{"guid": "24c4e69e-4230-4361-9042-4e15a9c587e4:9b8fdd81-a348-49ae-8d8d-7ae29c39f178", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2", "spisova_znacka": "31S/51/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/51/2016 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. marca 2017, sp. zn. 31S/51/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2", "identifikacne_cislo": "5016200831", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b8fdd81-a348-49ae-8d8d-7ae29c39f178", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/51/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200831
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Ing. F. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXX/XX, XXX XX N. L., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Lena
Mišalová, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, proti žalovanému: Prezident
Policajného zboru Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-
OLVS-57/2016/OPK zo dňa 19.08.2016,

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný    n e m a j ú     n á r o k    na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 preložil podľa § 35 ods. 1 písm. h)  zákona č. 73/1998 Z.
z. dňom 01.07.2016 ustanovil podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.07.2016 žalobcu
na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Súčasne žalobcu odvolal dňom 30.06.2016 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 zákona č.
73/1998 Z. z.) do funkcie referent (25684) skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov
Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, miesto výkonu  štátnej služby Žilina. Podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcu
zaradil do prvej platovej triedy. Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred
prijatím do služobného pomeru prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona zostáva nezmenený. Žalobcovi
bol zároveň priznaný osobný príplatok (§ 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) vo výške 161,50 Eur. V
odôvodnení poukázal prvostupňový správny orgán na to, že menovaný bol dňom 01.07.2016 preložený
na inú funkciu, a to na základe rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky
č. SP-PB-129-33/2015-Ž-23788 z dôvodu, že nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami stupňa „Dôverné“, ktorý vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. Súčasne nemá oprávnenie
oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Vyhradené“.

2. Proti predmetnému personálnemu rozkazu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom uviedol,
že bol nútený podať dňa 20.06.2016 žiadosť o uvoľnenie z dôvodu jeho preloženia na tabuľkové miesto
referenta, skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KRZP v Žiline, nakoľko jeho
príjem na uvedenom zariadení by nepostačoval na pokrytie nevyhnutných životných potrieb jeho a jeho
rodiny, kde toto podrobne rozviedol v žiadosti o uvoľnenie. Ďalej namietal, že pokiaľ bol do funkcie
vyšetrovateľa PZ určený ministrom vnútra podľa § 34 ods. 3 zákona č. 73/1998, uviedol, že len minister
ho môže preložiť z tejto funkcie, pretože ho do tejto funkcie určil. Podľa názoru žalobcu bol potrebný na



preloženie jeho súhlas podľa § 35 ods. 6 zákona. Mal za to, že vydané rozhodnutie NBÚ je v rozpore
so zákonom.

3. Žalovaný ako odvolací orgán s poukazom na ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie
žalobcu odmietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca podal písomne dňa 01.07.2016
riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré adresoval riaditeľovi KRPZ v Žiline a súčasne riaditeľovi
ORPZ v Dolnom Kubíne. Predmetné odvolanie doručil v tento deň na OKP ORPZ v Dolnom Kubíne.
Riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne následne postúpil uvedené odvolanie riaditeľovi KRPZ v Žiline, ako
oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Riaditeľovi KRPZ v Žiline bolo odvolanie
doručené dňa 07.07.2016. Vzhľadom k tomu, že zákonná 15-dňová lehota - § 242 ods. 1 zákona
na podanie odvolania uplynula žalobcovi dňa 04.07.2016, ide o odvolanie podané po uplynutí lehoty
ustanovenej zákonom. Žalovaný poukazuje na to, že účelom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti a zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového orgánu. Zákonnou povinnosťou
odvolacieho orgánu po prijatí odvolania do odvolacieho konania je preskúmať popritom, či je odvolanie
prípustné a či ho podala oprávnená osoba, aj tú skutočnosť, či bolo podané príslušnému orgánu a
včas, teda či nedošlo k zmeškaniu lehoty na jeho podanie a odvolanie tak smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu. Pre podanie odvolania zákon ustanovuje lehotu, v ktorej sa môže odvolanie podať a orgán,
ktorému sa odvolanie podáva. Pokiaľ ide o lehotu na podanie odvolania, zákon ustanovuje všeobecnú
15-dňovú lehotu; výnimku predstavuje odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia.
Táto lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni oznámenia rozhodnutia a končí sa plynutím 15.
resp. 8. dňa. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň. Pokiaľ ide o orgán, ktorému sa odvolanie podáva, tento
je jasne vymedzený v ust. § 242 ods. 3 zákona. Je ním výlučne orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ak
bolo odvolanie podané orgánu, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť - nepríslušný orgán, tento
je v zmysle § 236 zákona povinný odvolanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom účastníka konania. Podľa § 235 ods. 2 zákona, konanie je začaté dňom, keď je podanie
doručené oprávnenému orgánu. To znamená, že odvolacie konanie je začaté dňom, keď je odvolanie
doručené orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Keďže doručením odvolania nepríslušnému orgánu odvolacie
konanie nezačína, hrozí potencionálne nebezpečenstvo, že nesprávne podané odvolanie nemusí byť
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal doručené do konca odvolacej lehoty a spôsobí tak jej zmeškanie. V
takomto prípade sa rozhodnutie stane právoplatným a to so všetkými dôsledkami a účinkami, ktoré
sú spojené s márnym uplynutím lehoty. Podľa § 262 ods. 4 zákonná lehota na podanie odvolania sa
považuje za dodržanú, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak
sa odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V prípade odovzdania odvolania orgánu,
ktorý ho mal povinnosť doručiť je predpokladom  zachovania lehoty skutočnosť, že odvolanie bolo
adresované orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Preto, ak sa odvolanie podalo alebo odoslalo tomuto
orgánu síce v lehote, ale nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané len vtedy, ak
ho tento nepríslušný orgán najneskoršie v posledný deň tejto lehoty doručí oprávnenému orgánu alebo
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou.
Žalovaný uviedol, že odvolateľ mal k dispozícií údaj o tom, v akej lehote a u ktorého orgánu sa
odvolanie podáva, nielen zo samotného zákona, ale aj z poučenia napadnutého rozhodnutia, ktoré
je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Z predloženého spisového materiálu je dostatočne preukázané, že
odvolateľovi bolo napadnuté rozhodnutie oznámené vyhlásením v súlade s § 266 ods. 1 zákona dňa
17.06.2016, čo potvrdzuje sám odvolateľ vo svojom odvolaní. Lehota na podanie odvolania začala
odvolateľovi plynúť v súlade s § 262 ods. 1 zákona dňom nasledujúcom po dni oznámenia, t. j.
18.06.2016. Vzhľadom k tomu, že posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na sobotu, bol posledným
dňom lehoty na podanie odvolania u riaditeľa KRPZ v Žiline najbližší  nasledujúci pracovný deň, a to
pondelok dňa 04.07.2016. Z podaného odvolania bolo zistené, že toto bolo spracované dňa 03.06.2016 a
dňa 01.07.2016 doručené na OKP ORPZ v Dolnom Kubíne. Odvolanie bolo adresované riaditeľovi KRZP
v Žiline a súčasne riaditeľovi ORPZ v Dolnom Kubíne, čo je  zrejmé zo samotného odvolania. Doručenie
odvolania OKP ORPZ v Dolnom Kubíne v uvedený deň potvrdzuje odtlačok pečiatky nachádzajúcej
sa na podanom odvolaní. Zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že riaditeľ ORPZ v Dolnom
Kubíne, ako orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, záznamom zo dňa 04.07.2016 postúpil
predmetné odvolanie príslušnému orgánu - riaditeľovi KRPZ v Žiline. V tomto zázname riaditeľ ORPZ v
Dolnom Kubíne deklaruje, že odvolateľ podal odvolanie písomne dňa 01.07.2016 na ORPZ v Dolnom
Kubíne. Riaditeľovi KRPZ v Žiline bolo odvolanie doručené dňa 07.07.2016, teda tretí deň po márnom
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Hoci odvolateľ podal odvolanie písomne v stanovenej 15-dňovej
lehote, adresoval ho aj orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, nepodal ho však na tomto príslušnom



orgáne. Konal tak i napriek skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí bol o mieste podania odvolania
riadne a správne poučený. Podanie odvolania nepríslušnému orgánu malo za následok, že ho nemožno
považovať za podané včas, pretože nebolo do 15 dní odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia
podané orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Adresovanie odvolania príslušnému orgánu bez
jeho skutočného podania tomuto orgánu vylučuje jeho procesnú dispozíciu s odvolaním, a teda vylučuje
podmienku začatia odvolacieho konania, pretože konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené
oprávnenému orgánu - § 235 ods. 2 zákona. S poukazom na § 262 ods. 4 zákonná lehota je zachovaná,
ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť. Uvedeným ustanovením sa odvolateľ neriadil, keďže odvolanie nepodal
v stanovenej lehote orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu
žalobu. Personálnym rozkazom riaditeľa KRZP v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 bol žalobca preložený
na KRPZ v Žiline, odvolaný z funkcie vyšetrovateľa a ustanovený do funkcie referenta, zaradený
do 1. platovej triedy. Proti predmetnému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom
bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 19.08.2016 tak, že odvolanie žalobcu bolo bez meritórneho
posúdenia zamietnuté. Žalobca ako účastník konania vo veci týkajúcich sa výkonu služobného pomeru
príslušníka policajného zboru sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli napadnutým
rozhodnutím, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal prvostupňovým správnym orgánom porušené.
Žalovaný ako odvolací orgán založil napadnuté rozhodnutie o zamietnutí odvolania na závere, že
odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene a vecne sa obsahom odvolania nezaoberal. Žalobca je
presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalovaný nesprávne právne
posúdil dodržanie lehoty na podanie odvolania v neprospech žalobcu. Žalobcovi tak odňal možnosť a
základné právo na riadny opravný prostriedok a preskúmanie veci nadriadeným orgánom. Vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím orgánu na prvom stupni namieta nezákonnosť
rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci - rozhodnutia o odvolaní funkcie
vyšetrovateľa orgánom bez zákonného oprávnenia, ďalej namieta nezákonnosť preloženia žalobcu na
iné miesto bez súhlasu žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je
zmätočné vo viacerých rovinách a namieta tiež nedostatok zákonného oprávnenia konajúceho orgánu
na takéto rozhodnutie.
1. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia odvolania žalobcu, ako
oneskorene podaného a porušenie ustanovení o konaní. Žalobca je presvedčený, že záver žalovaného
je nesprávny, nakoľko nezohľadňuje dôsledne zákonné znenie príslušných ustanovení zákona č.
73/1998 Z. z.. Žalobca podal v jednom písomnom podaní doručenom dňa 01.07.2016 na ORPZ v
Dolnom Kubíne dve odvolania, pričom jedno z nich bolo určené riaditeľovi KRPZ v Žiline, ako orgánu,
ktorý v prvom stupni personálnym rozkazom rozhodol o odvolaní a preložení žalobcu. Poukázal na §
236 zákona č. 73/1998, ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci
rozhodnúť, tento orgán je povinný konanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o
tom účastníka konania. Ďalej poukázal na § 262 ods. 4 zákona č. 73/1998, lehota je zachovaná, ak
sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť. Pokiaľ bolo odvolanie adresované síce riaditeľovi KRPZ v Žiline, ale
doručené na ORPZ Dolný Kubín, bolo povinnosťou ORPZ Dolný Kubín v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia bezodkladne postúpiť odvolanie riaditeľovi KRPZ v Žiline a informovať o tom žalobcu. Pokiaľ
orgán, ktorému bolo odvolanie doručené nepostupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
a bezodkladne nepostúpil vec riaditeľovi KRPZ v Žiline, nemôže takýto postup byť na ťarchu žalobcu.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 5 tvrdí, že odvolacie konanie je začaté dňom, keď je podanie
doručené oprávnenému orgánu, pričom poukazuje na § 235 ods. 2 zákona. Uvedený záver je nesprávny,
nakoľko nezohľadňuje skutočnosť, že konanie o odvolaní nie je samostatným novým konaním, ale len
pokračovaním už začatého konania, a to konania začatého či už na podnet správneho orgánu, alebo
na základe podania policajta, a zároveň nezohľadňuje skutočnosť, že lehota na podanie odvolania
je lehotou procesnou a nie hmotnoprávnou. Uvedené rozlišovanie charakteru lehôt je relevantné pre
posúdenie včasnosti uplatneného procesného inštitútu riadneho oprávneného prostriedku, kedy pri
procesných lehotách na ich zachovanie postačuje, keď je podanie v posledný deň lehoty odovzdané
na poštovú prepravu, resp. orgánu, ktorý je povinný zásielku doručiť. V posudzovanom prípade podal
odvolanie v zákonnej lehote orgánu, ktorý bol povinný vec bezodkladne postúpiť oprávnenému orgánu,
pričom z hľadiska zachovania procesnej lehoty na podanie odvolania je relevantný dátum, kedy žalobca
odvolanie podal - 01.07.2016 a nie dátum, kedy bolo odvolanie oprávnenému orgánu doručené -



07.07.2016. Žalobca teda uplatnil riadny opravný prostriedok včas, a pokiaľ žalovaný odvolanie ako
oneskorene podané odvolanie zamietol, je rozhodnutie žalovaného nezákonné.
2. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku konajúcemu orgánu. Orgánom, ktorý rozhodoval
v prvom stupni bol riaditeľ KRPZ v Žiline, ktorý  vydal personálny rozkaz o odvolaní a preložení žalobcu.
Odvolací orgán je v úvode napadnutého rozhodnutia označený odkazom o ust. § 243 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. v spojení s § 3 zákona a článkom 23 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015.
Podľa článku 23 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 prezident PZ okrem úloh
uvedených v článku 22, riadi riaditeľov krajských riaditeľstiev PZ. Obdobne na strane 6 odôvodnenia
sa uvádza, že oprávnený konať a rozhodovať o odvolaní je prezident PZ, ako najbližší nadriadený
riaditeľa KRPZ v Žiline a postavenie odvolacieho orgánu  a z toho vyplývajúca právomoc prezidenta
je upravená v článku 23 Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR. Z hlavičky napadnutého
rozhodnutia však ako konajúci orgán vystupuje Ministerstvo vnútra SR, rovnako tiež ide napadnuté
rozhodnutie opatrené odtlačkom pečiatky MV SR a odosielateľ rozhodnutia v zmysle predloženej obálky
je tiež MV SR. Nakoľko v správnom súdnictve je žalovaný  orgán verejnej správy, pričom procesnú
subjektivitu v správnom konaní má  nielen ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale výslovne
procesne legitimovaný je aj orgán verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné
vo vzťahu k otázke konajúceho orgánu, ktorý ho vydal.
3. Vydanie rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Napadnutým rozhodnutím
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a pravdepodobne, hoci vo výroku to absentuje, bolo prvostupňové
rozhodnutie potvrdené, t. j. personálny rozkaz o odvolaní a preložení žalobcu. Žalobca je presvedčený,
že personálny rozkaz o odvolaní o preložení bol vydaný v rozpore s ust. zákona č. 73/1998 Z. z..
Žalobca bol do funkcie vyšetrovateľa určený personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR č. 388 zo
dňa 29.09.2004. Rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie vyšetrovateľa však vydal riaditeľ KRPZ v Žiline,
pričom nie je z rozhodnutia zrejmé, na podklade akého zákonného ustanovenia má riaditeľ KRPZ v
Žiline právomoc rozhodovať v tejto veci. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí o odvolaní a preložení žalobcu
absentuje označenie právneho predpisu, na ktorého základe má riaditeľ KRPZ právomoc rozhodnúť,
je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a nespĺňa zákonné kritéria a obligatórne obsahové požiadavky
rozhodnutí v zmysle § 241 zákona č. 73/1998. Uvedené platí o to viac, že určenie za vyšetrovateľa
ministrom vnútra osobitným spôsobom chráni vyšetrovateľa pred možnosťou odvolania a ľubovôľou zo
strany nadriadeného a zaručuje mu nezávislosť pri vyšetrovaní. Preto aj možnosť z odvolania funkcie
vyšetrovateľa musí byť limitovaná. Prísne zákonné dôvody a procesný postup takéhoto odvolania
vrátane subjektu oprávneného vo veci konať, musí mať oporu v zákonných normách.
4. Porušenie hmotnoprávnych predpisov o preložení policajta. Žalovaný resp. prvostupňový orgán
preložil žalobcu  na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu podľa § 35 ods. 1
písm. h) zákona (nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného
stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie) avšak bez toho, aby bola splnená zákonná
podmienka nemožnosti prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Citované
ust. § 35 ods. 1 úvodná veta umožňuje preložiť policajta i do iného miesta výkonu štátnej služby, avšak
len za predpokladu, že nie je  možné prevedenie policajta v rámci doterajšieho miesta výkonu štátnej
služby. Rozhodnutie žalovaného resp. rozhodnutie prvostupňové orgánu neobsahuje ani zmienku o tom,
že nebolo možné žalobcu predviesť v rámci doterajšieho výkonu miesta štátnej služby, hoci splnenie
tejto podmienky je nevyhnutným zákonným predpokladom pre to, aby mohol byť žalobca preložený do
iného miesta výkonu štátnej služby. Pokiaľ tak konajúci orgán neurobí, jeho rozhodnutie je nezákonné.
Žalobca s preložením nesúhlasil. Pokiaľ nastala okolnosť, odôvodňujúca prevedenie alebo preloženie
žalobcu v zmysle § 35 ods. 1 a zároveň nedošlo k udeleniu súhlasu s preložením, služobný úrad
postupoval v súlade v zmysle § 40 zákona a žalobcu zaradí do zálohy. Podľa § 40 ods. 1 zákona,
policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 41a § 44
sa zaradí do zálohy. Poukázal teda aj na ust. § 43 ods. 1 písm. f) zákona, podľa ktorého pre prechodne
nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak nie je oprávnený na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie,
nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe. Konajúci orgán uvedené
zákonné ustanovenie nevyužil, svoj postup v rozhodnutí nijako nezdôvodnil a to napriek tomu, že
vo vzťahu k žalobcovi svojim rozhodnutím zásadne zasiahol do jeho základných práv a chránených
záujmov. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým znamenalo zásadnú negatívnu zmenu v
procesnom živote žalobcu, keď žalobca po viac ako jedenástich rokoch kvalifikovaného výkonu štátnej
služby v policajnom zbore bol degradovaný z funkcie vyšetrovateľa na referentské miesto, rovnajúce
s vrátnikovi v objektoch budov KRPZ v Žiline, kde zároveň bolo zmenené jeho zaradenie v 6. platovej
triede na 1. platovú triedu. Konajúci orgán svojim postupom tiež ignoroval povinnosť vyplývajúcu z



§ 33 ods. 1 zákona in fine, podľa ktorého pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne
prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Zo skutkových okolností je zrejmé, že konajúci
orgán neprihliadol na dĺžku odbornej praxe, ani na závery služobného hodnotenia, keď žalobcu ako
kvalifikovaného a skúseného vyšetrovateľa s pozitívnymi pracovnými výsledkami zaradil na miesto, kde
nemôže využiť žiadne zo svojich doterajších pracovných skúsenosti ani kvalifikácií. Z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že v tomto konaní bolo popreté základné právo a sloboda na slobodnú voľbu
povolania premietnuté do Ústavy SR článok 35 ods. 1. Táto ústavná norma bola premietnutá aj do §
35 ods. 6 zákona č. 73/1998. Teda iba so súhlasom žalobcu ho možno previesť alebo preložiť na iné
miesto. Tento právny výklad podporuje aj zákon č. 315/2001 Z. z.. Znenie zákona č. 73/1998 Z. z. je
potrebné vykladať v súlade s ústavou a ostatnými právnymi predpismi. Tento výklad potvrdzuje aj znenie
samotného zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý v § 36 prevedenie ods. 1 uvádza vyslovene len jeden prípad,
kedy možno policajta aj bez jeho súhlasu preveliť. Prevelenie bez súhlasu policajta je teda v zmysle
citovaného ustanovenia odôvodnené výnimočnosťou situácie a tiež je charakteristické svojim dočasným
charakterom. V posudzovanom prípade však tieto zákonné predpoklady na preloženie žalobcu bez
jeho súhlasu neboli splnené. Napriek nesúhlasu žalobcu, tohto preložili na iné miesto, pričom tomuto
preloženiu predchádzali osobné pohovory. Prvý zo dňa 02.06.2016 pod č. k. ORPZ-DK-347/2016, kde
mu boli ponúknuté pracovné miesta: a to starší referent špecialista - policajný psychológ vnútorného
oddelenia KRPZ Trenčín, starší referent - oddelenie personálne Centrum podpory Košice, miesto výkonu
služby Michalovce, referent podpory jednoty Sobrance, Centrum podpory Košice. Pričom bol poučený,
aby sa vyjadril, či predloží žiadosť na uvedené miesta, prípadne udelí písomný súhlas na preloženie
v zmysle zákona. Na to žalobca odpovedal listom zo dňa 03.06.2016, kde podrobne popísal dôvody,
prečo tak neurobí, ako aj zároveň navrhol riešenie do skončenia veci na Najvyššom súde SR, aby pre
jeho miesto oprávnená osoba určila bez stupňa utajenia. Po druhé, zo dňa 08.06.2016 pod č. ORPZ-DK-
VO-347-003/2016, kde mu bolo ponúknuté pracovné miesto: referent skupiny fyzickej ochrany objektov,
oddelenie ochrany objektov KRPZ v Žiline. Na toto žalobca odpovedal listom zo dňa 09.06.2016,
kde zopakoval a podrobne popísal dôvody, prečo tak neurobí, ako aj zároveň navrhol riešenie. Dňa
17.06.2016 bol žalobca oboznámený s rozkazom riaditeľa KRPZ v Žiline pod č. 276, kde ho preložili bez
jeho súhlasu, hoci tento požadovali v osobných pohovoroch zo dňa 02. a 08.06.2016 na PP1 a nie na
PP6 alebo PP4, ktoré mu predtým ponúkali, ale preložili ho do najnižšej možnej platovej triedy.
5. Neprimeranosť správnej úvahy z hľadiska zvoleného spôsobu riešenia v napadnutom rozhodnutí.
Deklarovaným dôvodom na odvolanie a preloženie žalobcu napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnutie
NBÚ SR č. SP-PB-129-33/2015-Z-23788, podľa ktorého žalobca nie je oprávnený na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Dôverné“, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. V
odôvodnení uvedené rozhodnutie NBÚ považuje žalobca za nezákonné, svoje práva uplatnil správnou
žalobou, o ktorej sa vedie konanie na NS SR sp. zn. 5Sž/2/2016, o ktorej žalobe nebolo v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia meritórne rozhodnutie. Rozhodnutie NBÚ považoval za nezákonné a hrubo
porušujúce jeho základné práva. Pre rozhodnutie v tejto veci je však relevantné, že napriek existujúcemu
rozhodnutiu NBÚ mal služobný úrad zákonné možnosti riešenia tejto situácie, pričom jednou z nich, ako
už bolo vyššie uvedené bolo zaradenie do zálohy a ďalšou možnosťou bolo rozhodnutie o tom, že sa
zmení stupeň utajenia pre služobné miesto vykonávané žalobcom. Uvedená možnosť je daná zákonom
č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanej skutočnosti a v zmysle § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, ods. 2 za využitia §
8 uvedeného zákona vedúcemu štatutárnemu orgánu, t. j. ministrovi vnútra SR, resp. riaditeľovi ORPZ.
Takýto zákonný postup, t. j. zmena charakteru miesta zastávaného žalobcom bol dôvod o to viac, že
v 2015 prišiel žalobca do styku iba s jednou utajovanou písomnosťou v režime utajovania „Vyhradené“
a za celú dobu pôsobenia na danej pozícií počas jedenástich rokov neprišiel do styku ani s jednou
písomnosťou utajovanou v režime „Dôverné“, a teda opodstatnenosť požiadavky stupňov utajenia až na
„Dôverné“ je minimálne otázka. Konajúci orgán však napriek vyššie uvedeným zákonným možnostiam
žiadnu z nich nevyužil a napriek tomu, že zákonnosť sporného rozhodnutia NBÚ bola spochybnená
a nebolo o nej doposiaľ rozhodnuté, uskutočnil trvalú zmenu zaradenia žalobcu bez jeho súhlasu na
miesto, ktoré nereflektuje žalobcovu odbornú prax, ani kvalifikáciu a znamená zásadnú negatívnu zmenu
miesta výkonu štátnej služby aj platového zaradenia. Konajúci správny orgán volil spôsob, ktorý nebol
primeraný skutkovým okolnostiam prípadu a nevyužil právne možnosti zmeny charakteristiky miesta
z hľadiska stupňa utajenia, ktorá zmena bola v právomoci okresného riaditeľstva. Žiadosť o zmenu
určenia stupňa utajenia na funkcii vyšetrovateľa ORPZ žalobca zaslal aj ministrov vnútra, pričom podľa
odpovede ministra aj tento potvrdil, že rozhodovanie o zmene stupňa utajenia je v právomoci riaditeľa
ORPZ. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím NBÚ žalobca podal aj trestné oznámenie pre podozrenie
zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. O veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uvedený postup



žalovaného preto považuje žalobca za porušenie jedného zo základných ľudských práv, a to je právo
na slobodnú voľbu povolania nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň zrušil aj personálny
rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru č. 276 zo dňa 17.06.2016 a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, podaním ktoré súdu bolo doručené dňa
09.02.2017. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, žalobca sa neriadil
príslušným ustanovením zákona upravujúcim orgán, na ktorom sa odvolanie podáva, ani poučením
uvedeným v napadnutom personálnom rozkaze, žalobca zmeškal lehotu na podanie odvolania. Preto
predmetné odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.,
nadobudol napadnutý personálny rozkaz dňa 04.07.2016 právoplatnosť. Odvolanie teda smeruje proti
právoplatnému rozhodnutiu. Oprávneným konať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu
za služobný úrad je prezident policajného zboru, ako najbližší nadriadený riaditeľa KRPZ v Žiline (§
243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Uvedené postavenie odvolacieho orgánu a z toho vyplývajúca
právomoc prezidenta PZ, ako odvolacieho orgánu je upravená v článku 23 ods. 1 Organizačného
poriadku Ministerstva vnútra SR, podľa ktorého riaditeľ KRPZ riadi práve prezident PZ. Na základe vyššie
uvedenej skutočnosti je potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i napadnutý personálny
rozkaz žalovaný považuje za vydaný v súlade so zákonom a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 29.03.2017. Žalovaný sa
písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti,
z tohto dôvodu bola vec prejednaná správnym súdom aj v neprítomnosti žalovaného pri aplikácii § 114
SSP.

7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného
bolo vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., a preto bola žaloba ako nedôvodná postupom cez
ust. § 190 SSP zamietnutá, a to z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie,
ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,
ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri
ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax
nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

10. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie
príslušný nadriadený.

11. Podľa § 35 ods. 1 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu
funkciu, pretože nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného
stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie.

12. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu
sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej
funkcie podľa § 33.

13. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí
po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako
aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.



14. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru
uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon
(ďalej len \"oprávnený orgán\").

15. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

16. Podľa § 234 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť
podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného
záznamu. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci
sa týka a čo sa navrhuje. Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

17. Podľa § 235 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie sa začína na návrh účastníka konania
alebo služobného úradu. Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. Ak
sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči
účastníkovi konania prvý úkon.

18. Podľa § 236 zákona č. 73/1998 Z. z., ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je
oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom účastníka konania.

19. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15
dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia.

20. Podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému
hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

21. Podľa § 242 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal.

22. Podľa § 242 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.,  ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo
preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo
nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr
do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

23. Podľa § 242 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní
(ďalej len \"odvolací orgán\") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a
policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

24. Podľa § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou
odvolania proti rozhodnutiu
a) o uložení disciplinárneho opatrenia,
b) o náhrade škody,
c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu
alebo akúkoľvek inú funkciu,
d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.

25. Podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez
zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so
svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

26. Podľa § 242 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.



27. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal.

28. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní
bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v
poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

29. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

30. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

31. Podľa § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému
orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

32. Podľa § 262 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z. lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.  Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty
na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.  Ak pripadne posledný deň lehoty na
sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.  Lehota je
zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu alebo ak sa podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

33. Podľa § 266 ods. 1 -5 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie
je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi
ústne oprávnený orgán.  Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení,
rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu.
Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu
policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou \"do vlastných rúk\"; rovnako sa doručujú
rozhodnutia pozostalým. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť
prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky
jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní
času. Podľa odsekov 3 a 4 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi, ak je policajtovi
ustanovený.

34. Podľa  Čl. 23 ods.  1 nariadenia MV SR č. 39/2015,  Prezident Policajného zboru okrem úloh
uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a
riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Riaditeľov ostatných organizačných zložiek Prezídia
Policajného zboru a zariadení ministerstva v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru riadi prezident
Policajného zboru prostredníctvom prvého viceprezidenta, viceprezidenta alebo určených riaditeľov
organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru. (2) Rozsah riadiacich kompetencií určí prezident
Policajného zboru v organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.

35. Podľa čl. 4 ods. 2 pís. d) a e) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ
d) ustanovuje podľa § 33 ods. 2 zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 6 až 12,
e) prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov
1. podľa § 35 zákona vo svojej ustanovovacej pôsobnosti,
2. podľa § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti.

36. Podľa čl. 7 ods. 11 pís. b) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ ustanovuje
do funkcie policajtov v krajskom riaditeľstvo Policajného zboru okrem svojho zástupcu.



37. Podľa čl. 8 ods. 1,2,3 nariadenia MV SR č. 174/2010, kde sa v tomto nariadení uvádza pojem
„v rozsahu pôsobnosti“, rozumie sa tým riadiaca pôsobnosť vymedzená príslušným organizačným
poriadkom. Ustanovovacou pôsobnosťou ministra sa rozumie aj jeho pôsobnosť vymenovať do funkcie.
Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo odvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov
štátnej služby, určiť kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, započítať odbornú
prax, určiť služobný príjem okrem odmeny podľa § 102a zákona, oznámiť skončenie služobného
pomeru podľa § 189 písm. a) a d) až i) zákona, vydať posudok o služobnej činnosti, rozhodnúť o
úhrade nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania, o ich čiastočnom znížení alebo
odpustení. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo poveriť zastupovaním alebo výkonom dočasne
neobsadenej riadiacej funkcie za predpokladu, že funkcia, ktorej sa toto personálne opatrenie týka, ako
aj funkcia policajta, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak vykoná toto opatrenie najbližší
spoločný nadriadený.

38. Predmetom preskúmania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní
žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 276 zo dňa 17.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol z
dôvodu toho, že odvolanie žalobca nepodal v stanovenej lehote na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal s tým, že svoje odvolanie doručil žalobca nepríslušnému orgánu, nebola lehota na jeho podanie
zachovaná, pretože riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne, ako nepríslušný  orgán odvolanie včas nedoručil
príslušnému oprávnenému orgánu - riaditeľovi KRPZ v Žiline, čo v konečnom dôsledku viedlo k preklúzií
15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá bola stanovená v § 242 ods. 1 zákona. To znamená, že
žalovaný v danom prípade meritórne odvolanie žalobcu ani neposudzoval.

39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu vo vzťahu k zmätočnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného vo vzťahu ku konajúcemu orgánu, ako žalovanému správnemu orgánu súd udáva, že z
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že o odvolaní žalobcu rozhodol v súlade s § 243
ods. 1 zákona č. 73/1998  Z. z. a aj v spojení s článkom 23 ods. 1 nariadenia MV SR č. 39/2015 prezident
policajného zboru tak, ako to aj vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Táto námietka bola nedôvodná.

40. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ani personálny rozkaz  č. 276 zo dňa 17.6.2016 o odvolaní a
preložení žalobcu nemohol vydať riaditeľ KRPZ v Žiline s poukazom na to, že žalobca bol do funkcie
vyšetrovateľa  určený personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 388 zo dňa 29.9.2004 súd udáva, že
aj táto námietka je bezdôvodná. Kompetencia riaditeľa KRPZ v Žiline rozhodovať v predmetnom prípade
vyplynula z § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s čl. 4 ods. 2 pís. d) a e), čl. 7 ods. 11 pís. b)
a čl. 8 ods. 3 nariadenia MV SR č. 174/2010.

41. Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 276, zo dňa 17.6.2016 bol žalobcovi
oznámený v súlade s § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 dňa 17.06.2016, čo potvrdil aj sám žalobca
vo svojom odvolaní, resp. uvedená skutočnosť vyplynula z obsahu administratívneho spisu.  Lehota
na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom
nasledujúcim po dni oznámenia napadnutého rozhodnutia, t. j. dňom 18.06.2016. Posledný deň lehoty,
a to 15. deň pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie odvolania u riaditeľa KRPZ v Žiline
( alebo na pošte ) bol najbližšie nasledujúci pracovný deň, a to pondelok dňa 04.07.2016.

42. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca podal proti personálnemu rozkazu
riaditeľa KRPZ v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 písomne odvolanie, ktoré bolo datované dňa
30.06.2016. Toto odvolanie bolo adresované jednak plk. Mgr. Ivanovi Špánikovi, ako riaditeľovi KRPZ
v Žiline a taktiež aj plk. JUDr. Ľubomírovi Lehotskému, riaditeľovi ORPZ v Dolnom Kubíne. Predmetné
odvolanie žalobca doručil dňa 01.07.2016 ( piatok ) na Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne odbor
kriminálnej polície, čo vyplývalo z prezenčnej pečiatky nachádzajúcej sa na podanom odvolaní.. Z
obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že riaditeľ ORPZ Dolný Kubín - plk.  JUDr. Ľubomír
Lehotský písomnosťou zo dňa 04.07.2016 postúpil na ďalšie konanie predmetné odvolanie na Krajské
riaditeľstvo policajného zboru v Žiline k rukám riaditeľa  KR PZ v Žiline plk. Mgr. Ivana Špánika.

43. Z doručovacej knihy sekretariátu KRPZ v Žiline bolo zistené, že odvolanie žalobcu bolo na KRPZ v
Žiline doručené dňa 06.07.2016. Následne bolo vydané zo strany žalovaného na padnuté rozhodnutie.



44. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca ako odvolateľ proti prvostupňovému
rozhodnutiu, proti špecifikovanému personálnemu rozkazu síce svoje odvolanie podal písomne v
stanovenej lehote, a zároveň ho aj adresoval orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, súd však
konštatuje, že ho však nepodal na príslušnom orgáne, ktorý je oprávnený, resp. ktorý napadnuté
prvostupňové rozhodnutie vydal. Žalobca tak konal aj napriek skutočnosti, že v napadnutom
prvostupňovom rozhodnutí bol o mieste podania odvolania - orgáne, ktorému sa odvolanie podáva
riadne a správne poučený s poukazom na ust. § 242 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z..

45. Podanie odvolania zo strany žalobcu nepríslušnému orgánu malo za následok, že ho nemožno
považovať za odvolanie podané včas, pretože nebolo v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia
napadnutého rozhodnutia podané orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Z tohto dôvodu vyhodnotil
súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č.
73/1998 Z.z.. Adresovanie odvolania príslušnému orgánu bez jeho skutočného podania tomuto orgánu
(resp. na príslušnej pošte) vylučuje jeho procesnú dispozíciu s odvolaním, a teda vylučuje podmienku
začatia odvolacieho konania, pretože konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému
orgánu (§ 235 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). Aj s poukazom na § 262 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.
z. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

46. Podľa § 236 zákona č. 73/1998 Z. z., ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je
oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom účastníka konania. Odvolanie žalobca podal na ORPZ v Dolnom Kubíne 1.7.2016
( piatok), riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne podľa názoru súdu nepostupoval ani v rozpore s uvedeným
ustanovením zákona č. 73/1998 Z.z.., keď predmetné odvolanie postúpil písomnosťou zo dňa 4.7.2016
na príslušný orgán, ktorý rozhodnutie vydal.
V danom prípade obdobne poukazuje Krajský súd v Žiline aj na komentár k ust. § 20 Správneho poriadku
zákona č. 71/1967 Zb.( Komentár k Správnemu poriadku, Doc. JUDr. Sobihard, PhD.2007). Podľa § 20
Správneho poriadku ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania
postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo
z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody. Vecná
príslušnosť správnych orgánov je daná osobitnými predpismi, miestnu príslušnosť upravuje § 7, prípadne
osobitné zákony. Vecná i miestna príslušnosť sa v jednotlivých štádiách konania posudzuje samostatne
(napr. príslušnosť na výkon rozhodnutia upravuje § 73). V tomto ustanovení je založená povinnosť
nepríslušného správneho orgánu postúpiť bez meškania podanie príslušnému správnemu orgánu a
upovedomiť o tom účastníka konania. Ak bolo podanie urobené na nepríslušnom orgáne, na zachovanie
lehoty sa vyžaduje, aby do konca lehoty došlo orgánu príslušnému  na rozhodnutie. Inak sa účastník
konania vystavuje nebezpečenstvu zmeškania lehoty, ak je podanie viazané na dodržanie takejto lehoty.
Napríklad, ak účastník konania podá odvolanie na odvolacom orgáne, namiesto na orgáne, ktorý
prvostupňové rozhodnutie vydal, a toto do konca lehoty nedôjde prvostupňovému orgánu, rozhodnutie
sa stane právoplatným. V tomto smere poukazuje súd aj na rozhodnutia najvyššieho správneho súdu
(SJS 2415/26, 10.2.1927, SJS 17316/22, 25.11.1922).

47. Z dôvodov vyššie uvedených, žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá postupom podľa §190 SSP. Z
tohto dôvodu, keďže žalovaný nerozhodoval meritórne o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu,
ale odvolanie žalobcu zamietol z dôvodu toho, že odvolanie bolo podané oneskorene zo strany žalobcu
a súd mal za to, že takýto postup bol v súlade so zákonom, súd  sa nemohol  zaoberať ďalšími žalobnými
dôvodmi žalobcu ( žalobné body žalobcu - 4 a 5), ktorými namieta porušenie hmotnoprávnych predpisov
o preložení policajta resp. aj neprimeranosť správnej úvahy z hľadiska zvoleného spôsobu riešenia v
napadnutom rozhodnutí..

48. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP za použitia § 167 ods. 1 SSP, §
168 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom konania v konaní, nemá ani nárok na náhradu
trov konania. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácií § 168 SSP
a contrario, nakoľko neboli zistené, resp. splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca  od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}