Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/50/2016 z 22. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. augusta 2017, sp. zn. 31S/50/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200826.2 Krajský súd Žilina | 31S/50/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200826.2 | 2017-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bf02a31-fe54-4949-a42b-a6743b421d25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200826.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200826.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu:
ASKAM, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24, 010 01 Žilina, IČO: 43 874 037, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o žalobe vo veciach
správneho trestania, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4914 O-498/2016 zo
dňa 25.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Žilina prvostupňovým rozhodnutím č. 185/2016-IZA-1.2/pok/R zo dňa 13.07.2016
uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. zrušenie povinnosti
vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.
82/2005 Z. z., ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č.
125/2006, ktorý bol vykonaný v dňoch 01.10., 17.10. a 23.10.účastníka konania ASKAM, s.r.o. že O. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2014,
v ktorej je uvedené, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.04.2014. Podľa predloženej evidencie
pracovného času za mesiac 04/2014 vykonával prácu v dňoch 01.04., 02.04., 03.04., 04.04.2014. Z
výplatnej pásky za mesiac 04/2014 a výplatnej listiny za mesiac 04/2014 vyplýva, že mu bola za túto
vykonávanú prácu vyplatená mzda. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. X, G. A. vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2014, v ktorej bolo
uvedené, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.04.2014. Podľa predloženej evidencie pracovného
času za mesiac 04/2014, vykonával prácu v dňoch 01.04., 02.04., 03.04. a 04.04.2014. Z výplatnej
pásky za mesiac 04/2014 a výplatnej listiny za mesiac 04/2014 vyplýva, že za túto vykonanú prácu bola
vykonaná mzda. Žalobca - ASKAM, s.r.o., Žilina využíval závislú prácu fyzických osôb O. O. a M. G.
v uvedených dňoch, pričom mal s menovanými osobami uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nesplnil
si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b)
bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. čo je podľa § 2 ods. 2 písm. b) nelegálne zamestnávanie), a preto mu
bola uložená pokuta vo výške 5.000,00 Eur). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výkon inšpekcie,
podľa ktorého bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v protokole
z výkonu inšpekcie práce č. IZA-2299-46-1.2/Pok-A24,28-14 113 zo dňa 23.10.2014. Porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania spočíva v tom, že žalobca porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.. Ďalej správny orgán poukázal a citoval
ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ako aj ustanovenie § 231 ods. 1
písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V danom prípade žalobca využíval závislú



prácu fyzických osôb, a to O. O. a M. G., mal s nimi uzatvorenú pracovnú zmluvu a pracovné úlohy začali
vykonávať dňa 01.04.2014, čo jednoznačne preukazuje pracovný výkaz zamestnancov. Správny orgán
vychádzal zo zisteného stavu zisteného inšpekciou práce uvedeného v protokole zo dňa 23.10.2014, z
predložených pracovných výkazov a výplatnej pásky za obdobie 04/2014 menovaných zamestnancov.
Prvostupňový správny orgán uložil pokutu s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o
inšpekcii práce, táto bola stanovená pri spodnej hranici sadzby, pričom zohľadnil všetky okolnosti
porušenia, mieru zavinenia účastníka konania. Prihliadol tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny i
represívny charakter a zároveň aby pôsobila výchovne, pri dodržiavaní predpisov v oblasti nelegálneho
zamestnávania. Taktiež prihliadol na počet nelegálne zamestnaných osôb, jednalo sa o dve nelegálne
zamestnané osoby, čo zohľadnil aj pri ukladaní sankcie, ktorá je stanovená v § 19 ods. 2 písm. a) bod
č. 1 zákona. Taktiež sa riadil ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z..

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal, že nebola naplnená
skutková podstata nelegálneho zamestnávania, a preto napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou princípov
právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky princíp právnej istoty a spravodlivosti
(princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva
môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Žalobca ďalej poukázal na článok 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Požiadavka na ústavne konformnú
aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho
aktu. Vo všeobecnosti teda platí, že každý zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať na
konkrétnu skutkovú situáciu vždy s ohľadom na jeho skutočný účel, zamestnávateľ prihlási zamestnanca
do registra poistencov neskôr, takéto konanie nie je možné bez ďalšieho označiť ako porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože po obsahovej stránke sa o nelegálne zamestnávanie
nejedná. Záver Inšpektorátu práce Žilina považuje za vecne nesprávny, ústavne je nekonformný a
možno ho dokonca označiť za šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalobcovi, a to práve z dôvodu
formalistického výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní. V rámci konania,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia inšpekcie už v protokole zo dňa 23.10.2014
uložila žalobcovi opatrenie v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní: nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách určených. V čase
kontroly a spisovania protokolu boli však všetky vytýkané nedostatky odstránené a nešlo o úmyselné
konanie vyhnúť sa plateniu odvodov za zamestnancov do sociálnej poisťovne. Inšpektori uložili žalobcovi
v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov, ale neuložili žalobcovi doručiť v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení zistených
porušení, predpisov a záväzkov.
V závere odvolania uviedol, že žalobca síce porušil svoju povinnosť voči sociálnej poisťovni, ktorú mal
ako zamestnávateľ, avšak spoločenská nebezpečnosť jeho konania je nepatrná vzhľadom k tomu, že si
splnil svoju povinnosť bez toho, aby nesplnenie tejto povinnosti bolo vytknuté orgánmi verejnej správy.

3. O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný správny orgán rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/4914
O-498/2016 zo dňa 25.08.2016 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to,
že preskúmaval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil skutkový stav, pričom vyhodnotil
predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní
postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Vzhľadom
na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav žalovaný mal za to, že porušenie povinnosti je
posúdené správne a je odôvodnené porušenie platného predpisu. Uvedené rozhodnutie zároveň
poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí
dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. K námietke účastníka konania,
že nesúhlasí s právnym posúdením veci ako nelegálneho zamestnávania, keďže z jeho strany
nedošlo k naplneniu materiálnej stránky tohto správneho deliktu, odvolací orgán uviedol. Za nelegálne
zamestnávanie sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
považuje, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby,
má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce) a nesplnila si
povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Je nesporné,
že z predložených dokladov je zrejmé, že pracovnoprávny vzťah s dotknutými osobami O. O. a M.



G. bol založený na základe pracovných zmlúv zo dňa 31.03.2014, s dohodnutým dátumom nástupu
do práce dňa 01.04.2014. Odvolací orgán zistil, že účastník konania prihlásil menovaných na účely
príslušných poistení až dňa 07.04.2014, teda preukázateľne po tom, ako títo zamestnanci začali v
prospech účastníka konania vykonávať dohodnutý druh práce. Žalovaný správny orgán poukázal na §
2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, z ktorého jasne vyplýva, že
nelegálne zamestnávanie je aj to, keď právnická osoba využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou
má založený pracovnoprávny vzťah a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1
písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z.. Ako vyplýva z predložených dôkazov, účastník konania postupoval práve
takýmto spôsobom, keď v dňoch 01.04., 02.04., 03.04. a 04.04.2014 zamestnával fyzické osoby, hoci si
vo vzťahu k nim nesplnil svoju prihlasovaciu povinnosť, čím sa dopustil uvedeného správneho deliktu.
V tejto súvislosti správny orgán poukazuje na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických
osôb za správny delikt, zmyslom ktorého je to, že jeho páchateľ sa stáva zodpovedným už tým, že poruší
zákonom uloženú povinnosť, pričom ne je rozhodujúce aké okolnosti viedli páchateľa k protiprávnemu
konania, ani to, či týmto konaním sledoval nejaký cieľ, ale je podstatné, že pochybil spôsobom, ktorý
napĺňa objektívnu stránku správneho deliktu v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, ako predčasne označenému účastníkovi konania za nelegálneho
zamestnávateľa žalovaný uviedol, že nie je právne akceptovateľné viazať zápis subjektu do registra
nelegálnych zamestnávateľov na výsledok správneho konania. Na účely vykonania zápisu osoby do
registra nelegálnych zamestnávateľov postačuje zistenie rozhodujúcej skutočnosti, a teda že osoba
porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako to definuje § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Prípadne podmieňovanie tohto úkonu vydaním
právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty nemôže právne obstáť, a to nielen vzhľadom na zakotvenie
lehôt pre sankcionovanie páchateľa, ale i so zreteľom na vývoj právnej úpravy týkajúcej sa vedenia
tohto registra.
Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností
rozhodol uložení pokuty tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho
odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli
mať podstatný vplyv na posúdenie veci.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobcu správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote, ktorá
bola súdu doručená dňa 12.10.2016. Žalobca v žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutie a
prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko zasahuje do jeho ústavou garantovaných práv.
Nesúhlasí s odôvodnením, že postih žalobcu za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
je dôvodný a vecne správne odôvodnený. Poukázal na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti
právnických osôb za správny delikt a dôvodnosť zápisu osoby do registra nelegálnych zamestnávateľov
na základe zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania bez toho, aby sa vysporiadal s
námietkou žalobcu týkajúcej sa právnej istoty a spravodlivosti. Záver žalovaného o dôvodnosti postihu
žalobcu, nakoľko porušil zákaz nelegálneho zamestnávania žalobca považuje za vecne nesprávny,
ústavne nekonformný a možno ho dokonca označiť za šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalobcovi,
a to práve z dôvodu formalistického výkladu ust. § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.
Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne, pričom žalovaný vychádzal z nedostatočne
vykonaného dokazovania inšpektorátu práce Žilina, ktorý bol povinný vykonať dokazovanie tak,
aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o
nelegálnom zamestnávaní. Samotné konštatovanie o neskorom odoslaní registračného listu totiž samo
o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom.
Právomoci inšpekcie práce sú dané zákonom o inšpekcii práce, pričom hmotným výsledkom kontroly je
protokol o inšpekcii práce, ktorého obsahom je popis priebehu inšpekcie práce, konkrétnym inšpektorom,
s uvedením konkrétnych zistení a prijatím opatrení, ktoré sa v prípade existencie proklamovaného
porušenia povinnosti zamestnávateľ demonštruje vo forme nariadenia inšpektora práce a uloženia
povinnosti zamestnávateľovi.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v čase kontroly a spisovania protokolu boli všetky vytýkané
nedostatky odstránené a žalobca sa svojim konaním nedopustil porušenia svojej povinnosti zaplatiť
odvody za zamestnancov do sociálnej poisťovne. Inšpektori, ktorí vykonávali inšpekciu uložili žalobcovi
v zmysle ust. § 14 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin. V protokole však absentuje ust. § 14 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii



práce, doručil inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení zistených porušení
predpisov a záväzkov. V dôsledku toho v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce,
Inšpektorát práce Žilina nemohol posúdiť vyjadrenie žalobcu a nemohol byť preto vypracovaný ani
dodatok k protokolu, v ktorom by Inšpektorát práce Žilina uviedol vyjadrenie a svoje stanovisko k danej
veci. Poukázal na záver žalovaného, že nebolo potrebné nariadiť žalobcovi, aby doručil správu o prijatí
opatrenia na odstránenie nedostatku, keďže nedostatok bol odstránený pred vykonaným inšpekcie
práce. Uvedené je v rozpore s tým, že žalobcovi bolo nariadené prijať opatrenie na odstránenie
zistených porušení, a teda nedostatky boli odstránené pred výkonom inšpekcie práce, a preto nebol
Inšpektorát práce Žilina oprávnený ukladať akékoľvek povinnosti na prijatie opatrení k odstráneniu
porušení. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca sa žiadneho porušenia nedopustil, a už vôbec
nie porušenia zásad nelegálneho zamestnávania, keď zamestnancov do sociálnej poisťovne prihlásil,
v čase vykonanej inšpekcie práce mal splnené voči štátu všetky svoje odvodové povinnosti. V tejto
súvislosti je nutné opätovne uviesť, že účelom zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
nebolo prezekuovať zamestnávateľa za oneskorené prihlásenie zamestnancov do sociálnej poisťovne
o niekoľko dní, ale za porušovanie pracovnoprávnych predpisov a povinností z nich vyplývajúcich,
nesplnenie ktorých by viedlo k nemožnosti kontroly zamestnanosti, čo by malo za následok odvodové
a daňové úniky.
Žalobca v žalobe namietal aj zápis v registri nelegálnych zamestnávateľov z dôvodu, že zápis do
predmetnej evidencie je možné vykonať až na základe právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty.
V závere žaloby žalobca žiadal, aby súd v rámci sankčnej moderácie v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm.
b) SSP v rozsudku upustil od uloženia sankcie - pokuty, nakoľko má za to, že účel správneho trestania
možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
Navrhuje preto, aby súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a)
SSP zrušil a vrátil na nové konanie.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 07.12.2016, doručený na krajský súd
dňa 12.12.2016. Zamestnávateľ - žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb O. O. a M. G., s
ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah (pracovné zmluvy zo dňa 31.03.2014), avšak nesplnil si
povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, keďže menovaných neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Práve takéto konanie podľa ust. §
2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. napĺňa objektívnu stránku správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania, teda s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. zakladá
dôvod pre postih účastníka konania sumou najmenej 2.000,00 Eur v prípade dvoch a viac osôb súčasne
najmenej 5.000,00 Eur. Tým, že inšpektorát práce pristúpil k uloženiu pokuty žalobcovi za zistené a
preukázané porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.
nielenže naplnil literu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zároveň zachoval aj princíp právnej
istoty účastníkov, že na určitú právne relevantnú otázku dostal zakaždým rovnakú odpoveď, teda v
prenesenom slovazmysle, že každé konanie, ktoré vykazuje známky nelegálneho zamestnávania bude
potrestané v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z.. Pokiaľ ide o namietanú nezákonnosť protokolu v
dôsledku zakotvenia nariaďovacej časti bez výzvy na doručenie písomnej správy o splnení opatrenia,
resp. v dôsledku nevypracovania dodatku k protokolu, tak tu žalovaný v prvom rade zdôrazňuje,
že charakter opatrenia uloženého inšpektorom práce vzhľadom na skutočnosť odstránenia zisteného
nedostatku ešte pred výkonom inšpekcie práce, jasne naznačuje neopodstatnenosť prípadnej výzvy
inšpektora práce koncipovanej v súlade v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z . z.. Žalobcovi v
dôsledku dobrovoľného odstránenia pochybenia ešte pred výkonom inšpekcie práce totiž ani nemohla
vzniknúť informačná povinnosť vo vzťahu inšpektorátu práce, o ktorej pojednáva vyššie citované
ustanovenie zákona č. 125/2006 Z. z. a ktoré absenciu namieta žalobca vo svojom návrhu.
Pokiaľ ide o samotný dodatok k protokolu, tak vypracovanie tohto dokumentu je žiaduce iba v
tom prípade, ak kontrolovaný subjekt počas prerokovania protokolu nezaujme k jeho obsahu žiadne
stanovisko, ale si vyžiada čas na vyjadrenie sa , k čomu sa však žalobca v prejednávanom prípade
neuchýlil. Uvedené je zjavné z ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý podmieňuje
vyhotovenie dodatku včasným doručením písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu k protokolu,
s ktorým sa inšpektor práce takouto formou vysporiada. Nakoľko ale žalobca nežiadal o poskytnutie
lehoty na vyjadrenie k protokolu, len svoje stanovisko k jeho obsahu uviedol priamo, nemožno na ťarchu
inšpektora práce pripisovať fakt, že nevypracoval dodatok k protokolu, najmä ak je zrejmé, že inšpektor
práce neponechal argumentáciu žalobcu bez povšimnutia, ale k tejto zaujal stanovisko tak, ako mu to
ukladá zákon č. 125/2006 Z. z..



Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Žiline žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými
dôvodmi žalobcu a v rozsahu danom ust. § 195 SSP mal za to, že vo veci obidva správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali ustanovenia
zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 125/2006 Z. z. ako aj Správneho poriadku, a preto bola žaloba
postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá, ako nedôvodná.

8. Správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia postupom správnych orgánov, ktoré majú
verejnoprávny charakter narozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný § 197 SSP.

9. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 23.08.2017.

10. Žalobca na ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní.

11. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol,
že bolo preukázané, že žalobca využíval od 01.04.2014 závislú prácu menovaných. Vychádza to z
podkladov, ktoré predložil samotný zamestnávateľ a je zrejmé, že ich prihlásil až 07.04.2014, teda
s odstupom 6 dní. V zmysle zákona je povinný ich prihlásiť pred začatím výkonu ich činnosti, čiže
skutkový stav počas celého konania žalobca ani nerozporoval. Uviedol, že skutkový stav je jednoznačne
preukázaný.

12. Podľa § 2 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,



a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

15. Podľa § 14 ods. 3 zák. č125/2006 Z.z. inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

16. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00
Eur do 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5.000,00 Eur.

17. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov
odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

18. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

19. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účinný do 30.06.2016, Zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).



23. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa
vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a
zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu.

26. Podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z. z., národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne
prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej
osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty,

27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce
a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,
b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví,15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny
vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby
vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov,
c) uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať na plnenie svojich úloh,
d) vydáva a odoberá
1. preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
2. povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,
3. povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,
e) odoberá
1. preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov
vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
2. oprávnenie zamestnávateľovi na činnosť podľa osobitného predpisu vydané právnickou osobou,
3. osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje
právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie,
f) preveruje dodržiavanie rozsahu a podmienok oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa tohto
zákona a osobitných predpisov,
g) predkladá návrh Národnému inšpektorátu práce na odobratie oprávnenia alebo osvedčenia vydaného
podľa § 6 ods. 1 písm. d),
h) podieľa sa na odbornej výchove a vzdelávaní inšpektorov práce,
i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu,
j) prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov.

28. Ústava SR čl. 2 ods. 2, štátne orgány môžu konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

29. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že žalovaný vychádzal z nedostatočne vykonaného
dokazovania Inšpektorátu práce Žilina, ktorý bol jednoznačne povinný preukázať opodstatnenosť záveru
o nelegálnom zamestnávaní, s tým, že podľa názoru žalobcu a konštatovanie o neskorom odoslaní
registračného listu nie je dôvodom pre konštatovanie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania
žalobcu. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza nasledovné: Žalobca ako zamestnávateľ v priebehu
výkonu inšpekcie predložil pracovné zmluvy zo dňa 31.03.2014, pracovné výkazy za mesiac 04/2014,



výplatné pásky a výplatné listiny za obdobie 04/2014, registračné listy FO. Z predložených listinných
dôkazov mal prvostupňový správny orgán preukázané, že zamestnávateľ - žalobca využíval závislú
prácu fyzických osôb O. O. a M. G. a nesplnil si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods.
1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z citovaného ustanovenia zákona č.
461/2003 Z. z. vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov do sociálnej poisťovne
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny
orgán mal jednoznačne preukázané, že zamestnávateľ si túto povinnosť nesplnil a zamestnancov do
sociálnej poisťovne prihlásil až 07.04.2014. Žalovaný správny orgán na zistený skutkový stav preto
správne aplikoval § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorý definuje nelegálne zamestnávanie
tak, že nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou osobou, fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného
predpisu, ktorým je § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Túto námietku preto vyhodnotil
súd ako nedôvodnú.

30. Žalobca v žalobe namietal, že v protokole zo dňa 23.10.2014, v ktorom bolo žalobcovi uložené
opatrenie v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré však bolo už odstránené v čase
kontroly. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že v protokole absentuje ust. § 14 ods. 2 písm. b) zákona o
inšpekcii, a to doručiť inšpektorovi práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení zistených
porušením predpisov. Z uvedeného dôvodu nemohol posúdiť vyjadrenie žalobcu a nemohol byť preto
vypracovaný ani dodatok k protokolu. Vo vzťahu tejto námietke súd udáva nasledovné: V protokole
o výsledku inšpekcie práce č. IZA-299-46-1.2/P-A24,28-14 113 zo dňa 23.10.2014 boli špecifikované
nedostatky zistené pri výkone inšpekcie. Inšpekcia práce zistila, že právnická osoba využívala závislú
prácu fyzických osôb, s ktorými mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah (pracovné zmluvy) a nesplnila
si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni (oznamovacia povinnosť bola splnená až dňa
07.04.2014). Vzhľadom na zistené nedostatky inšpektor práce v protokole uložil podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. povinnosť zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin. Z dôvodu, že nedostatky boli odstránené ešte pred vykonaním inšpekcie
práce, a preto zamestnávateľovi nebola uložená lehota na podanie písomnej správy o splnení opatrenia.
Opatrenie mal zamestnávateľ vykonať vo vzťahu k svojim zamestnancov, aby sa už takéto nedostatky
neopakovali. K námietke žalobcu, že žalovaný nevypracoval dodatok k protokolu súd poukazuje na
vyjadrenie zamestnávateľa, ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkov, ktoré boli uvedené v
prerokovanom protokole, žalobca uviedol, že nemá žiadne pripomienky. Z uvedeného dôvodu nebolo
možné vyhotoviť dodatok k protokolu, ktorý má reagovať na pripomienky a stanoviská zamestnávateľa
k protokolu. Súd poznamenáva, že protokol o výsledku inšpekcie práce je fiktívnym rozhodnutím, ktoré
je preskúmateľné súdom. Žalobca túto možnosť nevyužil.

31. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku vo vzťahu zápisu žalobcu do zoznamu právnických
osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, keď podľa názoru žalobcu zápis do predmetnej
evidencie je možné vykonať až na základe právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty. Správny
orgán odôvodnil zápis žalobcu do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ktoré skutočnosti sa zapisujú do
predmetného zoznamu. Súd konštatuje, že žalovaný bol povinný zapísať žalobcu do zoznamu už vtedy,
keď boli zistené porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a nebol povinný čakať na právoplatnosť
rozhodnutia o uložení pokuty.

32. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré boli zistené, a za ktoré bola uložená žalobcovi
pokuta patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za
tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec
neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočnej zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecne
liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený
protiprávny vzťah bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej
povinnosti zo strany účastníka konania. Pokiaľ ide o uloženie pokuty, správny orgán uložil pokutu s
poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. A preto súd neaplikoval sankčnú
moderáciu v zmysle ust. § 190 ods. 1 písm. b) SSP. Vzhľadom na uvedené správne orgány pri ukladaní
pokuty preto neporušili článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu, že konali v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanovil zákon č. 82/2005 Z. z.. Správne orgány konali v súlade s článkom 2 ods. 2



Ústavy SR, zachovali princíp právnej istoty, ktorý spočíva v tom, že každý kto poruší zákaz nelegálneho
zamestnávania, bude potrestaný v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z..

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žaloba žalobcu bola ako nedôvodná pri aplikácii ust. § 190 SSP
zamietnutá.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Nakoľko žalobca
nebol úspešným účastníkom v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal
právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené
podmienky náhrady trov konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.