Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/4/2017 z 21. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. februára 2017, sp. zn. 6Co/4/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5113220918.6 Krajský súd Žilina | 6Co/4/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5113220918.6 | 2017-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e55082d-e148-4869-8936-a4a894dc6629 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113220918.6 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113220918.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 26 429 705, zast. spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: V. T., B. XXXX, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 142,60 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/254/2013-123 zo dňa
06. júna 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/254/2013-129 zo dňa 19. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-123 zo dňa 06. júna 2016 v spojení s
opravným uznesením č. k. 4C/254/2013-129 zo dňa 19. októbra 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd žalobu žalobcu zamietol. Súčasne
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalšom texte už len
Nariadenie) vydal bez pojednávania proti žalovanej rozsudok, ktorým ju zaviaže na zaplatenie žalovanej
istiny (zmenkovej sumy vo výške 142,60 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo súm
špecifikovaných v žalobnom návrhu, ako aj 6 % ročný úrok zo zmenkových súm špecifikovaných v
žalobnom návrhu), tiež sa domáhal zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
4,87 Eur. Zároveň si uplatnil voči žalovanej náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 11.08.2010 na zmenkovú
sumu 1.460,91 Eur, keď žalovaná sa zároveň zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 02.02.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 11.08.2010 na sumu 1.460,91 Eur, pričom
do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 02.02.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 1.318,31 Eur, keď na zmenkovú sumu uhradil 1.318,31 Eur a na úroky uhradil 0,00 Eur. Keďže
zmenkové istina je opatrená doložkou „bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistil
verejnou listinou.

3. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24.08.2015 bola žalovaná zaviazaná
zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda vo výške 4,87 Eur do troch



dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobcu bol zamietnutý a žalovanej nebola priznaná
náhrada trov konania. Na základe odvolania a čiastočného späťvzatia žalobného návrhu odvolací súd
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/677/2015-108 zo dňa 24.02.2016 pripustil späťvzatie návrhu
na začatie konania učinené žalobcom po vyhlásení rozsudku týkajúce sa výroku II., ktorým súd žalobu
zamietol, konkrétne v jeho časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z nasledovných súm:
1. zo sumy 1.460,91 Eur od 02.02.2011 do 04.05.2011, čo predstavuje sumu 255,36 Eur,
2. zo sumy 1.260,91 Eur od 05.05.2011 do 30.08.2012, čo predstavuje sumu 1.159,53 Eur,
3. zo sumy 688,91 Eur od 31.08.2012 do 01.10.2012, čo predstavuje sumu 41,88 Eur,
4. zo sumy 142,60 Eur od 02.10.2012 do zaplatenia,
v tejto časti rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24. augusta 2015 zrušil a
konanie v predmetnej veci zastavil. Vo zvyšnej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku, ktorým
okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda vo výške 4,87 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku, zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm.
b/, s článkom 9 ods. 1 až 3 Nariadenia, výsluchom žalovanej, oboznámením podstatného obsahu spisu,
prečítaním obsahu spisu Okresného súdu Čadca sp.zn. 13Er/429/2011, na základe čoho konštatoval,
že žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou osobou na
území Slovenskej republiky, teda ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2.000,00 Eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 Nariadenia.

5. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom nežiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Z výsluchu žalovanej mal súd zistené, že táto zaplatila z
titulu zmenky zo dňa 11.08.2010 takmer 1.300,00 Eur, o čom predložila súdu poukážky o zaplatení sumy
572,00 Eur, 546,31 Eur a 200,00 Eur.

6. Z exekučného spisu sp.zn. 13Er/429/2011 súd zistil, že úverová zmluva uvádzaná v zmenke
nachádzajúcej sa na č.l. 4 spisu 4C/254/2013 pod č. 508500570 a nachádzajúca sa na č.l. 6
exekučného spisu bola dňa 11.08.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava
a žalovanou Mária Rovderovou - DREVOSVET, IČO: 41073258, ktorá v danom vzťahu vystupovala
ako podnikateľský subjekt, finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania, na poskytnutý
úver 800,00 Eur, navýšený o poplatok 416,00 Eur, spolu 1.216,00 Eur. Dlh mala žalovaná zaplatiť
v 4 mesačných splátkach po 304,00 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné
podmienky, súčasťou ktorých je aj dohoda o vyplnení zmenky. Zmenka predložená v predmetnom
konaní je totožná so zmenkou vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 13Er/429/2011.
Sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal
veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu.
Z exekučného spisu sp.zn. 13Er/429/2011 súd ďalej zistil, že dňa 06.07.2011 sa začalo u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp.zn. SR 03978/11 zo dňa 31. mája 2011. Z rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosť Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp.zn. SR 03978/11 zo dňa 31. mája 2011 mal súd preukázané, že žalovaná Mária Rovderová -
DREVOSVET, IČO: 41073258, miesto podnikania Svrčinovec 848, bola zaviazaná zaplatiť spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598 sumu vo výške 1.460,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.460,91 Eur od 02.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 1.460,91 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vo výške 371,24 Eur, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa 23.06.2011. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe návrhu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, doručeným rozhodcovskému
súdu dňa 04.04.2011, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 1.460,91 Eur s príslušenstvom. V uvedenom konaní navrhovateľ a odporkyňa
zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 11.08.2010, kde odporkyňa vystupuje ako vystaviteľ a navrhovateľ ako remitent. Odporkyňa si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa dlh stal splatný v celku
dňa 02.02.2011. Navrhovateľ vyplnil dňa 14.03.2011 zmenku odporkyne v zmysle dohody o vyplnení



zmenky na sumu 1.460,91 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 02.02.2011 a táto bola odporkyni
predložená na zaplatenie dňa 21.03.2011. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že
rozhodcovský súd s poukazom na prehľad práv, povinností a záväzkov odporkyne, ktorý bol predložený
spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, mal za to, že zmenková suma vo výške 1.460,91
Eur pozostáva z istiny vo výške 1.216,00 Eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20,00 Eur,
zmluvnej pokuty vo výške 0,00 Eur, známeho príslušenstva v celkovej výške 0,00 Eur, trov mediačného
konania vo výške 224,91 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.460,91 Eur od
02.02.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.460,91 Eur od 21.03.2011
do zaplatenia. Z exekučného spisu sp.zn. 13Er/429/2011 mal súd preukázané, že uznesením č.k.
13Er/429/2011-76 zo dňa 11. mája 2016 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý z vykonávania exekúcie v
konaní vedenom pod sp.zn. 13Er/429/2011 vylúčený a súd ďalej koná vo veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnej V. T..

7. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvej inštancie citujúc článok 4 ods. 2, článok 5 ods. 1, článok 19,
následne § 103 a § 159 ods. 3 O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu), taktiež ust. § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, konštatoval, že pri skúmaní podmienok konania, na ktoré
je v súlade s § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu a v každom štádiu konania zistil, že
nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ - Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti žalovanej Márii Rovderovej - DREVOSVET, Svrčinovec 848, IČO: 41073258, na Stálom
rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn.
SR 03978/11 zo dňa 31. mája 2011 mal súd jednoznačne preukázané, že označená žalovaná bola
zaviazaná zaplatiť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598 (prvý majiteľ zmenky) sumu vo výške
1.460,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.460,91 Eur od 02.02.2011
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.460,91 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 371,24 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa
23.06.2011.

8. Totožnosť predmetu konania v súdenej veci a veci pred rozhodcovským súdom je zachovaná.
Žalobca nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 Zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Samotný žalobca
v návrhu uviedol, že zmenku žalovanej na platenie predložil indosant, ktorým je spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Týmto svojím tvrdením samotný žalobca potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky (ktorým je deň
predloženia zmenky na platenie), majiteľom zmenky nebol. Nesporným dôkazom o indosovaní zmenky
po splatnosti je najmä rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky
priznané jej prvému majiteľovi - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti,
t.j. po uplynutí lehoty na protest, preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 Zmenkového zákona
indosament len účinky obyčajného postupu. Žalobca nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky,
je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky a došlo iba k vstúpeniu do práv indosanta. Na základe
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok (ku
dňu rozhodovania súdu v danej veci zrušený nebol, v exekučnom konaní sp.zn. 13Er/429/2011 sa ku
dňu rozhodovania rieši otázka zaujatosti súdneho exekútora) bráni tomu, aby o zaplatení zmenkovej
sumy 142,60 Eur, zmenkového úroku 0,06 % denne, ako aj úroku 6 % ročne zo žalovaných súm za
žalované obdobia, opätovne rozhodoval. Z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci bol preto súd
nútený žalobu žalobcu ako neprípustnú v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia zamietnuť.

9. V nadväznosti na závery občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa
20.10.2015 publikovaného pod č. Cpj 93/2015 súd uviedol, že v danom prípade zmluvnými stranami
zmluvy o úvere uzavretej dňa 11.8.2010 boli spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý
pri uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná Mária Rovderová - DREVOSVET,
IČO: 41073258, Svrčinovec, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, a teda podľa názoru súdu v danom prípade nemožno vyhodnotiť uvedenú zmluvu ako
spotrebiteľskú. Finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania, opak ku dňu rozhodovania
preukázaný nebol.

10. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaná ako úspešná v spore si náhradu trov konania neuplatnila.



11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Už na tomto mieste odvolací súd
považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane
uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne
cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne zhodných) veciach. Zároveň z rozhodovacej
činnosti je odvolaciemu súdu známe (§ 186 CSP), že takmer totožné odvolania podal žalobca i v iných
veciach, v ktorých vystupuje na rovnakej procesnej strane a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na
Nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie.
To znamená, že svojím charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.

12. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou,
exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Pokiaľ žalobca v konaní predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové
konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Z uskutočnených
prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5
Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Zároveň poukázal na aktuálne platný a účinný zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradzuje O.s.p. a ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich
nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom
zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že
žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Ďalej
žalobca poukázal na znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaná nie je vo
všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohla síce vzniesť určité
námietky, no následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby
túto iniciatívu prevzal v konaní súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/charakter zmenkového
záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od
zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch
a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané
náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.
Žalobca ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp.
by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Pokiaľ
ide o, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku,
jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade
výšky 0,25 % denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne
v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 CSP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP



a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

14. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až §
222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie primárne odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 1 CSP). V
tejto súvislosti je zjavné (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní
žalobcom na súdy), že (hmotno-právne) odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní žalobcu niet jedinej
zmienky (tobôž protiargumentácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom
rozhodnutí, ktorý konštatoval, že pri skúmaní podmienok, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný
prihliadnuť aj bez návrhu v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte
pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanej a plnenie zo zmenky až na zmenkovú odmenu mu bolo
priznané rozhodcovským rozsudkom.

17. Žalobca v priebehu konania, ako aj v odvolacom konaní, zotrvával na svojom názore, že pre
vyhovenie jeho žalobe postačuje, ak predložil zmenku. Zamietajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu
plne zodpovedá Nariadeniu č. 861/2007, čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd aj
jednoznačne vyjadril.

18. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol dôvody s poukazom na ust. § 103
a § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a to,
že v danom prípade konaniu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp.zn. SR 03978/11 zo dňa 31. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 23.06.2011). Na základe uvedeného exekučného titulu prebieha exekučné konanie, v
ktorom doposiaľ tento exekučný titul a ani právomoc rozhodcovského súdu neboli spochybnené. Žalobca
nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta (obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave), ktorý na základe tej istej zmenky uplatňuje svoje práva v
exekučnom konaní. Okresný súd preto konštatoval, že o nárokoch majiteľa zmenky, spočívajúcich v
požadovanej zmenkovej sume a požadovaného úroku, bolo už právoplatne rozhodnuté rozhodcovským
súdom a toto rozhodnutie bráni súdu, aby majiteľovi zmenky proti tomu istému zmenkovému dlžníkovi
nárok opätovne priznal, a preto žalobu v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia ako neprípustnú zamietol.

19. Námietka žalobcu, že súd mal v prejednávanej veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
neobstojí. Hoci z článku 5 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je v zásade písomné, súd alebo tribunál má možnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Ak súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania vychádzal z
obsahu exekučného spisu, postupoval správne, keď vo veci samej rozhodol na nariadenom pojednávaní
(vykonal dôkaz prečítaním pripojeného exekučného spisu).



20. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z odvolania, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval
normy na ochranu spotrebiteľa. Z dôvodovej časti rozhodnutia jasne vyplýva, že v danom prípade
nemožno vyhodnotiť úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže finančné prostriedky boli
poskytnuté na výkon podnikania a opak ku dňu rozhodovania preukázaný nebol.

21. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu strán. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský
súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania
zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim
spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil.
V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)