Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Co/4/2017 z 13. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. decembra 2017, sp. zn. 14Co/4/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5113217571.5 Krajský súd Žilina | 14Co/4/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5113217571.5 | 2017-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f5a2391-4389-4765-99a6-eafcd6c29b90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113217571.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217571
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217571.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
264 29 705, proti žalovanému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 272
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/142/2013-167
zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6C/142/2013-167 zo dňa 15.12.2016 v napadnutom
výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, v napadnutom výroku III. o určení zmluvnej podmienky
v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600070 zo dňa 21.8.2009
uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom G. N. o dojednaní vypĺňacieho práva
zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť neplatnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu:
„14. Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako veriteľa zmenky
(ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj
ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh a vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 272 Eur od 20.5.2010 do zaplatenia zastavil. Výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600070 zo dňa 21.8.2009 uzavretej medzi veriteľom
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom G. N. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť neplatnú zmluvnú podmienku
v celom rozsahu: „14. Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
veriteľa zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako „remitent") vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková



suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Výrokom IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, §
298 ods. 1, 2 CSP, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 8 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, článku 3 ods. 1, 2
Smernice 93/13/EHS, § 17 ods. 1, 2 novely zákona zmenkového a šekového zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej
aj len ZZŠ) okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V
odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 28.3.2013 podal žalobca CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 žalobu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podmienky sú splnené. Žalobca je
obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou na území Slovenskej
republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2.000 Eur bez príslušenstva, čo je v
súlade s článkom 2, 3 nariadenia č. 861/2007.

3. Žaloba je žalobou zo zmenky zo dňa 21.8.2009 (č.l. 4 spisu). Neúplná (blanko) zmenka na rad je
vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Vystaviteľom zmenky je žalovaný G. N.. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508600070.
Číslo úverovej zmluvy je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky na č.l. 4 spisu. Žalobca
úverovú zmluvu k žalobe nepripojil. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy
272 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.5.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy 272 Eur od 3.8.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.
Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, IČO: 35807598 indosovala spornú zmenku na nadobúdateľa
- žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29
705, Česká republika. V nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP a § 216 ods. 1, 2 CSP je súd viazaný žalobou,
že predmetom sporu je právo na zaplatenie dlžných súm na základe zmenky. Dôkazným bremenom
žalobcu bolo preukázať formálnu platnosť zmenky, na základe ktorej právo na zaplatenie uplatnil. V
konaní žalobca žiadal zaplatiť zmenkovú sumu 272 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne, 6 % úrok z
omeškania ročne zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 0,91 Eur
a náhradu trov konania.

4. Uvedenú žalobu okresný súd doručil žalovanému s procesnými poučeniami a s tlačivom „C“ -
dôležitými usmerneniami podľa článku 5 ods. 2, 3 Nariadenia EP a Rady (ES) (č.l. 63, 64, 64 rub).
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávanie dňa 15.12.2016 sa dostavil, uviedol, že mu
bol poskytnutý úver, že má viac úverov, úver čiastočne spláca. Predložil doklady o splácaní úveru. Tým
mal okresný súd „preukázané, že napriek tomu, že z exekučného spisu 11Er/179/2011 z unesenia č. k.
11Er/179/2011-15 zo dňa 23.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012, vyplýva, že exekúcia
na vymáhanie totožnej povinnosti, ako je vymáhaná v tomto konaní, bola zastavená, žalobca pokračuje
vo vymáhaní dlhu na základe zmenky, ktorá bola vydaná na základe tej istej úverovej spotrebiteľskej
zmluvy.“

5. Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane žalovaného ako spotrebiteľa (č.l. 67
spisu). Bol poučený okresným súdom (č.l. 72, 76 spisu) a vyzvaný k predloženiu súhlasu žalovaného
so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 3 novely
OSP (č.l. 76 spisu). Keďže súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 3 novely OSP (zákon č. 353/2014
Z.z., účinný od 1.1.2015) okresný súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval
ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného
znenia § 93 ods. 3 OSP. Z uvedených dôvodov okresný súd konštatoval, že nemal povinnosť doručiť
vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to,



že nie je vedľajším účastníkom konania. Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem
procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave
platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 novely
OSP, účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak
povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu
aj na tento prípad aplikoval § 93 ods. 2 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal.
Okresný súd mal za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ustanovenie § 44 ods. 1 OSP
umožňuje nahliadať do spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto
podľa § 44 ods. 2 OSP okresný súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho
spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa (č.l. 76 spisu). Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 -
3 nariadenia č. 861/2007, oboznámením žaloby, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou
v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená,
oboznámením pripojenej fotokópie exekučného spisu sp. zn. 11Er/179/2011. Originál exekučného spisu
okresný súd pripojil len na zabezpečenie fotokópií, aby nespôsobil prieťahy v exekučnom konaní a nedal
tým dôvod na podanie žaloby na náhradu škody za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní).

7. Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/179/2011 okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva
uvádzaná v zmenke č.l. 4 spisu sp. zn. 6C/142/2013 pod č. 508600070 (č.l. 4 exekučného spisu) bola
uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovaným dňa 21.8.2009 na poskytnutý
úver 350 Eur, navýšený o poplatok 210 Eur, spolu 560 Eur. Dlh mal žalovaný zaplatiť v 5 splátkach po
112 Eur. V úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Porovnaním
a oboznámením obsahu exekučného spisu sp. zn. 11Er/179/2011 s fotokópiami exekučného spisu
okresný súd zároveň zistil zhodu a úplnosť originálu exekučného spisu s fotokópiami exekučného spisu,
preto exekučný spis vrátil z dôvodov uvedených pod bodom 8 odôvodnenia rozsudku. Neoddeliteľnou
súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy sú všeobecné podmienky a zároveň okresný súd citoval
článok 14 všeobecných podmienok. Obsahovým znením článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy mal okresný súd preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej
zmluvy, teda ku dňu 21.8.2009 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 21.8.2009 v zmenke nebola
uvedená zmenková suma 272 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Uvedené údaje mal
vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je,
keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala
pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom,
kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený
v budúcnosti remitentom. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka -
blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť
žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto
informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej
zmluvy uvedené, ako aj zo skutočnosti, že obidva právne subjekty (Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, CD
Consulting s.r.o., Praha) zastupuje totožný právny zástupca.

8. Pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky, súd nemá právo skúmať kauzálny nexus,
skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemá jednoznačne preukázané, že skutkovým
a právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej súd je povinný z úradnej moci skúmať
a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa. Opačným
výkladom by veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava za pomoci žalobcu takýmto postupom obišiel kogentné
ustanovenia zákonov o ochrane spotrebiteľa. Takým postupom v rámci zmenkového konania by vymohol
od spotrebiteľa aj plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Takým postupom by bola
znemožnená súdna ochrana spotrebiteľa a jeho práv z úradnej moci zo strany súdu. Po indosovaní
zmenky spotrebiteľ nemôže poukázať na nekalé zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov okresný
súd považoval za nevyhnutné zistiť, či základom zmenkového vzťahu je spotrebiteľský vzťah, či zmenka
vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

9. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že v tomto prípade zmenka bola vystavená ako
zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Taký záver mal preukázaný tým, že samotná



zmenka (č.l. 4 spisu) obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 508600070, ktoré je zhodné
s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 11Er/179/2011 (č.l. 3
exekučného spisu). Zmenka (č.l. 4 spisu) tvoriaca predmet sporu sp. zn. 6C/142/2013 je totožná
so zmenkou v konaní sp. zn. 11Er/179/2011 (č.l. 4 exekučného spisu), ktorá bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 14 všeobecných
podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu (č.l. 6
exekučného spisu). Taký záver je podložený aj tým, že zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli
vystavené v totožný deň 21.8.2009.

10. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny
úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je
platným právnym úkonom. Pre svoju platnosť vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací
právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej
spotrebiteľskej zmluvy a platnosť článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy,
na základe ktorého blankozmenka bola veriteľom jednostranne vypísaná. Úlohou okresného súdu bolo
preto z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne
článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli
dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Na základe dohody neskôr veriteľ sám jednostranne zmenku
vyplnil čo do zmenkovej sumy 272 Eur a čo do splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne. V
čase uzavretia úverovej zmluvy, dňa 21.8.2009, ktorý je totožný s časom vystavenia zmenky, zmenka
neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne.

11. Na daný spor okresný súd aplikoval Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicu 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, rozhodnutie NS
SR 4Obo/161/07 zo dňa 6.5.2008, novelizované znenie § 17 ods. 1, 2 zákona zmenkového a šekového
a spoločné stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodného kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov SR pod číslom R 93/2015).

12. Z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal okresný súd preukázané, že v tomto
článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v
budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (č.l.
4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17
zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako
dlžníka zo spotrebiteľského úveru.

13. Okresný súd dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná
podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom
v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla
ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania
neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy.

14. Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy
bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky
a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z čl. 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
spotrebiteľskej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru. Táto podmienka je
neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne
so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy
- všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie



spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných
podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka má veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol.

15. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ
nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Podľa §
53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 14
všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu CD Consulting s.r.o., čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany
práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10),
v čase uzavretia dohody o vypĺňacom práve zmenky, v čase vyplnenia zmenky, ani v čase uplatnenia
nároku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto dojednanie v článku 14 všeobecných
podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje
značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom
vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd preto
nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu
inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz
zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z, § 17 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z.z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje dojednanie v článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je podľa okresného
súdu neurčité, nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne
do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 14 všeobecných podmienok
spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel
neurčitú dohodu čo do článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola
konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho
práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých
zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci
výkladových pravidiel.

16. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku
mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo
vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok.
Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie
umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie
záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola
známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát 365 dní = vo
výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor
so zákonom (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku
2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou
zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne).
Podľa názoru okresného súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 265 Obchodného
zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa



nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere
úrokovú mieru 10 % ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25 % ročne).

17. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože
v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné
ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok.
Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona
č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis
splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý žalovanému
vo výške 350 Er. Veriteľovi nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške 210 Eur, o ktorý úver navýšil,
ani na úrok. Napriek tomu do zmenky dopísal zmenkovú sumu 272 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne (91,25 % ročne).

18. V danom prípade je teda, podľa okresného súdu, dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná
podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka.

19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008
z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky
a tiež konštatoval, že „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu
spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu
neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona
spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem
legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“ Preto okresný súd podľa § 298 ods. 1 CSP z úradnej
moci určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o
dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu
a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Na základe neplatnej dohody
o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa
21.8.2009 (č.l. 4 spisu). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a podľa § 494 Občianskeho zákonníka
z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie,
preto žalobu zamietol. Podľa § 212 ods. 2 CSP a § 216 ods. 1, 2 CSP je súd viazaný predmetom
sporu čo do výšky, čo do základu nároku. Súd nemohol priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet
sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom. Priznaním nároku z neplatného
právneho úkonu by okresný súd rozsudkom legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu...“.

20. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že predmet sporu netvorila žaloba
žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy, aby okresný súd
zvažoval, že žalobe vyhovie v tom rozsahu, že mu prizná bezúročný úver (zostatok úveru) bez poplatkov
(zákon č. 258/2001 Z.z. a zákon č. 129/2010 Z.z.). Nárok bol uplatnený na základe zmenky ako právneho
titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti súdu predmetom
sporu rozhodnutiu okresného súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez úrokov, bez poplatkov
bránila aj tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru
350 Eur ku dňu rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP).

21. Zdôraznil okresný súd, že porovnaním zmenkového nároku podľa zmenky vo výške 272 Eur s
výškou nároku uplatneného v tomto konaní 272 Eur, okresný súd bez účtovných dokladov o zaplatení
mohol len uvažovať, že žalovaný zaplatil pomernú časť úveru vo výške 288 Eur a zvyšnú časť vo
výške 272 Eur nezaplatil (žalovaný sa zaviazal k úhrade celkom 560 Eur - 272 = 288 Eur). Z úverovej



spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver bez úrokov, bez poplatkov bol poskytnutý vo
výške 350 Eur. Pri aplikácii logického výkladu by potom nezaplatený úver bez úroku, bez poplatkov
predstavoval maximálne sumu 62 Eur (350 - 288 = 62) a nie sumu 272 Eur tvoriacu predmet sporu.
Uvedené závery okresného súdu však vyplývali zo skutkového stavu, ktorý bol tvrdený v žalobe zo
dňa 28.3.2013. Ku dňu rozhodovania okresného súdu podľa § 217 ods. 1 CSP nebolo preukázané
stranami sporu, či od podania žaloby žalovaný zaplatil dlh (časť dlhu) na základe zmenkového konania
alebo v rámci exekučného konania, keďže ide o totožný základ nároku. Žalobca nepreukázal účtovnými
dokladmi, či nedošlo k zániku dlhu zaplatením (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dlh s rovnakým
základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v exekučnom konaní, preto
okresný súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. „Súd preto nemohol
za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej moci podľa § 298 ods. 1, 2 CSP zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takým postupom zároveň
žalovanému bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku záväzku
zaplatením.“

22. Okresný súd zdôraznil, že bol viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
bol vyslovený v uznesení č. k. 14Co/33/2016-144 zo dňa 27.6.2016. Podľa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu súd mal nariadiť pojednávanie, vec prejednať, vykonať dokazovanie a
rozhodnúť. Poukázal na spoločné stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a
Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015, podľa ktorého v zmenkových veciach, pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je povinný súd ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Odvolací súd bol odlišného právneho názoru čo do postupu
pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Súd rešpektujúc záväzný právny názor
odvolacieho súdu uznesením č. k. 6C/142/2013-153 zo dňa 10.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.11.2016, rozhodol tak, že nepripustil do konania vedľajšieho účastníka konania na strane
žalovaného.

23. V nadväznosti na § 17 ods. 1, 2 novely zákona zmenkového, šekového potom okresný súd
konštatoval, že žalovaný podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona ako spotrebiteľ mohol podať námietky,
ktoré sa zakladali na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky alebo k predošlým majiteľom (teda
aj námietky týkajúce sa jeho vlastného vzťahu k veriteľovi Pohotovosť, s.r.o., Bratislava na základe
úverovej spotrebiteľskej zmluvy). Námietky podľa § 17 ods. 1 ZZŠ nepodal. Podľa § 17 ods. 2 ZZŠ
však súd z úradnej moci na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré
by mohol žalovaný - spotrebiteľ použiť ako námietky podľa § 17 ods. 1 ZZŠ (neprijateľnosť zmluvných
dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, absolútna neplatnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky).
Podľa § 17 ods. 1 ZZŠ žalovaný (aj keby nešlo o spotrebiteľský vzťah) má vždy právo vznášať
námietky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých zmenka bola vystavená
(kauzálny nexus) a súd má právo túto okolnosť skúmať ex offo, ak má preukázané, že subjekt pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008). V tomto prípade okresný súd mal preukázané, že žalobca
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa (vedomosť je daná tým, že
priamo na zmenke je uvedené číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako aj tým, že obidva subjekty
zastupoval totožný právny zástupca). Konanie na škodu dlžníka - spotrebiteľa spočívalo v tom, že
neprimerane, v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, navýšil svoju pohľadávku na úkor (na
škodu) spotrebiteľa a indosovaním zmenky sťažil (znemožnil) ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu bez
toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto
spotrebiteľa mohol aplikovať kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa okresný
súd domnieval, že aj keď žalovaný - spotrebiteľ neprodukoval námietky, tak okresný súd musí z úradnej
moci chrániť práva spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona. Nekalému konaniu žalobcu a
jeho právneho predchodcu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.

24. Z úradnej moci okresný súd konal a zabezpečil dôkaz (exekučný spis, spotrebiteľskú zmluvu,
všeobecné podmienky) aj na základe § 295 CSP, podľa ktorého: „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo



zabezpečí taký dôkaz.“ Z úradnej moci v záujme žalovaného - spotrebiteľa okresný súd postupoval
aj na základe spoločného stanoviska Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (R 93/2015), podľa ktorého:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

25. Právo a povinnosť sudcu konať a zabezpečovať dôkazy ex offo v prospech žalovaného -
spotrebiteľa vyplýva aj z bodu I./1 R 93/2015. Z odôvodnenia tohto rozsudku vo veci 6C/142/2013
vyplýva, že okresnému súdu z okolností prejednávanej veci (totožnosť zmenky v tomto konaní so
zmenkou ako zabezpečovacím prostriedkom nároku zo spotrebiteľskej zmluvy) vyplynula súvislosť
s nekalou povahou, neprípustnosťou uplatneného nároku. Preto okresný súd ex offo zabezpečil
prieskum uplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti zmenky, dohody o vypĺňacom
práve zmenky a spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je primárnym právnym úkonom a ktorú zmenka ako
akcesorický právny úkon mala zabezpečovať. Nárok má podľa bodu I./1 R 93/2015 základ v úverovom
spotrebiteľskom vzťahu veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníka - žalovaného. Preto okresný
súd určil a ustálil neplatnosť a neprijateľnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky. Podľa bodu
II. R 93/2015 skúmal neplatnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky - bod I./1 R 93/2015
až po úroveň dohody o vypĺňacom práve zmenky, pričom aplikoval právnu úpravu platnú v čase,
kedy zmenka bola vystavená. Dospel k záveru, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky uzavretá
v rámci spotrebiteľskej zmluvy ako základu nároku zo zmenky je neplatným právnym úkonom pre
rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a neplatným právnym úkonom pre neprijateľnosť právneho
úkonu (pokiaľ ide o dôvody neplatnosti a neprijateľnosti právneho úkonu, sú podrobne uvedené v
odôvodnení tohto rozsudku). Absolútnu neplatnosť skúmal okresný súd ex offo a konštatoval ju v
odôvodnení rozsudku, neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky - článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600070 zo dňa 21.8.2009 uzavretej medzi veriteľom
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom G. N. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom súd
vyslovil aj vo výroku rozsudku. Ustanovenie § 153 ods. 3, 4 OSP, na základe ktorého okresný súd vyslovil
neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky vo výroku prvého rozsudku v poradí, bolo zrušené
prijatím CSP. Preto okresný súd postupoval podľa § 298 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov okresný súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil neprípustnosť a neplatnosť dojednanej zmluvnej podmienky
- dohody o vypĺňacom práve zmenky. Celkový predmet sporu v žalobe bol označený ako nárok na
zaplatenie sumy: zmenkovej sumy vo výške 272 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 272 Eur od 20.5.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 272 Eur od 3.8.2010 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.

26. Okresný súd konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo zmenkovej sumy 272 Eur od 20.5.2010 do zaplatenia (čiastočné späťvzatie žaloby č.l. 133
spisu, § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP). Túto časť predmetu sporu okresný súd vyhodnotil ako
procesné zavinenie, neúspech žalobcu a ako procesný úspech žalovaného. V tej časti predmetu sporu,
ktorá predstavuje rozdiel medzi zastavenou časťou predmetu sporu a nárokom uplatneným žalobou,
súd žalobu zamietol. V tejto časti ide o procesný neúspech žalobcu, procesný úspech žalovaného.



27. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol úspešnou stranou konania v celom rozsahu predmetu
sporu, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zo súdneho spisu vyplýva,
že mu nevznikli žiadne trovy konania, žiadne trovy konania neuplatnil, preto okresný súd rozhodol tak,
že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1, 2 CSP).

28. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu podaním zo dňa 4.1.2017, z dôvodu, že: „a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. l písm. d) CSP); b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 365 ods. l písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust.
§ 365 ods. l písm. h) CSP).“ Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 OSP
platnom a účinnom v čase podania žaloby dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP. Povinnosť
tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd
vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní
svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. Žalobca predložil okresnému súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Súd musí k otázke vykonania iných
ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v
spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. „V danom konaní svoj postup súd
vôbec nezdôvodnil.“ Poukázal na to, že CSP v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá
povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou
žalobca ani nedisponuje. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne
konanie. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu
žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním
ju prakticky uznal. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky.

29. V odvolaní žalobca uviedol, že je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový
súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj
„ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že
za zmenku zaplatí. Okresný súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je
neprípustné. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, podľa ktorého „Kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
" Z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom



zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd
a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, z
ktorého citoval podľa žalobcu rozhodné časti a zároveň citoval z rozsudku Nejvyššího soudu ČR zo
dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.
59/2004). Vzhľadom na to, že Najvyšší sud Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej
právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú
vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. Žalobca poukázal a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo
dňa 22. októbra 2008, z rozsudku Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), z uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu. a z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013,
ktoré bolo tiež vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

30. V odvolaní sa žalobca vyjadril aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov a poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplývalo, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z
uvedeného preto vyplývalo, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

31. Žalobca v odvolaní uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne
zákonom ZŠZ. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka
vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak
ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky,
ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných
vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym
spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli
podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická
od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového
záväzku). Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale
ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky.
Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo
zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a
predchádzajúcim majiteľom -veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči
zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky
založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom, sú námietky
in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady
vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom, t.j. materiálnej abstraktnosti
je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového
majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť
voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník
uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide o
iba o relatívnu námietku dlžníka. Zákon zmenkový a šekový vychádza z toho, že v prípade indosácie má
zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako



novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s remitentom (pôvodným
majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne
na škodu dlžníka. Z toho vyplývalo podľa žalobcu absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti,
ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému
zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a ju aj nepreukáže.
Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo,
vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v
Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zákon zmenkový a šekový však
výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné
spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný
dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník
preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po
indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich
nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu
s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na
neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho
úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť
neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda
možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na
námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite
od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok.
Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti
odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam
vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do
22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015.

32. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas so Stanoviskom č. 93/2015 Zb. „NS a súdov SR vychádza
vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu,
že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že by
zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľné
na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až
„v takomto konaní“ dokazovať, že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd
SR si zjavne neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia
napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. Najvyšší súd SR sa odvoláva na riešenie
rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.“ Zdôraznil „niekoľko príkladov rozhodnutí
Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je
oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster Gerichtshof
možno považovať za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky): 3Ob 546/81 z 9.9.1981
SZ 54/117“, z ktorých aj citoval. Poukázal na to, že „Ústavný súd Českej republiky sa snaží uľahčiť
dlžníkovi jeho obranu proti nárokom vyplývajúcim zo zmenky ako aj z indosovanej zmenky, ale vždy je to
robené iba v prípade, že dlžník uplatňuje námietky voči zmenke. Konkrétne PI. ÚS 16/12 z 16.10.2012
rozširuje veľmi krátku procesnú lehotu 3 dní na uplatnenie námietok ústavnokonformným výkladom, IV.
ÚS 457/10 z 18.7.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi údajným
ústavnokonformným výkladom, bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí
zmenky na základe aplikácie princípu zákazu zneužívania práva. Prípad I. ÚS 290/15 z 16.9.2015 sa
týkal prípustnosti kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, čo v predmetnom prípade nie je použiteľné.
Spomenutý prípad IV. ÚS 457/2010 pri definovaní podmienok zákazu zneužitia práva ako princípu
pri zmenkách vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z
rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, ako to dokazuje text nálezu ÚS ČR“, z ktorého rozhodné
časti citoval.

33. V odvolaní zvýraznil, že podľa žalobcu najzásadnejšiu vec na celom spoločnom „stanovisku OPK
a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ustanovenie § 17 ZZaŠ naďalej platí
v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok



v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho
nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového
nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej
zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku (obmedzenie alebo úplný
zákaz použitia zmeniek pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľských vzťahoch však nespôsobuje
absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky a zakladá iba relatívnu
námietku in personom dlžníka voči svojmu veriteľovi) však neznamená, že súd nepripustí výkon práva
zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I
ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu
dlžníka vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu so zistením ich neprijateľnosti
s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení kauzálneho úkonu ex offo v
žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému nadobúdateľovi zmenky, pretože
tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZaŠ, ktorá pripúšťa na také okolnosti prihliadať iba za splnenia podmienky
zlomyseľnosti nadobúdateľa zmenky pri indosácii na škodu dlžníka. Stanovisko NS SR č. 93/2015
v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu
ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu
s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných
účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k
indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho
vzťahu bez prekážok.“ Keďže to môže robiť dlžník bez prekážok, a ide o prejav účinkov absolútne
neplatného úkonu, ktorými možno zoslabiť účinok zmenkového nároku, je možné na tento prípad
aplikovať stanovisko NS SR č. 93/2015 v bode I. Stanovisko vo svojej podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť (pri neprípustnosti zmenkového nároku nie je
uvedené ako má neprípustnosť zmenkového nároku mať za následok absolútnu neplatnosť kauzálneho
vzťahu - to je už na prvý pohľad viditeľný prejav nedôslednosti celého stanoviska). Samotná neplatnosť
kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na
zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky.

34. Žalobca zvýraznil v odvolaní, že rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou
je podobná nemeckej, na ktorú sa však český ústavný súd ani Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodvoláva. Žalobca argumentoval ako je potrebné vykladať tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon
zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom - spotrebiteľom alebo, aby mu ju dlžník vystavil
a odovzdal. Nemecké, slovenské aj rakúske a od roku 2013 aj české riešenie je takmer identické -
náhrada škody (pri rakúskej úprave postih na náhradu plnenia) z uplatnenia zmenky voči veriteľovi zo
spotrebiteľského vzťahu. Podľa žalobcu to, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výške
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej
uvedená presahuje túto sumu, ale len za tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá je založená
na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia, t.j. na osobných
vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Zmenka nie je právnym úkonom, ale druh cenného papiera.
Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne ZZŠ, ide o cenný papier, a preto nie je možné na ňu
aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov. ZZŠ reguluje podstatné náležitosti zmenky v § 75. Zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania spĺňa podľa žalobcu všetky vyššie uvedené náležitosti, a preto nemôže byť
neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Dôkazom toho, že zmenka
vystavená a prijatá veriteľom v spotrebiteľskom vzťahu pri porušení zákazu zaviazať dlžníka vystavením
takejto zmenky je iba skutočnosť, ktorú musí namietať dlžník, je dôvodová správa k nemeckému návrhu
zákonu o spotrebiteľskom úvere, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.1991 a „slovenská úprava zákazu
zabezpečovať zmenkami spotrebiteľské úvery nad určitú sumu je prevzatím tejto nemeckej úpravy:
Zmenkový a šekový zákaz v odseku 2 prvej a druhej vety predstavuje následne ďalšie vedenie základnej
myšlienky z odseku 1, ktorý dlžníkovi zachová námietky z úverovej zmluvy. Článok 10 smernice
predpisuje, pri zmenkovom a šekovom vydaní prostredníctvom spotrebiteľa v spojení s príjmom úveru
„dostatočnú ochranu zabezpečiť". Ide tam o nebezpečenstvo, že voči spotrebiteľovi sa poskytovateľom
úveru alebo iným majiteľom zmenky alebo šeku v listinnom procese, nárok sa uplatní a v tomto konaní
námietky zo základného vzťahu vzniesť nemôže. Prinajmenšom sa však obracia dôkazné bremeno s



následkom, že spotrebiteľ musí preukázať, že právny základ pre uplatnenú zmenkovú alebo šekovú
pohľadávku nie je k dispozícii. Primeraná ochrana proti tejto nevýhode sa z dôvodu chýbajúcej akcesority
medzi šekovou a zmenkovou emisnou zmluvou a základným vzťahom ako aj z dôvodu obchodnej
schopnosti papiera na majiteľa (čl. 17 zmenkového zákona, č. 22 šekového zákona) dá uskutočniť iba
tým spôsobom, že sa poskytovateľovi úveru odoprie zaviazať spotrebiteľa k pristúpeniu k zmenkovej
zaviazanosti pre nároky poskytovateľa úveru z úverovej zmluvy. K tomu patria nároky na zaplatenie
zvyšných splátok, nárok na splatenie dlžnej sumy pri stanovení úplnej splatnosti úveru ako aj nároky z
abstraktných dlžných uznaní, ktoré k nárokom z úverovej zmluvy vyhlásené boli. Čo sa týka šekov, ktoré
ako platobný prostriedok majú zostať ďalej prípustné, plánuje odsek 2 druhá veta zákaz tento spôsob
zabezpečenia prijať. Ak je zmenková alebo šeková zaviazanosť založená v rozpore s odsekom 2 prvou
a druhou vetou, tak ona nie je ako taká neúčinná. Následok ničotnosti by bol v rozpore so Ženevským
dohovorom z 7.6.1930 o jednotnom zmenkovom zákone a z 19.3.1931 o jednotnom šekovom zákone. V
listinnom procese zakladá zmenkový a šekový zákaz prípustnú námietku avšak iba za predpokladov §-u
598 Občianskeho súdneho poriadku. Avšak spotrebiteľ môže požadovať od poskytovateľa úveru podľa
odseku 2 tretej vety a podľa odseku 2 štvrtej vety náhradu škody.“ Skúmaním kauzy ex offo by preto
dochádzalo k narúšaniu pilierov na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom
práve z 7.6.1930, čím dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. „NS SR vo
svojom stanovisku teda opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe
obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015.
Rovnako sa to týka znenia § 3a čl. III. Zákona zmenkového a šekového účinného od 23.12.2015, podľa
ktorého: „Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov. Pri zmenkách vystavených na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy
do 22.12.2015 má dlžník právo námietky in personam (relatívnej) zo vzťahu s pôvodným veriteľom zo
spotrebiteľského vzťahu, ale len za podmienky predošlého úspešného uplatnenia exceptio doli majiteľa
zmenky pri nadobudnutí zmenky.“ Najvyšší súd SR sa domáha uplatnenia zásady efektivity pre ochranu
zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných
podmienok. Zásada efektivity však v prípade zmenky musí rešpektovať princíp obehu zmenkového
cenného papiera verejnej dôvery, a nie je ju možné neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich
neprijateľnosti prenášať na zmenkovú zaviazanosť ex offo, pretože ZZaS jednoznačne stojí na princípe
uplatňovania námietok dlžníka pre takéto okolnosti. V prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom,
takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa
pri jej nadobudnutí. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu
veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972 a pre porovnanie
poukázal na „OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958“, z ktorého i citoval rozhodné časti a tiež na „OGH 5 Ob
275/71 25.01.1972 SZ 45/6 = EvBl 1972/190 S 352“. Je teda zrejmé, že v žiadnom prípade nestačí
preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale je potrebné
mu preukázať, aspoň nepriamy úmysel, v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky
a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak na zmenke je nejaké číslo,
ktoré je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má,
v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.

35. V odvolaní v rovine skúmania dohody o vyplňovacom práve uviedol, že táto dohoda môže, keďže ide
o právny úkon, byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, opäť to však na platnosť
zmenky nemá žiaden vplyv, ak by táto dohoda aj bola neplatná, pretože od 1.7.1942 už neplatí § 6 ods.
2 Zákona zmenečného č. 1/1928, ktorý v prípade bezprávneho doplnenia ako aj doplnenia v rozpore
s dohodou, umožňoval namietať dlžníkovi túto skutočnosť voči zmenkovému veriteľovi, ale aj to iba v
prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil takého doplnenia alebo ak, nadobúdajúc zmenku, o ňom vedel
alebo vedieť musel, „pričom existuje výklad NS ČR v rozhodnutí Rv II 473/32 z 11.10.1932 uverejneného
pod číslom Vážny 11973/1932 a je v ňom uvedené, že „Předpis § 6 (2) směn. zák. poskytuje zásadně
ochranu dobré víry bezelstnému směnečnému veřiteli, jenž směnky nabyl, důvěřuje jejímu vyplněnému
obsahu, třebas byl vyplněn bezprávně nebo proti úmluvě." V súčasne platnom ustanovení zodpovedá
toto ustanovenie § 10 čl. I ZZaŠ, avšak prenieslo sa sem iba ustanovenie o následkoch v prípade
vyplnenia v rozpore s dohodou. V každom prípade dobromyseľný nadobúdateľ zmenky je chránený pre
prípad, že by nevedel pri nadobúdaní zmenky o tom, že zmenka bola vyplnená bezprávne. Samozrejme
nie je ani jasné, čo má pojem „bezprávne“ znamenať. Podľa rozhodnutia NS ČR r III 809/36 z 17.12.1936
uverejneného pod Vážny 15717/1936: „I. Zmenka, vyplnená proti úmluvě (odst. 2 § 6 zmenk. zák.), nie
je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci úmluvy." Toto by sa malo logicky vzťahovať aj na zmenku



vyplnenú bezprávne, samozrejme s tým, že indosatárovi je potrebné preukázať buď zlomyseľnosť alebo
hrubú nedbanlivosť pri nadobudnutí zmenky ohľadne vedomosti o bezprávnom vyplnení zmenky.“ Ak
sa zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky,
pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a
navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa
v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za
nesplnenie zmluvnej povinnosti, tak potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená,
keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo
však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve
nemôže byť ani neplatná, nielen porušená.

36. Namietal, že pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky
uplatneného nároku, tak zdôraznil, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade
výšky 0,25 % denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. „Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne
v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu
sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% p.a. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
žiadame, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 15.12.2016, sp.zn.: 6C
142-2013, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške: 23,2399 € bez DPH za podané odvolanie a 8,84 € bez DPH režijný paušál, a to všetko
navýšené o DPH.“

37. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

38. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

39. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Co/4/2017-210 zo dňa
6.12.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 07.12.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa 219 ods. 1, 3 CSP v spojení
s § 378 ods. 1 CSP.

40. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, keďže
okresný súd v rámci svojho nového konania a rozhodovania dôsledným spôsobom aplikoval závery
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016. Okresný
súd za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, ktorým postupom umožnil žalobcovi byť
prítomný na vykonávanom dokazovaní. Pokiaľ sa žalobca nezúčastnil nariadeného pojednávania pred
okresným súdom, tak sa vzdal možnosti oboznámiť sa s vykonávanými dôkazmi, uplatňovať návrhy,
predkladať stanoviská, prípadne podávať pripomienky k obsahu vykonávaných dôkazov. V podstate
žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom a súčasne
vyslovil, že nemá námietky, aby vo veci bolo konané v jeho neprítomnosti a rovnako nežiadal, aby bolo
odročené pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti (podanie žalobcu prostredníctvom jeho pôvodného
zástupcu na č.l. 163, 164 spisu). Okresný súd preto mal splnené všetky podmienky k tomu, aby
dokazovanie vykonal aj v neprítomnosti sporových strán. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov
žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej, ani po právnej stránke.

41. Krajský súd ďalej poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016,
v ktorom okrem vykonávania dokazovania na nariadenom pojednávaní bolo zhodnotené, že ak okresný
súd v predchádzajúcom konaní prihliadol na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa ex offo a súčasne
sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil



okresný súd ako súd prvej inštancie, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 8/2015 pod č. 93, ktorému postupu nemožno nič vytknúť. Práve v zrušujúcom uznesení
krajského súdu sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016 bolo uvedené, že okresný súd v rámci
nového konania bude vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v SR v dotknutých veciach, ktorú
zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, čo ak súd prvej inštancie dodržal, tak jeho postup
v rámci konania a rozhodnutia napadnutým rozsudkom bol zákonný, t.j. v súlade s § 391 ods. 2 CSP.

42. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči
zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca ďalej v odvolaní namietal závery Spoločného
Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia.

43. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom aj na to, že okresný súd sa
riadil závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa
27.06.2016, primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Okresný
súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania
pred okresným súdom a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti
a určenia zmluvnej podmienky v čl. 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č.
508600070 zo dňa 21.8.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť
za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu s nepriznaním náhrady trov konania žalovanému.

44. Ak okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou
vystavenou žalovaným dňa 21. augusta 2009, exekučným spisom sp. zn. 11Er/179/2011 a dôkazmi
vyplývajúcimi z tohto exekučného spisu, a to zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalovaným a
POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 21.08.2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11602/10, uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.
11Er/179/2011 zo dňa 1.03.2012, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá proti žalovanému ako povinnému na základe rozhodcovského rozsudku,
s odôvodnením, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má vady z materiálnej stránky a bol vydaný
na základe zmluvy o úvere č. 508600070 zo dňa 21.08.2009, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, a
teda neplatné a konštatoval rozpor exekučného titulu s § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka,
pre ktoré skutočnosti nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, tak je zrejmé, že postupom
vykonávaného dokazovania súd prvej inštancie tak žalobcovi, ako aj žalovanému vytvoril rovnaké
možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť
k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia.

45. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný na doručené Tlačivo C (č.l. 64 - 65 spisu), ktoré
mal žalovaný doručené v zmysle doručenky na č.l. 63 spisu, v stanovenej lehote nereagoval, t.j.
neuplatnil námietky, tak opätovne, ak okresný súd ex offo prihliadol na ochranu žalovaného ako
spotrebiteľa, uvedený postup nebol v rozpore ani so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016, ani s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č.
93. Krajský súd zvýrazňuje, že práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení



jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom nielen okresný súd, ale aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR.

46. Okresný súd preto v rámci napadnutého rozsudku postupoval v súlade nielen so zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016, ale vychádzal aj
zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod
č. 93, podľa ktorého „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď
zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového
vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského,
súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom
zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom
zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

47. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 11Er/179/2011,
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti a určenia zmluvnej podmienky v čl.
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. č. 508600070 zo dňa 21.08.2009 za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku
v celom rozsahu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s
predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané,
že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania
dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce
zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.

48. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.



49. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

50. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

51. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá
bola vystavená dňa 21.08.2009 na zmenkovú sumu 272 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 20. mája 2010, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného
pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých
veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom
nepochybne je aj Slovenská republika.

52. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo.
Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi
nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom
zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné
na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného
stavu v predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu
v zmysle podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej



zmenky bez prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to
procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovaného ako spotrebiteľa
vyžadovanej právnym poriadkom SR a Európskej únie.

53. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.

54. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.

55. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, pričom z obsahu
spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanému nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.