Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/96/2016 z 24. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júla 2017, sp. zn. 24Sa/96/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200929.2 Krajský súd Žilina | 24Sa/96/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200929.2 | 2017-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 191 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8916c248-d42a-4fdd-9d00-f03a4059873a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200929.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/96/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200929
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200929.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX O., právne zast. JUDr. Zuzanou
Baloghovou, advokátkou, so sídlom P. X, XXX XX H., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 3053/2016 zo dňa 06.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky,
Bratislava č.k. 3053/2016 zo dňa 06.10.2016, ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy Dolný Kubín č.k. 269/2016 zo dňa 01.08.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Dolný Kubín na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2016, doručenou krajskému súdu dňa 07.12.2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č.k. 3053/2016 zo dňa 06.10.2016, ktorým žalovaný podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy Dolný Kubín č.j. 269/2016 zo dňa 01.08.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol, že
žalobca porušil povinnosť zákazu ambulantného predaja pri cestách a diaľniciach mimo obce podľa §
9 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových
miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov a to tým, že dňa 26.06.2016 v čase od 12:30 hod. do 15:00 hod. predával
potraviny na zakázanom mieste - na odstavnej ploche pri štátnej ceste č. 1/18 za obcou Kraľovany smer
Žilina ambulantným spôsobom predával a vystavoval pri ceste zo stola lesný včelí med 950 g, 2 kusy,
bez ceny, čučoriedkový kompót 0,7 kg, 1 kus, bez ceny, brusnicový kompót 0,7 kg, 2 kusy, bez ceny a
1 kus brusnicový kompót 0,350 kg, bez ceny, malinový džem 0,250 kg, 1 kus, bez ceny, čučoriedkový
džem 0,250 kg, 1 kus, bez ceny, brusnicový džem 0,250 kg, 1 kus, bez ceny. Týmto konaním naplnil
znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach
predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 178/1998 Z.z.“), za čo sa mu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 178/1998 Z.z. uložila pokuta vo výške
2.000,- € a súčasne bol zaviazaný k povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16,- € do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.



2. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nedostatočné zistil skutkový stav a skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Rozhodnutie žalovaného považuje
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nemožno zistiť, čo žalovaný považoval za „spoľahlivo zistený stav veci“ a na základe akých
konkrétnych podkladov rozhodol tak, že odvolanie obvineného z priestupku zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Ako
obvinený mal byť žalobca poučený prvostupňovým správnym orgánom o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu a o práve neobviňovať seba samého. Takýmto spôsobom žalobca poučený nebol a
hoci sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia touto námietkou podanou v rámci odvolania
zaoberal, len konštatoval, že k zásahu do práv žalobcu nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na zásadné
nedostatky konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktoré žalovaný nijako nevyhodnotil a ani
sa s nimi nezaoberal. Upovedomenie o začatí konania o priestupku a predvolanie na ústne pojednávanie
bolo doručované listom zo dňa 19.07.2016 prvostupňovým správnym orgánom Q. O. a nie žalobcovi.
Žalobca sa na ústne pojednávanie dňa 26.07.2016 dostavil ako splnomocnenec, nie ako obvinený. Ani
tento nedostatok nebránil prvostupňovému správnemu orgánu, aby vec prejednal so žalobcom ako s
obvineným z priestupku. Aký bol procesný úkon správneho orgánu voči žalovanému, zo zápisnice zistiť
nemožno. Konajúci správny orgán si nesprávneho postupu musel byť vedomý, keď v zápisnici z ústneho
pojednávania zo dňa 26.07.2016 uvádza ako obvinenú tak Q. O., ako aj žalobcu, pričom z obsahu
samotnej zápisnice nemožno zistiť, s ktorou osobou vlastne konajúci prvostupňový správny orgán konal
ako s obvineným z priestupku. V rozhodnutí žalovaného sú uvedené nepravdivé údaje, skresľujúce
skutočné skutkové zistenia a účelové formulácie, ktoré sú celkom zjavne zavádzajúce. Žalovaný na
strane 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že „pri kontrole zdokumentovali za prítomnosti
dcéry obvineného skutkový stav, ktorý počas ústneho pojednávania dňa 26.07.2016 prítomný obvinený
P. O. nepoprel. Naopak, k spáchaniu skutku sa priznal.“ Namietal, že v samotnej zápisnici nie je ani jedno
vyjadrenie žalobcu, ako obvineného v priestupkovom konaní, že „nepopiera skutkový stav“ resp. že sa
„priznáva“. Pokiaľ žalovaný takéto zásadné nepravdivé údaje uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia,
ide o podstatnú vadu vykonaného dokazovania a je zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
Žalobca na ústnom pojednávaní, na ktoré sa dostavil ako splnomocnenec Q. O., uviedol, že „súhlasím
s tým, čo povedala dcéra, že tovar a auto patrili jemu a dcéra strážila, kým on bol preč.“ Neuviedol ale
ani to, že by realizoval predaj, ani sa nevyjadril v tom zmysle, že nepopiera skutkový stav a už vôbec
žalobca neuviedol také vyjadrenie, že sa priznáva. Takéto tzv. skutkové zistenia v skutočnosti vyfabuloval
a dezinterpretoval konajúci správny orgán v odvolacom konaní, nakoľko takéto zistenia neuvádza v
odôvodnení svojho rozhodnutia ani prvostupňový orgán. Nakoľko takéto skutkové zistenia nemajú
oporu v obsahu administratívneho spisu, a v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia, je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako i rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín, nakoľko aj prvostupňové
rozhodnutie vykazuje rovnaké vady skutkových zistení a právneho posúdenia veci, ako rozhodnutie
odvolacie. Vyjadrenia obvineného, ako naň odkazuje žalovaný (že on je zodpovedný za priestupok),
bolo učinené ešte predtým, ako bol žalobca obvinený zo spáchania priestupku, preto takéto vyjadrenie
nemá žiadny význam pre ďalšie konanie. Ďalej namietal, že miesto spáchania priestupku konajúcim
správnym orgánom nie je riadne určené. Tiež nie je nijakým spôsobom preukázané, že obvinený z
priestupku sa mal dopustiť predaja. Žalobca sa v danom mieste a čase na mieste nenachádzal, čo
vyplývala aj z výsledku samotnej kontroly (viď. zápisnica), z ktorej je zrejmé, že v čase začiatku kontroly
(12:30 hod.) tam žalobca prítomný nebol a nebol prítomný ani pri skončení kontroly. Ako sa potom
mohol dopustiť skutku, ktorý spočíva v predaji a vystavovaní tovaru, zrejmé nie je. Ako správny orgán
zistil, a z akého dôkazu vyplýva, že obvinený (t.j. žalobca) ponúkal potraviny na predaj na zákonom
zakázanom mieste, a ide u neho o úmyselné konanie, z napadnutého rozhodnutia zistiteľné nie je; ako
mohol obvinený „byť priamo zainteresovaný“, vedieť, že „porušuje zákon“, keď na mieste ani nebol,
správny orgán nijako nevysvetlil a s obsahom spisu uvedené ani nekorešponduje. Poukazovanie na
„nezákonnú činnosť rodiny O.“ je prejavom nedostatku iných argumentov - napokon, z akého dôvodu by
mal žalobca byť postihnutý za konanie iných osôb vyššou sankciou, zrejmé nie je a zákon neumožňuje
uplatniť takúto tzv. kolektívnu vinu. Správny orgán na iné osoby a ich konania poukazuje z dôvodu, aby
zakryl fakt, že pre uloženie sankcie žalobcovi v takej výške, ako mu bola uložená, nebol daný žiaden
dôvod (postihnutie blokovou pokutou z roku 2014 by takýto postup neodôvodňovalo). Žalovaný neuviedol
jediný relevantný dôvod, týkajúci sa samotného žalobcu, ktorý by odôvodňoval výšku uloženej pokuty,



v tejto časti ide o úplnú svojvôľu tak prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu. Žalovaný pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia nebral do úvahy prvostupňovým orgánom zistené a preukázané skutočnosti,
tieto náležite nevyhodnotil, vyvodil nesprávne právne závery a rozhodol na základe svojvôle, porušil
zásadu materiálnej pravdy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.08.2016 zrušil a vec vrátil
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Dolný Kubín na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby
správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 184 a nasl. SSP, nakoľko žalobca je invalidný
dôchodca, jeho príjem pozostáva z dávky sociálneho zabezpečenia (invalidný dôchodok) vo výške
407,40 €, nemá žiaden majetok väčšej hodnoty a v prípade výkonu rozhodnutia o uložení pokuty by bolo
ohrozené aj zabezpečovanie základných potrieb žalobcu, aj vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný
stav, ktorého dôsledkom je invalidita žalobcu. Žiadal tiež priznať právo na úplnú náhradu trov konania
na účet právnej zástupkyne.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 01.02.2017. Vo vyjadrení, pokiaľ ide o námietky žalobcu,
okrem iného uviedol, že inšpektori RVPS Dolný Kubín legitímne vykonali dňa 26.06.2016 na odstavnej
ploche pri ceste 1/18 Kraľovany smer Žilina úradnú kontrolu zameranú na dodržiavanie zákazov
ambulantného predaja potravín pri cestách mimo obce. Pri kontrole zdokumentovali za prítomnosti dcéry
obvineného skutkový stav, ktorý počas ústneho pojednávania dňa 26.07.2016 prítomný obvinený P. O.
nepoprel. Naopak, k spáchaniu skutku sa priznal. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že nebol poučený o
svojich právach. Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 26.07.2016, po začatí ústneho pojednávania v sídle
správneho orgánu mu bolo vznesené obvinenie a ako obvinený bol poučený podľa § 73 ods. 2 zákona
o priestupkoch o práve vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o
nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj o
tom, že ho k výpovedi ani k priznaniu nemožno donucovať. Ďalej bol poučený o práve dať sa zastupovať
advokátom alebo iným zástupcom, nazerať do spisu, robiť si z neho výpisky, odpisy a dostať kópie
spisov, ako aj o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Po zákonnom poučení
obvinený na otázku správneho orgánu, či poučeniu porozumel, uviedol: „Poučeniu som porozumel.“
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku obvinených uviedol: „že
on je zodpovedný za priestupok, nakoľko predávaný tovar a auto patrili jemu. Súhlasím s tým, čo
povedala dcéra, že tovar a auto patrili jemu a dcéra strážila, kým on bol preč.“ Tieto skutočnosti sú
zaznamenané v zápisnici č.j. 269/2016 zo dňa 26.07.2016, s ktorej obsahom bol P. O. oboznámený
a ktorú podpísal. Žalovaný v procese kontroly, ako aj v samotnom konaní o priestupku nezistil žiadne
pochybenie správneho orgánu, ktoré by malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia o
priestupku. O svojich právach obvinený z priestupku bol náležite poučený, k výpovedi nebol žiadnym
spôsobom nútený. Obvinený porušil zákaz ambulantného predaja pri cestách a diaľniciach mimo
obce, pričom obcou sa na účely zákona č. 178/1998 Z.z. rozumie územie vymedzené dopravnými
značkami označujúcimi začiatok a koniec obce, ako aj územie vymedzené dopravnými značkami
označujúcimi začiatok a koniec miestnej časti obce. Tým, že obvinený zriadil ambulantný predaj stánku
s dočasným stanovišťom mimo obce, na odstavnej ploche pri ceste I/18 za obcou Kraľovany smer Žilina,
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku bez ohľadu na to, na ktorom úseku cesty sa predaj
uskutočňoval. Prvostupňový správny orgán vo svojom stanovisku k odvolaniu považuje opis miesta
„odstavná plocha pri ceste I/18 Kraľovany smer Žilina“, kde k priestupku došlo ako postačujúci, nakoľko
bol zdokumentovaný ambulantný predaj mimo obce, pri ceste I/18, s čím odvolací orgán súhlasí. Presnú
polohu tejto odstavnej plochy správny orgán určil podľa GPS súradníc ako 49°08, 49/19°06,19, pričom
je bezpochyby v územnej pôsobnosti RVPS Dolný Kubín. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranej
výšky pokuty v strede sadzby, žalovaný uviedol, že v prípade rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobca
vo svojom podaní, nemožno hovoriť o skutkovo podobných veciach, dokonca boli vydané podľa
iného zákona. Dotknutými rozhodnutiami boli uložené pokuty v zmysle zákona o potravinách, v oboch
prípadoch za porušenie povinnosti a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a ich
umiestňovaní na trh, v jednom prípade právnickej osobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách
účinného v roku 2013 (ktorý zakotvoval inú výšku a systém sankcií ako v súčasnosti) za prepravu
mäsových výrobkov vo vozidle znečistenom kúskami starého mäsa a poškodeného kartónového papiera
a v druhom prípade fyzickej osobe za spáchanie priestupku podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o
potravinách za ambulantný predaj neoznačených potravín bez nadobúdacích dokladov realizovaný
v obci Zázrivá, pre ktorý je určená podstatne nižšia sadzba pokuty do 4.000,- €. V prejednávanom
prípade však ide o protiprávne konanie posudzované podľa zákona č. 178/1998 Z.z., podľa ktorého
sa ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce zakazuje; obcou sa na účely tohto zákona
rozumie územie vymedzené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce, ako aj územie



vymedzené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec miestnej časti obce. Na účely tohto
zákona sa podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. ambulantným predajom rozumie
predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj
v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevádzkarňou; za stánok s
dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenie, na
ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného zákona. Obvinený sa počas
ústneho pojednávania v zápisnici č.j. 269/2016 zo dňa 26.07.2016 jasne a jednoznačne vyjadril, že
je zodpovedný za priestupok. Z fotodokumentácie zhotovenej počas výkonu kontroly dňa 26.06.2016
je zrejmé, že sa jednalo o ambulantný predaj potravín zriadený pri ceste. Nesprávne označené resp.
neoznačené potraviny, bez nadobúdacích dokladov a preukázania ich pôvodu (med, kompóty a džemy)
boli zákazníkovi ponúkané z plastového stola so slnečníkom, na ktorom boli umiestnené plastové nádoby
a naberačka, pod stolom bola prázdna prepravka. Ako prostriedok propagácie predajného miesta slúžil
pútač, umiestnený z prednej strany predajného stolíka, na ktorom bolo veľkými tlačenými písmenami,
zabezpečujúcimi pohodlné čítanie textu aj z auta, uvedené: ČUČORIEDKY, BRUSNICE, čím obvinený
efektívnym spôsobom upútaval pozornosť okoloidúcich a navigoval kupujúceho k miestu ambulantného
predaja. Takto zriadené predajné miesto bolo umiestnené na odstavnej ploche v tesnej blízkosti prašnej
cesty I/18 Kraľovany smer Žilina, s ľahkým prístupom áut, na zakázanom mieste, nespĺňajúcom základné
hygienické požiadavky. Je evidentné, že závažnosť takéhoto konania je v porovnaní s nedostatkami
sankcionovanými v predmetných rozhodnutiach omnoho vyššia. V takomto prípade nie je potrebné
preukázanie skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva majú
predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie ohrozenia spotrebiteľa na trhu
potravín, preto zákonodarca ambulantný predaj pri cestách mimo obce zakázal bez preukazovania
ďalších skutočností. Na posúdenie veci nemá vplyv množstvo takto predávaných výrobkov, keďže
uvedeným spôsobom nemôže predávať žiadnu (ani jednu) potravinu. Povinnosťou správneho orgánu
pri určení výšky pokuty bolo potrebné prihliadať na hľadiská určené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch
a sadzbu určenú v § 13 ods. 3 zákona č. 178/1998 Z.z. - do 8.000,- €. Spáchanie priestupku podľa § 13
ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. bolo obvinenému preukázané. Tým, že zákonodarca nezakotvil
v predmetnom ustanovení text, že správny orgán
„môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie.
Nakoľko sa evidentne jedná o úmyselné konanie obvineného, nie je odôvodnené uloženie nižšej pokuty,
obvinený bol na spáchanie protiprávneho konania priamo zainteresovaný a vedel, že porušuje zákon,
keďže bol za rovnaký priestupok sankcionovaný aj v blokovom konaní zamestnancami RVPS Martin dňa
30.10.2014. Za uvedený priestupok je možné uložiť pokutu do 8.000,- €, takže pokuta 2.000,- € je v dolnej
časti sadzby, aj keď nie na spodnej hranici. Žalovaný zvážil všetky okolnosti prípadu a s poukázaním na
fakt, že bol preukázaný ambulantný predaj potravín na zakázanom mieste, ponechal pokutu v pôvodnej
výške 2.000,- €. Má za to, že takto uložená pokuta je primeraná zistenému skutkovému stavu, ako aj
charakteru porušenia zákona a pokuta v danej výške plní nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu vo
vzťahu k samotnému účastníkovi konania, ako aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
práv a povinností. V tomto smere poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 21S/13/2013.
Podľa názoru žalovaného P. O. bolo obvinenie riadne vznesené, bol si vedomý, že v konaní vystupuje ako
obvinený a o svojich právach bol ako obvinený z priestupku náležite poučený, k výpovedi nebol žiadnym
spôsobom nútený. Jeho vyjadrenia na začiatku a počas pojednávania nevykazujú žiadny rozpor, sú
obsahovo totožné a jednoznačne potvrdzujú, že obvinený dňa 26.06.2016 ponúkal na predaj potraviny
na zakázanom mieste pri ceste I/18 za obcou Kraľovany smer Žilina. Záver žalovaného, uvedený v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia „pri kontrole zdokumentovali za prítomnosti dcéry obvineného
skutkový stav, ktorý počas ústneho pojednávania dňa 26.07.2016 prítomný obvinený P. O. nepoprel.
Naopak, k spáchaniu skutku sa priznal“, bol teda opodstatnený. Žalobcove dodatočné vyhlásenia, podľa
ktorých sa zisteného skutku nedopustil, považuje žalovaný za účelové a v rozpore s jeho tvrdením
predneseným počas ústneho pojednávania, kedy potvrdil skutkový stav tak, ako bol zdokumentovaný
počas kontroly dňa 26.06.2016. Ďalej žalovaný uviedol, že z jeho rozhodnutia v žiadnom prípade
nemožno vyvodiť, že pri výške pokuty zohľadňoval protiprávne konanie rodinných príslušníkov žalobcu.
Podľa neho v konaní bolo jednoznačne preukázané úmyselné a opakované konanie obvineného a
práve na preukázanie opodstatnenosti tohto záveru žalovaný popísal nezákonnú činnosť celej rodiny
O., vrátane samotného obvineného, z ktorej je zrejmé, že obvinený vedel, že svojím konaním porušuje
záujem chránený zákonom (§ 4 zákona o priestupkoch). Žalovaný popísal skutočnosti poukazujúce na
organizovaný a pretrvávajúci nezákonný ambulantný predaj potravín pri cestách a diaľniciach aj preto,
aby zdôraznil preventívny charakter uloženej sankcie. Žalovaný zdôrazňuje túto funkciu sankcie, nakoľko
z jeho úradnej činnosti, ako aj z podnetov zasielaných príslušným orgánom úradnej kontroly potravín



vyplýva, že predaj neoznačených potravín neznámeho pôvodu pri cestách a diaľniciach sa zvýšil, má
organizovaný charakter a je v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov odradiť prípadných páchateľov (aj
príbuzných obvineného) od takéhoto protiprávneho konania. Na základe uvedených skutočností navrhol
žalobu v súlade s § 190 SSP v celom rozsahu zamietnuť. Nežiadal, aby súd na prejednanie veci samej
nariadil pojednávanie.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.02.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.02.2017 podotkol,
že jediný tzv. dôkaz, o ktorý žalovaný resp. prvostupňový správny orgán opiera svoje zistenia, je
prvostupňovým správnym orgánom spísaný záznam o kontrole č. DK/2016/ČU,HE/41 zo
dňa 26.06.2016, ktorý žalobca nepodpísal, nakoľko pri jeho spisovaní prítomný nebol. Preto skutkové
zistenia prvostupňového správneho orgánu sú nedostatočným pokladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Žalobca sa na ústnom pojednávaní nevyjadril v tom zmysle, že by tovar predával či už on
alebo dcéra a takéto konanie ani nebolo obvinenému zo spáchania priestupku preukázané o to viac, že
samotný žalovaný potvrdil, že žalobca sa na mieste v čase kontroly nenachádzal. Zo zistení samotnej
kontroly je zrejmé, že žalobca na mieste nebol, teda sa konania, ktoré mu je kladené za vinu, ani dopustiť
nemohol. Zákonná úprava v tomto prípade chápe priestupok ako zavinené konanie, čo predpokladá
konanie (spáchanie priestupku) a úmysel (priamy alebo nepriamy) páchateľa, nemožno za priestupok
v tomto prípade postihnúť osobu, ktorá sa v danom mieste a čase žiadneho protiprávneho konania
nedopustila a ani sa na mieste nenachádzala. Tvrdenie žalovaného, že by sa žalobca k spáchaniu
skutku priznal, je vyslovene fabuláciou žalovaného, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nikde v
zápisnici z ústneho pojednávania, ktorú má žalobca k dispozícii, nie je uvedené jeho „priznanie“. Žalobca
nie je povinný preukazovať, ako sa nesprávne domnieva správny orgán, dôvod, prečo jeho osobné
motorové vozidlo bolo na odstavnej ploche pri ceste, ani to, aké veci tam boli umiestnené - naopak,
správny orgán má preukázať spáchanie skutku a pokiaľ sú vo veci skutkových zistení pochybnosti, je
namieste aplikácia zásady „in dubio pro reo“, ktorá je prípustná aj v priestupkovom konaní. Žiadal, aby
žalovaný predložil prehľad uložených pokút fyzickým osobám za spáchanie priestupku podľa § 13 ods. 1
písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. v rokoch 2015 a 2016. Podľa žalobcu je výška uloženej pokuty celkom
zjavne likvidačná, nakoľko žalobca je osoba zdravotne ťažko postihnutá a jeho príjmom je len invalidný
dôchodok. Žalovaný nijako relevantne a dôvodne nepreukázal, prečo žalobcovi uložil pokutu vo výške
až 2.000,- €, ani žiadne zásadné dôvody v tomto smere neuviedol. S poukazom na vyššie uvedené preto
zotrval na podanej žalobe.

5. Žalovaný v replike zo dňa 17.03.2017 zdôraznil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jediným
dôkazom, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí opiera, je záznam o kontrole č. DK/2016/ČU,HE/41
zo dňa 26.06.2016. Skutočnosti popísané v tomto zázname boli riadne prerokované so žalovaným na
ústnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2016, počas ktorého sa ku skutku priznal. S poukázaním na
§ 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pre spáchanie priestupku
podľa § 13 zákona č. 178/1998 Z.z. postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. Napriek tomu je
žalovaný presvedčený, že priestupok bol obvineným spáchaný úmyselne. Súdu súčasne predložil kópiu
dotknutých podnetov, úradných záznamov, rozhodnutí, ktoré sú súčasťou iných spisov a evidencií a
ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť výšky pokuty s poukázaním tak na individuálnu, ako aj
generálnu funkciu sankcie. Žalovaný prehľadom o výške pokút uložených v rokoch 2015 a 2016 podľa
§ 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. nedisponuje. Zastáva názor, že na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy správne orgány pri určení pokuty za priestupok zohľadňovali hľadiská uvedené
v § 12 zákona o priestupkoch. Nebolo ich povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinností
ustanovených zákonom č. 178/1998 Z.z. rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán dozoru.
Stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa tak RVPS Dolný Kubín ako aj
ŠVPS SR zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky
podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe
zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti
priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu.

6. Žalobca v duplike zo dňa 04.05.2017 zotrval na stanovisku, ktoré súdu predložil v žalobe, ako aj
v predchádzajúcom písomnom vyjadrení, že žalobca záznam o kontrole nepodpísal, nakoľko pri jeho
spisovaní nebol prítomný. Tiež zotrval na tom, že nie je pravdivé a nezodpovedá skutkovému stavu
tvrdenie žalovaného, že žalobca sa k spáchaniu skutku priznal. Toto tvrdenie žalovaného dôrazne
namieta, nakoľko je vyslovene výmyslom žalovaného, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nikde v
zápisnici z ústneho pojednávania nie je uvedené jeho „priznanie“. Správny orgán nemôže odôvodňovať



svoje rozhodnutie skutočnosťami, ktoré nastali neskôr a ktoré nemajú priamy súvis s touto vecou.
Uloženie pokuty žalobcovi nemožno zdôvodňovať konaním iných osôb, hoci aj rodinných príslušníkov.
Správny orgán výšku pokuty odôvodnil práve konaním iných osôb, nie tým, že by takáto pokuta mala
odradiť iné osoby. Žalobca je presvedčený o zaujatom a jednostrannom postupe prvostupňového
správneho orgánu voči svojej osobe. Výška sankcie nebola konajúcim správnym orgánom riadne
zdôvodnená a najmä, nebola vzhľadom na nedostatočné skutkové zistenia opodstatnená. Tzv. správna
úvaha, na ktorú sa odvoláva žalovaný, je podľa názoru žalobcu len dôkazom svojvoľnosti v rozhodovaní
žalovaného, nakoľko ako v napadnutých rozhodnutiach, tak ani doposiaľ, žalovaný výšku sankcie
primerane a adekvátne neodôvodnil, iba cituje ust. § 12 zákona o priestupkoch. Na skutočnosť, že by
mal žalobca prvostupňovému správnemu orgánu doložiť doklady preukazujúce jeho sociálnu situáciu,
žalobca upozornený správnym orgánom nebol, preto tieto ani predložiť nemohol. S poukazom na
uvedené zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.05.2017 uviedol, že podľa jeho názoru vyjadrenie žalobcu
neobsahuje žiadne nové tvrdenia alebo skutočnosti ako tie, ktoré uviedol v žalobe a vo vyjadrení zo dňa
27.02.2017, ku ktorým žalovaný zaujal podrobné stanovisko vo svojich podaniach z 01.02. a 17.03.2017,
na ktorých naďalej trvá.

8. Krajský súd s poukazom na ust. § 194 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods.
1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnymi spisom
žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu je
potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správnou žalobou
sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP tak urobí, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

12. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.10.2016 č.k.
3053/2016, ktorým bolo podľa § 59 os. 2 Správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo
potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín zo dňa 01.08.2016
č.j. 269/2016.

13. Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 13 ods. 1
písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových
miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 178/1998 Z.z.), ktorého sa mal dopustiť tým,
že dňa 26.06.2016 v čase 12:30 hod. do 15:00 hod. pri úradnej kontrole potravín vykonanej inšpektormi
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín na odstavnej ploche pri ceste I/18 Kraľovany
smer Žilina mimo obce predával ambulantným spôsobom a vystavoval pri ceste zo stola nasledovné
potraviny: lesný včelí med 950 g, 2 kusy bez ceny, čučoriedkový kompót 0,7 kg, 1 kus bez ceny,
brusnicový kompót 0,7 kg, 2 kusy bez ceny a 1 kus brusnicový kompót 0,350 kg, bez ceny, malinový
džem 0,250 kg, 1 kus, bez ceny, čučoriedkový džem 0,250 kg, 1 kus, bez ceny, brusnicový džem 0,250
kg, 1 kus, bez ceny, čím porušil povinnosť zákazu ambulantného predaja pri cestách a diaľniciach mimo
obce podľa § 9 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z.z.. Za tento priestupok správny orgán žalobcovi uložil pokutu
vo výške 2.000,- € ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €.

14. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z. priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická
osoba, ktorá poruší zákaz ambulantného predaja pri cestách a diaľniciach mimo obce (§ 9 ods. 2).



15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce
sa zakazuje; obcou sa na účely tohto zákona rozumie územie vymedzené dopravnými značkami
označujúcimi začiatok a koniec obce, ako aj územie vymedzené dopravnými značkami označujúcimi
začiatok a koniec miestnej časti obce.

16. Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona za priestupok podľa odseku 1 sa uloží pokuta do 8 000 eur. V
blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 pokutu do 4 000 eur.

17. Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona na priestupky a konanie o nich sa vzťahuje všeobecný predpis
o priestupkoch.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 372/1990 Zb.) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

19. Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že
ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

21. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

22. Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

23. Podľa § 73 ods. 1 citovaného zákona občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia obvinený z priestupku má
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k
priznaniu ho nemožno donucovať.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

25. Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

26. Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil



správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.

29. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej
veci sa v zásade zameral na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo po porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Konštatuje pritom, že vyššie citovanými ustanoveniami právnym
predpisov sa správne orgány dôsledne neriadili.

30. V prvom rade je potrebné konštatovať, že zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného
pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 26.07.2016 nevyplýva, z akého priestupku a na akom
skutkovom základe správny orgán obvinil žalobcu. V zápisnici je len protokolované, že: „Pán Miroslav
Kišša uviedol, že je on je zodpovedný za priestupok, nakoľko predávaný tovar a auto (Citroen Jumper
MT 763 DX) patrilo jemu. Na základe uvedeného je: Obvinený z priestupku: P. O., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, O., okres P..“ Nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalovaného v
napadnutom rozhodnutí, že pán O. po oboznámení sa s predmetom prejedávanej veci a po zákonnom
poučení do zápisnice uviedol, že „je zodpovedný za priestupok a súhlasí s tým, čo povedala dcéra,
že tovar a auto patrili jemu a dcéra strážila, kým on bol preč“ a že k spáchaniu skutku sa obvinený
priznal, pretože podľa protokolácie zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.07.2016 P. O. v tom čase
obvinený z priestupku ešte nebol a nebol ani poučený o svojich právach ako obvinený podľa § 73 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca sa k spáchaniu skutku nepriznal, a preto v tomto smere správny súd
žalobnú námietku žalobcu považoval za dôvodnú. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 26.07.2016
je ďalej protokolované konštatovanie správneho orgánu (po začatí ústneho pojednávania), že obvinený
sa na ústne pojednávanie dostavil na základe predvolania zo dňa 19.07.2016. Správny orgán však P.
O. na ústne pojednávanie nepredvolával, ako obvinenú predvolal jeho dcéru Q. O. (viď upovedomenie
o začatí konania o priestupku a predvolanie na ústne pojednávanie zo dňa 19.07.2016). Obvinená Q.
O. prevzala toto predvolanie prostredníctvom pošty dňa 21.07.2016, avšak na ústne pojednávanie sa
nedostavila. Podľa tohto upovedomenia o začatí konania o priestupku zo dňa 19.07.2016 bola obvinená
z priestupku Q. O. a nie žalobca. Pokiaľ je ďalej v zápisnici z ústneho pojednávania protokolované, že
obvinená (a nie teda žalobca) sa mala priestupku podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z.
dopustiť tým, že vykonávala ambulantný predaj potravín pri cestách a diaľniciach mimo obce, kde sa
zakazuje predaj potravín, zápisnica je zmätočná a nie je z nej zrejmé, akého protiprávneho konania sa
teda dopustil žalobca. Ak je ďalej v zápisnici protokolované, ako sa mala obvinená (a teda nie žalobca)
dopustiť priestupku podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z., pričom správny orgán na
druhej strane zápisnice uvádza, že ambulantným spôsobom predával a vystavoval pri cestne zo stola v
zápisnici uvedené potraviny účastník konania, nie je zrejmé, koho za účastníka konania prvostupňový
správny orgán konkrétne považoval, či žalobcu alebo obvinenú Q. O.. Tiež nie je zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zrejmé, či obvinený P. O. na ústnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal,
keď absentuje akékoľvek jeho ďalšie vyjadrenie k veci. Rovnako nie je možné zistiť, či vôbec a aké
dokazovanie správny orgán na ústnom pojednávaní vykonal. Uvedený postup správneho orgánu bol
podľa názoru súdu tiež v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže správny
orgán neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o
ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

31. Na základe vyššie uvedeného správny súd musí konštatovať, že správne orgány v posudzovanej
veci nezistili presne a úplne skutočný stav veci tak, ako im to ukladá ust. § 32 ods. 1 Správneho
poriadku. Je zrejmé, že žalobca kritického dňa 26.06.2016 v čase od 12:30 hod. do 15:00 hod. pri
úradnej kontrole vykonanej inšpektormi RVPS Dolný Kubín na odstavnej ploche pri štátnej ceste č.
1/18 za obcou Kraľovany smer Žilina nebol osobne prítomný, čo vyplýva aj zo samotného záznamu
o kontrole č. DK/2016-ČU, HE/41 zo dňa 26.06.2016, a preto správny orgán nemohol mať potom za
preukázané, že v kritickom čase na danom mieste ambulantným spôsobom predával uvedené potraviny.
Zabezpečené dôkazy, hoci ich prvostupňový správny orgán na ústnom pojednávaní nevykonal, podľa



názoru súdu však nasvedčujú dôvodnému podozreniu, že i v čase kontroly uvedené potraviny (lesný
včelí med, kompóty a džemy) žalobca vystavoval za účelom ambulantného predaja a ponúkal ich
na predaj prostredníctvom ďalšej osoby - svojej dcéry obvinenej Q. O., preto nič nebráni správnemu
orgánu, aby skutkovú vetu upravil, a tak presne špecifikoval konanie, ktorého sa žalobca kritického
dňa v spolupáchateľstve s ďalšou osobou dopustil. Je logické, že tovar vystavoval práve a len za
účelom jeho predaja, a preto neobstojí žalobná námietka žalobcu, že nemohol spáchať priestupok.
Rovnako neobstojí podľa názoru súdu ani žalobná námietka, že miesto spáchania priestupku konajúcim
správnym orgánom nie je riadne určené, pričom v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného, ktorý sa s predmetnou skutočnosťou dostatočne vyrovnal.

32. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.08.2016 uviedol, že pri rozhodovaní o
priestupku vychádzal zo záznamu o úradnej kontrole potravín DK/2016/ČU, HE/41 zo dňa 26.06.2016,
fotodokumentácie nedostatkov uvedených v zázname o úradnej kontrole potravín, upovedomenia
o začatí konania o priestupku a predvolania na ústne pojednávanie ako aj zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 26.07.2016, avšak akým spôsobom tieto dôkazy na ústnom pojednávaní vykonal,
zo zápisnice z ústneho pojednávania nie je možné vôbec zistiť. Podľa názoru súdu nemôže byť
spravodlivé rozhodnutie vydané v správnom konaní, ak bolo vydané na základe podkladov, ku
ktorým nebolo umožnené obvinenému ako účastníkovi konania poskytnúť vlastné vyjadrenie, prípadne
uskutočniť návrhy na doplnenie dokazovania - skôr ako bolo toto rozhodnutie vydané. Keďže na
odvolacie konanie sa ustanovenia Správneho poriadku upravujúce správne konanie v prvom stupni
vzťahujú primerane, aj odvolací správny orgán by mal postupovať v súlade s týmto ustanovením a mal
by poskytnúť účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní.
33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný neuviedol jediný relevantný dôvod, týkajúci sa
samotného žalobcu, ktorý by odôvodňoval výšku uloženej pokuty, v tejto časti ide o úplnú svojvôľu
tak prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, správny súd poukazuje na konštatovanie žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, že obvinený (t.j. žalobca) zriadil ambulantný predaj a ponúkal potraviny
na zákonom zakázanom mieste, teda na mieste, ktoré nespĺňalo ani základné hygienické podmienky
(potraviny boli ponúkané z plastového stolíka umiestneného pri prašnej ceste), umiestňoval na trh
potraviny bez nadobúdacích dokladov, následkom čoho boli poškodené práva spotrebiteľa a navyše
ohrozovaná bezpečnosť cestnej premávky, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Nie je však toho
názoru, že takto uložená pokuta (vo výške 2.000,- €) je primeraná zistenému skutkovému stavu, ako aj
charakteru porušenia zákona a pokuta v danej výške plní nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu vo
vzťahu k samotnému účastníkovi konania, ako aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
práv a povinností. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť -
a to skutočnosť, že žalobca už bol v minulosti postihnutý blokovou pokutou vo výške 150,- € za predaj
neoznačených potravín bez nadobúdacích dokladov na zakázanom mieste zistenom pri kontrole dňa
30.10.2014 na parkovisku pri obci Šútovo (viď. záznam č. MT/2014/ZP/KG, JM/101) a nejde teda o prvé
protiprávne konanie rovnakého druhu. Na druhej strane však žalovaný ako i prvostupňový správny orgán
nedostatočne vyhodnotili okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu a jeho pomery. Žalobca preukázal, že je
invalidný dôchodca a jeho invalidný dôchodok od 01.01.2016 predstavuje sumu 407,40 € mesačne (viď
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 680 530 7245 0 zo dňa 03.12.2015). Za tejto
situácie uloženie pokuty vo výške 2.000,- € sa javí ako neprimerane prísne a nezohľadňujúce dostatočne
konkrétne okolnosti, na ktoré bol správny orgán povinný prihliadať pri určovaní výmery pokuty z hľadiska
osoby priestupcu a jeho aktuálnych osobných pomerov.

34. Na základe vyššie uvedených záverov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a s
poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP tiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil
a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom správny orgán opätovne vo
veci vykoná ústne pojednávanie a riadne dokazovanie v rámci priestupkového konania, odstráni zistené
nedostatky, opätovne vo veci rozhodne a pred vydaním nového rozhodnutia umožní žalobcovi vyjadriť
sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a umožní mu prípadne navrhnúť jeho doplnenie, keďže
bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci je na správnom orgáne. Zároveň sa tiež vysporiada
s námietkami žalobcu a opätovne vyhodnotí kritériá relevantné pre určenie druhu sankcie a jej výmery
v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

35. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal
žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči



žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s
poukazom na ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.