Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/43/2017 z 27. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. decembra 2017, sp. zn. 8CoP/43/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5111234790.7
Krajský súd Žilina | 8CoP/43/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5111234790.7 | 2017-12-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0813c48-89bb-4cd7-80cb-92f90cec978a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5111234790.7

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/43/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111234790.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti K.: K., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky,
zastúpené Z. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča ako kolíznym opatrovníkom, deti
rodičov - matky: Mgr. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - J. X, zastúpenej splnomocneným zástupcom
JUDr. Františkom Michalcom, advokátom so sídlom G. - K. XXX, a otca: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. J. XXX, o návrhu matky na zvýšenie a otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca
maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/98/2011-651 zo dňa 25. januára 2017,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov    nemá  právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 9P/98/2011-651 zo dňa 25.01.2017 zmenil rozsudok Okresného
súdu Žilina č. k. 30P/323/2010-79 zo dňa 20.06.2011 v časti výživného na maloleté deti a výživné na mal.
K. od 01.11.2011 zvýšil na sumu 65,- eur a od 01.09.2013 na sumu 85,- eur, na mal. D. od 01.11.2011
na sumu 65,- eur a od 01.09.2014 na sumu 85,- eur a na mal. D. od 01.09.2012 na sumu 65,- eur
a od 01.09.2015 na sumu 85,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom pre mal. K. za obdobie od 01.11.2011
do 31.01.2017 vo výške 1.765,- eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 70,- eur, pre mal. D.
za obdobie od 01.11.2011 do 31.01.2017 vo výške 1.525,- eur v mesačných splátkach po 60,- eur a pre
mal. D. za obdobie od 01.09.2012 do 31.01.2017 vo výške 1.135,- eur v mesačných splátkach po 40,-
eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty výhody
splátok. Návrhy otca na zníženie výživného pre maloleté deti súd zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2011
domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur mesačne pre každé
dieťa, od 01.09.2011 z dôvodu zvýšenia výdavkov na maloleté deti v súvislosti s nástupom mal. K. a D. do
materskej školy. Návrhom zo dňa 15.12.2014 matka navrhla zvýšiť výživné pre mal. K. a D. na sumu 120,-
eur a pre mal. D. na sumu 90,- eur. Na pojednávaní dňa 24.02.2016 navrhol splnomocnený zástupca
matky zvýšiť výživné pre každé dieťa zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne od 01.11.2011.
Podaniami doručenými súdu dňa 23.07.2012 a 25.09.2012 sa otec mal. detí domáhal zníženia výživného
pre maloleté deti zo sumy 150,- eur na sumu 60,- eur pre všetky tri deti.
Naposledy bolo výživné na mal. deti upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/323/2010
zo dňa 20.06.2011. Matka v roku 2011 bývala s deťmi v rodinnom dome, ktorý bol v jej vlastníctve. Platila



inkaso 30,- eur mesačne, splácala úver po 100,- eur mesačne. Bola na rodičovskej dovolenke. Otec
detí pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, max. 40 hodín, s odmenou 3,- eurá na hodinu.
Naposledy jeho príjem predstavoval 400,- eur. Býval v podnájme s priateľkou, nájomné platili 382,- eur
mesačne. Splácal viacero pôžičiek. Živila ho priateľka. Výživné pre deti neplatil, ani sa s nimi nestretával.
V tom čase mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ktorú si však neplnil.
Citujúc ust. § 28 ods. 2, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd návrhu matky na
zvýšenie výživného vyhovel a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov účastníkov konania, súd zistil, že matka maloletých detí bola v júni 2011
na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na 3 maloleté deti. Iný príjem
nemala. Bývala spolu s deťmi v jej rodinnom dome. Od januára 2011 poberala náhradné výživné, do
júna vo výške 27,- eur, od júla 2011 vo výške 50,- eur na každé dieťa. Od júla 2012 sa zamestnala. Jej
príjem sa v rozhodnom období pohyboval od 390,- eur do 570,- eur. Od októbra 2015 do februára 2016
poberala nemocenské dávky od 154,60 eur do 312,90 eur. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa matka
zamestnala, má pravidelný príjem.
Pokiaľ ide o mal. deti, od júna 2011 do novembra 2011 síce uplynuli len 4 mesiace, avšak v tejto dobe
nastala u mal. K. a mal. D. podstatná zmena pomerov spočívajúca v nástupe do škôlky a neskôr do
školy. Nástup do škôlky a následne nástup do školy predstavuje zásadnú zmenu pomerov, na ktorú
treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti. U mal. D. nastala táto zmena 01.09.2012,
keď nastúpil do škôlky.
Maloletá K. nastúpila do škôlky od 01.09.2011, zvýšili sa jej výdavky na stravu, oblečenie, cestovné,
poplatky na škôlku. Poplatok za stravu v škôlke bol 20,- eur mesačne, pribudol poplatok v škôlke 10,-
eur mesačne, cestovné do škôlky 20,- eur, t. j. výdavky sa zvýšili o 50,- eur. Od 01.09.2013 nastúpila
do prvej triedy základnej školy. Od septembra 2015 navštevuje divadelný krúžok, s polročnou úhradou
13,50 eur. Nástupom do školy pribudli výdavky za družinu 5,- eur mesačne, poplatky v škole 10,- eur
mesačne, výdavky na stravu 20,- eur mesačne. Oproti výdavkom počas návštevy škôlky, sa výdavky
zvýšili o ďalších 35,- eur, od septembra 2015 o poplatok za divadelný krúžok.
Maloletý D. začal od 02.09.2011 navštevovať škôlku do 31.08.2014. Oproti júnu 2011 sa zvýšili výdavky
na stravu v škôlke 20,- eur mesačne, pribudol poplatok v škôlke 10,- eur mesačne, cestovné 20,- eur, t.
j. výdavky sa zvýšili o 50,- eur. Dňa 01.09.2014 nastúpil do základnej školy. Nástupom do školy pribudli
výdavky za družinu 5,- eur mesačne, poplatky v škole 10,- eur mesačne, výdavky na stravu stúpli o 20,-
eur mesačne, t. j. výdavky sa nástupom do školy zvýšili o ďalších 35,- eur.
Maloletý D. nastúpil do škôlky v septembri 2012, oproti predchádzajúcemu obdobiu sa u neho zvýšili
výdavky na stravu v škôlke o 20,- eur mesačne, poplatok v škôlke 10,- eur mesačne, cestovné 20,- eur,
t. j. výdavky sa zvýšili o 50,- eur. V septembri 2015 nastúpil do prvej triedy základnej školy, od novembra
2015 nastúpil do špeciálnej školy v Bytči do prípravného ročníka. Od 01.09.2016 opäť nastúpil do prvého
ročníka základnej školy. Nástupom do školy pribudli výdavky za družinu 5,- eur mesačne, poplatky v
škole 10,- eur mesačne, výdavky na stravu sa zvýšili o 20,- eur mesačne. Výdavky sa nástupom do
školy zvýšili o ďalších 35,- eur.
Otec detí od júna 2011 opakovane krátkodobo pracoval, v júni 2011 bol jeho príjem ustálený na sumu
400,- eur. Vo firme Facility Service, s. r. o., Bratislava otec zarobil v mesiaci apríl 2011 sumu 401,09 eur a
v mesiaci máj 2011 sumu 476,88 eur. Od 12.07.2012 do 12.01.2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselnú trestnú činnosť. Od januára 2016 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie
bol vyradený pre nespoluprácu. Nemá žiaden príjem. Dňa 14.01.2012 uzavrel manželstvo, z ktorého sa
mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn K.. Pribudla mu teda jedna vyživovacia povinnosť. Otec svoje tvrdenia
o zhoršenom zdravotnom stave nepreukázal, pokiaľ má problémy s pľúcami, tieto má dlhodobo.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že na strane všetkých účastníkov konania došlo k zmene
pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Pri určovaní výživného prihliadol na osobnú starostlivosť
matky. Konštatoval, že otec detí sa vo výkone trestu odňatia slobody ocitol výlučne vlastným zavineným,
pretože páchal úmyselnú trestnú činnosť, čo je v podstate vzdaním sa možnosti pracovať. Aplikoval
preto princíp potencionality príjmu povinnej osoby. Príjem matky v rozhodnej dobe súd ustálil na sumu
cca 500,- eur, u otca  potencionálny príjem (vychádzajúc z príjmu dosahovaného v minulosti) na sumu
476,88 eur. Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, súd konštatoval, že skutočnosť, že otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť, nemôže byť na úkor skôr narodených detí. Preto i keď otcovi pribudla
vyživovacia povinnosť, toto nevylučuje zvýšenie výživného pre maloleté deti. Otec si naviac neplní
vyživovaciu povinnosť ani voči ďalším deťom.
Vzhľadom na zmenu pomerov na strane mal. detí v súvislosti s ich nástupom do škôlky a následne
do školy súd zvýšil výživné diferencovane, a to pre mal. K. od 01.11.2011 na sumu 65,- eur (z dôvodu



nástupu do škôlky od 01.09.2011) a od 01.09.2013  na sumu 85,- eur (z dôvodu nástupu do školy dňa
01.09.2013) mesačne, pre mal. D. od 01.11.2011 na sumu 65,- eur (z dôvodu nástupu do škôlky od
01.09.2011) a od 01.09.2014 na sumu 85,- eur (z dôvodu nástupu do školy dňa 01.09.2014) mesačne a
pre mal. D. od 01.09.2012 na sumu 65,- eur (z dôvodu nástupu do škôlky od 01.09.2012) a od 01.09.2015
na sumu 85,- eur (z dôvodu nástupu do školy dňa 01.09.2015) mesačne.
Zvýšením výživného vznikol otcovi do vyhlásenia rozhodnutia dlh na výživnom pre mal. K. vo výške
1.765,- eur, pre mal. D. vo výške 1.525,- eur a pre mal. D. vo výške 1.135,- eur. Zameškané výživné súd
umožnil otcovi splácať v splátkach, pre mal. K. po 70,- eur, pre mal. D. po 60,- eur a pre mal. D. po 40,-
eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/323/2010-79 zo dňa 20.06.2011 v časti
výživného pre mal. deti.
Keďže súd zvýšil výživné pre maloleté deti, návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p., § 52 C. m. p. a tieto nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny
spočívajúcej v znížení výživného na mal. deti na sumu 30 % zo životného minima pre každé z mal. detí.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval príslušný právny predpis a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym a
neúplným skutkovým zisteniam. Súd mu zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatniť
jeho práva.
Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nedostatkami, ktoré mu vytýkal odvolací súd, ktorého
právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný.
Poukázal na to, že matka detí návrh podala ani nie po pol roku od vydania rozhodnutia Okresného
súdu Žilina č. k. 30P/323/2010-79 zo dňa 20.06.2011, ktorým súd určil výživné na mal. deti po 50,- eur
mesačne. Za pol roka od poslednej úpravy výživného nepreukázala, že pomery detí sa tak výrazne
zmenili, aby im súd po pár mesiacoch zvýšil výživné.
Súd nezobral do úvahy, že od 12.07.2012 do 12.01.2016 bol vo výkone trestu, kde bol zo zdravotných
dôvodov vyradený z práce. V ústave na výkon trestu požiadal o zrážky z finančných prostriedkov, ktoré
mu posielala jeho matka, avšak z jemu neznámych dôvodov tieto neboli poukázané k rukám matky.
Súd nezobral do úvahy, že bol zaradený ako uchádzač o zamestnanie, a teda od 13.01.2016 si aktívne
hľadá zamestnanie. Má za to, že v období kedy bol vo výkone trestu a v čase aktívneho hľadania si
zamestnania u neho boli splnené podmienky pre zníženie výživného, resp. mu výživné nemalo byť
zvýšené. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé prečo mu súd paušálne zvýšil výživné od podania
návrhu, t. j. od 01.11.2011, pričom samotné splátky mu ešte oproti predchádzajúcemu rozsudku navýšil.
Súd sa mal zaoberať tým, či bolo v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem pre výživu
mal. detí. Nie je v jeho súčasných možnostiach a schopnostiach prispievať na mal. deti spolu 255,- eur
mesačne a pritom splácať dlh na výživnom v celkovej sume 170,- eur. Momentálne nemá žiaden príjem
ani majetok, ktorým by zabezpečil úhradu na bežnom a dlžnom výživnom v sume 425,- eur mesačne.
Poukázal na to, že má len základné vzdelanie a je teda predpoklad, že je schopný nájsť si zamestnanie
len na úrovni minimálnej mzdy. Nie je preto v jeho schopnostiach dosahovať ani len potenciálny príjem,
ktorým by bol schopný platiť výživné v súdom určenej výške, spolu so zameškaným výživným.
Súd podľa otca uprednostnil rozhodnutie vo veci bez zistenia riadneho skutkového a právneho stavu pre
údajné prieťahy, ktoré však on nespôsobil. Niekoľko rokov bol vo výkone trestu, súd o jeho pobyte vedel
a mohol ho dať kedykoľvek predviesť. Poukázal tiež na novú skutočnosť, a to, že dňa 03.03.2017 utrpel
vážny úraz, ktorý mu bráni v tom, aby pracoval. Je u neho predpoklad dlhodobej pracovnej neschopnosti.
Je toho názoru, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, keď súd vôbec nebral do úvahy,
že sú u neho splnené podmienky na to, aby súd u neho znížil výživné na sumu 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa.
Opakovane poukázal na to, že napadnutý rozsudok je výsledkom zaujatosti zákonného sudcu, ktorý
ho právoplatne odsúdil na výkon trestu odňatia slobody pre neplnenie si vyživovacej povinnosti a jeho
zámerom je, aby sa opäť dosal do výkonu trestu. Poukázal tiež na to, že má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, na ktoré mal súd prihliadnuť.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.



4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca rovnako navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť, majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne.

5. Otec maloletých detí k vyjadreniu matky ani kolízneho opatrovníka už stanovisko nezaujal.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom zo dňa
24.02.2016, ktorým zvýšil výživné pre mal. K. od 01.11.2011 na sumu 65,- eur a od 01.09.2013 na
sumu 85,- eur mesačne, pre mal. D. od 01.11.2011 na sumu 65,- eur a od 01.09.2014 na sumu 85,- eur
mesačne a pre mal. D. od 01.09.2012 na sumu 65,- eur a od 01.09.2015 na sumu 85,- eur mesačne s
tým, že nedoplatok na výživnom uložil otcovi detí uhradiť v splátkach. Návrhy otca mal. detí na zníženie
výživného súd zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvedený rozsudok okresného súdu na
základe odvolania otca uznesením sp. zn. 8CoP/28/2016 zo dňa 26.08.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie za účelom zopakovania a doplnenia dokazovania vo vzťahu k príjmom a
zdravotnému stavu otca a z dôvodu nepreskúmateľnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadne ustálenia
výšky príjmu otca a výšky výživného v nadväznosti na odôvodnené potreby detí.

8. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom tak
ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. Odvolací súd po preskúmaní tohto rozsudku i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s.
p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie otca detí
nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie
o výživnom možno zmeniť keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného
alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Pre rozhodnutie o zmene výživného nie je
rozhodujúci čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia, ale to, či v tomto období došlo k zmene
pomerov na strane či už výživou oprávnenej alebo povinnej osoby, ktorá odôvodňuje zmenu výživného.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a
preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej
povinnosti. Pre určenie výšky výživného sú následne rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov. Odvolacia námietka otca, v ktorej poukazoval na krátkosť času, ktorý
uplynul od posledného rozhodovania do podania návrhu matky na zvýšenie výživného, preto nemá
opodstatnenie.

10. V prejednávanej veci bolo nepochybne pred okresným súdom preukázané, že na strane maloletých
detí od posledného rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Žilina 30P/323/2010 zo dňa 20.06.2011
došlo k zmene pomerov, predovšetkým v súvislosti s ich vekom, nástupom do materskej školy (mal. K.
a D. od 01.09.2011, mal. D. od 01.09.2012) a následne nástupom na povinnú školskú dochádzku (mal.
K. od 01.09.2013, mal. D. od 01.09.2014 a mal. D. od 01.09.2015) s čím je nesporne spojené nielen
zvýšenie bežných výdavkov, či už na oblečenie alebo stravu, ale aj nové výdavky (na školné, školské
potreby a pomôcky, družinu, krúžky a pod.). K zmene pomerov došlo i na strane rodičov maloletých
detí. Matka bola v čase posledného rozhodovania na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavoval
len rodičovský príspevok a prídavky na tri deti, príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny jej
bolo poskytované náhradné výživné. V súčasnosti (od júla 2012) je zamestnaná s priemerným čistým
mesačným príjmom od cca 490,- eur (rok 2012) do 570,- eur (rok 2013), za rok 2014 bol jej priemerný
mesačný príjem cca 500,- eur, od októbra 2015 do februára 2016 poberala nemocenské dávky. Od júla
2016 je jej príjem cca 400,- eur. Okrem zamestnania v riadnom pracovnom pomere matka vykonávala



práce na základe dohody o pracovnej činnosti či vykonaní práce. Výlučne matka pritom zabezpečuje
osobnú starostlivosť o deti, keďže otec detí o maloleté deti nejaví žiaden záujem, s týmito sa nestretáva
a neplní si ani vyživovaciu povinnosť voči nim (čo i len v minimálnom rozsahu). Túto jeho povinnosť
naďalej supluje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny platením náhradného výživného.

11. Otec detí nebol v čase posledného rozhodovania zamestnaný v riadnom pracovnom pomere,
vykonával práce na základe dohôd mimo pracovného pomeru, v súčasnosti je nezamestnaný. V roku
2012 otec detí uzavrel nové manželstvo a dňa 03.07.2012 mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. K..
Otec má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva, mal. O., nar. XX.XX.XXXX.
Z obsahu spisu však vyplýva, že otec detí v súčasnosti nežije ani so svojou poslednou manželkou
a vyživovaciu povinnosť si neplní ani voči svojim ostatným deťom, z ktorého dôvodu súd pri určení
výšky výživného tieto jeho ďalšie vyživovacie povinnosti nepovažoval za podstatné pre určenie výšky
výživného. I keď iná vyživovacia povinnosť je skutočnosťou, na ktorú súd pri určení výživného spravidla
prihliada, je potrebné prihliadať na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Nemožno opomenúť, že
otec detí si neplní vyživovaciu povinnosť voči žiadnemu zo svojich detí, napriek tomu sa bráni práve
existenciou ďalších vyživovacích povinností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež nato, že otec
maloletých detí, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič
na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom. Preto je nevyhnutné,
aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť, a to aj pokiaľ
ide o zakladanie si ďalšej rodiny. Následky nezodpovedného prístupu otca nemôžu znášať jeho deti, ani
matka mal. detí, ktorá sa o ich spoločné deti riadne stará a vynakladá maximálnu snahu o zabezpečenie
riadnej starostlivosti o ne.

12. Pokiaľ otec detí v odvolaní namietal, že súd neprihliadal na skutočnosť, že bol vo výkone
trestu a následne bol evidovaný na úrade práce, ktoré skutočnosti odôvodňujú zníženie jeho
vyživovacej povinnosti, resp. minimálne ponechanie jeho súčasnej vyživovacej povinnosti, uvedená
odvolacia námietka nie je dôvodná. Samotný výkon trestu odňatia slobody nie je spôsobilý vyvolať
zmenu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku určeného výživného. Otec detí bol vo výkone
trestu pre úmyselnú trestnú činnosť, a to i pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým
deťom, t. j. k obmedzeniu jeho pracovných možností došlo jeho vlastnou vinou. V zmysle ustálenej
rozhodovacej činnosti súdov (viď rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 1181/2007 zo
dňa 06.02.2008, ktoré je vzhľadom na blízkosť právnej úpravy možné aplikovať i na prejednávanú
vec, ale napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/44/2014, Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/562/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoP/4/2016 či
17CoP/5/2016) je takéto konanie potrebné hodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine ako vzdanie
sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. I keď
účelom citovaného zákonného ustanovenia je zabrániť zbaveniu sa majetkového prospechu alebo
výhodnejšieho zamestnania na strane povinnej osoby za účelom obchádzania vyživovacej povinnosti,
dopadá aj na prípady nezodpovedného správania sa, vrátane konania v rozpore so zákonom, ktoré
prináša negatívne dôsledky v podobe sankcií a má dopad aj vo sfére zamestnania dotknutej osoby a
vo sfére zníženia príjmu. Toto zákonné ustanovenie je zároveň namierené na ochranu maloletých detí,
ktoré nemôžu byť obmedzované v uspokojovaní ich odôvodnených hmotných a kultúrnych potrieb len
v dôsledku nezodpovedného, protiprávneho správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť a
povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Preto ak sa zbavil rodič úmyselným konaním, pre ktoré bol
vo výkone trestu odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto
skutočnosť počítať na ťarchu detí, ktoré majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. S poukazom
na to, že otec bol obmedzený vo výkone práce pre úmyselný trestný čin, nie je za týchto okolností možné
vyhodnotiť túto skutočnosť v neprospech maloletých detí.

13. Rovnako tak samotná evidencia otca na úrade práce nie je dôvodom pre zníženie výživného, keď
otec detí nepreukázal, že okrem zaevidovania sa na úrade práce sa aktívne zaujímal o zamestnanie.
Otec detí bol zároveň z evidencie nezamestnaných vyradený, a to pre nespoluprácu s príslušným
úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie pri určení výšky výživného správne vychádzal
z potenciality príjmov, pričom vychádzal z výšky najvyššieho príjmu, ktorý otec v minulosti dosahoval. Z
potvrdenia obchodnej spoločnosti Facility Services, s. r. o., Bratislava vyplýva, že otec maloletého pre
nich vykonával pracovnú činnosť počas dvoch mesiacov, kedy mu bola vyplatená čistá mzda v apríli 2011



vo výške 401,09 eur a v máji 2011 vo výške 476,88 eur. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že otec napriek
svojmu základnému vzdelaniu má bohaté pracovné skúsenosti - pracoval ako výrobný pracovník,
výpomoc v sklade, vykonával pneuservisné a autoservisné práce, činnosť vedľajšieho predajcu na
čerpacej stanici, práce v poľnohospodárstve - v žiadnom zo zamestnaní však nedokázal vydržať dlhšie
ako tri mesiace. Dôvodom ukončenia pracovnej činnosti pritom spočíval v prevažnej miere na jeho
strane (nedostavenie sa do práce, porušovanie etiky komunikácie so zákazníkmi). Správne preto súd
prvej inštancie vyhodnotil správanie sa otca v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine ako vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a vychádzal z výšky príjmu, ktorý otec
dosahoval v minulosti. Odvolací súd, ktorý v tejto časti v ďalšom odkazuje na závery súdu prvej inštancie
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.
s. p.), dodáva, že otec detí nezabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, s týmito sa ani nestýka, preto má
možnosť v prípade nedostatku práce vo svojom regióne za prácou vycestovať i mimo svoje bydlisko.

15. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku otca spočívajúcu v nedostatočnom
zistení skutkového stavu pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, odvolávajúc sa aj na predchádzajúce
rozhodnutie odvolacieho súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie otca detí po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom za účelom preukázania jeho zdravotného stavu
vyzval na predloženie zdravotných záznamov, tento však ostal v konaní nečinný, súdu neoznámil ani
skutočnosť kto je jeho ošetrujúcim lekárom, príp. ktoré zdravotnícke zariadenie, lekára je potrebné
požiadať o poskytnutie jeho zdravotných záznamov (otec detí uviedol, že niektoré doklady má v
Bratislave, Dunajskej Strede, Šamoríne, v ústave na výkon trestu odňatia slobody, bližšie to však
nešpecifikoval). Uvedené otec nepredložil ani v rámci odvolacieho konania. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že i keď v danom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom sú súdy povinné
zistiť skutočný stav veci, pričom súd je za tým účelom povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli, nezbavuje to účastníkov konania povinnosti poskytnúť súdu potrebnú
súčinnosť (čl. 6 C. m. p.). Pokiaľ otec detí na priamu výzvu súdu neposkytol súdu súčinnosť, nie je možné
toto pričítať na ujmu maloletých detí či súdu. V prípade ak je nevyhnutná súčinnosť účastníkov konania,
sú to práve účastníci konania, ktorí nesú následky svojho konania spočívajúce v neposkytnutí potrebnej
súčinnosti súdu. Svoj nepriaznivý zdravotný stav, a to nielen v súvislosti s vyradením z výkonu práce
počas výkonu trestu, ale ani v súvislosti s úrazom, na ktorý otec poukazuje v odvolaní a ktorý mal utrpieť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, otec detí okrem svojho tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal,
svoje zdravotné problémy v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného
súdu čo sa týka výšky určeného zvýšeného výživného na maloleté deti K., ktorú považuje za primeranú
tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam a schopnostiam ich otca ako výživou
povinnej osoby. Pokiaľ ide o určenie začiatku poskytovania zvýšeného výživného, odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý zvýšené výživné vo vzťahu k mal. K. a D. priznal
počnúc dňom 01.11.2011 v zmysle návrhu matky uskutočneného prostredníctvom jej splnomocneného
zástupcu na pojednávaní dňa 24.02.2016, keď k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného
došlo ešte pred podaním návrhu a u mal. D. dňom 01.09.2012, kedy nastúpil do materskej školy, s čím sú
spojené zvýšené výdavky; a potom následne počnúc dňom nástupu maloletých detí na základnú školu,
s čím sú nevyhnutne spojené ďalšie výdavky. Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným
súdom určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Pokiaľ otec detí v odvolaní namietal, že súd určil vyššie splátky zameškaného
výživného ako tomu bolo v predchádzajúcom rozhodnutí, uvedené je v dôsledku nárastu zameškaného
výživného do nového rozhodnutia súdu, z ktorého dôvodu súd primerane zvýšil i splátky zameškaného
výživného tak, aby došlo k jeho úhrade v primeranej lehote (cca 2 roky), prihliadnuc na účel, na ktorý má
výživné slúžiť. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie
výživného na maloleté deti zo strany ich otca, logicky zamietol návrh otca na jeho zníženie.

17. V súvislosti s opakovanou odvolacou námietkou otca maloletých detí spočívajúcou v rozhodovaní
veci zaujatým sudcom, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že o námietke zaujatosti otca maloletých
detí z ním tvrdených dôvodov už bolo v minulosti rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
10NcC/442/2013-266 zo dňa 13.01.2014, právoplatným dňa 21.02.2014, preto súd na jeho opätovne
podanú námietku v zmysle § 53 ods. 2 C. s. p. neprihliadal, keď zároveň ide o námietku spočívajúcu v
rozhodovacej činnosti zákonného sudcu.



18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)