{"guid": "4d99adf5-4486-436f-ae64-2220c8cd5a39:2c149688-e6b1-4b43-a1db-2f203d544d05", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1", "spisova_znacka": "6Co/129/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/129/2017 z 17. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 17. júla 2017, sp. zn. 6Co/129/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1", "identifikacne_cislo": "5113215910", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2017-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c149688-e6b1-4b43-a1db-2f203d544d05", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/129/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215910
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113215910.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako sú odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: FIALKA - M,
s.r.o., so sídlom Rajec, Hollého č. 108, IČO: 36 404 705, zastúpeného advokátom Mgr. Bohuslavom
Gelatkom, so sídlom Nám. SNP č. 17, Rajec, IČO: 43 870 058, proti žalovanému: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o
zaplatenie 128,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 2C/156/2013-133 zo dňa 20. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/156/2013-133 zo dňa 20. februára 2017 vo výroku o trovách
konania  m e n í    t a k , že žalovaný    m á   voči žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov konania v
rozsahu 76,78 %.

Žalovaný  m á  voči žalobcovi  n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške
14,97 Eur s úrokom z omeškania: - 9 % ročne zo sumy 12,00 Eur od 02.01.2012 do zaplatenia, - 8,75 %
ročne zo sumy 0,99 Eur od 03.01.2013 do zaplatenia, - 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 02.02.2013
do zaplatenia, - 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 02.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol (výrok II.).
Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia istiny
vo výške 128,94 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobnom návrhu. Predmetom sporu bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na základe neoprávnene vybratých poplatkov za vedenie
úverového účtu zo strany žalovaného ako veriteľa. Požadované poplatky boli uplatnené za obdobie
od 08.11.2005 do 01.03.2013 s odôvodnením, že z obsahu zmluvy o úvere a medziúvere nebolo
zrejmé, aké protiplnenie malo byť zaň spotrebiteľovi poskytnuté. Na základe vykonaného dokazovania
a produkovaných dôkazov súd prvej inštancie ustálil, že poplatky boli vyberané neoprávnene. Žalovaný
v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, na základe čoho okresný súd nárok na vrátenie
poplatkov za vedenie úverového účtu do roku 2012 považoval za premlčaný s odkazom na ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie - poplatky účtované za rok 2012 v sume 12,00
Eur a za rok 2013 v sume trikrát po 0,99 Eur boli uplatnené v zákonnej lehote. Nadväzne súd priznal
žalobcovi istinu vo výške 14,97 Eur s príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.



3. Žiadnej zo strán nepriznal súd právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP.
Je zrejmé, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný - nepatrný, a preto žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to v rozsahu výroku
o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Argumentoval odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď v prvom rade nerozhodol o pomere úspechu, resp. neúspechu strán v konaní.
V bode 15. a 16. napadnutého rozsudku konštatuje len tzv. nepatrný úspech žalobcu v predmetnej
právnej veci, pričom posúdenie pomeru úspechu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje. Nakoľko žiadna zo sporových strán nemala v konaní plný úspech a aktuálna právna úprava
nepozná tzv. úspech nepatrný, podľa názoru žalovaného je potrebné ustáliť pomer úspechu strán v
spore. Zdôraznil, že strana má v konaní nárok na náhradu trov konania vtedy, ak sa jedná o prevažujúci
úspech strany v spore. Nakoľko žalobca sa svojim návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 128,94
Eur s príslušenstvom, pričom súdom prvej inštancie bol žalobcovi priznaný nárok vo výške 14,97 Eur, je
jeho pomer úspechu vo veci 11,61 %, pričom úspech žalovaného vo veci je 88,39 %. V nadväznosti na
uvedené je úspech žalovaného v spore prevažujúci, pričom mu patrí nárok na náhradu trov konania vo
výške 76,78 %. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 76,78 %. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Výzvu na vyjadrenie prevzal právny zástupca
žalobcu dňa 02. mája 2017.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

7. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods.
1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

8. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci
a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
charakteristická pre sporové konania, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo
vzťahu k predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom (v spore). Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech v spore môže mať
žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie
ide nielen o istinu, ale aj príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie NS SR z 22. júna 2011 sp.zn. 8Sžo 215/2010).
Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

9. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 128,94 Eur spolu s
príslušenstvom: úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 13,28 Eur od 09.11.2005 do
zaplatenia (8,96 Eur), 6 % ročne zo sumy 11,95 Eur od 02.01.2006 do zaplatenia (8,00 Eur), 6 % ročne zo
sumy 11,95 Eur od 17.01.2006 do zaplatenia (7,94 Eur), 9,5 % ročne zo sumy 12,95 Eur od 02.01.2007
do zaplatenia (12,50 Eur), 8,5 % ročne zo sumy 14,94 Eur od 02.01.2008 do zaplatenia (11,63 Eur),
10,5 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 03.01.2009 do zaplatenia (12,77 Eur), 9 % ročne zo sumy 16,00
Eur od 02.01.2010 do zaplatenie (10,32 Eur), 9 % ročne zo sumy 18,00 Eur od 02.01.2011 do zaplatenia
(9,99 Eur), 9 % ročne zo sumy 12,00 Eur od 02.01.2012 do zaplatenia (5,58 Eur), 8,75 % ročne zo sumy
0,99 Eur od 03.01.2013 do zaplatenia (0,35 Eur), 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 02.02.2013 do



zaplatenia (0,22 Eur), 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 02.03.2013 do zaplatenia (0,21 Eur). Sumárne
žalované príslušenstvo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie predstavuje sumu 88,47 Eur. Žalobca
sa teda domáhal zaplatenia sumy 217,41 Eur (128,94 Eur istina + 88,47 Eur príslušenstvo).

10. Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 14,97
Eur s úrokom z omeškania: - 9 % ročne zo sumy 12,00 Eur od 02.01.2012 do zaplatenia (5,58 Eur), -
8,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 03.01.2013 do zaplatenia (0,35 Eur), - 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur
od 02.02.2013 do zaplatenia (0,22 Eur), - 5,75 % ročne zo sumy 0,99 Eur od 02.03.2013 do zaplatenia
(0,21 Eur). Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol. Rozsudok okresného súdu vo veci
samej nebol napadnutý odvolaním.

11.  Odvolací súd porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo, zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 217,41 Eur (128,94 Eur istina + 88,47 Eur
príslušenstvo) a súdom mu bola priznaná suma 21,33 Eur (14,97 Eur istina + 6,36 Eur príslušenstvo).
Žalobca mal úspech v rozsahu 9,81 %, neúspech v rozsahu 90,19 %, čo je zároveň úspechom
žalovaného. Čistý úspech žalovaného následne predstavuje výšku 80,38 % (90,19 % mínus 9,81 %). V
takomto rozsahu vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania.

12. Keďže pomer úspechu oboch strán nebol zhruba rovnaký, neboli splnené ani zákonné podmienky
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu, tak ako rozhodol napadnutým
rozhodnutím okresný súd.

13. Podľa § 379 CSP a § 380 CSP odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
teda je viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania.

14. V nadväznosti na odvolací návrh, ktorým žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu
76,78 %, odvolací súd tomuto návrhu vyhovel, pretože priznaním náhrady trov konania v rozsahu 80,38
% by bolo rozhodnutie odvolacieho súdu ultra petitum.

15. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,78 %.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v konaní pred súdom druhej
inštancie. O výške náhrady trov konania na krajskom súde rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozsudok okresného súdu nenapadnutý odvolaním zostal nedotknutý.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}