{"guid": "cf365a8e-be5e-4425-aa03-cfb2db50f585:9f12704f-89f2-464c-9303-113ea2aafd7c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2", "spisova_znacka": "30S/68/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/68/2016 z 25. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2017, sp. zn. 30S/68/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2", "identifikacne_cislo": "5016200860", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2017-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f12704f-89f2-464c-9303-113ea2aafd7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/68/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200860
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200860.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci
žalobcu: RÝCHLA PARTA, s.r.o., so sídlom Uhorská Ves č. 35, IČO: 46 454 926, právne zastúpená:
JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. X. K. XX, Q. K., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103736451/2016 zo dňa 16.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k.103204396/2016 zo dňa
24.05.2016 vyrubil daňovému subjektu RÝCHLA PARTA, s.r.o. rozdiel dane v sume 8.676,06 Eur na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným
28.02.2013 bola 1.644,92 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 10.320,98 Eur a
rozdiel dane 8.676,06 Eur. V odôvodnení uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil výdavky
(náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona č. 595/2003 Z.z.  alebo ktoré boli
vynaložené v rozpore s § 19 cit. zákona, okrem súm uvedených na r. 140,150 a 180 (tabuľka A - III. Časť):
- spoločnosť zaúčtovala na účet 501000 nákup nafty pre pracovný stroj - báger CATERPILLAR 428
B v sume 2 902,47 EUR. Podľa záznamov o prevádzke stroja priložených k odberateľským faktúram
v kontrolovanom období boli na prevádzku pracovného stroja CATERPILLAR spotrebované pohonné
hmoty v sume 676,20 EUR, rozdiel predstavuje 2 226,27 EUR. V zmysle § 19 ods. 2 písm. l) z. č.
595/2003 Z.z. v nadväznosti na § 2 písm. a) z. č. 595/2003 Z.z. sumu 2 226,27 EUR nemožno uznať
za náklad vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. V súlade       s
§ 17 ods. 2 písm. a) z. č. 595/2003 Z.z. sa pri zistení základu dane zvyšuje výsledok hospodárenia o
sumu 2 226,27 EUR.
- spoločnosť zaúčtovala na účet 501000 nákup pohonných hmôt pre motorové vozidlá Ford FOCUS
combi LM314BN v sume 1 757,12 EUR a Fiat Punto LM317BM v sume 1 678,97 EUR, celkom v sume
3 436,09 EUR. U uvedených vozidiel si daňový subjekt v roku 2012  uplatňoval výdavky na spotrebu
pohonných látok vo forme paušálnych výdavkov           do výšky 80 % z celkového preukázateľného
nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. l bod 3 z. č. 595/2003
Z.z.. Správne mala byť spotreba PHL zaúčtovaná u vozidla Ford FOCUS combi v sume 1 405,70 EUR a
u vozidla Fiat Punto v sume 1 343,18 EUR, celkom v sume 2 748,88 EUR. Rozdiel predstavuje 687,21
EUR (3 436,09 - 2 748,88). V zmysle § 19 ods. 2 písm. l bod 3 z. č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na §
2 písm. i) z. č. 595/2003 Z.z. náklady v sume 687,21 EUR nemožno uznať za náklady vynaložené na



dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. V súlade s § 17 ods. 2 písm. a) z. č. 595/2003
Z.z. sa pri zistení základu dane zvyšuje výsledok hospodárenia o sumu 687,21 EUR.
- spoločnosť zaúčtovala dodávateľské faktúry od dodávateľa Dávid Duduš, 059 01 Krížová Ves 130,
IČO: 43127321, DIČ: 1076705993, IČ DPH: SK 1076705993 (ďalej len Dávid Duduš, Krížová Ves 130)
nasledovne:
- faktúra č. 2012/16 zo dňa 31.07.2012 - interné č. 214, na účet 518 000 za pomocné stavebné práce
v Liptovskom Hrádku v sume 5 000 EUR
- faktúra č. 2012/17 zo dňa 31.07.2012 - interné č. 215 na účet 518 000 za výkopové práce na PD
Východná v sume 750 EUR
- faktúra č. 2012/18 zo dňa 31.08.2012 - interné č. 216 na účet 518 000 za pomocné stavebné práce
na stavbe v Liptovskom Hrádku v sume 15 000 EUR
- faktúra č. 2012/19 zo dňa 31.08.2012 - interné č. 217 na účet 518 000 za pomocné stavebné práce
na stavbe na Štrbskom Plese v sume 2 500 EUR
- faktúra č. 2012/20 zo dňa 31.08.2012 - interné č. 218 na účet 518 000 za výkopové práce v Liptovskom
Petre v sume 2 000 EUR
- faktúra č. 2012/21 zo dňa 30.09.2012 - interné č. 219 na účet 518 000 za pomocné stavebné práce
na stavbe v Liptovskom Hrádku v sume 10 000 EUR
- faktúra č. 2012/22 zo dňa 30.09.2012 - interné č. 220 na účet 518 000 za výkopové práce v Liptovskom
Hrádku v celkovej sume 2 500 EUR
- faktúra č. 2012/23 zo dňa 31.10.2012 - interné č. 232 na účet 518 000 za výkopové a pomocné stavebné
práce v Liptovskom Hrádku v sume 3 500 EUR,
- faktúra č. 2012/24 zo dňa 30.11.2012 - interné č. 233 na účet 518 000 za pomocné stavebné práce
v Liptovskom Hrádku v sume 1 500 EUR
spolu: 42 750 EUR.

Opodstatnenosť nároku na uplatnenie výdavku na daňové účely v súvislosti s fakturovanými prácami
preveroval správca dane v rámci daňovej kontroly. A. A. sa ako svedok vyjadril, že nebol dodávateľom
prác uvedených vo faktúrach, K. N. (J.) doniesol pripravené faktúry a vypísané pokladničné doklady,
ktoré A. A. opečiatkoval, podpísal a zo súm uvedených na faktúrach dostal dohodnuté percentá.
Na žiadnej zo stavieb nebol, práce nevykonával, ani nezabezpečil vykonanie prác nejakým iným
dodávateľom. Nemá vedomosť, či práce boli vykonané a ani kto ich vykonával. Sumy uvedené
na príjmových pokladničných dokladoch neprijal, ale boli mu vyplatené len dohodnuté percentá z
týchto súm. Keďže priamy dodávateľ daňového subjektu poprel vykonanie pomocných stavebných a
výkopových prác, správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie iných dostupných
dôkazných prostriedkov preukazujúcich vykonanie týchto prác dodávateľom A. A.. Tento doručil
stavebné denníky žalobcu na jednotlivé stavby (FIBRIS L. Hrádok, L. Peter, napojenie telocvične na
rozvod centrálneho zásobovania teplom, Domov mládeže Liptovský Hrádok, Hotel Patria, PD Východná
objekt kravín pre 416 dojníc). Správca dane zistil, že v súvislosti s A. A. je v záznamoch podľa jednotlivých
dní uvedený pri mene A. len údaj o počte pracovníkov, prípadne počet hodín na jedného pracovníka a
nie sú tam uvedené mena pracovníkov. Následne bol vykonaný ďalší výsluch s A. A. dňa 23.03.2015,
pričom konateľ žalobcu, hoci bol prítomný pri predchádzajúcom výsluchu tejto osoby týkajúceho sa
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 2011 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až
IV. štvrťrok 2011, vyhlásil že v súvislosti s DPH na rok 2012 a dane z príjmov právnickej osoby na
rok 2012 už nebude prítomný a odišiel. Opätovne svedok tvrdil, že práce uvedené na faktúrach neboli
vykonané a že práce nevykonal ani on, ani jeho chlapci, ani subdodávateľsky. Nevedel uviesť konkrétne
stavby. Na otázku, kto usmerňoval pracovníkov pri výkone prác, či niekto viedol evidenciu o tom, aké
konkrétne práce boli vykonané a v akom rozsahu, odpovedal, že on nevie, on tam nerobil, ani jeho
chlapi tam nerobili. Zopakoval, že príjmové pokladničné doklady už boli pripravené, on ich len podpísal
a opečiatkoval. K tomu správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt nevyužil svoje zákonné
právo klásť svedkovi otázky, prípadne sa s ním konfrontovať. Svedecká výpoveď A. A. bola získaná
zákonným spôsobom a túto svedeckú výpoveď správca dane zaradil medzi dôkazy slúžiace na správne
určenie o vyrubenie dane. Daňový subjekt tvrdil, že keďže A. A. nechce doplatiť sumu 3.000,00 Eur, na
ktorú nemá žiaden nárok, táto skutočnosť motivovala A. A., aby nepravdivým tvrdením poškodil daňový
subjekt. K tomu správca dane uviedol, že táto skutočnosť nebola preukázaná ani počas daňovej kontroly,
ani pri výsluchu svedka A. A.. Na návrh daňového subjektu boli vypočutí ďalší svedkovia. X. U., DAN-
ZEL, Senická č. 4, Liptovský Mikuláš bol odberateľ daňového subjektu. Uviedol, že práce uvedené v
sporných faktúrach  na jednotlivých objektoch vykonané boli, buď vlastnými zamestnancami dodávateľa
RÝCHLA PARTA, s.r.o. alebo subdodávateľsky, pán N. zohnal nejakú partiu z východného Slovenska



vzhľadom k tomu, že niekedy potreboval viac ľudí na vykonanie týchto prác. Menovite nevie uviesť
tých, ktorí práce vykonávali, toto neriešil vzhľadom k tomu, že za zamestnancov je vždy zodpovedný
vedúci partie. Nevedel uviesť mená osôb, ktoré vykonávali predmetné práce, ani aké konkrétne práce a
v akom rozsahu boli vykonané. Pán N. mu predstavil osobu, ako A. alebo A., presné meno si nepamätá.
Pracovníkov vozila firma daňového subjektu osobnými autami a dodávkou. Malo sa jednať o róma
nižšej postavy, ostrihaného na krátko z východu. Ďalej bol vypočutý svedok X. J., ktorý v spoločnosti
VYP, s.r.o., Liptovský Hrádok vykonával funkciu technika tepelného hospodárstva. Tento vykonával aj
stavebný dozor na vyššie uvedených stavbách. Pána A. pozná, bol mu predstavený pánom N.. K rozsahu
vykonaných prác pánom A., a aké konkrétne práce vykonali sa nevedel vyjadriť, výkopové práce boli
vykonávané lopatami a krompáčom. Pán N. osoby, ktoré vykonávali výkopové práce prezentoval ako
svojich zamestnancov. Nemal vedomosť o tom, že žalobca vykonáva práce subdodávateľsky. Preberacie
protokoly neboli vyhotovované. Všetky práce preberal od pána N. na stavbe on. Osoby, ktoré vykonávali
práce usmerňoval buď pán N., jeho brat alebo pán A.. Práce na stavbách priamo vykonával aj pán
A.. Evidencia prítomných osôb na stavbách vedená z jeho strany nebola. Ďalej bol vypočutý V. N.,
brat konateľa žalobcu K. N.. Pracoval ako šofér u žalobcu a vozil osoby, t. j. chlapov z partie pána A.,
ktorí čakali na dohodnutom miesite aj s pánom A.. Bolo ich okolo 15 až 20. Práce na stavbe týchto
pracovníkov usmerňoval osobne pán A., ten rozdeľoval prácu. Bol vypočutý aj K. F., ďalší šofér žalobcu.
Ten uviedol, že v roku 2012 vozil osoby na aute Fiat Punto z Krížovej Vsi. Bolo ich niekedy aj 15. V.
N. bral 8 osôb a on 4. Po skončení práce ich opäť odviezol do Krížovej Vsi. Nejednalo sa stále o tých
istých ľudí, striedalo sa zruba 13 ľudí. Uviesť vedel len ich niektoré prezývky. Pána A. poznal, tohto
prepravoval V. N. do práce. Pán A. bol parťák týchto chlapov, on len rozkazoval. Ďalej bola vypočutá
svedkyňa J. N., konateľka žalobcu. Uviedla, že spolupráca s pánom A. prebiehala v poriadku až na to,
že najmä v roku 2011 pán A. zle vystavoval faktúry, t. j. s chybami a musel ich potom opravovať. Peniaze
mu vyplácali v Poprade. Pred začatím spolupráce firmu pána A. preverili tak, že zistili, že má založenú
živnosť a ukázal im kartičku platcu DPH. Následne, keď mu pohrozili, že v prípade chýb vo faktúrach mu
nevyplatia peniaze, faktúry už vypracovával bez chýb. Výška faktúry bola vždy dohodnutá podľa prác,
ktoré boli vykonané a ktoré mu oznamoval jeho zamestnanec, konkrétne meno však nepoznala. Výšku
faktúr a odrobených prác konzultoval K. N. (jej manžel) s pánom A. alebo s niektorým z jeho poverených
zamestnancov. Nepozastavila sa nad tým, že pán A. nemal založený bankový účet, a preto ho vyplácali
v hotovosti. Následne pán A. sa obrátil na manžela, že chce peniaze, ale oni mu neboli nič dlžní.
Správca dane konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na stavbách, na ktorých sa
vykonávali práce fakturované dodávateľom A. A., boli práce vykonávané aj osobami, ktoré zabezpečil
A. A.. Jednalo sa o partiu chlapov v počte približne 15 až 20, pričom sa nejednalo stále o tie isté
osoby. Chlapov spolu s pánom A. vozili na stavby zamestnanci žalobcu. Dokazovaním bol objasnený
len vzťah týchto osôb k osobe A. A. a to v tom zmysle, že organizoval ich stretnutie na vopred
určenom mieste v Krížovej Vsi, bol s nimi pri vykonávaní prác a usmerňoval ich na základe pokynov
konateľa žalobcu alebo jeho brata V. N.. Dokazovaním však nebolo preukázané prepojenie týchto
osôb na podnikateľský subjekt A. A., ale len ich vzťah k osobe A. A.. Nikto z vypočutých svedkov
nevedel presne označiť konkrétne osoby, ktoré vykonávali fakturované práce, ani nevedeli uviesť, či
to boli jeho zamestnanci, prípadne v akom inom vzťahu boli k dodávateľovi. Správca dane uvedené
vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, že pomocné výkopové práce žalobcu vykonal skutočne A. A.,
nakoľko konatelia žalobcu ani vypočutí svedkovia nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo
k oprávnenému vystaveniu odberateľských faktúr od dodávateľa A. A. na základe skutočného dodania
fakturovaných pomocných a výkopových prác, a že týmto došlo k uskutočňovaniu dodania a služieb
tak, ako je deklarované na vystavených faktúrach. Poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku s tým,
že daňový subjekt  preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt je z dôvodu akceptovania výdavku na
daňovú účely zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen vystavenými
dokladmi (t.j. po fomálnej stránke), ale aj skutočností, ktoré k vystaveniu predmetných dokladov viedli (t.j.
po stránke obsahovej). Správca dane nespochybňuje že vyfakturované práce boli skutočne vykonané,
dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom Dávid Duduš,
Krížová Ves 130 tak ako je to deklarované faktúrami vystavenými týmto podnikateľským subjektom.
Náklad daňového subjektu nemôže byť uznaný za daňový výdavok len na základe faktúr, hoci tieto
obsahujú všetky formálne náležitosti, ak tieto doklady nemajú podklad v skutočnosti. Pretože dodanie
výkopových a pomocných prác dodávateľom A. A., J. C. XXX zaúčtovaných do nákladov spoločnosti
celkom v sume 42.750,- Eur nebolo preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)



zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa jedná o výdavok, ktorý nesúvisí
so zdaniteľným príjmom, aj keď o tomto výdavku daňovník účtoval, a nemožno ho uznať za výdavok
vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. V súlade s § 17 ods. 2 písm.
a) cit.zák. sa tak pri zistení základu dane zvyšuje výsledok hospodárenia o sumu 42.750,- Eur.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 103736451/2016 zo dňa
16.08.2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na skutkový stav zistený správcom
dane, aj na jednotlivé dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly. Stotožnil sa s vyhodnotením týchto
dôkazov, ktoré vykonal správca dane, aj s jeho právnym posúdením, podľa ktorého daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že výdavky (náklady) daňového subjektu zaúčtované
v účtovníctve daňovníka boli vynaložené na daňové účely v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003
Z.z.. Odvolávajúci nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu obchodno-záväzkového
vzťahu medzi odvolávajúcim a A. A., ku ktorému sa viažu posudzované faktúry.         Zo stavebných
denníkov nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne práce, v akom rozsahu a ktorými osobami boli fyzicky
vykonané. Pritom mal dôkaznú povinnosť preukázať, že práce, ktoré mu boli účtované posudzovanými
faktúrami, boli v nich označeným dodávateľom aj reálne dodané. Vypočutí ďalší svedkovia sa vyjadrovali
k osobe A. A., avšak tieto tvrdenia boli len všeobecné, bez predloženia dôkazov o reálnom vykonaní
predmetných prác. Správca dane nespochybnil objektívnosť a pravdivosť výpovedí nestranných svedkov
pána X. U. a X. J., a teda ani skutočnosť, že poznali A. A., že sa s ním zoznámili na stavbe a tento pre
odvolávajúceho vykonával práce, ktoré mal dohodnuté s jeho zástupcom K. N.. Správca dane netvrdil,
že X. J. mal skúmať mená osôb, ktoré tieto práce reálne vykonávali ani ich právne postavenie k K.
N. či A. A.. Správca dane uviedol, že z uskutočnených výpovedí nebolo preukázané, ktoré predmetné
práce vykonal, pretože vypočutí svedkovia nevedeli bližšie špecifikovať fakturované práce a osoby,
ktoré práce vykonávali. Daňový subjekt nemal žiadnu zákonnú povinnosť skúmať právny vzťah osôb
vykonávajúcich práce pre A. A.. Je pravdou, že právny vzťah nevznikol medzi odvolávajúcim a viacerými
osobami, ale len medzi odvolávajúcim a daňovým subjektom A. A.. Bol však povinný pokiaľ si chcel
uplatniť daňový výdavok preukázať, že vecné plnenie nastalo tak ako je deklarované na faktúrach, t.j.
predložiť doklady, ktoré by preukazovali, že jednotlivé práce vykonala firma A., čo preukázané nebolo.
Len samotné predloženie faktúr takýmto dôkazom nie je. Ak by daňový subjekt vedel, kto skutočne
vykonával predmetné práce na stavbách a v akom rozsahu, tak by nedošlo k spochybneniu týchto
prác správcom dane, a ani pán A. by nemohol tvrdiť, že práce vykonané neboli ani ním, ani jeho
zamestnancami resp. inými osobami. Správca dane nespochybnil, že fakturované práce boli skutočne
vykonané. Dokazovaním však nebolo preukázané, že by boli vykonané podnikateľským subjektom Dávid
Duduš tak, ako je to deklarované na faktúrach. Poukázal na to, že je vecou daňového subjektu, aké
dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdený skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt
vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že
nebude môcť splniť svoju povinnosť, niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobca podal správnu žalobu. Ako žalobné body
namietal: Napriek tomu, že A. A. poprel výkon akýchkoľvek práce pre žalobcu, z výpovedí svedkov
a zástupcu žalobcu vyplýva, že medzi žalobcom a A. A. došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo,
na základe ktorej tento podnikateľský subjekt s osobami podliehajúcimi jeho usmerneniu a riadeniu
pre žalobcu vykonával práce, ktoré boli neskôr predmetom jeho fakturácie a zaplatenia. Žalobca
teda preukázal, že jeho dodávateľ so svojimi pracovníkmi vykonával pre neho práce na jednotlivých
stavbách, za ktoré mu neskôr v zmysle dohody zaplatil. Daňový úrad nemôže dávať žalobcovi na ťarchu
povinnosť skúmať mená konkrétnych osôb, ktoré práce vykonávali, pretože sa jedná o pracovníkov
jeho dodávateľa. Vierohodnosť údajov, ktoré poskytol žalovanému A. A., správne orgány nevyhodnotili,
pričom skutočnosť, že tento živnostník nepodal nielen v tomto prípade, ale aj v iných hlásenie o
vyúčtovaní dane, vysvetľujú jeho  motiváciu na zatajenie výkonu prác pre žalobcu. Tiež je potrebné
prihliadnuť na jeho snahu od žalobcu získať bezdôvodne ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu ale
žalobca odmietol zaplatiť. Svedkovia X. U., X. J., J. N., V. N. a K. F. jednoznačne potvrdili, že práce,
ktoré fakturoval A. A., tento aj vykonával prostredníctvom svojich pracovníkov. Žalovaný ani správca
dane nerešpektovali Obchodný zákonník, keď od žalobcu požadovali a súčasne mu vytýkali nesplnenie
povinností, ktorých splnenie mu Obchodný zákonník neukladá. Ochrana záujmov daňových subjektov v
danom prípade bola vážne porušená, pretože správca dane vyžadoval od žalobcu preukázanie takých
skutočností, o ktorých vedel, že preukázať nemôže, pretože ich evidovanie mu zákon neukladal. Ide
najmä o preukazovanie mien zamestnancov A. A., ich počty, čo konkrétne vykonávali, v akom pracovnom
vzťahu boli s A. A. atď.. Správne orgány jednostranne hodnotili zabezpečené dôkazné prostriedky,



pričom ale nespochybňujú, že práce živnostníkom Dávidom Dudušom vykonané pre žalobcu boli. Jediný
dôkaz, ktorý svedčí v neprospech žalobcu bola výpoveď A. A.. Správca dane pri hodnotení tohto
dôkazu opomenul u tohto svedka skúmať otázku, prečo boli vyplatené peniaze za vykonané práce, a
túto skutočnosť potvrdil na príjmovom doklade, keby práce nevykonal. Tiež prečo by žalobcu zaplatil
cenu prác v celom rozsahu, keby tieto práce nevykonal. Žiadal napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.01.2017. Poukázal na skutkové zistenia správcu
dane a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ako boli uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí.
Zdôraznil, že správca dane nedával žalobcovi na ťarchu povinnosť skúmať mená konkrétnych osôb,
ktoré vykonávali práce pre ktoréhokoľvek subdodávateľa, ale žiadal o preukázanie fakturovaných prác,
a to dôkazmi, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Ako dôkaz pritom môže byť aj uvedenie osôb, ktoré
predmetné práce vykonávali, a to z toho dôvodu, že A. A. jednoznačne uviedol, že práce pre žalobcu v
roku 2012 nevykonal žiadne. Správca dane nespochybnil, že fakturované práce boli skutočne vykonané,
ale nebolo preukázané, že by boli vykonané podnikateľským subjektom Dávid Duduš tak, ako je to
deklarované vystavenými faktúrami. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca sa k vyjadreniu vyjadril replikou zo dňa 8.02.2017. Konštatoval, že A. A. mal motiváciu klamať
a poprieť vykonanie prác v prospech žalobcu. Tiež nebolo vyhovené žalobcovi, keď žiadal, aby bol
daňový subjekt Dávid Duduš podrobený preskúmaniu, či v inkriminovanom období zaplatil daň.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok
uvedených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“)
a contrario, keď ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadal zákonom stanoveným
spôsobom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.9.2017.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 177 a nasledujúcich SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom
zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných
dôvodov.

8. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom          do 31.12.2012 (ďalej
len zákon č. 595/2003 Z.z), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný
v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný                v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo
14, ak tento zákon neustanovuje inak.
1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

Podľa § 21 ods.1 citovaného zákona, časť vety pred členením ustanovenia na jednotlivé písmená,
daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto
výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je
dostatočne preukázané.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a)  citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli               do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom  k 24.8.2016 - deň právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného (ďalej len Daňový poriadok), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový



subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. 2)
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 68 ods. 5 citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom                   vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

9. Krajský súd v Žiline konštatuje, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie
splnenia podmienok pre uznanie žalobcom deklarovaných výdavkov (nákladov) z predložených faktúr
ako výdavkov daňových  podľa § 21 Zákona o dani z príjmov resp. výdavkov vynaložených v súlade s
§ 19 cit. zákona. V prvom rade je tu potrebné uviesť, že daňový subjekt má v zmysle § 24 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku prioritnú dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočností, ktoré  majú vplyv na
správne určenie dane. V tomto zmysle je potrebné najmä predložiť faktúry s požadovanými formálnymi
náležitosťami a taktiež preukázať materiálne plnenie, ktoré prebehlo na základe týchto faktúr. Teda
je potrebné preukázať, že jednotlivé tovary či služby vyplatené na základe týchto faktúr skutočne boli
dodané dodávateľom, ktorý bol uvedený na týchto faktúrach. V tomto prípade priamy dodávateľ žalobcu
živnostník Dávid Duduš poprel akékoľvek dodanie služieb na základe týchto faktúr pre žalobcu. Pretože
táto základná podmienka potrebná pre uznanie daňového výdavku bola popretá, správne správca dane
žiadal daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali, že jednotlivé plnenia podľa
predmetných faktúr vykonal živnostník Dávid Duduš. Teda je potrebné zdôrazniť, že správca dane
nevychádzal len z tvrdenia A. A. o nevykonaní jednotlivých pomocných a výkopových prác, ale ďalej
vykonával dokazovanie v tejto veci. Toto dokazovanie bolo zo strany žalobcu navrhnuté výsluchom
jednotlivých svedkov.

10. Títo svedkovia skutočne potvrdili, že tvrdenia A. A. o tom, že nikdy na žiadnej stavbe nebol,
že mu boli vyplácané len jednotlivé provízie, že potvrdzoval žalobcom vystavené faktúry a príjmové
pokladničné doklady, je nepravdivé. Jednotliví nezainteresovaní svedkovia totiž uviedli, že A. A. sa na
stavbách osobne fyzicky zúčastňoval, že tam bol prítomný, že dokonca jednotlivé osoby, ktoré vykonávali
pomocné a výkopové práce usmerňoval ako ich „parťák“. Tiež bolo preukázané, že bližšie neurčené
fyzické osoby spolu s A. A. boli prevážané na jednotlivé miesta pomocných a zemných prác pracovníkmi
žalobcu. Správca dane správne poukázal na to, že takýmto dokazovaním bol objasnený vzťah týchto
osôb k osobe A. A. v tom zmysle, že organizoval ich stretnutie na vopred určenom mieste v Krížovej
Vsi, bol s nimi pri vykonávaní prác a usmerňoval ich na základe pokynov konateľa spoločnosti RÝCHLA
PARTA, s.r.o. K. N. alebo jeho brata. V tomto zmysle teda správca dane správne vyhodnotil aj svedeckú
výpoveď A. A., ako v tomto zmysle nehodnovernú, pretože bol preukázaný opak.

11. Týmto súd vyhodnocuje žalobnú námietku žalobcu, že správca dane ani žalovaný nevyhodnotili
vierohodnosť svedeckej výpovede A. A., ako nedôvodnú. Oba správne orgány neuviedli, že by
vychádzali z celého obsahu tejto svedeckej výpovede ako objektívne preukázanej skutočnosti. Naopak,
oba správne orgány uviedli, že bolo treba predložiť ďalšie dôkazy na vyvrátenie tejto svedeckej výpovede
v jej časti, že práce na staveniskách neboli vykonané A. A. ako živnostníkom a ani fyzickými osobami,
ktoré boli jeho pracovníkmi, aby mohlo byť preukázané, že tieto práce vykonal práve podnikateľ Dávid
Duduš a jeho zamestnanci.

12. Za týmto účelom vyhodnotili správne orgány všetky svedecké výpovede realizované v tomto
daňovom konaní. Správne ich vyhodnotili v tom zmysle, že ani týmito svedeckými výpoveďami
nebolo potvrdené vykonanie pomocných a výkopových prác uvedených na faktúrach živnostníkom
Dávidom Dudušom a jeho zamestnancami. Všetci svedkovia len všeobecne tvrdili, že jednotlivé
fyzické osoby práce vykonávali, nevedeli však určiť, o aké konkrétne fyzické osoby sa jednalo,
nevedeli povedať, aký bol právny vzťah  medzi týmito osobami a A. A.. Samotný A. A. skutočnosť,
že by bol v akomkoľvek pracovnoprávnom či obdobnom pracovnom vzťahu s jednotlivými fyzickými
osobami popieral, neuviedol mená jednotlivých fyzických osôb, ktoré by mal zamestnávať a žiadny zo
svedkov, vrátane konateľov žalobcu takéto údaje poskytnúť nevedel. Pokiaľ však táto skutočnosť nebola



preukázaná, potom nebolo možné dospieť k záveru, že by bolo preukázané vykonanie jednotlivých prác
práve dodávateľom žalobcu A. A.. Preto je aj nedôvodná námietka žalobcu, že vykonanými svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že práce, ktoré fakturoval Dávid Duduš, tento aj vykonal prostredníctvom
svojich pracovníkov. Naopak, takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva. Nebolo
preukázané, ktoré fyzické osoby sa zúčastňovali na výkone týchto prác, a tým pádom nemohlo byť
preukázané ani to, či bol medzi týmito fyzickými osobami a A. A. pracovnoprávny vzťah, ako to tvrdí
žalobca, že sa jednalo o jeho zamestnancov, resp. že by sa jednalo o jeho subdodávateľov.

13. Súd teda vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe, že dostatočným spôsobom bolo
preukázané, že výkon pomocných a výkopových prác vykonal A. A., ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca
na preukázanie tejto skutočnosti uviedol, že mal s dodávateľom uzavretú ústnu zmluvu o dielo a práce
boli riadne vykonané a z toho dôvodu aj zaplatené, súd uvádza, že v rovine súkromného práva, čiže v
rovine obchodnoprávnych vzťahov, je takáto argumentácia možno akceptovateľná, avšak nie v rovine
daňovej. Správny súd konštatuje, že dôležitou pre prejednávanú vec je dôkazná povinnosť daňového
subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukázať rozhodujúce skutočnosti. Takou skutočnosťou je
pri uplatňovaní daňového výdavku aj fakt, že príslušný obchod zrealizoval konkrétny subjekt, t.j., ten, kto
v danom prípade vystavil dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si musí zaobstarať dostatok dôkazných
prostriedkov preukazujúcich, že sumy o ktoré zvýšil svoje hospodárenie (a o ktoré si znížil základ
dane) boli skutočne vynaložené na účely realizácie konkrétneho obchodu deklarovaného predloženou
faktúrou, ako aj to, že jeho realizáciu zabezpečil dodávateľ špecifikovaný na faktúre. V prípade, že
takéto dôkazy nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za dôsledok
neuznanie deklarovaných výdavkov a zvýšenie základu dane  o dané sumy. Samotné uzavretie ústnej
zmluvy o dielo a riadne zaplatenie týchto prác, hoci tieto skutočnosti A. A. poprel, pokiaľ by aj boli
pravdivé, nepreukazujú ešte tú skutočnosť, že A. A. vo svojom mene, teda svojimi zamestnancami,
jednotlivé práce uvedené na predmetných faktúrach vykonal alebo zabezpečil ich vykonanie.

14. Ako bolo vyššie uvedené, je tiež nepostačujúce, ak bolo preukázané, že A. A. zadával prácu
určitým osobám. Hoci tieto osoby mohli fakticky podliehať príkazom dodávateľa, nebol vôbec preukázaný
žiaden právny vzťah medzi nimi a dodávateľom žalobcu, keďže dodávateľ takýto vzťah vylúčil a
samotný žalobca dôkazom o preukázaní tohto vzťahu nedisponuje. K tomu treba uviesť, že pokiaľ
žalobca takýmto dôkazom nedisponuje, neporušil tým svoju žiadnu zákonnú povinnosť, resp. evidenčnú
povinnosť, pretože skutočne tieto dôkazy sa netýkajú jeho, ale jeho dodávateľa. Ak však jeho dodávateľ
tvrdí opak, t. j. že tieto fyzické osoby neboli jeho zamestnancami, že ich nepozná, potom sa tým, že nemá
k dispozícií takýto dôkaz vystavuje zákonnému dôsledku, že neunesie dôkazné bremeno na preukázanie
podmienok na uznanie daňového výdavku. Keby totiž žalobca vedel, kto skutočne vykonával predmetné
práce na stavbách a v akom rozsahu a tieto skutočnosti by vedel preukázať, bolo by možné zistiť, či tieto
osoby vykonávali práce ako zamestnanci firmy Dávid Duduš a ak by sa jednalo o jeho zamestnancov,
ani Dávid Duduš by nemohol tvrdiť, že práce vykonané neboli ani ním ani jeho zamestnancami, ako to
správne uvádzal vo svojom právnom posúdení žalovaný. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje
na to, že vo vzťahu ku konkrétnym dodávateľom daňového subjektu je potrebné prejaviť vyššiu dávku
obozretnosti a opatrnosti, pretože inak daňový subjekt preberá na seba riziko, že nebude môcť plniť
svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno ani neunesie.

15. Z týchto dôvodov súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že
správca dane od neho vyžadoval preukázanie takých skutočností, ktoré žalobca nemôže preukázať,
keď ich evidovanie mu zákon neukladal. Súd zdôrazňuje, že hoci zákon daňovému subjektu  neukladá
určité povinnosti, pokiaľ je daňový subjekt dostatočne opatrný vo svojej podnikateľskej činnosti a
vyžaduje jednotlivé doklady od svojho obchodného partnera - dodávateľa na preukázanie podmienok
relevantných na uznanie daňového výdavku a následné zníženie základu dane, nemôže sa dostať
následne do dôkaznej núdze v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Uvedené je potrebné
aplikovať aj na daný prípad, keď dodávateľ žalobcu výslovne poprel vykonávanie akýchkoľvek prác jeho
zamestnancami v daných obchodných prípadoch. Právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp.
nutnosť jeho unesenia zo strany daňového subjektu bola obdobne riešená vo viacerých rozhodnutiach
Najvyššieho súd SR, napr. 8Sžf/36/2010, 2Sžf/52/2012 či 1Sžf/111/2015.

16. Nedôvodná je tiež námietka, že správne orgány jednostranne hodnotili zabezpečené dôkazné
prostriedky, keď nespochybnili, že práce živnostníkom Dávidom Dudušom vykonané pre žalobcu boli.
Správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá za pravde. Správne orgány vo svojich



rozhodnutiach neuviedli, že práce vykonané A. A. pre žalobcu vykonané boli. Naopak uvádzajú, že
nebolo preukázané, že by práce boli vykonané práve dodávateľom A. A.. Konštatujú len, že fakturované
práce boli skutočne vykonané. Že boli vykonané A. A. však nebolo preukázané, čo je značný rozdiel
oproti tvrdeniu uvedenému v žalobe.

17. Na margo námietky o nekompletnosti a nehodnovernosti výpovede svedka A. A., keď sa správny
orgán opomenul zaoberať pohnútkami, ktoré svedka viedli k nepravdivej výpovedi atď.,  považuje
správny súd za potrebné na záver poznamenať, že posúdenie výpovede tohto svedka  daňovými
orgánmi nevybočilo z pravidiel o voľnom hodnotení dôkazov, v súvislosti so zásadou, ktorá vyžaduje pri
hodnotení dôkazov prihliadať aj na vzájomné súvislosti. Okrem toho žalobca mal právo byť prítomný na
tomto výsluchu, toto právo mu nebolo odňaté, pričom žalobca sa  dobrovoľne pred začatím výsluchu
účasti na tomto výsluchu vzdal a z pojednávacej miestnosti odišiel. Žalobca teda toto svoje právo
nevyužil a nevyvrátil tvrdenia A. A. a obral sa o možnosť dať svedkovi svoje vlastné otázky alebo
konfrontovať svoje tvrdenia s tvrdeniami svedka. Námietky ohľade obsahu výsluchu svedka, že bol
nekompletný, teda sú plne nedôvodné.

18. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

19. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal     a vo vzťahu k žalovanému
podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené
podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}