Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/45/2017 z 21. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. novembra 2017, sp. zn. 31S/45/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5017200102.2 Krajský súd Žilina | 31S/45/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5017200102.2 | 2017-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2a9c0fc-bf7a-44b8-bec3-1fcefd5ea26a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200102.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200102
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200102.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Padrone,
s.r.o., so sídlom Jedlíkova 3425/21, 010 15 Žilina, IČO: 46 898 042, právne zastúpený advokátkou: Mgr.
Soňa Grošaftová, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 781, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej
správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100269610/2017 zo dňa 13.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100269610/2017 zo
dňa 13.02.2017, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104326101/2016 zo dňa 18.11.2016 z
r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Daňovému úradu Žilina.

Žalobca m á p r á v o proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 104326101/2016 zo dňa 13.2.2017 správca dane Daňový úrad
Žilina podľa § 76 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. určil
žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty - žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty
vo výške 500.000,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca dňa 09.05.2014 podal
návrh na obnovu konania v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
9500301/5/4756072/2013/Mart zo dňa 22.10.2013, ktorým bola žalobcovi uložená zábezpeka vo výške
500.000,00 Eur. Rozhodnutím č. 9500301/5/3740686/2014 zo dňa 04.08.2014 správca dane zamietol
návrh účastníka konania na obnovu konania. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, správca dane
postúpili odvolanie žalovanému, ktorý rozhodnutím zo dňa 09.12.2014 zrušil rozhodnutie daňového
úradu zo dňa 04.08.2014, ktorým správca dane zamietol návrh žalobcu na obnovu konania a vec vrátil na
ďalšie konanie. Na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.12.2014 správca dane vydal rozhodnutie
pod č. 9500301/5/371540/2015 zo dňa 12.02.2015, ktorým povolil obnovu konania v rozsahu určenia
výšky zábezpeky. V obnovenom konaní v súvislosti s určením výšky zábezpeky u daňového subjektu
- žalobcu pri zisťovaní daňového nedoplatku na DPH u personálne prepojenej spoločnosti RODUR,
s.r.o., správca dane nebude zohľadňovať nedoplatok vo výške 357.211,20 Eur vzniknutý na základe
rozhodnutia č. 9500403/5/3547263/2012 zo dňa 29.11.2012, ktoré nebolo ku dňu podania žiadosti o
registráciu DPH spoločnosti Padrone, s.r.o. právoplatné. Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o
registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH je povinná zložiť zábezpeku
na daň v požadovanej výške zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou
zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu, ak je
naplnená aspoň jedna z podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. V súlade s § 4c
ods. 2 zákona o DPH, daňový úrad určuje žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku
na daň, ktorá môže byť najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur. Pri určení zábezpeky na daň



prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby. Žiadateľ
o registráciu je alebo bol konateľom alebo spoločníkom v týchto prepojených daňových subjektoch: JM-
SPIRIT, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o., RODUR, s.r.o., Famur, s.r.o. z ktorých aspoň jeden mal ku dňu
podania žiadosti o registráciu na DPH nedoplatky na dani 1.000,00 Eur a viac, ktoré vznikli v období,
v ktorom bol alebo je konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre
daň neboli zaplatené. Na základe tejto skutočnosti došlo k naplneniu ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c)
bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca podal žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty dňa
25.09.2013. Pri posudzovaní miery rizikovosti žiadateľ o registráciu za účelom určenia výšky zábezpeky
daňový úrad vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojených daňových subjektov, pričom celková
výška evidovaných daňových nedoplatkov u prepojených subjektov je 808.347,38 Eur, z toho nedoplatok
na dani z pridanej hodnoty je vo výške 808.396,80 Eur. Daňový úrad pri posudzovaní miery rizikovosti
taktiež vychádzal z ďalších skutočností zistených pri správe daní, ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o
registráciu, a to prepojené daňové subjekty majú povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodávajú.
Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti s prihliadnutím na riziko vzniku nedoplatkov na dani z pridanej
hodnoty vychádzajúc z celkovej výšky daňových nedoplatkov prepojených daňových subjektov a ďalších
rizikových atribútov daňový úrad určil zábezpeku na daň vo výške 500.000,00 Eur.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie zo dňa 05.12.2016. Žalobca v odvolaní
tvrdil, že ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň personálne prepojené osoby nemali žiadne
daňové nedoplatky a v prípade ich vzniku po podaní žiadosti tieto nemôžu byť spätne ku dňu žiadosti
posudzované. V rozhodnutí správcu dane absentovala základná požiadavka na spravodlivé konanie.
Z rozhodnutia nevyplývalo, ktoré z menovaných spoločností majú nedoplatok na dani a v akej výške.
Z rozhodnutia taktiež nie je zrejmé, aké kritéria rizikovosti boli zohľadnené, čo viedlo správcu dane k
uloženiu výšky zábezpeky v rozsahu 500.000,00 Eur, ktorá suma predstavuje hornú hranicu zábezpeky.

3. Žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím pod č. 100269610/2017 zo dňa 13.02.2017 a to tak,
že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane pri vydaní predmetného rozhodnutia postupoval
v súlade s § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH. Správca dane pri stanovení zábezpeky vychádzal
z detailu daňového subjektu Padrone, s.r.o. v deň prepočtu 17.08.2016, pričom uloženie zábezpeky
v danej výške ovplyvnilo prepojenie so spoločnosťou RODUR, s.r.o. prostredníctvom konateľov a
spoločníkov týchto spoločností. Ku dňu podania žiadosti o registráciu 25.09.2013 bola u spoločnosti
RODUR, s.r.o. evidovaná výška nedoplatkov na DPH 1.092.278,98 Eur, ktorá vznikla na základe
vyrubenej dane po kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2009 a február 2010. Za zdaňovacie obdobie
február 2010 bola správcom dane predpísaná daň vo výške 735.750,11 Eur na základe rozhodnutia
č. 694/230/60729/11 zo dňa 06.06.2011, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím zo
dňa 10.09.2011. Uvedené rozhodnutie o odvolaní bolo rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sžf 71/2012
zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený
rozdiel dane bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie rozhodnutím zo dňa 08.11.2013. Z
uvedeného vyplýva, že ku dňu podania žiadosti o registráciu žalobcu bolo právoplatné rozhodnutie
správcu dane č. 694/230/60729/11/Jan zo dňa 06.06.2011 (rozsudok č. k. 3Sžf 71/2012 zo dňa
17.09.2013 dňa 25.09.2013 nebol právoplatný). Za zdaňovacie obdobie máj 2009 bola vyrubená
daň vo výške 357.211,20 Eur rozhodnutím č. 9500403/5/3547263/2012 zo dňa 29.11.2012, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 1100308/1/124262/2013 zo dňa 14.03.2013. Na
základe uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/72/2013 zo dňa 26.02.2014 bolo odvolaciemu
orgánu uložené opätovné doručenie jeho rozhodnutia, pretože na základe názoru súdu nebolo riadne
doručené, na základe doručenia rozhodnutia právnej zástupkyni daňového subjektu dňa 01.04.2014
sa stalo právoplatným aj rozhodnutie správcu dane z 29.11.2012. Na základe rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 21S/72/2013 zo dňa 11.04.2013 právoplatným dňa 02.08.2014 bolo rozhodnutie
odvolacieho orgánu zo dňa 14.03.2013 zrušené, následne bolo odvolacím orgánom na základe
rozhodnutia č. 1100308/1/373509/2014 zo dňa 19.08.2014 zrušené rozhodnutie správcu dane č.
9500403/5/3547263/2012 z 29.11.2012. Vzhľadom k tomu, že k dátumu podania žiadosti o registráciu
rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 daňovému subjektu
RODUR, s.r.o. vo výške 357.211,20 Eur nebolo právoplatné na účely stanovenia zábezpeky nemá byť
zohľadnená uvedená suma ako nedoplatok. Suma nedoplatku 808.396,82 Eur, ktorú správca dane
uviedol v rozhodnutí nie je zahrnutá suma 357.211,20 Eur, ale zahrnutá je časť sumy vyplývajúcej z
dorubu dane za zdaňovacie obdobie február 2010 vo výške 735.067,78 Eur a pokuta vo výške 73.329,04
Eur. Podľa žalovaného v sume určenej na účel určenia zábezpeky u žalobcu nemá byť zahrnutá pokuta



vo výške 73.329,04 Eur, pretože do sumy na určenie zábezpeky sa zahŕňa len daň z pridanej hodnoty
a nie sankcie. Pri výpočte zábezpeky sa teda má vychádzať zo sumy nedoplatku vo výške 735.067,78
Eur, ktorý bol právoplatný ku dňu podania žiadosti. Podľa žalovaného na základe vyššie uvedeného je
bezdôvodná námietka, že výška daňových nedoplatkov bola posudzovaná spätne. Žalovaný uviedol, že
suma 735.067,78 Eur tiež presahuje maximálnu sumu zábezpeky, ktorá je vo výške 500.000,00 Eur,
teda stanovená výška zábezpeky by sa ani pri tejto sume nedoplatku nezmenila. K námietke odvolania,
že správca dane vydal rozhodnutie až po troch rokoch, žalovaný uviedol, že správca dane rozhodnutie
o zložení zábezpeky zo dňa 18.11.2016 vydal až v obnovenom konaní a to na základe návrhu daňového
subjektu, pričom pôvodné rozhodnutie o určení daňovej zábezpeky bolo vydané dňa 22.10.2013 pred
registráciou daňového subjektu. Námietka, že ustanovenie § 4c ods. 2 zákona o DPH nie je možné
vykladať spôsobom, že správca dane môže výšku zábezpeky určiť aj platiteľovi dane, na túto žalovaný
uviedol, že na základe žiadosti o registráciu zo dňa 25.09.2013 uložil zábezpeku rozhodnutím zo dňa
22.10.2013, teda v čase, keď žiadateľ zdaniteľná osoba nebol platiteľom dane. Vzhľadom ku skutočnosti,
že išlo o povinnú registráciu z titulu dosiahnutia obratu správca dane vykonal registráciu podľa § 4 ods.
5 zákona o DPH a žalobca sa stal platiteľom DPH k 01.12.2013. Proti rozhodnutiu uložení zábezpeky
bolo podané odvolanie, ktoré žalobca zobral späť, podanú žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania posúdil žalovaný tak, že rozhodnutie správcu dane nie je v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom. O zábezpeke správca dane teda rozhodoval v čase, keď žiadateľ o
registráciu nemal ešte postavenie platiteľa DPH. Následne sa o zábezpeke rozhodovalo až na základe
návrhu na obnovu konania, ktorý podal daňový subjekt dňa 09.05.2014, teda po tom, ako sa stal
platiteľom DPH. Uvedený postup správcu, keď rozhoduje z dôvodu vyššie uvedených skutočností a to
obnovy konania o zábezpeke v čase, keď daňový subjekt má postavenie platiteľa dane nie je v rozpore
s ust. § 4c ods. 2 zákona o DPH, ako sa uvádza v odvolaní. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť,
že žalobca vykazoval nedoplatky na vyrubených rozdieloch dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2009, február 2009, ktoré síce boli súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, ale v
ďalšom konaní boli správcom dane opäť vyrubené v rovnakých sumách na základe rozhodnutia zo dňa
22.06.2015 a dňa 10.11.2016. K námietke, že správca dane v predchádzajúcom rozhodnutí o uložení
zábezpeky neuvádzal ako prepojené osoby daňové subjekty, ktoré v predmetom rozhodnutí uvádza t.
j. JM-SPIRIT, s.r.o. a EMPORIO STUDIO, s.r.o. a Famur, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto skutočnosť
nemá žiadny vplyv na určenú výšku zábezpeky, nakoľko ako vyplýva zo zostavy číslo výstupu 4701,
deň prepočtu 17.08.2016, tieto daňové subjekty boli síce uvedené v detaile na určenie zábezpeky,
avšak bez ďalšieho vplyvu na zábezpeku, nakoľko nevykazovali nedoplatky k dátumu podania žiadosti
o registráciu. K námietke odvolania, že suma nedoplatkov na DPH je vyššia ako suma celkových
nedoplatkov žalovaný uviedol, že je to z dôvodu, že na účte prepojeného daňového subjektu RODUR,
s.r.o. je preplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 15,67 Eur a na dani z motorových
vozidiel je preplatok vo výške 33,77 Eur a tieto sumy znižujú výšku celkového nedoplatku. Žalovaný
tiež uviedol v súvislosti s opodstatnením zloženia zábezpeky, že spoločnosť žalobcu ku dňu vydania
rozhodnutia má evidovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 4.116,22 Eur, ktorý
vznikol neuhradením vlastných daňových povinností za obdobie máj 2016 vo výške 871,41 Eur, jún 2016
vo výške 813,91 Eur, júl 2016 vo výške 621,65 Eur, september 2016 vo výške 509,71 Eur, október 2016
vo výške 591,05 Eur, december 2016 vo výške 708,49 Eur. Podľa žalovaného správca dane postupoval
správne pri uložení zábezpeky, pretože došlo k naplneniu dôvodov pre jej uloženie podľa § 4c ods. 1
písm. c) bod 1 zákona o DPH, kedy je preukázané, že konatelia a spoločníci žiadateľa - Jaroslav Uram
a Michal Uram sú konateľmi a spoločníkmi v týchto prepojených daňových subjektoch - právnických
osobách JM-SPIRIT, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o., RODUR, s.r.o. a Famur, s.r.o. z ktorých aspoň
jedna mala ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH nedoplatky na dani 1.000,00 Eur a viac, ktoré
vznikli v období, v ktorom tieto osoby boli a sú spoločníkom a konateľom tejto právnickej osoby, a ktoré
ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal všeobecnú správnu žalobu v zákonom
stanovenej lehote. Žalobca poukazuje na to, že bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a súčasne
zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu príslušných zákonných ustanovení, ktoré má za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, pričom poukazuje aj na ustanovenie § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a rozhodnutie
žalovaného a prvostupňového orgánu nezodpovedá tomuto ustanoveniu. Rozhodnutie je aj v rozpore s
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v rozpore s článkom



46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Absencia tejto požiadavky zakladá nepreskúmateľnosť takéhoto
rozhodnutia, čo má za následok existenciu protiústavného stavu, ktorý je nezlučiteľný so zásadou
spravodlivého konania. Žalobca už v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
namietal najmä nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, najmä absenciu právnej úpravy pri určovaní
výšky zábezpeky, ako i nedostatočné označenie jednotlivých prepojených subjektov a ich daňových
nedoplatkov. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že je preukázané, že konatelia a spoločníci
žiadateľa o registráciu - Jaroslav Uram a Michal Uram sú konateľmi a spoločníkmi v týchto prepojených
daňových subjektoch - právnických osobách: JM-SPIRIT, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o., RODUR,
s.r.o., Famur, s.r.o., z ktorých aspoň jedna mala ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH nedoplatky
na dani 1.000,00 Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom tieto osoby boli a sú spoločníkmi a konateľmi
tejto právnickej osoby, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Žalobca
uvádza, že citované tvrdenie nezodpovedá zákonnej požiadavke obsiahnutej v § 4c ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z., kedy pri určení výšky zábezpeky daňový úrad prihliadne na riziko vzniku nedoplatku
na dani zdaniteľnej osoby. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nielen nepostačujúce,
ale i nanajvýš zmätočné. Z vyššie citovaného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že daňový úrad pri
určovaní výšky zábezpeky vychádzal z evidovaných nedoplatok u prepojených daňových subjektov
RODUR, s.r.o., Famur, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o. a JM-SPIRIT, s.r.o., z ktorých aspoň jeden
z nich mal nedoplatok na dani 1.000,00 Eur a viac. Súčasne však žalovaný uvádza, že prepojené
daňové subjekty JM-SPIRIT, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o. a Famur, s.r.o. ku dňu 17.08.2016 nemali
daňový nedoplatok, teda potom nie je zrejmé, prečo tieto uvádza ako prepojené subjekty, ktoré by
mali mať daňové nedoplatky. Žalobca v rámci odvolacieho konania poukazoval na skutočnosť, že v
prvom rozhodnutí daňového úradu o určení zábezpeky vydanom ešte pred nariadením obnovy konania
daňový úrad vôbec neuvádzal tieto podnikateľské subjekty, to znamená, neboli posudzované pre účely
existencie miery budúceho rizika vzniku daňového nedoplatku. Súčasne pokiaľ žalovaný uvádza, že
žalobca je alebo bol konateľom alebo spoločníkom v prepojených spoločnostiach, z ktorých aspoň jedna
mala ku dňu podania žiadosti, to znamená nie ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného
nedoplatky na dani 1.000,00 Eur a viac, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétnu výšku nedoplatkov
u jednotlivých spoločností a tieto špecifikovať práve ku dňu podania žiadosti o registráciu t. j. ku dňu
25.09.2013. V zmysle § 4c zákona o DPH má daňový úrad pri určení výšky zábezpeky zákonnú
povinnosť vždy prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na DPH, pričom miera rizika vo vzťahu k výške
zábezpeky musí byť riadne zdôvodnená. Je potom tiež zákonnou povinnosťou správcu dane vo vzťahu
k zdôvodneniu miery rizika túto náležite posúdiť a na podklade správnej úvahy výšku zábezpeky určiť.
Správca dane a žalovaný boli povinní v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť všetky zákonné hľadiská,
najmä ako na ne prihliadali, aké kritéria rizikovosti boli zohľadnené, predovšetkým čo viedlo správcu
dane k uloženiu výšky zábezpeky v rozsahu 500.000,00 Eur, ktorá suma predstavuje hornú hranicu
zábezpeky. Iba existencia prepojených spoločností, ich označenie ako aj vyslovenie existencie určitej
miery rizika bez ich náležitého posúdenia nie je splnením zákonnej požiadavky riadneho zdôvodnenia
rozhodnutia. Z činnosti správcu dane je zrejmé, že samotnú výšku zábezpeky na DPH generuje osobitný
informačný systém na základe údajov doň vložených, pričom parametre pre jej určenie sú jednotné, a
teda v žiadnom prípade nie sú splnením zákonnej podmienky obsiahnutej v § 4c ods. 2 pri určení výšky
zábezpeky na dani prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. Pri
takomto postupe správca dane úplne absentuje aplikáciu právnej úpravy čo má za následok, že ním
vydané rozhodnutie je nesprávne. Rozhodnutie o určení zábezpeky na DPH sa uskutočňuje v rámci
správnej úvahy (diskrečná právomoc) v procese, v ktorom správny orgán uplatňuje svoju právomoc, ale
súčasne je povinný postupovať iba podľa zákona a v jeho medziach. Poukázal pritom aj na rozhodnutie
súdov ako Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/91/2014 a sp. zn. 21S/74/2016. Nielen
absencia správnej úvahy pri určení výšky zábezpeky, ale i spôsob posudzovania skutočností rozhodných
pre určenie výšky zábezpeky ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, kde zodpovedá príslušným
hmotnoprávnym ustanoveniam zákona o DPH. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uvádza, že odvolací orgán
v súvislosti s opodstatnením uloženia zábezpeky poukazuje tiež na skutočnosť, že spoločnosť Padrone,
s.r.o. ku dňu vydania rozhodnutia má evidovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške
4.116,22 Eur, ktorý vznikol neuhradením vlastných daňových povinností, ide o tvrdenie nezodpovedajúce
zmyslu a účelu právnej úpravy. S poukazom na § 4c ods. 1 zákona o DPH sa pri určovaní zábezpeky
na daň zohľadňujú prípadné nedoplatky u prepojených daňových subjektov ku dňu podania žiadosti a
nie ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v rámci obnovy konania. Potom ak mal
žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia potvrdeného žalovaným evidovaný nedoplatok na
dani, uvedené nemôže byť posudzované spätne na obdobie, kedy žalobca podal žiadosť o registráciu
pre daň.



Ako vyplýva z administratívneho spisu žalobca podal žiadosť o registráciu dňa 25.09.2013 v dôsledku
čoho uložil Daňový úrad Žilina žalobcovi rozhodnutím zo dňa 22.10.2013 povinnosť zložiť zábezpeku vo
výške 500.000,00 Eur, ktoré rozhodnutie bolo zrušené v rámci obnovy konania. Žalobcom napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 13.02.2017 a tomu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
18.11.2016, to znamená v čase, kedy žalobca už bol registrovaný pre daň a súčasne po uplynutí viac ako
troch rokov odo dňa podania žiadosti o registráciu pre daň. Žalobca poukazuje na § 4c ods. 1 zákona
o DPH, podľa ktorého je osobou povinnou zložiť zábezpeku pre daň zdaniteľná osoba, ktorá podala
žiadosť o registráciu, ak splnia niektorú z podmienok uvedených v písm. a) až c) zákona. Podľa § 4c
ods. 2 zákona, výšku zábezpeky na daň daňový úrad určí žiadateľovi o registráciu rozhodnutí, pričom
podľa § 4 ods. 3 zákona vykoná registráciu najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o registráciu
pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň. Z takto formulovanej právnej úpravy
nepochybne vyplýva, že zábezpeku na daň určuje daňový úrad žiadateľovi o registráciu, ktorým dňom
registrácie žiadateľ nadobúda postavenie zdaniteľnej osoby. Podľa citovaných zákonných ustanovení
určiť zábezpeku na daň v prípade splnenia zákonných podmienok pre jej uloženie je možné osobe,
ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby a súčasne podala žiadosť o registráciu. Z dikcie ustanovenia
vzťahujúce sa na vec vyplýva, že v lehote na vydanie osvedčenia o registrácií pre daň správca dane
súčasne vydá aj rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň a to z dôvodu, že žiadateľ má postavenie
zdaniteľnej osoby, čo je zákonnou podmienkou vydania rozhodnutia o určení zábezpeky, ustanovenie §
4c ods. 2 zákona o DPH nie je možné vykladať spôsobom, že správca dane môže výšku zábezpeky určiť
aj platiteľovi dane. Účelom zloženia zábezpeky na DPH je predovšetkým vytvoriť vhodné podmienky pre
riadne fungovanie systému DPH. Postup správcu dane, kedy tento uložil povinnosť zložiť zábezpeku na
daň v čase po vydaní osvedčenia o registrácií na DPH, kedy žiadateľ o registráciu už má postavenie
platiteľa dane je postupom nesprávnym. Žalobca zdôrazňuje, že ním uvedené tvrdenie vychádza z
platnej právnej úpravy, kedy je povinná zábezpeku na daň zložiť zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť
o registráciu, nie platca DPH. Uvedené nemôže ospravedlniť skutočnosť, že v rámci obnovy konania
došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia daňového úradu, najmä ak dôvodom zrušenia rozhodnutia
bol nezákonný postup správcu dane. Postupom správcu dane a žalovaného, kedy títo po viac ako troch
rokoch určujú opätovne výšku zábezpeky osobe, ktorá má už postavenie platiteľa, odporuje základným
zásadám správy daní a princípu spravodlivého konania, nakoľko uvedený stav bol spôsobený práve
nezákonnosťou postupu správcu dane pri určení výšky zábezpeky, to znamená pri vydávaní pôvodného
a neskôr zrušeného rozhodnutia. Poukazuje aj na princíp porušenia právnej istoty. Ku dňu podania
žiadosti o registráciu na daň personálne prepojené osoby nemali žiadne daňové nedoplatky, v prípade
ich vzniku po podaní žiadosti tieto nemôžu byť spätne ku dňu žiadosti posudzované. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.07.2017, žalobu žiadal
zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na celý priebeh konania v predmetnej veci v zhode s
odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Podľa žalovaného v sume určenej na účel určenia zábezpeky u
daňového subjektu - žalobcu nemá byť zahrnutá pokuta vo výške 73.329,04 Eur, pretože ide o sankciu.
Musí sa vychádzať zo sumy nedoplatku 735.067,78 Eur, ktorý bol právoplatný ku dňu podania žiadosti.
Je bezdôvodná námietka, že výška daňového nedoplatku bola posudzovaná spätne. K námietke, že
správca dane vydal rozhodnutie po troch rokoch uviedol, že správca dane rozhodnutie zo dňa 18.11.2016
vydal až v obnovenom konaní a to na základe návrhu daňového subjektu, pričom pôvodné rozhodnutie
bolo vydané dňa 22.10.2013 pred registráciou daňového subjektu. O zábezpeke správca dane rozhodol
v čase, keď žiadateľ o registráciu nemal ešte postavenie platiteľa DPH, išlo o pôvodné rozhodnutie zo
dňa 22.10.2013 a následne o zábezpeke sa rozhodovalo až na základe návrhu na obnovu konania, ktorý
práve podal daňový subjekt, čiže žalobca, teda už po tom, ako sa stal platiteľom DPH. Uvedený postup
správcu dane, keď rozhoduje z dôvodu toho, že vzhľadom na obnovu konania, keď daňový subjekt už
má postavenie platiteľa dane podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH nie je v rozpore s § 4c ods. 2 zákona o
DPH, ako je uvádzané v žalobe.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.08.2017, žalobca
zotrval na všetkých uvedených skutočnostiach obsiahnutých v podanej žalobe. Vo vzťahu k
neodôvodneniu výšky zábezpeky poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/53/2015
zo dňa 25.08.2016.



7. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 22.11.2017. Na nariadený termín pojednávania
sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázaný riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť
neospravedlnil ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu súd vec
prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného pri aplikácii ust. § 115 SSP.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žaloby.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd ( § 10 SSP ) po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako
aj správcu dane, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu ( § 177 a nasl.
SSP ) mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov, preto rozhodnutia špecifikované
výrokovou časťou rozhodnutia bolo potrebné zrušiť podĺa § 191 ods. 1 pís.d) SSP za použitia § 191
ods. 3 SSP z nasledovných dôvodov :

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím,
okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77
ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

11. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., obnova daňového exekučného konania nie je prípustná.

12. Podľa § 75 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane,
ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

13. Podľa § 75 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

14. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod
podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

15. Podľa § 75 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník
konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

16. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane.
Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

17. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca
dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie
ministerstva, minister.

18. Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť,
ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa
osobitných predpisov.

19. Podľa § 76 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na
obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne
príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane,
rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh
na obnovu konania tento orgán. Na zmenu miestnej príslušnosti po povolení alebo nariadení obnovy
konania sa neprihliada.



20. Podľa § 76 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., v rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania
sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.

21. Podľa § 76 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy
konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno
proti nemu podať odvolanie.

22. Podľa § 76 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z., nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo
veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane
uvedený v odseku 4. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný
jeho právnym názorom.

23. Podľa § 76 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje;
proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku
obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná
osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení 3) alebo inej
obdobnej zmluvy (ďalej len "zmluva o združení"), sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak
za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat
49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného
podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná
osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať
žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.

26. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala
žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na
zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre
daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu
pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným
v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ").

27. Podľa § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 o DPH, Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre
daň podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet
daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou 4b) bez výhrad na obdobie 12 mesiacov
v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak
a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,
1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom
táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania
žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom
alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,
b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000
eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená
registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu,
c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo
bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,



1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v
ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu
podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická
osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,
d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov
alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

28. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí
daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri
určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej
osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia
o zložení zábezpeky na daň.

29. Podľa § 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o
registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.
Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok.

30. Podľa § 4c ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 podá
žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 4 a v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo
zloží zábezpeku v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti
žiadateľovi o registráciu zábezpeku na daň zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu.

31. Podľa § 4c ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na
dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo
jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá
odkladný účinok.

32. Podľa § 4c ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z., ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá
na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú
zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní
odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Pritom správca dane pred
vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 4c ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z., zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na
úroky.

34. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36. Je nesporné, že v preskúmavaných rozhodnutiach išlo o rozhodnutia, ktoré boli vydané následne po
povolení obnovy konania, ktorá bola povolená rozhodnutím správcu dane č. 9500301/5/371540/2015 zo
dňa 12.02.2015, a to vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu - určeniu zábezpeky - rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 9500301/5/4756072/2013/Mart zo dňa 22.10.2013, ktorým bola vo vzťahu k žalobcovi
uložená zábezpeka na DPH vo výške 500.000,00 Eur na obdobie 12 mesiacov s poukazom na § 4c
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z..

37. Obnova konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, pretože smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie s výnimkou
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania (§ 77). Prípustná
nie je ani obnova daňového exekučného konania (ods. 2). Obnova konania je prípustná len z



taxatívne určených dôvodov. V danom prípade rozhodnutím správcu dane zo dňa 12.02.2015 pod č.
9500301/5/371540/2015 zo dňa 12.02.2015 bola povolená obnova konania vo veci uloženia zábezpeky
ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 22.10.2013 z dôvodu, že vyšli
najavo nové skutočnosti podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a to v rozsahu určenej
výšky zábezpeky. Obnovu konania nemožno povoliť ani nariadiť proti odôvodneniu rozhodnutia. Obnova
konania je prípustná, keď skutočnosti alebo dôkazy síce v čase rozhodnutia existovali, ale účastník ich
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Relevantným dôkazom môže byť i dôkaz, ktorý síce
v čase pôvodného rozhodnutia neexistoval, ale mohol byť spôsobilým preukázať skutočnosť, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Dôvodom obnovy však nemôžu byť tie skutočnosti, ktoré nastali
až po skončení pôvodného konania. Na základe návrhu na obnovu konania správca dane rozhodne o
povolení alebo nariadení obnovy konania. Obnovu konania povoľuje na návrh alebo nariaďuje z úradnej
moci správca dane. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádia a to: 1. konanie o povolení alebo
nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava
meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania a 2. nové konanie,
v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.

38. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane rozhodol v predmetnej veci podľa § 76
ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorým pôvodné rozhodnutie zo dňa 22.10.2013 zrušil a toto bolo
nahradené novým rozhodnutím zo dňa 18.11.2016 (preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím resp.
naň naväzujúcim druhostupňovým rozhodnutím žalovaného).

39. Súd zdôrazňuje a v tomto smere sa stotožňuje s názorom žalobcu, že v danom prípade išlo o
rozhodovanie v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, kedy vec sa vrátila na nové konanie o
žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 25.09.2013.

40. Z dôvodovej správy k novele zákona o DPH č. 222/2004 Z.z., ktorá zaviedla s účinnosťou od
01.10.2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov
dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti
podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať
administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola
zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme DPH. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet
správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú
registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona o DPH) a vzťahuje sa aj na fyzické a právnické osoby, ktoré
sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a
zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky.

41. Z obsahu administratívneho spisu bolo nepochybne zistené, že správca dane rozhodnutím zo
dňa 22.10.2013 pod č. 9500301/5/4756072/2013/Mart zo dňa 22.10.2013 podľa § 4c ods. 2 zákona
o DPH určil žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 500.000,00 Eur na obdobie 12
mesiacov. Na uvedenom rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňa 14.11.2013. Ďalej bolo zistené,
že proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom rozhodnutím zo
dňa 14.11.2013 bolo zastavené daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a
to vo veci odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty. Z obsahu
administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že žalobca podal aj žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania. Podaním zo dňa 08.11.2013, žalovaný oznámil žalobcovi, že zistil podľa § 77
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., že po preskúmaní rozhodnutia daňového úradu zo dňa 22.10.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom.

42. Ďalej bolo zistené, že vo veci bol podaný návrh na obnovu konania a to podaním zo dňa 30.04.2014,
pričom Daňový úrad Žilina rozhodnutím zo dňa 04.08.2014 zamietol návrh žalobcu na obnovu konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.12.2014 toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

43. Ďalej bolo zistené, že Daňový úrad Žilina rozhodnutím pod č. 9500301/5/371540/2015 zo
dňa 12.02.2015 rozhodol podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 a to tak, že povolil obnovu
konania vo veci uloženia zábezpeky ukončenej právoplatným rozhodnutím daňového úradu č.



9500301/5/4756072/2013/Mart zo dňa 22.10.2013 z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti podľa § 75
ods. 1 písm. a) v rozsahu určenia výšky zábezpeky. Následne už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie
správcu dane vo veci určenia výšky zábezpeky vo vzťahu k žalobcovi.

44. Je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/53/2014
zo dňa 25.08.2016, podľa ktorej právnej vety, ,, ak správny orgán výšku žalobcovi určenej zábezpeky
na DPH ohľadne rizika vzniku nedoplatku na DPH (§ 4c ods. 2 druhá veta zákona o DPH) dostatočným
spôsobom neodôvodní, takéto rozhodnutie je postihnuté deficitom preskúmateľnosti. Správca dane musí
zábezpeku vyrubenú v určitej výške riadne zdôvodniť, teda preukázať ako a prečo sa dopracoval práve
k tejto výške zábezpeky.

45. V predmetnom prípade zábezpeka bola určená v najvyššej možnej výške, a to výške 500.000,00 Eur.
Podľa názoru súdu je povinnosťou žalovaného odôvodniť všetky okolnosti a riziká vzniku nedoplatku na
dani, ktoré boli pri určení výšky zábezpeky brané do úvahy. Nie je sporné, že v danom prípade išlo o
povinnú registráciu z titulu dosiahnutia obratu žalobcu, správca dane vykonal registráciu s poukazom na
§ 4 ods. 5 zákona o DPH a žalobca sa stal platiteľom DPH k 01.12.2013. Je nesporné, že o zábezpeke
správca dane pôvodne rozhodoval ešte v čase, keď žiadateľ o registráciu nemal postavenie platiteľa
DPH a následne sa o zábezpeke potom už rozhodovalo až na základe povolenia obnovy konania. Súd
poukazuje na to, že v zmysle ust. § 4c ods. 2 vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z., pri určení výšky
zábezpeky na daň prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby, tak je
potrebné tieto náležitostí skúmať ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu na DPH. Zábezpeka bola
síce určená v medziach stanovených zákonom (najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur), avšak
z rozhodnutia žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, prečo bola práve určená
vo výške 500.000,00 Eur, teda v najvyššej možnej výške. V odôvodnení je uvedené, že správca dane
prihliadol na skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie zábezpeky. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný
uvádza, že prepojené daňové subjekty JM-SPIRIT, s.r.o., EMPORIO STUDIO, s.r.o. a Famur, s.r.o., že
tieto nakoniec nemajú vplyv na výšku určenej zábezpeky. Súd zdôrazňuje, že nie je možné prihliadnuť
na výšku daňových nedoplatkov prepojeného daňového subjektu ku dňu rozhodovania (spoločnosti
RODUR, s.r.o.). Takisto nie je možné prihliadnuť ani na nedoplatky na dani z pridanej hodnoty žalobcu,
ktoré sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia za obdobie máj, jún, júl, september, október, december
2016. Odôvodnenie výšky zábezpeky správny súd nepovažoval za dostatočne presvedčivé, pre určenie
sumy zábezpeky práve v najvyššej prípustnej možnej výške 500.000,- Eur. Ustanovenie § 4c ods. 2
zákona o DPH ukladá správcovi dane pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadnuť na riziko vzniku
nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, a ani žalovaného
nevyplýva, ktoré konkrétne kritéria rizikovosti zohľadnili správne orgány pri rozhodovaní.

46. Presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy má
zabrániť svojvôli správneho orgánu pri takomto type rozhodovania. Správny orgán preto musí uviesť
v odôvodnení aj vyhodnotenie zákonných hľadísk, najmä ako na ne prihliadal. Rozhodnutie o určení
zábezpeky má podľa názoru správneho súdu povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového
subjektu s účinkami v jeho majetkovej sfére a účelom preskúmateľnosti rozhodnutia je, aby rozhodujúci
správny orgán uviedol, ktoré konkrétne kritéria posudzoval.

47. Riadny chod spravodlivosti v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje
súdy a orgány verejnej správy na odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú
protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Povinnosťou
správneho orgánu je nielen rozhodnúť, ale aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie. Ak tak neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ich postup je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
5Sžf/29/2015 zo dňa 25.10.2016). Pokiaľ správne orgány odôvodňujú svoje rozhodnutie aj s poukazom
na ust. § 4c ods. 1 zákona o DPH je potrebné konkrétne uviesť, o ktorý konkrétny dôvod v danom
prípade ide podľa § 4c ods. 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia. Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 12.07.2017 poukazuje na to, že došlo k naplneniu dôvodov pre uloženie zábezpeky s poukazom
aj na ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH, keď podľa názoru žalovaného je preukázané, že
konatelia a spoločníci žiadateľa o registráciu Jaroslav Uram a Michal Uram sú konateľmi a spoločníkmi
týchto prepojených daňových subjektov, ktorých aspoň jedna mala ku dňu podania žiadosti o registráciu
na DPH nedoplatky na dani 1.000,00 Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom tieto osoby boli a sú



spoločníkmi a konateľom tejto právnickej osoby, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň
neboli zaplatené. Za stavu, že v posudzovanej veci správne orgány výšku žalobcovi určenej zábezpeky
na DPH ohľadne rizika vzniku nedoplatku na DPH (§ 4c ods. 2 veta druhá zákona o DPH) dostatočným
spôsobom nezdôvodnili podľa názoru správneho súdu sú napadnuté rozhodnutia postihnuté deficitom
preskúmateľnosti. Taktiež pokiaľ odkazuje žalovaný správny orgán na znenie § 11 Daňového poriadku
označeného ako daňové tajomstvo, nie je pre túto vec relevantným, nakoľko kritéria pre rozhodnutie o
zábezpeke vychádzajú z ust. § 4c ods. 2 s poukazom aj na § 4c ods. 1 zákona o DPH. Žalobca má
právo vedieť, prečo vo vzťahu k nemu bola určená zábezpeka práve v najvyššej možnej výške v sume
500.000,00 Eur s prihliadnutím aj na jeho budúce fungovanie podnikateľskej činnosti.

48. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za použitia § 191 ods. 3 SSP. V ďalšom konaní žalovaný správny orgán
dostatočným spôsobom resp. správca dane zdôvodni svoje rozhodnutie s poukazom na § 4c ods. 2 v
spojení s § 4c ods. 1 zákona o DPH, uvedie konkrétne dôvody, pre ktoré bola určená zábezpeka vo
vzťahu k žalobcovi vo výške 500.000,00 Eur, teda v najvyššej možnej výške, pričom svoje odôvodnenie
rizika vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty smerujú ku dňu podania žiadosti žalobcu. V tomto
smere sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že by už o výške zábezbeky ani nemalo byť rozhodované,
keď žalobca už je platiteľom DPH. Obnovené bolo pôvodné konanie o žiadosti žalobcu - ako žiadateľa
o registráciu pre DPH zo dňa 25.9.2013, a to čo do konkrétneho rozsahu určenia výšky zábezpeky.

49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol cez ustanovenie § 167 ods. 1 SSP, žalobca bol
úspešný účastník konania, a preto má právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.