{"guid": "ea4c2d5c-c056-40e8-9a38-d989e1c08596:c0b6fd16-6796-45a0-ad46-3b4cf9af340f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6", "spisova_znacka": "7Co/121/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/121/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2017, sp. zn. 7Co/121/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6", "identifikacne_cislo": "5111238428", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0b6fd16-6796-45a0-ad46-3b4cf9af340f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/121/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238428
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ V. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, L., 2/ F.. L. H., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, L., obaja
právne zastúpení: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, Ul. Daniela Dlabača
č. 35, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, so sídlom Žilina, Ul.
Jána Kalinčiaka 1, IČO: 42 063 043, právne zastúpený: JUDr. Katarína Pialová, advokát so sídlom E. X,
L., o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
17C/261/2011-224 zo dňa 7. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie   m e n í   tak, že žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/     z a m i e t a.

Žalovanému   n e p r i z n á v a   náhradu trov konania proti žalobcom v rade 1/ a 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rušenia hlukom
spôsobovaným loptovými hrami v telocvični žalovaného v Základnej škole súp.č. XXXX  na parcele KN-
C č. 555/3 a 557/4 na LV č. XXXX pre k.ú. L. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAmax
pre vnútorné priestory stavby domu žalobcov súp.č. XXXX nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom
časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. Zároveň vyslovil, že žalobcovia
1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Je toho názoru, že pomery v určitom čase a určitom priestore (ktoré by niekým mohli byť označené
za „mieru primeranú pomerom“) nikdy nesmú prekročiť žiaducu mieru, resp. žiaduce pomery.  V prípade
niektorých imisií je totiž ochrana dotknutého subjektu znásobená, pretože dotknutý subjekt sa môže
domáhať ochrany pred zásahmi jednak na základe noriem súkromného práva, ale aj na základe práva
verejného. Je tomu tak z dôvodov, že pri niektorých škodlivých činnostiach, resp. rušeniach je v záujme
štátu, aby najvyššia prípustná miera takéhoto rušenia bola objektivizovaná a objektívne vyjadrená
v spomínanej žiaducej miere, žiaducich pomeroch. Zo skutkových zistení nepochybne vyplýva, že
žalobcovia bývajú v rodinnom dome, z hľadiska zaradenia do kategórie územia podľa Vyhlášky MZ SR
č. 549/2007 Z.z. II. kategórie podľa tabuľky č. 1 a z hľadiska zaradenia do kategórie vnútorného priestoru
kategória B podľa tabuľky č. 3. Vykonávacia vyhláška stanovuje najvyššie prípustné hodnoty určujúcej
veličiny hluku z vnútorných zdrojov vo vnútornom prostredí budov, ktoré pre kategóriu B - obytné
miestnosti pre referenčný časový interval deň stanovuje LAmax p=40 dB. Pri rozhodovaní vychádzal
z Protokolu o meraní imisií č. 27/16 a z nameraných hodnôt dňa 06.05.2016, kde bolo konštatované,
že ide o špecifický hluk, zvlášť rušivý hluk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje človeka (napr.
výrazné, rytmické alebo tónové zložky vo zvuku, intenzívne a náhodne sa opakujúce zvukové impulzy,
prerušovaný alebo premenný hluk s veľkým rozdielom hladín) a pri využívaní telocvične žalovaného



na účely športových aktivít detí je viac ako pravdepodobné, že uvedené činnosti zadefinované v
protokole, budú trvať viac ako 10 minút za deň. Záverom z meraní je preukázané, že rušivý hluk z
telocvične prekračuje najvyššie prípustné hodnoty hlukovej záťaže a tento hluk vyvolávaný činnosťou v
objekte telocvične je teda priamo prenášaný do obytných miestností rodinného domu, kedy na základe
merania prevádzka telocvične spôsobuje prekračovanie maximálnych povolených limitov definovaných
vyhláškou. Posudzovaným zdrojom hluku bola športová činnosť žiakov z telocvične základnej školy,
konkrétne hra s loptou. Ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) je daná
legitímna ochrana práv žalobcov voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce
z tzv. susedských práv a je na samotnom žalovanom ako rušiteľovi, aby svoju činnosť v telocvični upravil
tak, aby posudzovaná hodnota maximálnej hladiny A akustického tlaku v referenčnom časovom intervale
vyhovovala uvedenej vykonávacej vyhláške.

3. Posudzoval hranicu správania sa medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním sa, a to
vo vzťahu k objektivizácii imisií hluku z telocvične základnej školy pri zdroji hluku - športová činnosť
žiakov. Je toho názoru, že hluk z prevádzky telocvične, aj keď sa jedná o všeobecné prospešné
zariadenie, nemôže prekročiť maximálnu mieru prípustnú  všeobecne záväznými predpismi. V samotnej
vykonávacej Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z.z. je hluk charakterizovaný ako každý rušivý, obťažujúci,
nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Hluk z loptovej činnosti prekračuje najvyššiu
prípustnú hladinu hluku z vnútorného prostredia. V tomto spore nejde o posúdenie poškodzovania
verejného zdravia, ale jedná sa o hluk z vnútorného prostredia prevádzky telocvične obťažujúci svojou
dĺžkou a intenzitou a bola vykonaná objektivizácia imisií hluku a namerané hodnoty bolo možné
vyhodnotiť. Obťažovanie hlukom patrí medzi tie imisie, ktoré dokážeme pomocou prístrojov veľmi presne
zmerať intenzitu, a teda môžeme objektívnejšie posúdiť, či sa jedná o mieru nad pomery a či bola
prekročená. Vzal do úvahy skutočnosť, že ide o opakované rušenie a pre posúdenie obťažovania hlukom
na základe odborného vyjadrenia bolo určené, do akej miery bola hladina hluku prípustná a aká je hladina
hluku v danej veci opakovane prekročená.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 255 ods. CSP a keďže v danom prípade žalobcovia podľa procesného výsledku
sporu boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, tak v tomto rozsahu im priznal nárok na náhradu trov
konania.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, nakoľko rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Popiera, že žalobcovia sú nad mieru primeranú pomerom
obťažovaní hlukom prenikajúcim na ich nehnuteľnosti z telesnej výchovy vykonávanej v telocvični v
jeho vlastníctve. Do vnútorných priestorov domu žalobcov môže prenikať a aj preniká hluk z iných
vonkajších zdrojov, napr. hluk z dopravy, ale aj hluk z vnútorných zdrojov v dome vo vlastníctve žalobcov.
Súd mu uložil povinnosť v rozpore so zákonom, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a
nemôže ju splniť, nakoľko môže ovplyvniť iba svoje konanie a nie konanie ďalších osôb a ani konanie
žalobcov. V zmysle čl. 42 Ústavy SR má každý právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná.
V súlade s Národným programom rozvoja športu je vyučovací predmet telesná výchova integrálnou
súčasťou vzdelávania, výchovy a zabezpečenia harmonického a zdravého vývoja detí a mládeže.
Súčasťou Školského vzdelávacieho programu je zdravie a pohyb, teda telesná výchova a šport. Športovú
činnosť žiakov pri vyučovacom procese nemožno podriadiť pod činnosť v rozpore so zdravím, nie je to
činnosť, ktorá by verejné zdravie ohrozovala, keď sám štát túto činnosťou konať ukladá, a teda nie je
možné intenzitu hluku, ktorý vzniká pri tejto činnosti, hodnotiť podľa veličín obsiahnutých vo Vyhláške
č. 549/2007 Z.z.. Predmetná vyhláška sa vzťahuje na hluk, ktorý sa vyskytuje trvale a prerušovane a
samí žalobcovia tvrdia, že sú hlukom rušení len občasne. Súd vychádzal z Protokolu o meraní imisií
hluku č. 27/16, pričom meranie bolo vykonávané iba v rodinnom dome žalobcov. Vôbec neboli merané
hodnoty hluku v telocvični, aby bolo možné porovnať, či vôbec hluk v hodnotách nameraných v dome
žalobcov môže prestupovať do ich nehnuteľností z nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a vykazuje minimálne
hodnoty namerané v dome žalobcov aj v jeho telocvični. Súd ustálil, že posudzované hodnoty určujúce
veličiny hluku stanovené v protokole súvisia výlučne s prevádzkou telocvične, nakoľko z prílohy č. 1
protokolu je zrejmé, že stavebná činnosť bola z výsledkov merania vylúčená. Dom č.s. 2205 sa nachádza
na frekventovanej ceste, po ktorej premávajú trolejbusy a takisto je využívaná ako zásobovacia a
prístupová trasa nákupného centra Aupark a protokol o meraní však hluk z dopravy vôbec neberie
do úvahy, ako aj hluk zo zdrojov v budove žalobcov. Preto meranie malo byť vykonané paralelne v



dvoch meracích bodoch, v obytnej miestnosti rodinného domu a v telocvični. Navyše meranie u žalobcov
nebolo vykonávané v obytnej miestnosti podľa citovanej vyhlášky, ale v miestnosti, v ktorej sa nachádzal
jeden konferenčný stolík v rohu a nič viac. Teda táto miestnosť bola úplne prázdna. V súlade s § 6
ods. 3 písm. d) citovanej vyhlášky sa hluk vo vnútornom prostredí budov pri meraní v bytoch meria v
blízkosti miesta hlavy pri spaní. Avšak protokol takéto meranie neobsahuje. V prílohe č. 1 protokolu sú
označené úseky a v rámci týchto úsekov je popísaná športová činnosť, ktorá sa v tomto časovom úseku
v telocvični mala odohrávať. V telocvični sa však v týchto časových úsekoch neodohrávala taká športová
činnosť, ako je popísaná v prílohe č. 1 protokolu. Pri koordinovaní záznamu z telocvične a záznamu
merania v rodinnom dome došlo k pochybeniu, keď záznam merania nekorešponduje so skutočnou
činnosťou, ktorá sa v danom časovom intervale v telocvični vykonávala. Na preukázanie tejto skutočnosti
predložili súdu dôkaz - záznam zo dňa 06.05.2016 z kamerového systému umiestneného v telocvični
školy. Súd tento dôkaz nevykonal. V protokole nie je preukázané, že meraný hluk bol hlukom špecifickým
alebo tónovým a že korekcia K+5 dB je použitá správne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
sa v telocvični loptová hra basketbal už dlhodobo nehrala, nakoľko keď bolo merané spoločnosťou 2D
partner, s.r.o., bolo zistené, že hluk, ktorý vzniká pri basketbale by mohol nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susednú nehnuteľnosť aj pri hraní tejto hry, v rámci vyučovania predmetu telesná výchova
urobil opatrenia, ktoré zakazujú v telocvični hrať basketbal. Prenájom telocvične bol basketbalovému
oddielu vypovedaný. Verejnoprávne predpisy týkajúce sa ochrany pred hlukom nie je možné brať pri
posudzovaní otázky obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom v režime § 127 ods. 1 OZ za
výlučné vodítko,  z ktorého musí súd z hľadiska relatívnej neurčitosti hypotézy právnej normy vychádzať.
Je potrebné zohľadniť ďalšie konkrétne okolnosti prípadu ako špecifický ráz lokality, porovnať intenzitu
hluku s lokalitami obdobného druhu, mieru hluku v obdobných lokalitách, musí zohľadniť špecifikum, že
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je už viac ako 50 rokov užívaná ako školská budova a telocvičňa
slúži ako telocvičňa minimálne od roku 1960. Obťažovanie nad mieru primeranú pomerom preukázané
nebolo. Súd neskúmal, čo miera primeraná pomerom znamená s ohľadom na okolnosti prejednávanej
veci, hoci mu to uložil súd druhej inštancie v zrušujúcom rozsudku. Vôbec sa napríklad nezaoberal
tým, že ide o radovú zástavbu, že ide o lokalitu, ktorej základnou funkciou je podľa Územného plánu
mesta Žilina škola, vrátane telocvične, že v susednej zástavbe má jestvujúca IBV len doplnkovú funkciu.
Skutočnosť, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov je v tesnom susedstve školy a telocvične, bola
žalobcom známa v čase, keď nehnuteľnosti nadobudli a museli si byť vedomí, že s vyučovacím procesom
v telocvični je spojený hluk, ktorý je primeraný tomuto procesu. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť,
žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na tom, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je správne a navrhujú ho v celom rozsahu potvrdiť. Žalovaný ako odvolateľ v
odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal
v napadnutom rozhodnutí a pri odôvodnení odvolania používa v zásade rovnakú argumentáciu ako pred
vynesením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako vlastník budovy telocvične nie je subjektom, ktorý
by poskytoval možnosť vzdelávania, ale je vlastníkom nehnuteľností, v ktorých je zriadená základná
škola, ktorá však má vlastnú právnu subjektivitu, a preto argumentácia, že každý má ústavné právo
na vzdelanie, ktorého súčasťou je aj výučba v rámci hodín telesnej výchovy, žalovanému neprináleží.
Pokiaľ žalovaný namieta proces a spôsob merania hluku vykonaný Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva (ďalej len RÚVZ), poukazuje na vyjadrenie tohto úradu, ktorý jednoznačne ustálil, že hluk
mimo telocvične  bol počas merania jasne identifikovaný a súčasne nebol braný do úvahy pri záveroch
merania. Je potrebné poukázať na fakt, že „mestský“ hluk je hlukom inej povahy ako hluk, ktorého
zdrojom bola aktivita v telocvični, a preto je vylúčené, aby došlo k zámene zdrojov hluku. Žalobca v
odvolaní uviedol nové tvrdenie, a to, že počas merania mali byť namerané hodnoty ovplyvnené údajnou
činnosťou v dome žalobcov vykonávanou počas merania. Takýto hluk nebol RÚVZ zaznamenaný. Je
otázne, na základe akej okolnosti vôbec takéto niečo teraz tvrdí, keď sa merania v dome žalobcov
zúčastnil po dobu 68 sekúnd zástupca žalovaného. Spochybňovanie, že meranie nebolo uskutočňované
v obytnej miestnosti, považuje za irelevantné, nakoľko celá ich nehnuteľnosť je rodinný dom určený na
bývanie a na jediný tento účel v skutočnosti aj slúži. V konaní bolo preukázané, že údajné organizačné
opatrenia, ktoré mal žalovaný vykonať, boli neefektívne a najmä neboli dodržiavané zo strany vedenia
základnej školy, ktorá je skutočným užívateľom telocvične. Dôkazom toho je opäť vykonané meranie
a obsah protokolu RÚVZ, ktoré bolo vyhotovené s relatívne veľkým časovým odstupom po vykonaní
údajných organizačných opatrení a toto meranie preukázalo neustály prienik hluku do domu žalobcov.
Bolo povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k nemu produkovanému tvrdeniu,
že hluk prenikajúci do ich domu nie je hlukom, ktorý nad mieru primeraným pomerom obťažoval iného



(žalobcov), alebo by vážne ohrozoval výkon ich práv. Žalovaný nepreukázal, čo podľa jeho názoru mala
byť „miera primeraná pomerom“ a súčasne nepreukázal ani to, že hluk vznikajúci v jeho nehnuteľnosti
takúto mieru primeranú pomerom neprekračuje. S uvedenými skutočnosťami sa riadne vysporiadal súd
prvej inštancie. S odôvodnením súdu sa plne stotožňujú a súčasne poukazujú, že miera zodpovedajúca
pomerom, nie je objektívne kvantifikovateľná hodnota, a preto je pri posudzovaní, či dochádza k
porušeniu takejto miery, nevyhnutné hraničné limity takejto hodnoty preskúmať iba prostredníctvom
iných kvantifikovateľných javov. Preto má za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a navrhuje ho
v celom rozsahu potvrdiť a súčasne si uplatnili trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení (replike) uviedol, že nemôže mu byť upierané právo predkladať
súdu argumenty, ktoré preukazujú, že hluk, ktorý vzniká pri telesnej výchove žiakov, nie je hlukom
poškodzujúcim a obťažujúcim verejné zdravie a nemôže byť teda merateľný podľa Vyhlášky č. 594/2007
Z.z.. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že v meraní vykonané RÚVZ nemohlo dôjsť k tomu, aby iné
zdroje hluku mimo telesnej výchovy mohli ovplyvniť namerané hodnoty hluku, nebol by potom dôvod,
aby z bodu 3 protokolu a z prílohy č. 1 protokolu vyplývalo, že stavebná činnosť bola z výsledkov
merania vylúčená. Ak by boli pravdivé tvrdenia žalobcov, potom by nebol dôvod stavebnú činnosť z
výsledkov merania vylučovať. Preto mal RÚVZ vylúčiť aj hluk z dopravy, ktorý sa v mieste merania určite
vyskytoval a takisto hluk zo zdrojov v budove, veď predsa počas celého merania nemohlo byť v budove
žalobcov absolútne ticho. Bol vylúčený hluk, kým sa v dome merania zúčastnil žalovaný. Keďže však
RÚVZ nemeral hluk v telocvični, nie je tak preukázané, že taký hluk, aký nameral v dome žalobcov,
v telocvični skutočne vznikol a súčasne v telocvični vzniknutý hluk prestúpil do domu žalobcov. Pokiaľ
sa týka miestnosti v dome žalobcov, v ktorej bol hluk meraný, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je detskou
izbou ich syna, tak stav tejto miestnosti je v protokole o meraní hluku popísaný a bol v nej jeden jediný
konferenčný stolík. K namietaným opatreniam zakázania hrať basketbal a tento sa v bežnom fungovaní
telocvične ani nehrá, je potrebné poukázať, že meranie RÚVZ nezachytilo hlučnosť v dome žalobcov
počas bežného vyučovacieho procesu, ale práve naopak, počas celej doby merania boli používané
basketbalové lopty, ktoré sa vôbec pri bežnom chode v telocvični nepoužívajú. Samí žalobcovia uviedli,
že pociťujú rušenie hlukom ako rušenie občasné. Súd musí v odôvodnení konkrétne uviesť, kedy je miera
obťažovania primeraná pomerom a aká je v konkrétnom prípade. V odôvodnení svojho rozhodnutia však
toto súd neuviedol a ani sa s mierou primeranou pomerom nevysporiadal a ani ju neskúmal.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( v zmysle § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému  je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.
1 CSP), po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní (§ 384 ods. 1 CSP), a to výsluchom
žalobcov, výsluchov svedka N. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi - LV č. XXXX, LV č. XXXX,
listom žalobcov žalovanému z 22.06.2011, listom žalovaného žalobcom z 12.07.2011, Správou RÚVZ
z 29.04.2011, Rozsudkom č.k. 17C/261/2011-39 z 26.03.2012, Uznesením Krajského súdu Žilina č.k.
8Co/278/2012-63 zo dňa 28.12.2012, Protokolom o meraní hluku spoločnosťou 2D partner, s.r.o. zo dňa
04.10.2013, Protokolom o meraní času dozvuku priestoru telocvične spoločnosťou 2D partner, s.r.o. zo
dňa 04.10.2013, výpoveďou zmluvy o nájme, územným plánom, meraním imisií hluku vo vnútornom
prostredí rodinného domu č.p. XXXX/X. zo dňa 09.02.2015 - 13.02.2015, Protokolom o meraní RÚVZ č.
27/16, vyjadrením RÚVZ z 06.07.2016, meraním imisií hluku vo vnútornom prostredí rodinného domu
č.p. XXXX/X  z 12.04.2013 a Uznesením pedagogickej rady zo dňa 02.02.2015 a po preskúmaní
napadnutého rozsudku v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné, preto v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

9. Žalobca 1/ pred odvolacím súdom uviedol, že nehnuteľnosť nadobudli v roku 2010 a pri kúpe si
nehnuteľnosť boli obzrieť, predávajúci ich neupozornil na rušenie hlukom. Túto skutočnosť pred nimi
zamlčal. Keď nehnuteľnosť kúpili, bol tak kľud od mája do septembra a až keď sa dozvedeli o tom, že
bola nehnuteľnosť predaná, začalo rušenie hlukom a bolo to hlavne rušenie loptovými hrami. V súčasnej
dobe je to bežné rušenie ako školský vyučovací proces, keď predtým najhoršie to bolo rušenie tým
basketbalom, ktorého sa v súčasnosti zdržali, ale minulý piatok zasa niekto hádzal loptou, a preto sa
nedá na to spoľahnúť. V súčasnej dobe rušenie býva od rána od 8:00, niekedy od 7:30 hod. do 17:30
hod., nakoľko tento rok sa tam obnovila opätovne nejaká mimoškolská aktivita. Miestnosť, v ktorej bolo
vykonávané meranie hluku spoločnosťou RÚVZ, v súčasnej dobe momentálne plne využívajú niečo ako
obývačka, pôvodne mali zámer dať tam detskú izbu, ktorú tam však nedali. Keď sa hrá basketbal v
telocvični, tak počujú hluk v celom rodinnom dome, nielen v tej miestnosti, kde bolo vykonané meranie,



doslova je vtedy tá nehnuteľnosť na zbúranie. Hluk je dunivého charakteru, ktorý je veľmi nepríjemný. Na
otázku právnej zástupkyne žalovaného, ako často je tam hluk z loptových hier, vyjadril sa, že naposledy
to bolo teraz v piatok, hrávajú sa tam loptové hry, avšak nevie, ako často, lebo si to nezapisuje.

10. Žalovaná 2/ pred odvolacím súdom sa vyjadrila, že začiatky boli príšerné, hral sa tam basketbal
denno-denne okrem stredy, kedy si mohli pozvať návštevu. Keď sa začalo súdne konanie, situácia sa
trochu zlepšila, avšak podmienky aj tak neboli vyhovujúce a keď má porovnať súčasnú dobu a dobu
pred rokom, pred rokom to bolo lepšie, neboli také mimoškolské aktivity. Keď skončila družina, bol kľud.
V tomto školskom roku začali mimoškolské aktivity. V pondelok sa tam objavila nejaká hudba + spev a
keď písomne oslovila riaditeľa, aby im to vysvetlil, tak im povedal, že je to len dočasná záležitosť, ktorá
skončila koncom októbra. V súčasnej dobe po 18-tej hodine sú tam nárazy a skákanie, loptové hry sú
iba počas vyučovania. Basketbal sa tam nehrá, ale sú tam určité tréningy futbalu alebo niečo podobné,
naposledy teraz v piatok s maloletým synom zaspala, o 15:30 hod. sa zobudili na hluk z telocvične.
Mimoškolské aktivity v tomto školskom roku vyvodzuje z toho, že keď išli okolo, videli tam skupinku
mladých ľudí, ktorí nacvičovali spev s mikrofónom a hudbou, evidentne to neboli žiaci základnej školy.
Potom v piatky funguje nejaký školský klub do 16:15 hod., niekedy sa to výnimočne potiahne do 17:00
hod. alebo do 17:30 hod., ktorá aktivita evidentne nesúvisí so školským procesom. Školským klubom
myslela to, že je to vlastne družina, ktorá sa nachádza v tejto telocvični a tá je do 16:15 hod., z toho
vyvodzuje, že tie piatky, ktoré sú do 17:30 hod., nesúvisia so školským procesom. Počas pracovného
týždňa od pondelka do piatku je tam hluk každý deň, tieto aktivity sa tam obmieňajú, raz je to beh,
výskanie, potom sú to skoky, posúvanie tyčí a rôzne aktivity. Keď kupovali nehnuteľnosť, komunikácia
s predávajúcim bola dobrá, vykonávali niekoľkokrát aj ohliadku, komunikovali aj s mladšou aj staršou
rodinou, ktorá v tom čase v rodinnom dome bývala. Uvedomovala si, že kupujú nehnuteľnosť, ktorá
susedí so školou.

11. Svedok N. N. ako bývalý riaditeľ u žalovaného od r. 2005 uviedol, že  telocvičňa sa využívala
klasicky na všetky činnosti, mali uzavreté zmluvy na prenájom, kde sa hral futbal, basketbal vo večerných
hodinách a po tom, ako sa začali žalobcovia sťažovať, tieto nájomné zmluvy zrušil a od takejto činnosti
upustil, telocvičňa sa využívala len na školskú činnosť, ako vyučovací proces. S predchádzajúcim
majiteľom nemali žiadne problémy, na začiatku školského roka vždy dostal zoznam, kedy a aká aktivita
sa v telocvični vykonáva aj s kontaktom na konkrétne osoby a vždy si to riešil cez tieto osoby. V
rámci medziľudských vzťahov pôvodný majiteľ oslovil iba toľko, aby sa po určitej hodine nevykonávali
v telocvični činnosti a určite po 20:00 hod., neskôr po 19.00 hod. a nakoniec upustili od všetkej tejto
činnosti. Po sťažnostiach žalobcov riešili basketbalové hry hraním na vonkajšom ihrisku a tak plnili
vyučovací proces. Keď žalobcovia kúpili nehnuteľnosť (myslí si, že v r. 2010), bol prekvapený, že začali
problémy, keď v septembri ho oslovili, že sa s ním chcú stretnúť kvôli tomuto hluku. Uskutočnilo sa jedno
stretnutie s p. H. a pôvodným majiteľom p. J. a žiaden záver sa tam vtedy neprijímal. Zisťoval si aj, že
nehnuteľnosť sa predávala niekedy v polovici júna a potom už v polovičke septembra boli problémy.
Avšak v období od predaja do 15. septembra sa nevyučovalo, preto nemohol vzniknúť ani žiaden hluk.
V tom čase mali podpísané určité nájomné zmluvy pre klub s basketbalom a snažili sa vyjsť v ústrety,
aby boli spokojní aj žalobcovia. Tieto nájomné zmluvy dobehli do konca školského roka a nové nájomné
zmluvy už neboli uzatvárané. Snažili sa nevyvolávať napätie. Vykonávali sa rôzne merania, kedy aj
zámerne hádzali celé družstvá lopty a potom sa snažili cez ministerstvo školstva danú situáciu riešiť
ako haváriu, avšak vykonávali sa určité rekonštrukcie cez eurofondy, z ktorého dôvodu v zmysle zákona
nemohli 5 rokov do tejto rekonštrukcie vykonávať zásah. Keby mal vedomosť, že p. J. ide nehnuteľnosť
predať, bol by oslovil biskupský úrad, aby sa táto nehnuteľnosť odkúpila, nakoľko to má veľký význam pre
riešenie problémov, susedí s ich nehnuteľnosťou. Telocvičňa sa začala stavať niekedy v r. 1960, jednalo
sa o najmodernejšiu vybudovanú telocvičňu, kde sa hrala federálna basketbalová liga vo večerných
hodinách a vtedy to malo v správe mesta.

12. Z protokolu o meraní hluku vo vnútornom prostredí (rodinný dom žalobcov) vyhotovený spoločnosťou
2D partner s.r.o. Žilina október 2013 (čl.93) vyplýva, že počas merania boli simulované činnosti
vyskytujúce sa počas prevádzky telocvične Základnej školy Zaymusa v Žiline a súvisiace najmä s
tréningom basketbalistov dňa 4.10.2013 v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. a na základe merania
bolo skonštatované, že prevádzka telocvične spôsobuje prekračovanie maximálnych povolených limitov
definovaných vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z. (LA max.p = 40 dB), a to až o hodnotu 16,8 dB (pri
pôsobení zdroja -  hod loptou na priľahlú deliacu stenu).



13. Z protokolu A-047-2015 o meraní hluku vo vnútornom prostredí (rodinný dom žalobcov) vyhotovený
spoločnosťou Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o. Žilina  február 2015 (č.l.150) vyplýva, že vyhodnotením
výsledkov merania od 9.2.2015 do 13.2.2015 v obývacej miestnosti domu žalobcov počas  prevádzky
telocvične prípustná hodnota hluku bola prekročená.

14. Z protokolu o meraní imisií hluku č. 27/2016 zo dňa 18.5.2016 vyhotovený RÚVZ (č.l. 186) na zadanú
úlohu súdu vykonať meranie intenzity imisií hluku vo vnútornom prostredí budovy rodinného domu súp.
č. XXXX na Ul. H. prenikajúceho z budovy telocvične Cirkevnej základnej školy súp. č. XXXX za účelom
objektivizácie imisií hluku z telocvične základnej školy súp. č. XXXX pri zdroji hluku - športová činnosť
žiakov z telocvične vyplýva, že vykonaným meraním dňa 6.5.2016  (referenčný časový interval deň),
meracie miesto sa nachádzalo na 1. nadzemnom podlaží rodinného domu súp. č. XXXX a to 1,5 m
od steny susediacej s telocvičňou Cirkevnej základnej školy č. 2205 pri zdrojoch hluku konkrétne hra s
volejbalovými loptami (cca 11 lôpt) nácvik prihrávok, LR,Amax 56,8 dB; hra s basketbalovými loptami
na 1/3 plochy vzdialenejšej časti telocvične od spoločnej steny LR,Amax 51,9 dB; hra s volejbalovou
loptou po presune do pol telocvične smerom k spoločnej stene LR,Amax 44,7 dB; hra bez lopty pri
spoločnej stene LR,Amax 46,4 dB; beh okolo obvodových stien telocvične z vnútornej strany LR,Amax
47,3 dB; dribling s 20 ks basketbalových lôpt LR,Amax 57,2 dB; streľba na tri basketbalové koše s
basketbalovými loptami aj na kôš umiestnený na spoločnej stene LR,Amax 57,2 dB. Posudzovaná
hodnota maximálnej hladiny A akustického tlaku v referenčnom časovom intervale deň nevyhovuje
uvedenej vyhláške. Pri zdroji hluku konkrétne vybíjaná s 1 volejbalovou loptou na 1/3 plochy telocvične
pri dverách LR,Amax 36,4 dB; hra bez lopty na 1/3 plochy telocvične pri dverách LR,Amax 33,3 dB.
Posudzovaná hodnota maximálnej hladiny A akustického tlaku v referenčnom časovom intervale deň
vyhovuje uvedenej vyhláške (vysvetlivky LR,Amax - posudzovaná maximálna hladina akustického tlaku
počas používania telocvične, pričom nameraná maximálna hladina A akustického tlaku bola zvýšená
o neistotu merania a korekciu na špecifický hluk). V zmysle vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z. z., ktorou
sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií
v životnom prostredí je stanovená prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku z vnútorných zdrojov
vo vnútornom prostredí budov pre kategóriu B obytné miestnosti pre referenčný časový interval deň
LAmax.p = 40 dB.

15. Z Územného plánu mesta Žilina vyplýva, že základnou funkciou nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného je základná škola vrátané učební, špeciálnych učební, dielní, telocvične, stravovania,
vonkajších ihrísk, zelene, pamätihodnosť mesta. Ako prípustné funkcie sú uvedené zariadenia základnej
občianskej vybavenosti slúžiace výlučne prevádzke školy - maloobchod, verejné stravovanie, ale aj
športovo-rekreačné funkcie, odpočinkové plochy, dopravné a technické vybavenie, zeleň. Pri susednej
zástavbe, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ako základná funkcia je uvedená zmiešaná, vyššia
a základná občianska vybavenosť, najmä verejné stravovanie, zdravotníctvo, maloobchod, služby,
administratívne zariadenia, bytové domy, pamätihodnosť mesta. Ako doplnková funkcia je uvedená
jestvujúca IBV. Prípustné funkcie sú: športovo-rekreačné funkcie, odpočinkové plochy, dopravné a
technické vybavenie, parky, verejná zeleň a detské ihriská.

16. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, prípadne nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ochrana zdravia pred  hlukom, infrazvukom a
vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie
sú vyššie ako prípustné hodnoty.

18. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vykonávacej vyhlášky, na ochranu zdravia pred  hlukom a infrazvukom
sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.



19. Podľa bodu 2.2 a 2.3. citovanej vykonávacej vyhlášky, určujúcou veličinou vo vnútornom prostredí
budov je maximálna hladina A zvuku LAmax alebo ekvivalentná hladina A zvuku LAeq. Posudzovanou
hodnotou vo vnútornom prostredí budov je a) maximálna hladina A zvuku pre deň, večer a noc pre
kategórie vnútorného priestoru A, B podľa tabuľky č. 3. Posudzovaná hodnota pre špecifický hluk sa
stanovuje pripočítaním korekcie K = +5 dB k maximálnej hladine A zvuku alebo k ekvivalentnej hladine
A zvuku, ak nie je uvedené inak. Korekcia K pre deň a večer sa uplatňuje iba vtedy, ak celkové trvanie
špecifického hluku prekračuje hodnotu 10 minút za deň alebo 5 minút za večer.

20. V zmysle citovanej vyhlášky je stanovená prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku z vnútorných
zdrojov vo vnútornom prostredí budov pre kategóriu B obytné miestnosti pre referenčný časový interval
deň LAmax.p = 40 dB.

21. Ustanovenie § 127 OZ svojím obsahom predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva, a to vo vzťahu
k tretím osobám, ktorým patrí iné právo, do ktorého vlastník zasahuje výkonom vlastníckeho alebo iného
práva. Citované ustanovenie ukladá vlastníkovi pri výkone svojich práv zdržať sa akejkoľvek činnosti,
ktorou by: 1/ nad mieru primeranú obťažoval iného alebo 2/ vážne ohrozoval výkon práv iného. V
prípade obťažovania imisiami zákon vyžaduje, aby išlo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom.
Posúdenie tejto miery bude vždy individuálne a závislé od konkrétnych okolností. Obťažovanie je právne
významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“. Predstavuje taký výkon vlastníckeho
práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samú, a pôsobia buď na iné osoby alebo na
veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne. Obťažovanie je potrebné chápať objektívne,
t.j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov, pričom každý je povinný znášať imisie z obyčajného,
normálneho užívania veci. Pri posudzovaní miery primeranej pomerom obťažovaním hlukom v zmysle §
127 ods. 1 OZ je potrebné zvážiť, aká je hladina hluku v danej lokalite s prihliadnutím k iným, podobným
lokalitám.

22. Právna úprava ochrany pred hlukom je dvojaká: (verejnoprávna a občianskoprávna), pričom
každá z nich zakladá samostatný právny nárok chránených osôb. Ak teba bola uplatnená občiansko-
právna žaloba na ochranu pred hlukom podľa § 127 ods. 1 OZ, možno síce podporne prihliadnuť k
verejno-právnej úprave obsiahnutej v Zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v nadväzujúcej vykonávacej Vyhláške Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Avšak súd primárne aplikuje občianskoprávnu úpravu o ochrane pred hlukom (§ 127 ods. 1 OZ), ktorá
týmito verejnoprávnymi predpismi nie je dotknutá.

23. V preskúmavanej veci je posudzovaným zdrojom hluku športová činnosť žiakov z telocvične
základnej školy, konkrétne hra s loptou, ktorá má obťažovať žalobcov v rade 1/ a 2/ nad mieru primeranú
pomerom.  Z Protokolu o meraní imisií hluku č. 27/16 dňa 06.05.2016 bolo preukázané, že pri hre s
volejbalovými loptami - nácvik prihrávok bola nameraná hodnota 56,8 dB, hra basketbalovými loptami
na jednej tretine plochy vzdialenejšej časti telocvične od spoločnej steny 51,9 dB, hra s volejbalovou
loptou po presune do pol telocvične smerom k spoločnej stene 44,7 dB, hra bez lopty pri spoločnej
stene 46,4 dB, beh okolo obvodových stien telocvične z vnútornej strany 47,3 dB, dribling s 20 ks
basketbalových lôpt 57,2 dB, streľba na 3 basketbalové koše s basketbalovými loptami aj na kôš
umiestnený na spoločnej stene 57,2 dB, pričom táto hodnota maximálnej hladiny a akustického tlaku v
referenčnom časovom intervale deň nevyhovuje Vyhláške č. 549/2007 Z.z.. Pri zdroji hluku, konkrétne
vybíjaná s 1 volejbalovou loptou na 1/3-ine plochy telocvične pri dverách boli namerané hodnoty 36,4
dB, pri hre bez lopty 33,3 dB, pričom posudzovaná hodnota vyhovuje citovanej vyhláške. V konaní
bolo však preukázané, že tieto činnosti pri meraní boli vykonávané za účelom merania hluku, teda
nejednalo sa o bežný vyučovací proces, na ktorý žalovaný spornú telocvičňu využíva. Predmetné
meranie nezachytilo hlučnosť počas bežného vyučovacieho procesu, ale počas tohto merania boli
účelovo používané basketbalové lopty a vytvárané rôzne situácie za účelom zistenia, aké tieto vytvárajú
hluk, ktoré sa pri bežnom chode telocvične nerealizujú v takom rozsahu (meranie hluku  pri hre s cca
11 volejbalových lôpt nácvik prihrávok, hra s basketbalovými loptami, a to v čase od 09:43:54 hod.
do 09:51:54 hod. - viď Príloha č. 1 k Protokolu č. 27/16 č.l. 189). Teda meranie nebolo uskutočnené
ani počas jednej vyučovacej hodiny. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný nemá uzavreté
nájomné zmluvy na nácvik basketbalových hier a iných loptových hier a vykonáva v tejto telocvični iba



činnosť v súlade s vyučovacím procesom. V čase začatia súdneho konania existovali nájomné zmluvy s
basketbalovým klubom, ktoré už neobnovil.  Ako aj samí žalobcovia uviedli, hluk vychádza z telocvične
iba v denných hodinách, keď prebieha vyučovací proces, alebo v poobedňajších hodinách je v tejto
telocvični športový klub - družina. Žalobkyňa v rade 2/ sa pred odvolacím súdom vyjadrila, že aktivity sa
tam obmieňajú, raz je to beh, výskanie, potom sú to skoky, posúvanie tyčí a rôzne aktivity. Žalobcovia
nepreukázali,  že žalovaný v telocvični vykonáva loptové hry mimo vyučovacieho procesu.

24. Pri určení obťažovania žalovaného žalobcov nad mieru primeranú pomerom je nutné prihliadnuť na
špecifický ráz lokality, ktorý vyplýva aj z Územného plánu mesta Žiliny, na špecifikum, že predmetná
nehnuteľnosť je školská budova spolu s telocvičňou, ktorá slúži vyučovaciemu procesu, s ktorým
je spojený hluk, ktorý je primeraný tomuto procesu. V zmysle Územného plánu mesta Žilina má
nehnuteľnosť žalovaného základnú funkciu škola vrátané telocvične a nehnuteľnosť žalobcov v susednej
zástavbe má jestvujúca IBV len doplnkovú funkciu.

25. Otázka či možno prekročenie maximálnej hladiny A akustického tlaku stanovenej vyhláškou MS
SR č. 249/2007 Z.z. považovať za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom upravenú v ust. § 127
ods. 1 OZ nebola doposiaľ riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Podľa názoru odvolacieho
súdu verejnoprávne predpisy na ochranu pred hlukom možno pri určení obťažovania hlukom nad
mieru primeranú pomerom aplikovať iba podporne, nemôže však byť výlučným vodítkom pre určenie
primeranej miery obťažovania hlukom. Vo vzťahu k účelu, ktorému má slúžiť školská budova spolu
s telocvičňou a nameranými hodnotami RÚVZ dňa 06.05.2016 (v priemere 56 dB) pri simulovaných
aktivitách, ktoré neboli aktivity z riadneho vyučovacieho procesu, sa nejedná o obťažovanie hlukom nad
mieru primeranú pomerom v danom čase a mieste. Teda aj keď hluk prekračoval veličiny stanovené
Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR, nebolo v konaní preukázané, že pri prekročení hluku loptovými
hrami došlo spôsobom ustanoveným v § 127 ods. 1 OZ - nad mieru primeranú pomerom - k obťažovaniu
žalobcov. Žalovaný telocvičňu využíva na vyučovací proces a loptové hry nie sú pravidelne, čo potvrdili
aj samotní žalobcovia (že aktivity sa obmieňajú a nevedeli sa vyjadriť ako často sa konajú loptové hry).
Žalobcovia pri kúpe danej nehnuteľnosti si mali náležite zistiť všetky podstatné skutočnosti o danej
lokalite. Mali vedomosť o tom, že v susedstve sa nachádza základná škola a v prípade, že ich predávajúci
neupozornil na danú skutočnosť - hluk (z výpovede svedka N. vyplynulo, že od kúpy nehnuteľnosti
žalobcami do 15. septembra - kedy žalobcovia iniciovali stretnutie za účelom eliminovania hluku, nebola
vykonávaná prevádzka telocvične a žalobcovia to nerozporovali), ide o vzťah medzi žalobcami ako
kupujúcimi a predávajúcim danej nehnuteľnosti.

26. S poukazom na vyššie konštatované a to, že žalobcovia nepreukázali, že by loptové hry v
nehnuteľnosti žalovaného sa vykonávali tak často, intenzívne a v neskorých večerných hodinách, aby
sa jednalo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom,  odvolací súd po zopakovaní dokazovania vo
veci podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietol v celom
rozsahu.

27. O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 2 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a §
257 CSP úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 257 CSP výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V citovanom ustanovení
je moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Dáva
súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov
konania úspešnej strane, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo
sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
obidvoch strán. Predmetné ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými
stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku
a podobne. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho
prípadu.

28. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd tieto videl hlavne v tom, čo viedlo
žalobcov k podaniu žaloby, keď v čase podania žaloby boli obťažovaní hlukom, a to najmä hrou



basketbalu, ktorú žalovaný následne odstránil tým, že neuzavrel nové nájomné zmluvy na túto činnosť
a v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný v telocvični vykonáva už len činnosť súvisiacu s
vyučovacím procesom. Odvolací súd je preto toho názoru, že je spravodlivé a nepoškodí žalovaného,
ak mu neprizná náhradu trov konania, hoci bol v konaní úspešný.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/261/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ea4c2d5c-c056-40e8-9a38-d989e1c08596:caa46086-a0a7-4423-a81b-76f37f1caeaf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6", "spisova_znacka": "7Co/121/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/121/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5111238428.6"}, {"guid": "aab9e59c-b40e-482f-8d05-ce821042b8cc:4a39360f-7216-4a16-9edf-8e3b2010e6ec", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4312205479.1", "spisova_znacka": "8Co/278/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/278/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4312205479.1"}], "citovane_v": []}