Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/35/2016 z 12. 6. 2017
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 12. júna 2017, sp. zn. 30S/35/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200747.1
Krajský súd Žilina | 30S/35/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200747.1 | 2017-06-12 | Rozhodnutie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/846f4192-a836-4107-adb8-a9b6b25653bc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200747.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/35/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200747
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200747.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o., so sídlom Štrková 17, Žilina, IČO: 31 568 963, právne zast. JUDr.
Michalom Krnáčom, advokátom, so sídlom M. C. XXX/XX, D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. k. 1077148/2016 zo dňa 13.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina prvostupňovým rozhodnutím č. 202268/2016 zo dňa 26.02.2016 vyrubil daňovému
subjektu CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o. rozdiel dane v sume 56 961,32 € na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2009, pričom daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným
dňa 22.12.2009 bola 39 691,14 €, daň zistená správcom dane je 96 652,46 € a rozdiel dane je 56 961,32
€. V odôvodnení poukázal na to, že predmetom konania bolo preverovanie prác na stavbe Diaľničný
privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov, ktoré boli daňovému subjektu CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o.
fakturované faktúrou č. 00022009 od spoločnosti RM TRADE SK, s.r.o. v celkovej výške 154 873,97
€, na základe ktorej si daňový subjekt v zdaňovacom období november 2009 odpočítal 19 % DPH
vo výške 26 996,38 € a vykonanie prác na tej istej stavbe, ktoré boli daňovému subjektu fakturované
faktúrou č. 09-030 od spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o. v celkovej výške 172 125,60 €, na základe
ktorej si daňový subjekt v tom istom zdaňovacom období odpočítal 19 % DPH vo výške 30 003,55 €.
Investorom a generálnym objednávateľom stavby bola Slovenská správa ciest Bratislava, ktorá uzavrela
so zhotoviteľom JV Skanska DS+BS Prievidza zmluvu o dielo vrátane prílohy č. 1, 2, 3 a dodatkov č.
1 až 11, predmetom ktorej bola realizácia predmetnej stavby. Spoločnosť Skanska BS, a.s. uzavrela
na realizáciu vyššie uvedeného diela so zhotoviteľom CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o. (daňový subjekt)
zmluvu o dielo vrátane dodatkov č. 1 až 6. CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o. v súvislosti s realizáciu diela
Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov uzavreli zmluvu o dielo so zhotoviteľmi RKS Slovakia,
s.r.o. zo dňa 25.09.2009 a RM TRADE SK, s.r.o. zo dňa 29.09.2009. Na základe týchto zmlúv vyššie
uvedené spoločnosti vystavili pre daňový subjekt faktúry vyššie uvedené, ktoré sú predmetom daňového
konania. Zmluvy o dielo za CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o. podpísal Ing. Pavol Jurga a Ing. Dušan
Tisoň, vtedajší konatelia a za RKS Slovakia, s.r.o. konateľ Štefan Kršák a za spoločnosť RM TRADE SK,
s.r.o. konateľ Róbert Matušík. Jedná sa o identické zmluvy s jediným rozdielom v cene plnenia. Daňový
subjekt predložil kópie strán stavebných denníkov, ktoré obsahovali veľmi zle čitateľné až nečitateľné
údaje, neobsahovali všetky strany, len záznamy za október 2009, nie celú stavbu. Ako prílohu č. 2 k
zmluve z 25.09.2009 daňový subjekt predložil krycí list rozpočtu, na ktorom bol rukou perom v hornom
rohu napísané príloha č. 2 a k zmluve zo dňa 29.09.2009 taktiež krycí list rozpočtu, v ktorom bolo
rovnakou rukou perom napísané, že sa má jednať o prílohu č. 2 k zmluve. Ani v jednom dokumente



nebolo špecifikované, čo malo byť predmetom diela, ktoré sa malo vykonať, ani dátum, podmienky, meno
zodpovedných osôb, ani žiadne relevantné údaje okrem uvedenia ceny za dielo. Poukázal ďalej na rukou
písaný Záznam z obhliadky stavby, ktorý predložil daňový subjekt zo dňa 27.08.2009, ktorý mal napísať
subjekt Skanska BS, a.s., miesto DPZS, v ktorom sa neuvádza konkrétne miesto obhliadky, ani o aké
vady, nedorobky, lokálne defekty nekvality, ktoré sa majú odstrániť, sa jedná. Stavebné práce sa nedali
lokalizovať ani podľa nečitateľných, resp. takmer nečitateľných stavebných denníkov. V stavebnom
denníku chýba označenie čísla a názvu stavebného objektu, pričom na všetkých ostatných stavebných
denníkoch predložených správcovi dane bolo vždy uvedené číslo a názov stavebného objektu.
Ďalej poukázal na čl. VI bod 1 zmlúv medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľmi (ktoré sú identické),
pričom podľa bodu VI.2 faktúra bez potvrdeného súpisu vykonaných prác, resp. objednávateľom
potvrdenej zápisnice o odovzdaní a prevzatí premetu zmluvy nebude uhradená. Zisťovací protokol k
prácam uvedeným na faktúre č. 09-030 zo dňa 03.11.2009 nebol vyhotovený. Faktúra č. 09-030 zo
dňa 03.11.2009, vystavená spoločnosťou RKS Slovakia, s.r.o., napriek tomu bola uhradená 16.12.2009.
Prílohu faktúr tvoril súpis vykonaných prác za obdobie od 01.10.2009 do 31.10.2009, ktorý bol potvrdený
len za stranu zhotoviteľa RKS Slovakia bez uvedenia stavebného objektu, ďalšiu prílohu faktúry tvoril
preberací protokol z 30.10.2009 bez názvu a označenia stavebného objektu, protokol bol potvrdený
iba zo strany zhotoviteľa. Chýbala tiež zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy. Čo sa
týka faktúry č. 00022009 zo dňa 04.11.2009 vystavenej spoločnosťou RM TRADE SK, s.r.o., táto bola
uhradená dňa 16.12.2009. Prílohu faktúry tvoril súpis vykonaných prác za obdobie od 01.10.2009 do
31.10.2009, potvrdený len pečiatkou a nečitateľným podpisom za zhotoviteľa bez uvedenia stavebného
objektu, bez potvrdenia objednávateľom. Ďalšiu prílohu tvoril zisťovací protokol bez dátumu, bez názvu
a označenia stavebného objektu, protokol bol potvrdený len zo strany zhotoviteľa. Konatelia daňového
subjektu Ing. Pavol Jurga a Ing. Dušan Tisoň si nevedeli vysvetliť ani uviesť, prečo neboli vyššie uvedené
písomnosti podpísané z ich strany. Nevedeli uviesť, kto práce preberal, ani kedy. Správca dane k tomu
uviedol, že obe zmluvné strany si podmienku vysloveného potvrdenia súpisu vykonaných prác dohodli
priamo v zmluve o dielo a táto podmienka nebola splnená. Takéto dôkazy teda v konečnom dôsledku
nepreukazujú prebratie týchto prác. Podľa VI.4 zmlúv o dielo pre uhradenie faktúr sa vyžadovalo
protokolárne prevzatie zhotoveného diela a prílohu faktúry mal byť obojstranne potvrdený protokol o
odovzdaní a prevzatí diela ako celku. V skutočnosti protokol o prevzatí diela za objednávateľa bol
podpísaný len nečitateľným podpisom, bez pečiatky a uvedenia mena a funkcie, pritom podľa výpisu z
obchodného registra mali za daňový subjekt podpisovať aspoň dvaja konatelia spoločne.
Ďalej správca dane vykonal dokazovanie priamo u dodávateľov žalobcu v spoločnosti RM TRADE SK,
s.r.o. a RKS Slovakia, s.r.o.. Pôvodný konateľ spoločnosti RM TRADE SK, s.r.o. vypočul bývalého
konateľa tejto spoločnosti Róberta Matušíka, ktorý uviedol, že práce vykonané boli, avšak doklady
predložiť nemôže, nakoľko ich odoslal novému konateľovi Andrejovi Rebrovi, bytom Brno, Česká
republika. Ďalej uviedol, že spoločnosť v roku 2009 nemala žiadnych zamestnancov ani investičný
majetok. Nevedel uviesť, aké konkrétne práce boli vykonané a akými mechanizmami. Nového konateľa
tejto spoločnosti Andreja Rebra sa nepodarilo predvolať. Tento si písomnosti nevyzdvihoval na pošte
v Českej republike. Čo sa týka dodávateľa RKS Slovakia, s.r.o., bol vypočutý pôvodný konateľ Štefan
Kršák, ktorý uviedol, že práce pre daňový subjekt - žalobcu boli podľa faktúry vykonané, ale neuviedol,
o aké konkrétne práce išlo, ktorého stavebného objektu sa týkali, miesta, kde sa mali vykonať. Uviedol
len, že sa jednalo  o odstraňovanie vád a nedorobkov na Diaľničnom privádzači Žilina - Strážov bez
bližšieho určenia. Pri prácach boli použité bagre, nákladné autá, pričom spoločnosť v roku 2009 nemala
zamestnancov a ani nevlastnila žiadny majetok, stroje, autá a iné mechanizmy si prenajímala. Svedok
nevedel uviesť mená subdodávateľov, ktorí mali práce vykonať, resp. prenajať mechanizmy. Žiadne
písomné dôkazy nemal k dispozícií. Ďalej bol predvolaný ako svedok súčasný konateľ tejto spoločnosti
Róbert Kubíček, ktorého sa však nepodarilo predvolať, pretože bolo preukázané, že táto osoba je v
pátraní Policajného zboru Slovenskej republiky.
Ďalej na samotné vykonanie stavebných prác bol dopytovaný aj svedok Ing. F. C., ktorý bol v
kontrolovanom období konateľom CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o.. Uviedol, že nevie, čo to bol za objekt,
boli to nejaké nedorobky, zemné práce, zásypy. Nešlo o práce na ceste, tá už bola odovzdaná. Uviedol,
že projektová dokumentácia vo vzťahu k zmluvám o dielo medzi jeho spoločnosťou a RM TRADE SK,
s.r.o. a RKS Slovakia, s.r.o. nebola, pretože bola iba dokumentácia, ktorú mali od vyššieho objednávateľa
stavby - Skanska. Rovnako bol vypočutý aj druhý konateľ daňového subjektu Ing. Pavol Jurga. Pamätá
si, že malo ísť o terénne práce, mimo cestnú sieť, premávka už bola spustená. Pracovník M. zohnal
na tieto práce iné firmy. Jednalo sa približne o úsek približne od reštaurácie Marakana až po križovatku
Priemyselná. Mohlo ísť o vyrovnávanie terénu, zásypy. Na otázku, aké konkrétne nedorobky, vady a
lokálne defekty nekvality sa jednalo v zmysle listu Záznam z ohliadky stavby zo dňa 27.08.2009, uviedol,



že s odstupom času nevie odpovedať, o aké odstraňovanie vád išlo. Záznam sa týkal celej stavby od
kilometra 0 až po kilometer 2 približne. Netuší, či existoval ešte nejaký záznam o zdokumentovaní, či
existencií konkrétnych vád a nedorobkov. Na tieto skutočnosti bol vypočutý aj Mgr. R. M. a ani on nevedel
uviesť, aké konkrétne vady, nedorobky, či lokálne defekty nekvality sa mali odstraňovať, ani miesto, kde
sa mali tieto vady nachádzať. Ako miesto uviedol, že sa malo jednať o úsek medzi benzínovou pumpou
Shell pri Rajčianke a benzínovou pumpou pri Marakane, čo je úsek od kilometra 0 až po kilometer 2
diaľničného privádzača. Nebol pri realizácii daných prác a nevedel uviesť, aké stroje a technika boli
použité na ich vykonanie.
Správca dane skonštatoval, že na základe uzavretých zmlúv medzi daňovým subjektom a jeho
dodávateľmi mali títo vykonať v období od 01.10.2009 do 31.10.2009 stavebné práce na realizácii
stavby Diaľničný privádzač cesta I/18 Žilina - Strážov, teda v čase, keď už dielo podľa zmluvy o diele
medzi daňovým subjektom a objednávateľom Skanska BS, a.s. bolo ukončené. Samotný objednávateľ
daňového subjektu už nepreplatil daňovému subjektu žiadne faktúry ním vystavené, a teda ani faktúry
vystavené daňovým subjektom pre jeho dodávateľov spoločnosti RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia,
s.r.o.. Konatelia daňového subjektu nevedeli preukázať, aké konkrétne práce sa vykonali, kde sa
tieto práce vykonali, kto tieto práce preberal za daňový subjekt, rovnako ani Róbert Matušík konateľ
spoločnosti RM TRADE SK, s.r.o., ktorý uzavrel s daňovým subjektom zmluvu o dielo dňa 29.09.2009.
Celú dokumentáciu mal odovzdať novému konateľovi Andrejovi Rebrovi, ktorý je však nekontaktný a
nespolupracuje so správcom dane. Ani Štefan Kršák konateľ spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o., ktorý
uzavrel zmluvu o dielo zo dňa 25.09.2009 nevedel preukázať vykonanie prác, nevedel uviesť, kto
práce vykonal, nevedel uviesť, o aké práce sa jednalo, nemal účtovnú a daňovú evidenciu, stavebné
denníky, ani žiadne iné doklady, ktorými by preukázal vznik daňovej povinnosti. Celú dokumentáciu
mal odovzdať novému konateľovi Róbertovi Kubíčkovi, na ktorého je vyhlásené celoštátne pátranie.
Keďže neboli predložené žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie prác fakturovaných
podľa sporných faktúr na celkovú sumu 154 873,97 € a 172 125,60 €, správca dane konštatoval,
že daňový subjekt si nesplnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov (Daňový poriadok). Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len
vyhodnocuje. Keďže nebolo preukázané dodanie prác pre odberateľa CESTNÉ STAVBY ŽILINA, s.r.o.
konkrétnymi dodávateľmi, jeho dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej Zákon o DPH). Odpočítaním dane z vyššie citovaných faktúr došlo u
daňového subjektu k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Preto správca dane neuznal daňovému
subjektu za zdaňovacie obdobie november 2009 odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške
56 999,63 €.

2. Napadnutým rozhodnutím č. k. 1077148/2016 zo dňa 13.06.2016 žalovaný prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Stotožnil sa so skutkovým stavom, ako ho zistil Daňový úrad Žilina. Poukázal na to, že faktúra je
z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené
odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácií, ale hlavne v tom,
že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané
náležitosti, nie je sám o sebe dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. Takýmto
dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu
dodávateľom. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené
k preukazovaniu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, teda vzniku daňovej povinnosť z dodaného
tovaru, resp. dodanej služby. Preto aj prebiehalo konanie na preverenie oprávnenosti uplatnenia
odpočítania dane podľa predložených faktúr. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia
fakturovaných prác je primárne na daňovom subjekte, preto námietka odvolávajúceho týkajúca sa
rozloženia dôkazného bremena, je irelevantná. K tvrdeniu daňového subjektu, že práce boli dostatočne
jasne, určite a zrozumiteľne identifikovateľné na základe predložených dokladov, odvolací orgán uviedol,
že správcovi dane neboli predložené žiadne stavebné denníky, resp. iné dokumenty spoločnosti RKS
Slovakia, s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o. preukazujúce vykonanie prác podľa predložených faktúr za
kontrolované zdaňovacie obdobie november 2009. Vyhotovenie a potvrdenie súpisu vykonaných prác
bolo ustanovené zmluvne v zmluvách o dielo a neoddeliteľnou súčasťou faktúr mal byť zisťovací protokol,
súpis vykonaných prác a dodávok a ich ocenenie. Daňovým subjektom však došlo k úhrade faktúr v
rozpore s týmito zmluvami. K prácam uvedených na faktúre od dodávateľa RKS Slovakia, s.r.o. nebol
vyhotovený zisťovací protokol, súpis vykonaných prác bol potvrdený len zhotoviteľom, chýbala zápisnica



o odovzdaní a prevzatí premetu zmluvy. K prácam uvedeným od dodávateľa RM TRADE SK, s.r.o.
zisťovací protokol bol bez potvrdenia objednávateľa, súpis vykonaných prác bol potvrdený len zo strany
zhotoviteľa a chýbala zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy. U dodávateľov daňového
subjektu RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia, s.r.o.  nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.
1 Zákona o DPH, čo malo za následok, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Dodávatelia daňového subjektu, ktorí mali podľa zmlúv o dielo práce vykonať, nemali žiadnych
zamestnancov, žiaden majetok, na adrese sídla sa nenachádzajú, nekomunikujú so správcom dane.
Svedkovia - bývalí konatelia síce potvrdili vykonanie prác, avšak svoje tvrdenia nevedeli potvrdiť
písomnými dôkazmi a tiež nevedeli uviesť, kde sa práce vykonávali, kto ich za spoločnosť CESTNÉ
STAVBY ŽILINA, s.r.o. prebral a nevedeli uviesť mená svojich subdodávateľov, ktorí mali pre nich práce
vykonať. Boli teda vykonané všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Tieto boli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,
snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné
podklady a dôkazy. V súvislosti s námietkou, že je poukazované na dôvodné podozrenie o predpojatosti
správcu dane, uviedol, že pokiaľ vznikli tieto pochybnosti, mal ich daňový subjekt uplatniť v priebehu
daňovej kontroly. V štádiu odvolacieho konania jeho vyjadrenia o možnej zaujatosti sú už bezpredmetné.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol:
Záznam z ohliadky stavby potvrdený spoločnosťou Skanska BS, a.s. a CESTNÝMI STAVBAMI ŽILINA,
s.r.o. potvrdzuje, že stavebné práce boli uskutočnené, rovnako to vyplýva aj z výpovede svedkov Ing. C.,
M. K. a Mgr. M., ako aj z listinných dôkazov. Tieto boli špecifikované miestom, kde sa práce vykonávali
- išlo o celý priestor stavby Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov, t.j. úsek od reštaurácie
Marakana až po križovatku Priemyselná, čo potvrdil svedok Ing. W. Q.. Otázku, kto predmetnú prácu
vykonával, daňový subjekt preukázal internými listinami, že práce boli uskutočnené subdodávateľsky,
nie vlastnými kapacitami, nebola vystavená iná dodávateľská faktúra ako tie, ktoré sú predmetom
tohto konania. Spôsob, akým došlo k uskutočneniu prác a aké mechanizmy boli použité, závisí od
zvoleného technologického postupu. V predložených stavebných denníkoch je  presne uvedené, aké
mechanizmy boli použité a aké stavebné konkrétne práce sa vykonali, čo je tiež uvedené v oceňovacom
programe CENKROS v rozbore položiek. Poukázal na svedeckú výpoveď M. K., ktorý uviedol, že
predmetnú faktúru vystavil on, ako aj podpísal on a práce sa uskutočňovali na diele Diaľničný privádzač
Žilina - Strážov, premetom ktorých bolo odstraňovanie vád a nedorobkov. Uviedol tiež, že pokyny
zadával osobne, stavebný denník viedol sám osobne ako konateľ spoločnosti. Ďalej namietal rozloženie
dôkazného bremena. Nemožno vyvodiť, že dôkazné bremeno žalobcu sa vzťahuje aj na právne vzťahy
jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že u
určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že
u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Skutočnosť, či stavebné práce reálne vykonala
spoločnosť RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia, s.r.o. alebo ich subdodávatelia je irelevantná.
Tvrdenie správcu dane, že nebol podpísaný preberací protokol štatutárnym orgánom, je irelevantné,
nakoľko tieto dokumenty môže podpísať aj stavbyvedúci, projekt manažér, ako aj iný zodpovedný
pracovník. Nepodpísanie predmetného protokolu nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy. Nie je možné,
aby v stavebnej praxi bol každý protokol podpísaný štatutárnym orgánom, nakoľko daňový subjekt má
k dispozícií osoby zodpovedné za konkrétny úsek činnosti. Ďalej je dôvodné podozrenie o predpojatosti
zamestnancov správcu dane voči daňovému subjektu, keď v tej istej veci bola daňová kontrola už
vykonaná a neboli  zistené žiadne nedostatky, a napriek tomu správca dane neustále hľadá argumenty
a vykonáva opätovné dokazovanie vo veci, ktorá už bola riadne uzavretá, čo môže inklinovať k
šikanóznemu konaniu správcu dane. K námietke preukázania zdaniteľného plnenia uviedol, že potreba
vykonania stavebných prác vyplývala zo záznamu z ohliadky stavby zo dňa 27.08.2009, kde bolo
uvedené, že predmetné dielo má drobné vady, nedorobky, lokálne defekty nekvality. Z dôvodu, že išlo
o odstraňovanie vád diela, nebolo ani potrebné spracovávať k týmto prácam projektovú dokumentáciu
a nebolo potrebné, aby daňový subjekt viedol o týchto prácach stavebný denník zhotoviteľa, čo vyplýva
z výpovede svedka Ing. V. H.. Že predmetné práce boli reálne vykonané, vyplýva zo záznamu z
ohliadky stavby zo dňa 27.08.2009 a z výpovede svedka Ing. V. H., ktorý uviedol, že po odstránení
prišiel na stavbu, skontroloval všetko a pokiaľ neexistuje ďalšia žiadosť alebo výzva, či reklamácia,
tak práce boli uskutočnené tak ako mali byť, ďalej z výpovede T. V., Ing. W. Q., Ing. F. C. a M. K..
Predmetné stavebné práce boli dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne identifikované, čo vyplýva zo
stavebných denníkov spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o., ktoré boli doložené



správcovi dane, z rozpočtov, ktoré boli súčasťou krycích listov rozpočtov, ktoré tvorili prílohy č. 2 k obom
predmetným zmluvám o dielo, z preberacích protokolov k obom predmetným zmluvám a zo súpisov
vykonaných prác, ktoré tvorili prílohy oboch predmetných faktúr. Predmetné práce museli vykonať práve
spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o., čo vyplýva z toho, že tieto práce nevykonal
iný subjekt a nemohol ich ani vykonať daňový subjekt. To, že sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť
v rámci miestneho zisťovania, kde sa nachádza sídlo spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o., nemôže byť
na ťarchu daňového subjektu, nakoľko tento len subdodávateľsky uskutočňoval vykonávania prác
pre objednávateľa. Subjektívne tvrdenia správnych orgánov sa zakladajú na hypotézach, že rozsah
prác, ktorý uskutočnil daňový subjekt, nemôže byť považovaný za defekty, vady a nedorobky, nakoľko
tým spochybňuje tvrdenia svedkov, ktorí majú stavebnú prax. Je neprípustné, aby sa daňový úrad
staval do roly odborne spôsobilého subjektu pre realizáciu stavieb. Žalovaný uvádza v napadnutom
rozhodnutí, že v daňovom konaní sa prihliada len na písomné dôkazy, a preto argumentáciu žalobcu,
že predvolaní svedkovia do zápisníc u správcu dane potvrdili vykonanie prác, považuje za irelevantnú.
Uvedené je v hrubom rozpore so zásadami Daňového poriadku (§ 3 Zákona o správe daní) a správca
dane si bez akéhokoľvek odôvodnenia osvojil svoje vlastné právne závery a implementoval právne
normy takým spôsobom, aby vyhovovali jeho požiadavkám na posúdenie predmetnej veci. Obidva
správne orgány vyslovili vo svojich rozhodnutiach nesprávne a súčasne neodôvodnené právne závery
týkajúce sa výkladu § 25 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, v dôsledku čoho sú tak rozhodnutia oboch
správnych orgánov nezákonné. Žiadal prvostupňové aj napadnuté správne rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.02.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Po stanovenej lehote súdu,
tesne pred nariadeným termínom pojednávania, predložil podanie, na ktoré súd neprihliadol ako na
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (§ 106 ods. 1, veta druhá Správneho súdneho poriadku), keďže v
súdom stanovenej lehote žalobca svoje oprávnenie na predloženie vyjadrenia nevyužil a zároveň týmto
podaním nereaguje na vyjadrenie žalovaného. Preto ho žalovanému na vyjadrenie nedoručil.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z.
(Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1,  § 183 ods. 1 SSP) a zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 30.11.2009 daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho
štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová
povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť
vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.06.2016 (deň
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv



na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

8. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s názorom žalobcu, že bolo jednoznačne potvrdené, že stavebné
práce podľa predmetných faktúr z novembra 2009, ktoré vystavili dodávatelia žalobcu RM TRADE SK,
s.r.o., Bratislava a RKS Slovakia, s.r.o., Bratislava boli vykonané podľa týchto faktúr. Súd sa stotožnil s
právnym názorom žalovaného, že samotná faktúra nepostačuje na to, aby bol prijatý záver o skutočnom
plnení z takejto faktúry. Pokiaľ daňový subjekt predloží faktúru, má dôkazné bremeno v zmysle § 24
ods. 1 Daňového poriadku, aby preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, v
tomto prípade na odpočítanie dane v zmysle § 49 a nasl. Zákona o DPH. Takýmito dôkazmi môžu byť
akékoľvek dôkazy, či už listinného charakteru alebo výpovede svedkov alebo iné dôkazy, ktoré preukážu,
že ku konkrétnemu plneniu skutočne podľa predložených faktúr došlo. Preto správca dane postupoval v
súlade so zákonom, keď zisťoval konkrétne naplnenie záväzkovo - právneho vzťahu medzi žalobcom a
jeho oboma dodávateľmi podľa Zmlúv o dielo zo septembra 2009. Z týchto zmlúv jednoznačne vyplýva
(jedná sa o obsahovo identické zmluvy okrem výšky plnenia), že neoddeliteľnou súčasťou faktúr mal byť
zisťovací protokol, súpis vykonaných prác a dodávok a ich ocenenie, ktoré doklady mali byť v zmysle
čl. VI. potvrdené oboma zmluvnými stranami, inak ani nemalo dôjsť k úhrade faktúr. Podľa čl. VI bodu
2 zmlúv faktúra bez potvrdeného súpisu vykonaných prác resp. objednávateľom potvrdenej zápisnice
o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy nebude uhradená. Uvedené nie je dôležité preto, či faktúry
skutočne boli uhradené, ale svedčí o závažnej skutočnosti, že dokončenie jednotlivých prác malo byť
prevzaté objednávateľom protokolárne, k čomu však nedošlo. Táto skutočnosť potom oslabuje tvrdenie
žalobcu, že k uskutočneniu prác podľa jednotlivých zmlúv došlo.

9. Čo sa týka hodnotenia Záznamu z ohliadky stavby potvrdený obchodnou spoločnosťou Skanska BS,
a.s. ako dôkazu, ktoré by mal podľa názoru žalobcu potvrdiť, že k uskutočneniu prác podľa faktúr došlo,
súd zdôrazňuje, že tento dôkaz absolútne nemôže byť dôkazom o splnení si záväzkov dodávateľov
žalobcu vo vzťahu k žalobcovi na základe zmlúv o dielo. Týmto dôkazom len objednávateľ žalobcu
konštatuje, že neboli ku dňu 27.08.2009 odstránené drobné vady, nedorobky, lokálne defekty nekvality,
ako aj inak dohodnuté práce, pričom výhrady k vykonaným prácam mal objednávateľ Skanska BS, a.s.
a firmou, ktorá mala byť za vady zodpovedná a mala ich odstrániť, bol žalobca. Z daného listinného
dôkazu nie je vôbec zrejmý akýkoľvek zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Ďalej nie
je zrejmé, aký konkrétny rozsah prác mal byť vykonaný a tento dôkaz neosvedčuje tú skutočnosť, že
by konkrétne práce mali byť vykonané priamo dodávateľmi žalobcu. Listinný dôkaz len preukazuje, že
určité stavebné práce (v dôkaze bližšie nešpecifikované) bolo potrebné v budúcnosti vykonať. Rovnako
ani svedecká výpoveď svedka Ing. H. (za Skanska BS a.s.) nepreukazuje, že by dodávatelia žalobcu
mali odstrániť tieto nedorobky, a to aj pokiaľ by boli konkrétne v listine Záznam z ohliadky stavby zo dňa
27.08.2009 uvedené. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, kto tieto práce vykonal, pričom zákonnou
podmienkou pre odpočítanie DPH je, že dodanie tovaru resp. služby v zmysle § 19 ods. 1, 2 Zákona o
DPH dodá konkrétna osoba uvedená na faktúre.

10. Plnenie zo strany dodávateľov žalobcu nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkov T.
V., Ing. W. Q., Ing. F. C., či M. K.. Žiaden z týchto svedkov nekonkretizoval, o aké práce sa malo jednať,
všetci len vo všeobecnosti konštatovali, že práce boli vykonané. Bývalí konatelia oboch dodávateľských
firiem nevedeli predložiť žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukázal vykonanie konkrétnych prác, napr.



stavebné denníky. Obaja títo svedkovia sa odvolávali na to, že celú listinnú agendu  dodávateľských
firiem odovzdali novým konateľom, avšak v oboch prípadoch títo konatelia sú nekontaktní, neznámi,
resp. je po nich vyhlásené celoštátne pátranie. Ani konatelia žalobcu konkrétne neuviedli, o aké práce sa
malo jednať. Ak uvádzali, že išlo o terénne práce, mimocestnú sieť, resp. zemné práce a zásypy, takéto
špecifikovanie je úplne nedostatočné z pohľadu naplnenia § 19 ods. 2 Zákona o DPH, teda dodania
konkrétnej služby.

11. Súd k tomu dodáva, že podľa Záznamu z obhliadky stavby zo dňa 27.08.2009, ktorý predložil žalobca,
malo ísť o odstránenie drobných vád, nedorobkov a lokálnych defektov nekvality. Na takýto rozsah prác
boli predložené faktúry, ktoré boli aj uhradené v celkovej výške 326 998,- € s DPH. Táto suma je značne
vysoká. Ak teda takéto sumy boli skutočne „prestavané“ dodávateľmi žalobcu, už len vzhľadom na objem
týchto stavebných prác bolo potrebné, aby bola riadne zabezpečená dokumentácia k týmto stavebným
prácam. V tomto kontexte sa javí v rozpore so základnou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou
podnikateľského subjektu tvrdenie žalobcu, že pre vyspravenie nedorobkov, resp. lokálnych defektov
nebolo potrebné dať vyhotoviť projektovú dokumentáciu, pretože to malo byť v takýchto prípadoch
obvyklé. Okrem toho takéto tvrdenie je v rozpore so zmluvami o dielo, podľa ktorých (čl. II bod 1)
projektová dokumentácia mala byť zmluvnými stranami vzájomne odsúhlasená a mala tvoriť súčasť
zmlúv o dielo. Ak je takáto prax obvyklá pri odstránení nedorobkov vo v objeme prác za vyše 300 000,- €,
potom je v záujme elementárnej opatrnosti objednávateľa a aj v súlade s jeho odbornou starostlivosťou
ako podnikateľa, aby si zabezpečil taký rozsah dôkazného materiálu, ktorý bude jednoznačne svedčiť
o skutočnom použití takéhoto objemu finančných prostriedkov na konkrétnu stavebnú činnosť. Takýmto
dôkazom by zrejme bol aj stavebný denník, ktorý by viedol žalobca na skontrolovanie jednotlivých
stavebných činností.

12. Žalobca nepreukázal rozsah vo faktúre deklarovaných stavebných prác ani predložením kópií
častí stavebných denníkov. Predložené kópie obsahovali záznamy za október 2009, ktoré boli jednak
nečitateľné, neobsahovala všetky strany a neobsahovali údaj o konkrétnom stavebnom objekte, ku
ktorému boli vedené. Žalobca predložil aj také stavebné denníky, kde ako stavba bol uvedený Diaľničný
privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov (ktoré boli taktiež nečitateľné). Pritom podľa vyjadrenia žalobcu
malo ísť o práce ako nedorobky, mimocestná sieť, zemné práce a zásypy, ale stavebné denníky boli
predložené priamo na stavbu diaľničného privádzača, čo je iná stavba. Ani v krycích listoch rozpočtu,
ktoré žalobca predložil na výzvu správcu dane, a ktoré podľa neho mali tvoriť prílohu č. 2 k jednotlivým
zmluvám o dielo (keď tieto krycie listy rozpočtu boli označené ako príloha č. 2 k zmluve o dielo len
perom), sa nenachádza konkrétna špecifikácia, čo malo byť predmetom diela, kde sa malo dielo vykonať,
nikde nebol uvedený dátum, podmienky, meno zodpovedných osôb, ani žiadne relevantné údaje, okrem
uvedenia ceny za dielo, aj to len za jednu položku - montáž. Súd už vyššie zhodnotil ďalšie žalobcom
označené listinné dôkazy ako irelevantné, pretože podľa zmlúv o dielo tieto mali byť odsúhlasené
a podpísané objednávateľom, t.j. žalobcom, čo sa však nestalo (jedná sa o súpis vykonaných prác,
zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy, zisťovací protokol).

13. Nie je ani namieste tvrdenie žalobcu, že predmetné práce museli vykonať práve dodávatelia
žalobcu, pretože tieto práce nevykonal iný subjekt a nemohol ich vykonať ani daňový subjekt. Toto
tvrdenie je špekulatívne, nezakladá sa na žiadnom dôkaze a je hypotetické. Vylúčiť túto skutočnosť
nie je možné, rovnako ako nie je možné ani konštatovať, že bolo preukázané, že by tieto práce
vykonali dodávatelia žalobcu. Pokiaľ práce skutočne vykonané boli, bolo potrebné preukázať, že
ich vykonali priamo dodávatelia žalobcu, a nie tretie osoby. Pritom bolo preukázané, že dodávatelia
žalobcu v čase októbra 2009 nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nemali k dispozícií žiadne
mechanizmy, a preto sa javí ako nevyhnutné, aby pokiaľ by skutočne chceli naplniť zmluvy o dielo,
museli stavebné práce vykonať subdodávateľsky. Vtedajší konatelia dodávateľov však zhodne nevedeli
uviesť žiadneho zo svojich subdodávateľov, hoci skutočnosť, že práce boli vykonávané subdodávateľsky,
tvrdili. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú skutkové zistenie, že vykonanie stavebných prác v
takom rozsahu, v akých sumách boli fakturované jednotlivými faktúrami, keď práce mali byť vykonávané
obchodnými spoločnosťami, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, žiadny investičný majetok, ani žiadne
mechanizmy, a ktoré nevedeli uviesť žiadnych svojich subdodávateľov na výkon týchto prác, je nereálne.
Týmto súd aj vyhodnocuje námietku žalobcu, že je irelevantné, že sa nepodarilo zabezpečiť, kde sa
nachádza sídlo RKS Slovakia, s.r.o.. Správca dane svoje skutkové zistenie o nepreukázaní plnenia zo
strany tejto spoločnosti pre žalobcu nepostavil na tej skutočnosti, že v súčasnej dobe je táto spoločnosť



na adrese svojho sídla neznáma, ale na skutkových okolnostiach vyššie uvedených, ktoré sa udiali v
čase, kedy malo dôjsť k plneniu zo zmlúv o dielo.

14. Čo sa týka ďalších námietok, súd k nim uvádza nasledovné. Čo sa týka námietky nesprávneho
rozloženia dôkazného bremena na žalobcu, aj táto námietka je nedôvodná. V zmysle § 24 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku daňový subjekt je povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane. Pokiaľ daňový subjekt žiada odpočítať daň v zmysle § 49 a nasl. Zákona o DPH, potom
má prioritne dôkazné bremeno na preukázanie podmienok na toto odpočítanie. Ak vzniknú pochybnosti
o splnení týchto podmienok, potom je na správcovi dane, aby preukazoval ďalej v rámci ďalšieho stupňa
obchodného reťazca, či boli splnené podmienky aj na tomto ďalšom stupni. V tomto zmysle platí tzv.
prejednacia zásada ako správne uviedol žalobca v žalobe, avšak z uvedeného vyplýva, že správca dane
môže vzhľadom na to, že má pochybnosti o splnení podmienok na odpočítanie dane pri dodávateľsko
- odberateľskom vzťahu medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom, preukazovať aj ďalšie stupne
reťazca, ktorý je medzi dodávateľom a jeho subdodávateľom. V danom prípade žalobca nepreukázal
základnú podmienku na odpočítanie dane z vyššie citovaných faktúr, a to že by u dodávateľov RKS
Slovakia, s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o. bolo preukázané, že došlo k dodaniu prác pre žalobcu na
základe predmetných faktúr a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods.
2 Zákona o DPH. Následným dokazovaním správcu dane vo vzťahu k predchádzajúcemu stupňu
obchodného reťazca tiež nebolo preukázané, že by subdodávatelia (ktorí ani neboli označení) pre
dodávateľov žalobcu vykonali akékoľvek obchodné činnosti, hoci to dodávatelia žalobcu tvrdili. V tomto
prípade daňový subjekt nemá dôkazné bremeno na preukázanie aj týchto ďalších skutočností, avšak
pokiaľ nebude preukázané jeho základné tvrdenie ohľadne odpočítania dane vo vzťahu k základnému
dodávateľsko - odberateľskému vzťahu medzi ním a jeho  dodávateľom, potom sa môže dostať do
dôkaznej núdze, ako to bolo aj v danom prípade, s tým že sa nemusí preukázať splnenie podmienok na
odpočítanie dane. Preto aj námietka žalobcu, že nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal
nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení, je nedôvodná. Ak nesplní svoju základnú
dôkaznú povinnosť, dostane sa do dôkaznej núdze a pokiaľ správca dane vo vykonanom dokazovaní
ex offo preukáže, že k takýmto obchodom (aj vzhľadom na predchádzajúce stupne obchodné reťazca)
v skutočnosti nedošlo, potom daňový subjekt nebude mať právo na odpočítanie dane.

15. Ďalšou námietkou bolo, že nepodpísanie preberacieho protokolu štatutárnym orgánom je
irelevantné, nakoľko tento dokument môže podpísať aj stavbyvedúci alebo iný zodpovedný pracovník a
nepodpísanie protokolu nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy. Táto námietka súvisí s prvou základnou
námietkou, keď žalobca mal za to, že tento listinný dôkaz preukazuje vykonanie stavebných prác. Pokiaľ
ide o preberacie protokoly zo dňa 30.10.2009 (v zmluvách o dielo nazvané ako zápisnica o odovzdaní
a prevzatí predmetu zmluvy, pretože  terminus technicus „preberací protokol“ sa v zmluvách o dielo
nevyskytuje), súd absenciu podpisu štatutárneho orgánu žalobcu na tejto listine nevyhodnotil ako dôvod
neplatnosti či už samotnej zápisnice o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy alebo zmluvy o dielo.
Vyhodnotil ju rovnako ako správne orgány ako skutkovú okolnosť, ktorá preukazuje, že k prebratiu
jednotlivých prác samotným žalobcom nedošlo. V oboch prípadoch preberací protokol na objednávateľa
podpísala bližšie nešpecifikovaná osoba. Pokiaľ nie je uvedené meno, priezvisko ani funkcia konkrétnej
podpisujúcej osoby, ktoré údaje by mohli túto osobu konkretizovať, nie je možné konštatovať, že práce
prevzala osoba oprávnená konať za žalobcu, napríklad aj stavbyvedúci žalobcu. T.j. ani tvrdenie žalobcu,
že mohlo ísť o stavbyvedúceho alebo inú oprávnenú osobu z týchto dôkazov nevyplýva.

16. Rovnako nedôvodná je aj námietka o podozrení o predpojatosti zamestnancov správcu dane voči
žalobcovi. Žalobca odôvodňuje túto zaujatosť „cieleným“ hľadaním nedostatkov zo strany správcu dane
počas výkonu daňovej kontroly. Pokiaľ mal dôvodné pochybnosti o nezaujatosti správcu dane, mal
postupovať v zmysle Daňového poriadku ešte v konaní pred správcom dane v štádiu daňovej kontroly,
najneskôr v štádiu vyrubovacieho konania. Pokiaľ túto námietku uplatnil až v odvolacom konaní pred
žalovaným a následne pred správnym súdom, javí sa táto námietka ako účelová, najmä keď žalobca
odôvodňuje túto zaujatosť len vykonávaním konkrétnych procesných úkonov správcu dane.

17. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede Ing. V. H. zo strany daňového úradu.
Správny súd konštatuje, že jeho svedecká výpoveď je uvedená v prvostupňovom správnom rozhodnutí
tak, ako bola skutočne zachytená na ústnom pojednávaní zo dňa 23.10.2014. Čo sa týka jej hodnotenia,
správca dane správne uviedol, že uvedený svedok nevedel uviesť, aké konkrétne vady, nedorobky a
lokálne defekty nekvality sa mali odstraňovať a aj ďalšie jeho tvrdenia zosumarizoval objektívne podľa



jeho jednotlivých tvrdení ako svedka. Samotná námietka žalobcu je potom neurčitá, keď v nej neuvádza,
čo konkrétne mal daňový úrad v jeho svedeckej výpovedi opomenúť, ktoré jeho konkrétne tvrdenia mal
prehliadnuť, ktoré by boli na prospech žalobcu.

18. Ďalšou námietkou bolo, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie sa zakladá na
hypotézach, že rozsah prác, ktoré uskutočnil daňový subjekt, nemôže byť považovaný za defekty,
vady a nedorobky. Správny súd konštatuje, že takéto konkrétne tvrdenie správne orgány vo svojich
rozhodnutiach neuviedli. Pokiaľ prihliadli na výšku fakturovanej ceny celkovo 326 998,- €  a konfrontovali
to s tvrdením žalobcu, že práce mali dodávatelia uskutočniť na opravu defektov, vád a nedorobkov,
pochybnosti oboch správnych orgánov o skutočnom vykonaní takýchto prác podľa názoru súdu bolo
možné v danej veci vysloviť. Na porovnanie sumy vyplatenej na odstránenie takýchto vád v spojení
s nepreukázaním jednotlivých položiek cien odstránených vád, nedorobkov a defektov poukázal aj
správny súd vyššie v odôvodnení. Tu sa správne orgány (ani správny súd) nestavajú do rolí odborne
spôsobilého subjektu pre realizáciu stavieb, ale použitím logického úsudku vyjadrili svoj názor na
nepreukázanie kvanta stavebných prác za vyššie uvedenú vyplatenú sumu.

19. Ďalej žalobca namietal tvrdenie žalovaného na strane 11 napadnutého rozhodnutia, že v daňovom
konaní sa prihliada len na písomné dôkazy. Uvedené tvrdenie žalobcu je vytrhnuté z kontextu tejto
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. S prihliadnutím na obsah celej tejto časti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, nielen na vetu uvedenú na strane 11, na ktorú poukazuje žalobca, je potrebné
konštatovať, že žalovaný v tomto zmysle poukázal na to, že v danom prípade neprihliadol na iné dôkazy
ako listinné dôkazy, najmä na výpovede svedkov, ktoré po ich vyhodnotení nepreukázali plnenie v zmysle
§ 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH a teda nárok na odpočítanie dane. V odseku, kde sa inkriminovaná veta
uvádza, totiž vyhodnocuje svedecké výpovede bývalých konateľov spoločností - dodávateľov žalobcu
a tiež vyhodnocuje námietku daňového subjektu, že predvolaní svedkovia do zápisníc u správcu dane
potvrdili vykonanie prác, čo považuje za irelevantnú námietku. V žiadnom prípade z kontextu nevyplýva,
že by sa v daňovom konaní prihliadalo len na písomné dôkazy, keď hneď v ďalšom odseku žalovaný
uvádza, že správca dane všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z
prvostupňového správneho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správca dane neprihliadol ani na
viaceré listinné dôkazy a ani na samotné faktúry ako na dôkazy, ktoré by mali sami o sebe preukázať
plnenie podľa týchto faktúr. Potom námietka, týkajúca sa porušenia základných zásad daňového konania
v zmysle § 3 Daňového poriadku, či § 24 Daňového poriadku, je bezpredmetná. Práve naopak, na ust.
§ 24 Daňového poriadku poukázali oba správne orgány.

20. Posledná námietka sa týkala nesprávnej aplikácie výkladu § 25 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, v
dôsledku čoho je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie nezákonné. Ust. §
25 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH sa používa v prípade, ak základ dane pri dodaní tovaru alebo služby
a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri znížení ceny tovaru alebo
služby po vzniku daňovej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie v danom prípade vôbec
nebolo aplikované. Vyplýva to jednak z okolností daného prípadu, ale aj z odôvodnenia jednotlivých
rozhodnutí. Táto námietka je teda nenáležitá a nesúvisí s daným prípadom.

21. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario voči žalobcovi, ktorý v
konaní nebol úspešný, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov
ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu
- výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté



rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.