{"guid": "eb1a8e3b-ee47-4aae-983c-c1a6077a478f:50f9ba59-6f5e-41c9-99f6-9b29f064020a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1", "spisova_znacka": "7Co/300/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/300/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 7Co/300/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1", "identifikacne_cislo": "5114220207", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50f9ba59-6f5e-41c9-99f6-9b29f064020a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/300/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220207
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114220207.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial
consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/ 2742, 917 01 Trnava IČO: 46 713 930, právne zastúpený
spoločnosťou advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalobcovi: H. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. X, XXX XX D., o zaplatenie sumy 1.862,03 Eur, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 30. júna 2016, sp. zn. 13C/339/2014-140, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
1.862,03 Eur a vo výroku o trovách konania,   p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 1.669,85 Eur s
príslušenstvom zastavil,   z o s t á v a   n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi   p r i z n á v a   proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.862,03
Eur, do troch dní. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX., ku
ktorému bola vydaná platobná karta. Zmluvou zo dňa 27.09.2002 došlo k poskytnutiu povoleného
prečerpania s úverovým rámcom vo výške 10.000,- Sk, ktorý bol Dodatkom č. 1 k zmluve zo
dňa 28.09.2004 navýšený na sumu 39.000,- Sk s dohodnutým úrokom vo výške 10,85 % ročne.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoj záväzok splatiť čerpané požičané finančné prostriedky,
právny predchodca žalobcu dňa 13.06.2014 zastavil povolené prečerpanie a bežný účet zrušil. Ku dňu
postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu bol dlh vyčíslený na sumu 1.757,04
Eur, čoho istina predstavovala 1.669,85 Eur a príslušenstvo 87,19 Eur. K postúpeniu pohľadávky došlo
na základe Zmluvy č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013. Uvedené vyčíslenie korešponduje s údajmi
uvedenými vo výpise z účtu predloženého žalobcom v konaní, podľa ktorého, po započítaní kreditných a
debetných operácií na bežnom účte, dlh z titulu nepovoleného prečerpania predstavoval istinu 1.669,85
Eur, riadny úrok zistený 0,46 Eur vyčíslený do 26.09.2013. Ďalej bol účtovaný zákonný úrok z omeškania
8 % ročne do 31.01.2013 a 5 % ročne od 01.02.2013, v celkovej výške 64,70 Eur a za obdobie
od 23.06.2013 do 26.09.2013 vo výške 22,03 Eur. Vyčíslenie žalovanej sumy a úrokov z omeškania
mal v konaní jednoznačne preukázané z predložených listinných dôkazov žalobcu. Okrem uvedeného
žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania od 28.09.2013 do 31.12.2014  (po čiastočnom späťvzatí
návrhu) vo výške 104,99 Eur, pričom uplatnená sadzba úrokov z omeškania 5 % ročne neprevyšovala
najvyššiu zákonnú hranicu úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z.. Na základe uvedeného zaviazal žalovaného zaplatiť



žalobcovi celkovo sumu 1.862,03 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.669,85 Eur, úroku 0,46 Eur a úroku z
omeškania 64,70 Eur + 22,03 Eur + 104,99 Eur. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX. už od roku 2010 nepoužíval. V konaní bolo preukázané, že ešte 08.09.2011
žalovanému na účet bola pripísaná kreditná položka, zmluva o bežnom účte bola dohodnutá na dobu
neurčitú, kontokorentný úver bol poskytovaný na dobu určitú 1 rok s automatickým predlžovaním doby
platnosti zmluvy o 1 rok až do 65-teho roku veku žalovaného. Žalovaný v priebehu trvania zmluvy
neurobil taký úkon, ktorým by účet a službu povolené prečerpanie zrušil. Preto žalovaný, aj keď účet
aktívne nepoužíval, bol povinný si plniť svoje záväzky podľa zmluvy, vrátane dohodnutých úrokov a
úrokov z omeškania. Vznesenú námietku premlčania z uvedených dôvodov považoval za nedôvodnú,
keďže záväzok žalovaného sa stal splatným v roku 2013, pričom žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
žalovanej sumy na súde dňa 11.06.2014. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s
§ 146 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 87,38 Eur titulom náhrady súdneho poplatku a vo výške 437,84 Eur
titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
exekučným príkazom zo dňa 19.04.2010, ktorý vydal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, nemohol
hospodáriť s peniazmi na bankovom účte Slovenskej sporiteľne. Od tejto doby nemal možnosť čerpať
peňažné prostriedky z tohto účtu a nemal možnosť s účtom nakladať. Spolu s odvolaním predložil
exekučný príkaz sp. zn. EX 10389/09 zo dňa 19.04.2010.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom o nemožnosti hospodáriť s peniazmi na bankovom účte v Slovenskej
sporiteľni poukázal na ust. § 366 CSP, t.j., že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní uplatniť len za
podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Skutočnosť o nemožnosti nakladať s účtom sa
žalovaný dozvedel už doručením predmetného exekučného príkazu zo dňa 19.04.2010, mohol na ňu
poukázať na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2014
uviedol, že služby právneho predchodcu žalobcu nevyužíva približne od roku 2010. Zodpovednosť za
výkon exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke nie je možné zo žiadnych okolností pripisovať jeho
právnemu predchodcovi ako banke, v ktorej bol účet vedený, naopak zodpovednosť za nemožnosť s
nakladaním účtu nesie žalovaný, ktorý spôsobil vznik dlhu, dobrovoľne neplnil a ktorý bolo potrebné
vymáhať exekučnou cestou. Až do začatia výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke,
mal žalovaný možnosť sa brániť v exekučnom konaní riadnymi opravnými prostriedkami, ak by sa
dôvodne domnieval, že účet v banke nemal byť exekúciou zablokovaný. Ani v prípade výkonu exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu banke nebol  obmedzený v nakladaní s peňažnými prostriedkami na jeho
účte v celom rozsahu, ale len v rozsahu vymáhanej pohľadávky. Uvedená odvolacia námietka nie je
skutočnosťou v zmysle § 366 CSP, na ktorú by bol odvolací súd povinný prihliadať.

4. V replike k podanému vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na premlčanie nároku žalobcu podľa §
110 Občianskeho zákonníka.

5. V duplike zo dňa 06.12.2016 žalobca v stanovisku k replike žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie
sa vyčerpávajúco vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, ktorá zároveň tvorí obsah
i podaného odvolania zo dňa 28.10.2016.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť civilný sporový poriadok (Zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
len „CSP“). Krajský súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci až po 1. júli 2016, postupoval na
základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto
zákona. Keďže však odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základného princípu CSP
a spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj
ďalšieho zákonného princípu o potrebe ústavne konformného alebo eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).



7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP)  po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 201, § 204 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods.
1  v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Záver okresného súdu, že je dôvodný nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie plnenia vo výške
1.862,03 Eur, pozostávajúceho z nároku na zaplatenie istiny 1.669,85 Eur, úroku vo výške 0,46 Eur,
úroku z omeškania vo výške 64,70 Eur + 22,03 Eur + 104,09 Eur, na základe uzatvoreného zmluvného
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným, je správny.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré
poukazuje (§ 387 ods. 2 O.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zdôrazňuje, že na základe
vykonaného dokazovania, predovšetkým vychádzajúc z dôkaznej iniciatívy žalobcu bolo v konaní
jednoznačne preukázané, že nárok na zaplatenie priznanej sumy vo výroku rozsudku vznikol na základe
uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným zo dňa 22.09.1993 o
bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. a Dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 25.02.2003, Zmluvy
o vydaní a používaní bankovej karty zo dňa 01.10.1998 a zo dňa 30.04.2003, Zmluvy o kontokorentnom
úvere zo dňa 27.09.2002 a Dodatkom zo dňa 28.09.2004. Z výsledkov vykonaného dokazovania
jednoznačne bolo preukázané, že k ukončeniu tohto zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu tak, že
k 13.06.2013 bol bežný účet žalovaného u Y. Y., a.s. zrušený. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú
odvolaciu námietku žalovaného o nemožnosti nakladania s účtom z dôvodu vedenia exekúcie a z dôvodu
vznesenia námietky premlčania. Žalovaný na základe uvádzaných odvolacích dôvodov, že nemohol
nakladať s účtom na základe vydaného exekučného príkazu súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým č. EX 10389/09 zo dňa 19.04.2010, žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť vyslovených
skutkových a právnych záverov okresného súdu o dôvodnosti (základu a výšky) priznaného nároku
na plnenie. Správne ďalej okresný súd v dôvodoch rozsudku ustálil, že nemohlo dôjsť k premlčaniu
práva žalobcu na plnenie v zmysle § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, keďže k ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo v roku 2013 a nárok na
plnenie bol žalobcom uplatnený na súde dňa 11.06.2014, t.j. za podmienok uvádzaných vo vyššie
citovaných zákonných ustanoveniach.

10. Z uvedených dôvodoch, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a skutkové okolnosti
v zmysle § 132 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 vyhodnotil v súlade s podmienkami uzavretého
zmluvného vzťahu tak, že žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie plnenia vo výške 1.862,03 Eur
vyhovel, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (spolu so súvisiacim výrokom o
trovách konania) ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.                (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/339/2014", "guid": "e345bb02-c7e0-4afd-8a86-3fee0f52c79c:e5f7a13e-768c-4082-a1c5-70c3c3ee4bad", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}