobca je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k
vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situácie v ňom podľa §
14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.. Posudkový lekár popísal, že žalobca je po úraze hlavy s pomliaždením
mozgu a dekompresívnou kraniektómiou, prítomná aj ľavostranná hemiparéza, je liečený pre epilepsiu,
posledný záchvat v roku 2012. Má poruchy krátkodobej pamäti a bolesti hlavy. Taktiež je psychiatrom
liečený pre poúrazovú poruchu osobnosti, psychologické vyšetrenie nie je doložené. Mobilita zachovaná,
chôdza samostatná, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Je schopný v sprievode
druhej osoby nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy.

26. V komplexnom posudku zo dňa 21.06.2016 bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy Michala Frola je
50%, a to podľa Prílohy č. 3, časti V. bod 1. písm. f) k zák.č. 447/2008 Z.z., a preto sa považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná bez opory, nie



je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopný premiestniť
k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať,
vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, nespĺňa legislatívne podmienky
pre držiteľstvo parkovacieho preukazu. V súčasnosti nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia, ktoré by vyžadovali kompenzáciu v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených
výdavkov a sebaobsluhy. Ani v komplexnom posudku sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal
so záverom neurologického vyšetrenia z 20.04.2016, ktorý mal k dispozícii a z ktorého vyplynulo, že
žalobca nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej
kraniektómie.

27. Nezvládanie inej situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej
dopravy môže byť aj z iných dôvodov, než ktoré sú výslovne uvedené pod písm. c) v 14 ods. 6 zák.č.
447/2008 Z.z., nakoľko uvedené postihnutia sú výpočtom príkladným, nie taxatívnym. Podľa názoru
správneho súdu je potrebné vyhodnotiť odkázanosť žalobcu aj z hľadiska písm. c) § 14 ods. 6 zák.č.
447/2008 Z.z..

28. Preskúmaním kompletného spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol
dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne), či nekriticky
prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel,
ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné a zrozumiteľné, presvedčivé
a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol
odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou
správneho orgánu vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie
boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie
právnych záverov samotného správneho orgánu. Správny súd mal za to, že záver posudkového
lekára, že žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu v oblasti mobility a je potrebné mu parkovací
preukaz odňať, nie je odôvodnený dostatočne presvedčivo a taký záver nevyplýva zo zisteného
skutkového stavu. Napriek tomu, že podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2016 K. F. nesmie
cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie, v
samotnom rozhodnutí správneho orgánu absentuje správna úvaha, ktorú by bolo možné v označenom
smere preskúmať a ktorou by správny orgán predovšetkým účastníkovi správneho konania ozrejmil, s
poukazom na ktoré konkrétne dôvody a špecifiká jeho ťažkého zdravotného postihnutia dospel k záveru,
že je potrebné mu parkovací preukaz odňať. V posudku sa síce konštatuje, že žalobca je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, avšak žalovaný správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou
námietkou žalobcu, uvedenou už v jeho odvolaní zo dňa 21.04.2016 proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, že pravidelne pociťuje hýbanie sa kostného štepu, trpí silnými bolesťami hlavy a
podľa neurologického vyšetrenia (viď lekárska správa zo dňa 20.04.2016) nesmie cestovať hromadnou
dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. Má zníženú orientačnú
schopnosť v dôsledku ťažkej poúrazovej organickej poruchy osobnosti, nie je schopný ani v sprievode
inej osoby používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej dopravy osôb - nedokáže zvládať
situácie v nich počas jazdy. V posudkoch posudkových lekárov absentuje rozhodujúce konštatovanie
týkajúce sa toho, nakoľko je náročné pre žalobcu vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie zvládnuť z
dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v
prostriedku železničnej dopravy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na povinnosť vyplývajúcu
pre žalovaného z ust. § 46 Zák.č. 71/1967 v správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok), podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

29. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje, že žalovaný správny orgán
nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, neprihliadol na všetky
predložené dôkazy svedčiace o jeho zdravotných problémoch, ktoré by mohli byť v priamej príčinnej
súvislosti s jeho schopnosťou zvládať vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedkoch
železničnej dopravy aj iné situácie, čo je základný predpoklad na konštatovanie, že fyzická osoba je



alebo nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zák.č.
447/2008 Z.z.) a zároveň jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

30. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že na vyhotovenie nových komplexných posudkov
Úrad práce Žilina a ústredie práce nemali dôvod a nepovažoval ju za opodstatnenú, nakoľko zo strany
žalobcu došlo k podaniu novej žiadosti a bolo potrebné opätovne posúdiť skutočnosti rozhodujúce na
trvanie nároku aj v súvislosti s uplatnením nového nároku.

31. V ďalšom konaní druhostupňový správny orgán opätovne preskúma zdravotný stav žalobcu, pričom
tento zdravotný stav posúdi na základe platných lekárskych nálezov a predovšetkým vysporiada sa s
námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní zo dňa 21.04.2016 v nadväznosti aj na závery
neurologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2016.

32. Z vyššie uvedených dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 191 ods.
1 písm. d), e) SSP.

33. Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal
žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.